Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Monday, December 18, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215554
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413215554.10

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Y.. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Ž. W. Q., T. XX,
zast. JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom v Bratislave I, Podjavorinskej 7, proti žalovaným X/ C..
H. M., W.. XX.X.XXXX, F. M. Q. - V., Č. XXX/X, X/ R. M., W.. XX.XX.XXXX, F. M. Q. - V., Č. XXX/X, obaja
zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie slobody 2, IČO: 47 232
293, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Jána Krnáča, o návrhu žalobcu na uloženie

povinnosti žalovaným odstrániť stavbu zberného miesta s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o žalobe žalobcu, čo do uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do
vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v k. ú. V., I. M. Q., Z. T.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 381 m2, ktorý je zapísaný na N. Č.. XXX E. Z. T.. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere70 m2,ktorýjezapísanýnaN.Č..XXX,ktorézásahyspočívajúvovypúšťanísplaškov,vovstupe
na pozemok za účelom údržby kanalizácie, v manipulácii s fekálnym kalom a skladovaným hnuteľných

vecí z a s t a v u j e.

Súd štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % voči žalovaným 1/, 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu doručenou Okresnému súdu
Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) dňa 25.11.2013, upravenou v priebehu konania domáhal uloženia

povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v
k. ú. V., Z. T.. Č.. XXX, A. W. N. Č.. XXX E. Z. T.. Č.. XXX, A. W. N. Č.. XXX, ktoré zásahy spočívajú
vo vypúšťaní splaškov vo vstupe na pozemok za účelom údržby kanalizácie, v manipulácii s fekálnym
kalom a skladovaním hnuteľných vecí. Zároveň sa domáhal aj uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2.
rade na vlastné náklady odstrániť z pozemkov, ktoré sa nachádzajú v k. ú. V., a to z Z. T.. Č.. XXX E. Z.
T.. Č.. XXX stavbu zberného miesta, ktorý je vybetónovaný objekt s otvorom cca 30 x 40 cm s poklopom

a odtokom spolu s kanalizačnou prípojkou a trativodom. Pokiaľ sa týka prvej časti horešpecifikovanej
žaloby, v tej časti žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na poslednom pojednávaní návrh
zobral späť a konanie žiadal zastaviť a súd I. výrokom rozsudku zo dňa 09.09.2015 konanie v tejto časti
zastavil. Proti rozsudku podali žalovaní odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa
31.05.2017 rozsudok okresného súdu v druhom výroku, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaných 1/,
2/ odstrániť z pozemkov žalobcu stavbu zberného miesta potvrdil a rozsudok okresného súdu v prvom

výroku, ktorým konanie čiastočne zastavil a v treťom výroku o trovách konania štátu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie s poukazom na skutočnosť, že okresný súd nedodržal procesný postup pri čiastočnom
späťvzatí žaloby, keď od žalovaných 1/, 2/ nežiadal súhlas so späťvzatím.

2. Súd vyzval žalovaných na uvedenie, či súhlasia s čiastočným späťvzatím žaloby a žalovaní
prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasia, nakoľko nie

je pravdivé tvrdenie žalobcu, že „druhý odstavec výroku konzumuje aj prvý odstavec.“ Žalovaní 1/, 2/
svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby v časti odôvodnili tým, že žalobca už druhýkrát počas predmetnéhokonania predniesol návrh o späťvzatí žaloby v časti, pričom prvýkrát mu súd vyhovel a rozhodol
uznesením o pripustení zmeny žaloby a zastavení konania v časti, napriek nesúhlasu žalovaných,
ktorých nesúhlas sa zakladal na vážnych dôvodoch. Žalovaní majú za to, že žalobcovo konanie týkajúce

sa opakovaného čiastočného späťvzatia žaloby vytvára pochybnosti o celkovej dôvodnosti predmetnej
žaloby a s určitosťou vytvára pochybnosti ohľadom znenia žalobného návrhu ako takého. V tejto časti
(I. odsek) považujú preto žalovaní žalobný návrh za nedôvodný a majú za to, že konajúci súd by mal v
tejto časti žalobu zamietnuť a nie konanie v tejto časti zastaviť.

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

4.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

6. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného
prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho

odročenia.Akužsúdzačalpredbežnéprejednaniesporupodľa§168CSPalebopojednávanie,vyžaduje
sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného. Tento súhlas býva pravidlom, no s ohľadom na konkrétne
okolnosti daného prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu, a teda so
späťvzatím žaloby nemusí súhlasiť. Ak by súd posúdil tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví.
Dôkazné bremeno existencie spomínaných vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o

vymedzenie pojmu vážne dôvody, Civilný sporový poriadok túto otázku nerieši, preto treba vychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné
dôsledkyzastaveniakonaniazhľadiskaprávnehoafaktickéhostavuvzťahovmedzistranamiadopadna

postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov.

7. Zo spisového materiálu je zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa 09.09.2015 žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ sa týka predmetu konania a v rámci pripustenej

zmeny návrhu v zmysle uznesenia súdu zo dňa 7.4.2015 berie žalobu späť, a to v časti prvého odseku s
poukazom na to, že druhý odstavec výroku vlastne konzumuje aj prvý odstavec, a pokiaľ sa týka prvého
odstavca, v tejto časti návrh berie späť a konanie žiada zastaviť. Žalovaní 1/, 2/ nesúhlasili s čiastočným
späťvzatím žaloby a svoj nesúhlas odôvodnili tým, že žalobca už druhýkrát počas predmetného konania
predniesol návrh o späťvzatí žaloby v časti, pričom prvýkrát mu súd vyhovel a rozhodol uznesením o

pripustení zmeny žaloby a zastavení konania v časti, napriek nesúhlasu žalovaných. Žalovaní v tejto
časti považujú preto žalobný návrh za nedôvodný a majú za to, že konajúci súd by mal v tejto časti
žalobu zamietnuť a nie konanie v tejto časti zastaviť.

8. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu, ktorá má postavenie

tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie
konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to
nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré
konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní

nesie žalovaný. Aj podľa ustálenej súdnej praxe ide o výnimočné prípady, ktoré prichádzajú do úvahy
najmä vtedy, keď k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom
sakonalo,sámuplatniťúspešnenasúdeapodobne.Súdpopreskúmanídôvodovnesúhlasužalovaných
so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti. Žalovaní 1/,
2/ neuviedli žiadne vážne dôvody, ktoré by prevýšili právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou, pre ktoré

by nebolo možné konanie zastaviť. Práva a právom chránené záujmy žalovaných nebudú zastavením
konania vo vyššie uvedenej časti v ničom dotknuté, nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovaným.
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca ako pán sporu môže kedykoľvek za konania zobrať svojužalobu späť, a to aj bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konanie vo
vyššie uvedenej časti zastavil.

9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Súd vo veci vykonal ohliadku na mieste samom dňa 16.10.2014. Boli vynaložené trovy ohliadky
v zmysle špecifikácie z č.l. 104, a to za použitie služobného motorového vozidla vo výške 10,16 €.

Vzhľadom na to, že žalovaní 1/, 2/ v konaní neboli úspešní, súd priznal štátu nárok na náhradu trov
konania v pomere 100 % voči žalovaným 1/, 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.