Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209390
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317209390.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 379 277 95 proti žalovanému: S.G. Q., H..
XX.XX.XXXX, C. XXX XX R. XXX zastúpený Z. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX R. XXX v právnej veci
o zaplatenie sumy 378,73 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 114,73 eur s príslušenstvom z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 264,- eur z a s t a v u j e.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. podal dňa 23.10.2017 na súd žalobu,
ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu na istine sumu 378,73 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.12.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy
právneho zastúpenia.

2.Podaniežalobyžalobcaodôvodniltým,žeuzatvorildňaXX.XX.XXXXsožalovaným Zmluvuopôžičke

evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.500,- eur, ktorej súčasťou
boli aj Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach po 81,98
eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.912,08 eur. Do podania žaloby na súd žalovaný
uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.430,- eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto ho právny predchodca žalobcu listom zo

dňa 29.10.2014 - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.12.2014
úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 31.12.2014 - Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru.

Žalovaný do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania návrhu
predstavuje sumu 378,73 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zostatkom pohľadávky vo výške 497,79

eur evidovaným v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ a zmluvnou pokutovou vo výške 119,06
eur evidovaným v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Pokuta“/. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal so
splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru.V žalobe ďalej žalobca uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom
prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 119,06 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj

náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní
uplatňuje vo výške 153,60 eur v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Predžalobnú upomienku

zo dňa XX.XX.XXXX s kópiou neprevzatej zásielky, Prehľad splátok a úhrad ku dňu XX.XX.XXXX.

4. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance
Holding, a. s. do tohto konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, a to na základe návrhu na zmenu strany sporu na strane
žalobcu z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom

spoločnosťou Consumer Finace Holding, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r.
o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako
dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do konania vstúpila na miesto
doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
24.01.2018 adresované žalovanému.

5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach,
uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 17.01.2019.

6. Žalovaný dňa 26.02.2019 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom namietol nezákonnosť toho, čo žiada
žalobca, pretože nie je správna uvedená suma úhrady, pretože zaplatil 1.510,- eur a nie 1.430,- eur a
žalobcavymáhasumu,ktoráužjezaplatená.Žalobcatiežnamietolnezákonnosťtýchustanovenízmluvy
o pôžičke, ktorú sú v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľských úveroch
občianskeho zákonníka, pretože žalobca žiada úroky z úrokov a tiež žalovaný upozornil na úžeru.

Tiež žalovaný uviedol, že platil prostredníctvom účtu a posledné splátky od 16.08.2016 poštovou
poukážkou. Nezákonnosť a úžeru žalovaný vidí v manipulačnom poplatku a v pokute sankcii, tiež vyjadril
nepochopenie, ako je možné, že pôžičku podpísal v Bratislave a sprostredkovateľ v Humennom, keď
všetkopodpisovalvBratislave.Záveromžalovanýpoukázal,žežalobcoviniejeničdlžnýaprávenaopak,

žalobca sa obohatil na jeho úkor, preto žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil kópie poštových poukazov zo dňa 18.09.2017 a
15.10.2017, Žiadosť o zaslanie amortizačnej tabuľky zo dňa 29.01.2018 s kópiou podacieho lístka a
doručenky.

8. Na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu,
predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019 a súhlasil s
tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, ktorý súhlasil

s konaním v jeho neprítomnosti, čo na pojednávaní oznámila jeho zástupkyňa.

9. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na vyjadrení, ktoré zaslal žalovaný súdu dňa
26.2.2019, pričom poukázala, že nie je si istá, či táto suma vo výške 1.500,- eur bola skutočne
žalovanému poskytnutá, pričom predložila súdu k nahliadnutiu výpis z účtu žalovaného za obdobie od

1.4.2015 do 30.4.2015, kedy dňa 22.4. bol urobený vklad na účet žalovaného vo výške 1.000,- eur. Na to
súd po nahliadnutí do predloženého výpisu z účtu konštatoval, že v tomto prípade nemôže ísť o totožnú
sumu, pretože zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 16.7.2014 a vklad bol urobený zo dňa 22.4.2014.

10. V podaní doručeným súdu dňa 07.05.2019 žalobca uviedol, že nimi predložená úverová zmluva

spĺňavšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Týmto
odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej
veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a. s. c/a E. C., ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný
rozsudokakocase-lawSúdnehodvoraEurópskejúniepredstavujeprimárnyprameňeurópskehoprávavkategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2
druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. K podaniu žalovaného žalobca
uviedol, že má za to, že zmluva bola uzavretá platne, ktorú skutočnosť žalovaný uvedenú potvrdil aj

svojimi platbami, ktoré poukazoval v prospech zmluvy, čo vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad. Vo svojom
podaní nespochybnil, že by mu neboli poskytnuté peňažné prostriedky, práve naopak zdokladoval ďalšie
plnenie.

Zároveň v tomto podaní žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 153,60 eur titulom nákladov

na vymáhanie pohľadávky a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Takisto žalobca oznámil súdu, že z
dôvodu úhrad zo strany žalovaného, ku ktorým došlo počas súdneho konania berie žalobu späť v časti
o zaplatenie 110,40 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, pretože žalovaný vykonal úhrady dňa
20.9.2017 vo výške 50,- eur, dňa 27.10.2017 vo výške 30,- eur a dňa 23.11.2018 vo výške 30,40 eur.

11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, s vyjadrením žalovaného a jeho prílohami,

podaním žalobcu doručeným dňa 7.5.2019, prednesom zástupkyne žalovaného a zistil tento skutkový
stav:

Skutkový stav

12. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa
16.07.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding,
a. s. poskytla žalovanému úver vo výške 1.500,- eur prevodom na bankový účet uvedený v tejto zmluve
v článku VI. V článku V. „Pôžička“ sú uvedené:
- typ pôžičky: najľahšia pôžička

- druh úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver
- celkový výška a mena úveru: 1.500,- eur
- celkové náklady spotrebiteľa: 412,08 eur
- celková čiastka: 1.912,08 eur
- splátka s poistením: 81,98 eur

- splátka: 79,67 eur
- počet splátok: 24
- sadzba poistenia: 2,90 %
- mesačná výška poistenia: 2,31 eur
- RPMN: 27,43 %

- fixná ročná úroková sadzba: 27,44 %
- priemerná hodnota RPMN: 49,67 %
- prvá splátka splatná dňa: 20.08.2014
- ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci
- termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 7/2016

- doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov
klienta podľa tejto zmluvy

13. Z časti zmluvy IV. označenej ako „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky“
vyplýva, že žiadateľ/dlžník vyjadruje svoj súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky a to v

rozsahu Základného súboru poistenia A) zaškrtnutím štvorčeka pri tejto možnosti. Možnosť zaškrtnutia
odmietnutia poistenia v tejto časti zmluvy nie je uvedená.

14. Podľa časti zmluvy IX. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 1. Predmet zmluvy spoločnosť sa
zaväzuje poskytnúť klientovi spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom za podmienok
uvedených v tejto zmluvy.

Podľa časti zmluvy IX. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 3 Podmienky poskytnutia a čerpania
pôžičky, spoločnosť poskytne klientovi pôžičku bezhotovostne prevodom na osobný účet klienta, číslo,

ktorého uvedie klient v zmluve najneskôr do desiatich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v
prípade, ak klient splní všetky podmienky na jej uzavretie.Podľa časti zmluvy IX.. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 5 Základné práva a povinnosti,
spoločnosť je povinná poskytovať pôžičku za podmienok dohodnutých v zmluve. Klient je povinný plniť
spoločnosti za poskytnutie pôžičky riadne a včas spôsobom dohodnutým v zmluve.

PodľačastizmluvyIX.označenejakoZmluvnépodmienkybodu6Podmienkysplácania,klientjepovinný
riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
v zmluve Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

Podľa časti zmluvy IX. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 11.1 zmluva sa skončí úplným splnením
všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.

Podľa časti zmluvy IX. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 12.2 spoločnosť je oprávnená v
prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky
spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v

omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiaca a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a v § 565 Občianskeho zákonníka.
Spoločnosť je ďalej v prípade nesplácania úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné
náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky spoločnosti uvedené v tejto zmluve.

Podľa časti zmluvy IX. označenej ako Zmluvné podmienky bodu 14.Doručovanie, spoločnosť doručuje
písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne
oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností na poštovú prepravu
spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom,
kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne

prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti
spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.
Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží.

15. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.10.2014 vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,

a. s. žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 262,34 eur a to bezodkladne s
tým, že ak do 05.12.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2015, bude veriteľ oprávnený
úver zosplatniť. Podľa priloženej doručenky si žalovaný predžalobnú upomienku neprevzal. Listom
zo dňa 31.12.2104 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti
predmetného úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy v celkovej výške 1.689,77 eur, pričom istina

úveru bola vo výške 1.655,13 eur.

16. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný po poskytnutí úveru veriteľovi na po zosplatnení
úverucelkovodopodaniažalobynasúduhradilsumu1.430,-eurnepravidelnýmisplátkami.Zároveňsúd
zistil z predložených poštových poukazov, že žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi dňa 18.09.2017

sumu 50,- eur (pred podaním žaloby) a dňa 25.10.2017 sumu 30,- eur. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný
ešte aj dňa 23.11.2018 zaplatil sumu 30,40 eur. Celkovo žalobca zaplatil sumu 1.540,40.

17. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Spornou skutočnosťou bolo posúdenie
predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či táto spĺňa náležitosti upravené zákonom o

spotrebiteľských úveroch.

Právny stav

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania
zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak

opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci

skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

20. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a

včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

21. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Posúdenie veci súdom

22. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa

druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutú pohľadávku nadobudla

ako právny nástupca spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. (do 16.02.2018 spoločnosť vystupujúca
pod obchodným menom Intrum Justitia Slovakia, s. r. o.) ako postupník titulom Zmluvy o postúpení
pohľadávky, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

24. Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanoveniav zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože

ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah zmluvných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

26. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka tiež formulárových zmlúv,

ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

27. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

28. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 1.500,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 24

splátkach vo výške á 81,98 eur mesačne. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 1.540,40 eur.

29. Žalobca žiadal, aby súd po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 264,- eur zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 114,73 eur spolu s úrokom z omeškania.

30. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver formou pôžičky považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje požadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k) a v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

31.Súdjetohonázoru,žezmluvaospotrebiteľskomúvereuzatvorenámedzistranamisporuneobsahuje
povinné údaje a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti
úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Gramatickým výkladom tohto
ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín

konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné pojmy. Ustanovenie uvedené v
zmluve,že„dobatrvaniazmluvyjedosplateniavšetkýchzáväzkovklienta“,jeneurčitéanezrozumiteľné.
Stanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie,
nie nutnosť spotrebiteľa odvodzovať takýto údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Pod pojmom
doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek, obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak

zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu
trvania zmluvy, bolo povinnosťou veriteľa takúto dobu trvania zmluvy v zmluve o pôžičke uviesť. Pre
úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok“, ktorý v zmluve o pôžičke je numeratívne vyjadrený číslom24, nie je možné stotožňovať s pojmom „doba trvania zmluvy“, pretože nevystihuje ani začiatok a ani
koniec obdobia.

32. Údaj o termíne konečnej splatnosti pôžičky má byť uvedený tiež presne a to uvedením konkrétneho
dňa,mesiacaaroku,kedyspotrebiteľskýúvernadobudnekonečnúsplatnosť.Termínznamenáuvedenie
presného dátumu konečnej splatnosti úveru na rozdiel od pojmu lehota, vyjadrujúca určitú dĺžku trvania.
Poskytovateľ pôžičky (ktorý je autorom formulárovej zmluvy) v čase uzatvárania zmluvy nepochybne
pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preto v súlade s potrebou zachovania
elementárnej zmluvnej rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom časovom
momente nemusel odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal (aj s
prihliadnutím na značný rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu, zrozumiteľnosť a to
obsahovú aj formálnu). Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov.

33. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola výška RPMN a
celková čiastka úveru uvedená správne.

V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 27,43%, pričom pri výške úveru 1.500,- eur a 24

mesačných splátkach vo výške 81,98 eur (výška splátky s poistením) mala byť RPMN vo výške 31,29%.
(výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky
https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php)

Súd je toho názoru, že do výpočtu RPMN bolo potrebné zahrnúť aj ako ďalší náklad a to výšku poistného,

pretože zo zmluvy o úvere nevyplýva možnosť odmietnutia poistenia úveru. Súd je tiež toho názoru, že
vzhľadom aj na formulárové predtlačenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že k dojednaniu
o poistení úveru nedošlo na základe individuálneho rokovania o tejto náležitosti zmluvy, a nebolo zo
stranyžalobcupreukázané,žesajednáodobrovoľnúslužbu.Zozmluvyospotrebiteľskomúverevyplýva
možnosť zvoliť si základný alebo komplexný súbor poistenia, avšak možnosť odmietnutia poistenia

v zmluve absentuje. V zmluve je tak uvedená nižšia RPMN ako by mala byť, čo je nepochybne v
neprospech spotrebiteľa.

34.Vpredloženejzmluvejetiežuvedenácelkováčiastka,ktorúmáspotrebiteľzaplatiťvovýške1.912,08
eur. Avšak podľa jednoduchého prepočtu, ktorý súd vykonal, táto výška má byť 1.967,52 eur (= 24

splátok*81,98eurvýškasplátkysnákladomnapoistenie)..Uvedenékonanienemožnoposúdiťinačako
nekalé, nakoľko právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol spotrebiteľovi nesprávne informácie o
tom, aká bude hodnota jeho úveru.

35. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia

zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi

uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený iba počet splátok, výška mesačnej
splátky, dátum splatnosti prvej splátky a splatnosť splátky, čo znamená, že nie je splnená požiadavka,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením.

36. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru. Žalobca pritom
ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaje o výške úrokov apoplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre
spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.
Žalovaný v predmetnom prípade však túto možnosť nemal, keďže výška, počet a termín splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

37. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky
spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky
v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje

spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015
potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné,
pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika

nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,

ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku
kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za
následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení
smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad

problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia
smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od

zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie
limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“

38. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 podľa ktorého, „vychádzajúc z účelu

Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.
a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie
je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné
ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

39. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k

záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo
vecisp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018austáliltak,že„princípprávnejistotyprevažuje,smernica
nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné
vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonné
formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava do
novelizácie do 1.5.5018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).

40. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Tento
výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1
ods.8Zákonač.129/2010Z.z.,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiaritaosobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť

práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia
vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna,
ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

41. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech

ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

42. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur, teda sumu, ktorá mu

bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo
výške 1.540,40 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 0,- eur. Súd tak nárok žalobcu považuje
za nedôvodný a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K zastaveniu konania

43. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného

je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

44. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992).

45. Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod
nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 264,- eur s príslušenstvom titulom nákladov
na vymáhanie pohľadávky a konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo
eštepredpojednávaním,súdnaprípadnýnesúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobypodľaustanovenia
§ 146 ods. 1 CSP by neprihliadol.

K trovám konania

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47.Vdanomprípadebolopredmetomkonaniazaplateniesumy378,73eurspríslušenstvom.Súdžalobu
čo do sumy 114,73 eur zamietol, v časti o 264,- eur zastavil pre späťvzatie žaloby, z čoho v sume 110,40
z dôvodu zaplatenia žalovaného. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 15,95% (= 60,40 eur (tátosuma bola uhradená žalovaným po podaní žaloby) z 378,73 eur) a úspech žalovaného predstavuje
84,05% (= 318,33 eur (114,73 eur +153,60 eur + 50,-eur) z 378,73 eur).

48. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 68,10 % (84,05% - 15,95%), avšak zo súdneho spisu pre súd vyplynulo, že žalovaný
si trovy konania neuplatnila a ani u žiadne trovy konania nevznikli, preto súd v danej veci s použil
ZákladnéprincípyCSPanarozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaaplikovalprincípracionálneho
zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak strane konania v súdnom konaní
žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.