Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201132
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718201132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ mal. G. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. - U., N. XXXX/XX, zastúpenej žalobcom 2/ ako zákonným zástupcom, 2/ Ing. O.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako žalobkyňa 1/, obaja zastúpení JUDr. Vojtechom Földesom, advokátom
so sídlom v N., M. F. XXX, proti žalovaným: 1/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX., 2/ V. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom ako žalovaná 1/, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 11C/4/2018-128 zo dňa 25.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku, ktorým okresný súd návrh žalovanej 2/ na prerušenie konania zamietol (I.), ako aj vo výroku,
ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (IV.), p o n e c h a l rozsudok nedotknutý.

V ostatných častiach (II., III., V.) rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ m a j ú voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal žalovanú 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu
za bolesť vo výške 1.855,- eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.325,- eur a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.000,- eur. Žalované 1/ a 2/ zároveň zaviazal zaplatiť žalobcovi
2/ náhradu ušlého zisku vo výške 160,38 eur a náhradu nákladov spojených s liečením žalobkyne 1/ vo

výške 162,42 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom
priznal náhradu trov konania proti žalovaným v celom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
konštatoval, že protiprávnym konaním žalovaných vznikla žalobcom škoda. Žalované porušili svoje
právne povinnosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 1 Zákona o držbe psov, následkom čoho došlo k útoku psa
na žalobkyňu 1/. Tieto skutočnosti mal súd preukázané i z rozsudku tamojšieho súdu č.k. 3T/2/2017-196

zo dňa 04.12.2017, ktorým bola žalovaná 2/ odsúdená za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví
porušenímdôležitejpovinnosti.Majiteľkoupsabolavčasespáchaniapriestupkužalovaná1/,apretosúd
ustálil i jej zodpovednosť, keďže v čase predmetného útoku udelila svoj súhlas žalovanej 2/ k vedeniu
psa. Pri ustálení výšky škody vychádzal jednak z odborného vyjadrenia MUDr. O. M., PhD., ktoré bolo
v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Za účelné náklady považoval hotové výdavky vynaložené v súvislosti s liečením ako ušlý zisk

žalobcu 2/, keďže hospitalizácia žalobkyne 1/ si vyžadovala jeho trvalú prítomnosť a hotové výdavky,
vynaložené v súvislosti s liečením, ktoré preukázal výškou faktúr, ktorými boli vyúčtované odmeny za
psychologické poradenstvo, cestovné náhrady, atď. tak, ako to podrobne zdôvodnil v bodoch 18, 19a nasl. dôvodov napadnutého rozhodnutia. Pri určení výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch zohľadnil trvalé následky predmetného útoku psa na psychiku i telesnú integritu žalobkyne
1/, pričom prihliadol na ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Súčasne prihliadol i na

okolnosti na strane žalovaných, ktoré predchádzali predmetnému útoku, keď žalované si boli vedomé
zdravotného stavu a fyzickej zdatnosti žalovanej 2/, ktorá v čase útoku psa viedla. Tieto vlastnosti boli
absolútne neprimerané vo vzťahu k vedeniu psa - argentínskej dogy.

3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom

ako úspešným účastníkom náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, čo do vyhovujúcej časti, v zákonom stanovenej lehote
žalované. Žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmeniť, žalobu žalobcov
v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že súd prvej inštancie, i keď vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, nesprávne rozhodol. Pochybnou podľa ich názoru je v prvom rade otázka vzniku

zodpovednosti za škodu u žalovanej 1/. Táto síce telefonicky udelila súhlas žalovanej 2/ s tým, že môže
ísť so psom na prechádzku, pričom sa jednalo o psa bezkonfliktného, ktorý dovtedy žiadnym spôsobom
na nikoho nezaútočil a žalovaná 2/ aj v minulosti s týmto psom na prechádzku chodievala. Podľa ich
názoru nie je rozhodujúca váha, resp. fyzická zdatnosť psa a vodiaceho človeka, lebo psa je možné
ovládať inými prostriedkami, ako len fyzicky. V takomto prípade nemožno ani hovoriť o priestupku.

Vyvodzovať z hmotnosti žalovanej a jej zdravotného stavu závery o tom, že nie je schopná viesť psa,
je laickou úvahou, pre ktorú nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Druhou rovinou je otázka
výšky nemajetkovej ujmy, keď súd túto časť svojho rozhodnutia len všeobecne zdôvodnil, pričom svoje
rozhodnutie neoprel o žiadny podobný prípad, ktorý by už súdy v Slovenskej republike rozhodovali. V
prípade zabitia blízkeho človeka pri dopravnej nehode, teda podľa ich názoru neporovnateľne ťažšieho

zásahu, sa suma náhrad nemajetkovej ujmy líši od 7.500,- eur po 15.000,- eur.

5. Žalobcovia vo svojich vyjadreniach prostredníctvom právneho zástupcu žiadali rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Podľa ich názoru, súd prvej inštancie
v konaní postupoval dôsledne v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi predpismi a na základe

podrobného vyhodnotenia dôkazov dospel i k správnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia žalobcov o
prostriedkoch a iných zariadeniach, ktoré znásobujú silu človeka, sú podľa ich názoru účelové, lebo je
nepochybné, že pri incidente došlo k poškodeniu na zdraví u žalobkyne 1/, za čo nesú zodpovednosť
žalované 1/ a 2/, keďže je ich povinnosťou zabezpečiť psa takým spôsobom, aby nemohol ohroziť
zdravie tretích osôb. Poukazovali na to, že malé 5-ročné dieťa samo o sebe utrpelo v dôsledku útoku

silného veľkého psa vážne zranenia, ktorých dosah nie je možné vtesnať do tabuliek odškodňovaní
bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia. Zjazvenie tváre dieťaťa a následky na mimike tváre sú
pre každého človeka, o to skôr pre malé dievča, zásahom do jej práva na šťastné a pokojné detstvo,
telesnú integritu, detskú krásu a do budúcnosti znamená zásah do osobnostných práv, čo sa prejaví v
jej súkromnom osobnom živote.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP
a postupom bez nariadenia pojednávania rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľov neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

8. Súd prvej inštancie vo svojich dôvodoch podrobne uviedol, ako vyhodnotil vykonané dokazovanie,
akými úvahami sa pri tomto hodnotení riadil (body 18 a nasl. dôvodov napadnutého rozhodnutia), a preto
ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným spôsobom.

9. Je nepochybné, že ku škode na strane žalobcov došlo v dôsledku nezvládnutia zvieraťa - psa, ktoré
ublížilo žalobkyni 1/ a súd prvej inštancie preto správne ustálil zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ za
vznik škody. Žalované sa v žiadnom prípade nemôžu vyviniť zo zodpovednosti poukazujúc na správanie
zvieraťa v minulosti, prípadne na jeho povahu, lebo je výlučne na majiteľovi, resp. na vodiacom, abyovládali psa v každej situácii. Je všeobecne známe, že pes v priebehu života môže viackrát zmeniť
povahu, nemožno od neho očakávať kultivované správanie v každej situácii, keď na rôzne podnety môže
reagovať iným spôsobom, a preto tak, ako je už vyššie uvedené, sa odvolací súd v tomto smere stotožnil

s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri úvahách o náhrade nemajetkovej ujmy, keď prihliadol
najmä na fyzický vek dieťaťa a následky zážitku nielen fyzického, ale najmä psychického charakteru, sa
jednalo o zásah do tvárovej oblasti u maloletého dievčatka, ktoré v súvislosti s fyzickým vyspievaním

bude mať následky i v budúcnosti.

11. Pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme súd musí vždy vychádzať z okolností konkrétneho prípadu,
ktoré jednoznačne súvisia i s vekom poškodeného, jeho psychickým vývojom, atď., a preto nemožno
vychádzať len z obdobnej judikatúry, na ktorú poukazovali žalované vo svojom odvolaní.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní úspech,
nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).