Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213750
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:5715213750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

MichalaBoroňaaJUDr.VieryKandrikovejvprávnejvecinavrhovateľky:I.A.,nar.XX.XX.XXXX,S.E.XX,
XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, so sídlom Slovenská 5, Bardejov
proti odporcovi: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Vierou Mulikovou,
advokátkou, so sídlom M. V. Miškovského 3, Bardejov, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/39/2016-184 zo dňa 07.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. JUDr. Marcel Kirnág nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Bardejov pod sp. zn. 3C/39/2016.

II. Zamieta sa návrh na zmenu návrhu.

III. Potvrdzuje sa rozsudok v zamietavom výroku.

IV. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh zamietol.

Odporcovi priznal nárok vo vzťahu k navrhovateľke na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 66, § 67 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.

3. V odôvodnení uviedol, že z pripojeného vyšetrovacieho spisu číslo ČVS : I. -XXX/.-XXXX vyplýva,
že navrhovateľka dňa XX.XX.XXXX podala na odporcu trestné oznámenie. Uznesením Obvodného
oddelenia PZ v F. zo dňa XX.XX.XXXX, S.: I.-XXX/.XXXX podľa § 197 ods.1 písm. d Trestného poriadku

vec bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Z pripojeného vyšetrovacieho
spisu číslo S.: I. -XX/U.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX odbor kriminálnej polície OR PZ v F. obdržal
od navrhovateľky I. A. trestné oznámenie na odporcu Y. C. pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ L., S.: I. -XX/U.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vec
bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods.2
Trestného poriadku.

4. Súd prihliadol na príjmovú a výdavkovú stránku strán sporu, po oboznámení sa s predloženými
listinnými dôkazmi, ako aj s pripojenými trestnými spismi súd návrh ako nedôvodný zamietol,
pretože neboli splnené podmienky stanovené v zákonných ustanoveniach pre priznanie výživného pre
navrhovateľku zo strany odporcu. V danom prípade, vzhľadom na predložené listinné dôkazy a napríjmovú a výdavkovú stránku strán sporu, súd nezistil potrebu úpravy pre navrhovateľku zo strany
odporcu titulom priznania výživného a návrh ako nedôvodný zamietol poukazujúc aj na tú skutočnosť,
že priznanie nároku vyživovacej povinnosti pre navrhovateľku zo strany odporcu by bolo v rozpore s

dobrými mravmi pre správanie sa navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi, podávajúc na odporcu trestné
oznámenia.

5. O trovách rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

6. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že
namieta zaujatosť sudcov Okresného súdu Bardejov. Jej dôchodok predstavuje životné minimum, často
hladuje. Zo zdravotných dôvodov nie je schopná cestovať na pojednávania do F., preto žiada o zaslanie
dokumentácie na Okresný súd Y., keďže býva v Y.. Svoj návrh ohľadne výživného mení tak, že žiada
výživné od syna Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. X-X-
XX, XXXX O., M.. Od dcéry R. U. dostáva pravidelne sumu 30 Eur a syn U. C. jej v mesiaci júl 2017

poslal 30 Eur a sľúbil, že peniaze bude poukazovať pravidelne. Žiada, aby súd určil výživné vo výške
podľa možnosti prispievať jej na výživu.

7. V podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 29.04.2019 navrhovateľka uviedla, že odporca
navrhovateľke po smrti jej exmanžela predal dom aj so zariadením, v ktorom vychovala deti. Predal aj

chatu, veľkú záhradu bez toho, aby sa s ňou poradil. Deti jej dali iba 800 Eur, odporca len 500 Eur.
Keď sa to dozvedela, skolabovala. Chcela by sa vrátiť naspäť do F., odkiaľ pochádza. Keď ju odporca
stretol v F. nadával jej, pýtal sa, čo tam robí, vyhrážal sa jej. Musela mu sľúbiť, že pôjde späť do T..
Momentálne sa navrhovateľka túla po ubytovniach. Prestali jej prispievať na bývanie. Teraz býva v
najstudenšej a špinavej ubytovni. Chcela by bývať v peknom byte. Výživné žiadala od každého dieťaťa,

aby žila dôstojne. V ubytovni platí 170 Eur, lieky 25-35 Eur. Na stravu jej zostáva 50 Eur. Má vysoký
krvný tlak, epilepsiu, chronickú astmu, vrodenú srdcovú chorobu. Nemá práčku, ani chladničku. Jej deti
ju nenavštevujú, netelefonujú. Potrebuje okuliare, ošatenie, drogériu, ísť ku kaderníčke, súrne potrebuje
aj protézu, ísť k zubárovi.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) na základe včas podaného odvolania oprávnenou
osobou preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§
380, 381 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

9.Vovzťahuknámietkezaujatostivznesenejnavrhovateľkouvodvolaníodvolacísúduvádza,žeKrajský
súd v Prešove ako nadriadený súd v zmysle § 54 CSP preskúmal vec z hľadiska aspektov, pre ktoré je
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci a zistil, že na vylúčenie zákonného sudcu nie sú
splnené zákonné podmienky. Vychádzal pritom z ust. § 49 ods. 1 CSP, podľa ktorého sudca je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom

aleboosobámzúčastnenýmnakonanímožnomaťodôvodnenépochybnostiojehonezaujatosti.Účelom
cit. ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo
k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

10. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh strany sporu (§ 52 CSP),

alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP). Obsahom práva na prejednanie
veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a
vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného
práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý
návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

11. Navrhovateľka v podanej námietke zaujatosti neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť vylúčenie zákonného sudcu JUDr. Kirnága z dôvodu pomeru k veci, účastníkom alebo ich
zástupcom. Takéto skutočnosti nevyplývajú ani z ostatného obsahu spisu.

12. Majúc na zreteli uvedené nadriadený súd dospel k záveru, že v prípade sudcu JUDr. Marcela
Kirnága nemožno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 49 CSP,
keď neexistuje žiadny dôvod objektívne zakladajúci takéto pochybnosti. So zreteľom na to odvolací súdrozhodol tak, že tohto sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vzhľadom k
tomu, že JUDr. Marcel Kirnág nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci, nebol
dôvod rozhodovať o návrhu na vylúčenie všetkých ostaných sudcov Okresného súdu Bardejov.

13. Navrhovateľka v podaní zo dňa 15.08.2016 vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, poukazujúc
na ust. § 5 CMP a žiadala vec postúpiť Okresnému súdu Y.. Taktiež v odvolaní žiadala zaslať spis
Okresnému súdu Y..

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 CMP, súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) (do 30.06.2016
túto problematiku upravovalo ust. § 11 ods. 1 druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku), príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá

až do skončenia konania.
Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 84 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účinného v čase
začatia konania (01.10.2015), na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh

smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 85 ods.1 OSP všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak
nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

15. Pre založenie miestnej príslušnosti sú rozhodujúce okolnosti v čase začatia konania vo veci, pričom

súd sa riadi bydliskom odporcu, keďže OSP účinný v čase začatia konania neurčoval osobitnú výlučnú
miestu príslušnosť pri konaniach o určenie výživného na plnoleté osoby. V zmysle citovaných zákonných
ustanovení je v danom prípade zákonom určená miestna príslušnosť súdu na konanie a rozhodovanie
podľa § 84, 85 OSP, teda všeobecný súd odporcu - Okresný súd Bardejov.

16. Námietka miestnej nepríslušnosti preto nie je dôvodná.

17. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uviedla, že rozširuje svoj návrh a výživné žiada nielen od odporcu,
ale aj od ďalšieho syna M. C., k tomuto odvolací súd uvádza, že zmena návrhu na začatie konania je
v zmysle Civilného mimosporového poriadku síce v odvolacom konaní vo všeobecnosti prípustná (§ 64

CMP), avšak v predmetnej veci ide o takú zmenu žaloby, kedy pre rozhodnutie o žalobkyňou uplatnenom
nároku voči druhému synovi - M. C. by bolo nutné vykonať od začiatku nové konanie, pričom predmetná
vec je už v štádiu odvolacieho procesu. Výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre
konanie o zmenenom návrhu, preto odvolací súd s poukazom na ust. § 28 ods. 2 CMP návrh na zmenu
zamietol. Právo navrhovateľky voči synovi M. nie je týmto rozsudkom dotknuté.

18. Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné
zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Podľa § 67 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť
voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových

pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Vyživovacia povinnosť
medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 zákona (súd prvej inštancie neaplikoval) č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou. Jej príjem predstavuje

starobný dôchodok v sume 239,05 Eur mesačne, ktorý poberá od 01.01.2006 (č.l. 85, 115), taktiež
poberá starobný dôchodok z Českej republiky vo výške 1520 Kč mesačne. Na výživu jej prispieva dcéra
R. U. čiastkou 30 Eur mesačne. Navrhovateľka býva v ubytovacom zariadení. Za ubytovanie uhrádza
mesačne 190 Eur (č.l. 41, 114). Navrhovateľka má záporné zostatky na bankových účtoch (ČSOB, a.s.,Poštová banka, a.s.). Má viacero nesplatených úverov (Pohotovosť a.s., Telervis a.s.). Trpí zdravotnými
problémami - astma, bolesti krížov. V minulosti prekonala zástavu srdca, epileptické záchvaty.

20. Odporca je zamestnaný v spoločnosti G. jeho mesačný príjem predstavuje v priemere 370 Eur
v čistom. Výdavky na bývanie sú vo výške 189,47 Eur. Odporca má vyživovaciu povinnosť voči
nezaopatrenej dcére L., ktorá navštevuje vysokú školu - G., výdavky na dcéru sú vo výške 120 Eur
strava, internát 75 Eur, cestovné 50 Eur mesačne. Syn odporcu je zamestnaný, vyživovacia povinnosť
odporcu voči synovi preto zanikla. Manželka odporcu je samostatne zárobkovo činnou osobou. Odporca

má výdavky na stravu, pohonné hmoty, telefón a pod. (čl.150 a nasl.).

21. Odvolací súd nepopiera, že sociálna, finančná situácia navrhovateľky je nepriaznivá, rovnako aj jej
zdravotný stav a ak by bolo v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na výživu,
jej nárok by bol daný. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporcov príjem činí mesačne 370
Eur. Odporca je ženatý, býva v spoločnej domácnosti s manželkou a má jednu vyživovaciu povinnosť na

dcéru, ktorá je študentkou vysokej školy. Je preto zrejmé, že odporca zo svojho príjmu musí zabezpečiť
nielen svoje potreby, ale aj potreby jeho nezaopatreného dieťaťa a nemožno pochybovať, že celý príjem
odporcu je konzumovaný výdavkami na zabezpečovanie jeho základných potrieb a potrieb vyživovanej
osoby (dcéra). Nie je preto v možnostiach odporcu čo i len minimálnu časť zo svojho príjmu poskytovať
ako výživné matke - navrhovateľke.

22. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že odporca získal finančné prostriedky z predaja
rodinného domu, k tomuto odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z vyjadrení navrhovateľky aj odporcu,
ide o nebohého bývalého manžela navrhovateľky, podľa vyjadrenia odporcu jeho rodičia sa rozviedli v
roku 1994, teda je zrejmé, že manželstvo navrhovateľky a otca odporcu zaniklo pred smrťou bývalého

manžela navrhovateľky, preto navrhovateľka nie je dedičkou po nebohom v zmysle § 473 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z darovacej zmluvy zo dňa 31.10.2008 (č.l. 28) vyplýva, že rodinný dom č.
XXX evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. F., U. C., nar. XX.XX.XXXX daroval svojim deťom - Y.. U. C.,
nar. XX.XX.XXXX, Y. C. (odporcovi), M. C., nar. XX.XX.XXXX, R. U., nar. XX.XX.XXXX. Vykonané
dokazovanie nepotvrdilo, že by sa odporcovi podstatne vylepšila finančná situácia. Navrhovateľka je

v nepriaznivej finančnej situácii, no podľa názoru súdu systém výživného neumožňuje ani v takýchto
ťaživých situáciách,akésúnastranenavrhovateľky,preniesťbremeno nainúosobu,ktorásamažijetzv.
„na doraz“. Iba dieťa, ktorého možnosti umožňujú platiť výživné, má povinnosť ho rodičovi platiť (Zákon
o rodine §66 Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú
výživu, ak to potrebujú, §67. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký

zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a
k majetkovým pomerom ostatných detí.

23.Žalovanýsaokreminéhobránilcit.,,Návrhnaurčenievýživnéhorodičovimôžesúdzamietnuť,ajkeď
inak sú splnené podmienky pre priznanie nároku, a to voči dieťaťu, u ktorého by pri uložení povinnosti

platiť výživné vznikol rozpor s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine.
Som toho názoru, že je dôležité konajúcemu súdu uviesť, že navrhovateľka sa nikdy ako matka 4 detí
nesprávala. Počas trvania manželstva s našim otcom bola závislá od alkoholu a liekov, nikdy nám ako
deťom nebola vzorom, zanedbávala rodinu, o nás deti sa nestarala, nevarila, z čoho vznikali denno
denne hádky v našej domácnosti medzi otcom a matkou.

V domácnosti neustále panovala napätá atmosféra, ktorá spôsobovala to, že zo školy sme ako deti mali
strach chodiť domov a čakali čo sa bude opäť doma diať. V amoku vyhadzovala veci z domu, rozbíjala
čo jej prišlo pod ruky. Ako deťom nám to spôsobovalo psychickú traumu.
V roku 1990 odišla navrhovateľka z domácnosti, istý čas žila aj v rómskej osade, kde viedla život, ktorý
sa prieči dobrým mravom a morálnym hodnotám. V roku 1994 sa náš otec s navrhovateľkou rozviedol,

keďže robila hanbu celej našej rodine, čím sme všetci trpeli, a najmä otec.
Počas spoločného života s octom si navrhovateľka nabrala pôžičky, ktoré musel otec splácať kým
vládal, potom, keď hrozili otcovi exekúcie a hrozilo že príde o rodinný dom, sme my deti vyplatili všetky
navrhovateľkine dlhy.

Navrhovateľka sa po roku 1994 odsťahovala na stredné Slovensko kde sa opätovne vydala a neskôr
odišla do Čiech kde sa vydala tretíkrát.
Je pravdou že s navrhovateľkou nekomunikujem, neviem akým životom žila po jej odchode z F.,
nepovažujem ju za matku, a preto sa necítim byť zaviazaný prispievať na jej život.Rovnako ani navrhovateľka nejavila záujem o nás ako jej deti. Nebola pri žiadnej našej dôležitej životnej
udalosti. Svadbu som si zariadil a zaplatil z vlastných peňazí, keďže po škole som musel začať tvrdo
pracovať a pomáhať tak otcovi. Nebola ako správna matka a stará matka pri narodení ani jedného z

mojich dvoch detí, nehovoriac o tom, že sa o svoje vnúčatá ani neskôr vôbec nezaujímala.
Pred šiestimi rokmi, keď sa opätovne vrátila do F., s jej návratom bola spojená opäť len hanba
spôsobovaná jej správaním celej našej rodine. Všade nás ohovárala, osočovala a obviňovala, čo zle
vplývalo aj na naše deti. Chodievala za manželkou do práce, kde ju urážala a to aj v prítomnosti tretích
osôb. Svojim správaním nás ponižovala a poškodzovala dobré meno našej rodiny.

Zanechala za sebou opäť len dlhy v podobe neuhradených platieb za nájom ( za čo ju stíhala aj polícia)
a neuhradených dlhoch v nebankových subjektoch.
Napriek tomu, že istý čas pracovala v zahraničí a susedom a známym sa chválila svojim vysokým
príjmom, zabudla na svoje záväzky a žila bohémskym životom, kde utrácala na obedy v reštauráciách,
vozenie sa v taxíkoch, v cukrárňach na kávičkách s priateľmi, peniaze utrácala a „zabudla" tak na
splácanie svojich záväzkov.

Do terajšej situácie sa navrhovateľka dostala sama, svojim nezodpovedným správaním sa a
celoživotným alkoholizmom. Nerozumiem ako je možné, že aj napriek tomu, že pracovala a mala podľa
jej slov vysoký príjem, neodkladala si peniaze na starobu. Veď nepomáhala ani jednému zo svojich 4 detí
a žila len sama pre seba. Rovnako žila v dvoch ďalších manželstvách, tak nech žiada svojich bývalých
manželov o výživné, prípadne, ak sú nebohí požiada o vdovské príspevky.

Nedovolí mi nespomenúť rovnako aj jej ustavičné „ťahanie" ma po súdoch a podávanie trestných
oznámení na moju osobu (v roku 2014 na ORPZ v F. a v roku 2015 na ORPZ v Y.). Rovnako sa neustále
súdila aj s otcom, kým žil. Ustavične sa niečoho dožadovala, na niečo sa sťažovala a tak nám všetkým
znepríjemňovala život.
K poznámke navrhovateľky, že do dnešného dňa nebola predvolaná na dedičské konanie po mojom

otcovi chcem uviesť, že v čase úmrtia môjho otca boli s navrhovateľkou už 16 rokov rozvedení. Svojmu,
ako ho nazýva „manželovi" neprišla ani na pohreb, a to sa v tom čase nachádzala v F.. Niet sa však čo
čudovať, keďže na pohreb neprišla ani svojej vlastnej matke, keďže je rozhádaná s celou svojou rodinou.
Nie som ochotný a som toho názoru, že nikto odo mňa nemôže spravodlivo požadovať, aby som napriek
všetkému žene, ktorá mi v živote urobila len hanbu a znepríjemňovala život, uhrádzal náklady na jej

život.“

24. Odporca navrhol návrh zamietnuť pre rozpor žiadaného výživného s dobrými mravmi. Vzhľadom na
fakt, že na strane odporcu samotného nie sú možnosti na platenie výživného sa odvolací súd ďalšou
obranou odporcu (rozpor s dobrými mravmi) nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v zamietavom výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

25. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že konanie o určenie výživného
spadá pod režim zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, pričom len otázky
neriešené Civilným mimosporovým poriadkom sa riadia ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách aplikoval ustanovenia o
trovách konania obsiahnuté v CSP. CMP však otázku náhrady trov konania upravuje v ust. § 52 a nasl.,
z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevychádzal.

26. Ďalej odvolací súd konštatuje, že pri skúmaní finančných pomerov účastníkov súd prvej inštancie

požiadal bankové ústavy o súčinnosť, ktoré si následne uplatnili nárok na náhradu nákladov spojených s
poskytnutím súčinnosti (č.l. 83, 92). Súd prvej inštancie o nárokoch bánk nerozhodol. Je preto potrebné
tento nedostatok napraviť. V prípade, že súd prvej inštancie prizná bankám náhradu nákladov, vzniknú
tým trovy štátu, následne preto bude nutné rozhodnúť aj o nároku štátu na náhradu trov konania.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj tohto
odvolacieho konania v zmysle príslušných ustanovení CMP, rozhodne o nárokoch bánk na náhradu
nákladov (č.l. 83, 92) a následne aj o trovách štátu (v prípade ich vzniku).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).