Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jana Jančíková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202213
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202213.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému L.. S. G.G., D.. XX.XX.XXXX, H. N. M. XXX/
XX, XXX XX C. o zaplatenie sumy 2.835,32 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1128,83 eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 1828,83 eur od 05.08.2015 do 22.01.2016,
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 1628,83 eur od 23.01.2016 do 28.02.2017,
- vo výške 5% ročne zo sumy 1528,83 eur od 01.03.2017 do 12.06.2017,
- vo výške 5% ročne zo sumy 1428,83 eur od 13.06.2017 do 15.10.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 1368,83 eur od 16.10.2018 do 13.11.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 1308,83 eur od 14.11.2018 do 13.12.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 1248,83 eur od 14.12.2018 do 15.01.2019,
- vo výške 5% ročne zo sumy 1188,83 eur od 16.01.2019 do 13.02.2019,
- vo výške 5% ročne zo sumy 1128,83 eur od 14.02.2019 do zaplatenia,
a to všetko v pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 60,- eur vždy do 20-tého dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci prvýkrát počnúc mesiacom nasledujúci po mesiaci v ktorom
nadobudne tento rozsudok právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 348,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
IV. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. ako nástupnícka spoločnosť po
spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. podal dňa 18.05.2018 na súd žalobu, ktorou žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu na istine sumu 2.835,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne od 05.08.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Podanie žaloby právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding
a. s. uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovanou Zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, na základe ktorej
poskytolžalovanémupôžičkuvovýške3.300,-eur.Podľazmluvyopôžičkemalžalovanýsplácaťpôžičku
v pravidelných 60 mesačných splátkach po 102,92 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
6.175,20 eur.Do podania žaloby na súd žalovaný uhradil sumu 1.871,17 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto ho žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX
- predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa XX.XX.XXXX úver
zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX - Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru.
Žalovaný do podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje
sumu 2.835,32 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal so splatením pôžičky do omeškania,
žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení,
nakoľko oznámenie bolo zasielané obyčajnou zásielkou. V zmysle zmluvných podmienok sa zásielka
považuje za doručenú piatym dňom po dni, keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu.
V žalobe ďalej žalobca uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom
prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 393,46 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj
náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní
uplatňuje vo výške 48,- eur v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Celková výška dlžnej
sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí : istina + náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = žalovaná
suma ( 4.658,49 eur + 48 eur - 1.871,17 eur = 2.835,32 eur)
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Notársku zápisnicu D. XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, Prehľad splátok a úhrad ku dňu XX.XX.XXXX, Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX,
Predžalobnú upomienku zo dňa XX.XXXXXX s doručenkou o doručení s dátumom prevzatia
XX.XX.XXXX.
4. Podaním doručeným súdu 25.06.2018 žalobca uviedol, že predložená zmluva spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti a odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa X.XX.XXXX v právnej veci Y.-XX/XX. Tiež žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje
na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. Ďalej žalobca k
náležitosti zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č 129/2010 Z. z. poukázal, že termín konečnej
splatnosti je priamo uvedený v zmluve, pričom v spojení so zmluvnými podmienkami sú tieto hodnoty
vyjadrené. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru žalobca uviedol, že v prípade riadneho
splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané
zmluvné splátky. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 48,- eur späť predstavujúcich náklady
spojených s vymáhaním pohľadávky.
5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach,
uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzala dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný sa
k žalobe nevyjadril.
6. Uznesením súdu zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná
úverová banka, a. s., skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
313 201 55 do tohto konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o, so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, a to na základe návrh na zmenu strany sporu na strane
žalobcu z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.
r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému
ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do konania vstúpila na miesto
doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
22.08.2018 adresované žalovanému.
7. Na pojednávanie nariadené na deň X.X.XXXX sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu,
predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX a súhlasil
s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný po podanížaloby vykonal úhrady v sume 300,- eur a to platbami dňa 15.10.2018 sumou 60,- eur, dňa 13.11.2018
sumou 60,- eur, dňa 13.12.2018 sumou 60,- eur, dňa 15.01.2019 sumou 60,- eur a dňa 13.02.2019
sumou 60,- eur. Preto zobral žalobca v tejto časti žalobu o zaplatenie 300,- eur späť a upravil petit.
8. Žalovaný na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že je si vedomý svojho dlhu, zmluvu s právnym
predchodcom žalobcu podpisoval a požičiaval si sumu vo výške 3300,- eur. Žalovaný ďalej uviedol, že
dlh by chcel splácať v splátkach vo výške 60,- eur mesačne tak, ako to robil v posledných 5 mesiacoch,
že je zamestnaný na Strednej odbornej škole a jeho príjem je v čistom približne 600,- eur mesačne. Jeho
pravidelnýmivýdavkamisúprispievanienabývanievspoločnejdomácnostivovýške150,-eurmesačne,
takisto spláca spotrebný úver, ktorý čerpal v Prima banke vo výške 56,- eur, pravidelne nakupuje
pohonné hmoty do svojho motorového vozidla, ktorý používa na cestovanie do práce. Vyživovacie
povinnosti nemá. Iné úhrady, okrem poslednej zo dňa XX.X.XXXX, žalovaný voči žalobcovi nevykonal.
9. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, s ústnym prednesom žalovaného, Priemernými
úrokovými mierami z úverov za obdobie roku 2013 zverejnenými na webovej stránke Národnej banky
Slovenska (ďalej len ako „NBS“) a zistil tento skutkový stav veci:
Skutkový stav
10. Pôvodný žalobca spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov VÚB, a. s. je právnym
nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok,
IČO: 359 231 30 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a. s.. Táto skutočnosť je uvedená vo
výpise z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B. V zmysle
projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB, a. s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní
tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu.
11. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli dňa
11.12.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému
pôžičku vo výške 3.300,- eur prevodom na bankový účet žalovaného.. Z časti zmluvy označenej V.
Pôžička vyplývajú nasledovné údaje:
- typ pôžičky: najľahšia pôžička,
- termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 12/2018,
- pôžička: 3.300,- eur,
- celkové náklady spotrebiteľa: 2.875,20 eur
- celková čiastka: 6.175,20 eur,
- splátka s poistením 102,92 eur
- splátka: 102,92 eur,
- počet splátok: 60,
- fixná ročná úroková sadzba: 32 %,
- RPMN: 32 %,
- priemerná hodnota RPMN: 21,09 %,
12. V časti zmluvy označenej „Vyhlásenie klienta“ žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním
zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasil s
nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, ďalej vyhlásil, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami aj
prostredníctvom Formulára Štandardné európske informácie, ktorý mu bol doručený a tento aj prevzal.
Ďalej žalovaný vyhlásil, že súhlasí s výškou a počtom splátok uvedených v zmluve, tieto sa zaviazal
uhrádzať pravidelnými splátkami v termínoch a výške určenej zmluvou. Súhlasil so zmluvnou pokutou a
úrokom z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky
riadne a včas.
13. Podľa časti zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 1. Všeobecné ustanovenia
spoločnosť poskytuje klientom pôžičku v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 6 Podmienky splácania klient je povinný
riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných podmienok. Podľa bodu 6.2pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy,
pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 12 Skončenie zmluvy, právo klienta na
odstúpenie od zmluvy bodu 12.1 zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok
klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.
Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 12 Skončenie zmluvy, právo klienta
na odstúpenie od zmluvy bodu 12.4 spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v
prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť
upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
Podľa časti Zmluvy VIII označenej ako Zmluvné podmienky bodu 13 Poplatky, pokuty, úrok z omeškania
bodu 13.4 v prípade ak spoločnosť vyhlási podľa bodu 12.4 okamžitú splatnosť pôžičky je klient povinný
uhradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa časti Zmluvy VIII označenej ako Zmluvné podmienky bodu 13 Poplatky, pokuty, úrok z omeškania
bodu 13.6 súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky.
Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 15 Doručovanie spoločnosť doručuje
písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne
oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností na poštovú prepravu
spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom,
kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne
prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti
spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.
Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží,
inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu.
14. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.05.2015 vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,
a. s. žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 307,73 eur a to bezodkladne s
tým, že ak do 05.07.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2015 bude veriteľ oprávnený
úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku si žalovaný prevzal dňa 08.06.2015. Listom zo dňa 30.07.2015
pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti predmetného úveru a
vyzval žalovaného na zaplatenie sumy v celkovej výške 3.210,92 eur, pričom istina úveru bola vo výške
3.187,32 eur.
15. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný po poskytnutí pôžičky veriteľovi na splátkach
celkovo do podania žaloby na súd uhradil sumu 1.871,17 eur, pričom po zosplatnení spotrebiteľského
úveru žalovaný uhradil sumu 200,- eur dňa 22.1.2016, sumu 100,- eur dňa 28.02.2017 a sumu 100,-
eur dňa 12.06.2017. Po podaní žaloby žalovaný uhradil sumu 300,- eur a to dňa 15.10.2018 sumu 60,-
eur, dňa 13.11.2018 sumu 60,- eur , dňa 13.12.2018 sumu 60,- eur, dňa 15.01.2019 sumu 60,- eur a
dňa 13.02.2019 sumu 60,- eur.
16. Žalovaný, napriek tomu, že si žalobu s prílohami riadne prevzal, účinne nepoprel skutkové tvrdenia
žalobcu a ani nerozporoval obsah listín predložených žalobcom, preto súd považoval vyššie uvedené
zistené skutočnosti za nesporné. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že dlhu voči žalobcovi je si vedomý
a chcel by svoj dlh splácať ako doposiaľ.
Právny stav
platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatváraniazmluvy (ďalej len ,,Zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania
zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
19. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“),
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
20. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Posúdenie veci súdom
21. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutú pohľadávku nadobudla ako
právny nástupca spoločnosť VÚB, a. s. a následne spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupník
titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.
23. Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanoveniav zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.
24. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Súd tiež poukazuje, že táto zmluva je typicky formulárová
zmluva, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex
offo skúma to, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, či obsahujú všetky zákonom predpísané
náležitosti a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje neoprávnený nárok voči
spotrebiteľovi. Preto súd nevzal do úvahy vyjadrenie žalovaného, že svojho dlhu voči žalobcovi je si
vedomý a uzatvorenú zmluvu o poskytnutí pôžičky z úradnej moci preskúmal.
25. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
26. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez
toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá
zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex
offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel.
27. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 3.300,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v
60 splátkach vo výške á 102,92 eur mesačne. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 2.171,17 eur, a to do
podania žaloby na súd sumu 1.871,17 eur a po podaní žaloby sumu 300,- eur. Tieto skutočnosti neboli
medzi stranami sporu sporné.
28. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úverformoupôžičkypovažujepodľa§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúverochzabezúročný
a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k).
29.Súdjetohonázoru,žezmluvaopôžičkeuzatvorenámedzistranamisporuneobsahujepovinnéúdaje
a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia
súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej
splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné pojmy. Ustanovenie uvedené v zmluvných
podmienkach, že „zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahuku spoločnosti podľa zmluvy“, je neurčité a nezrozumiteľné. Stanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy
znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, nie nutnosť spotrebiteľa odvodzovať takýto
údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek,
obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom
úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou veriteľa takúto
dobu trvania zmluvy v zmluve o pôžičke uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok“, ktorý v
zmluve o pôžičke je numeratívne vyjadrený číslom 60, nie je možné stotožňovať s pojmom „doba trvania
zmluvy“, tak ako uvádza žalobca, pretože nevystihuje ani začiatok a ani koniec obdobia.
30. Údaj o termíne konečnej splatnosti pôžičky má byť uvedený tiež presne a to uvedením konkrétneho
dňa,mesiacaaroku,kedyspotrebiteľskýúvernadobudnekonečnúsplatnosť.Termínznamenáuvedenie
presného dátumu konečnej splatnosti úveru na rozdiel od pojmu lehota, vyjadrujúca určitú dĺžku trvania.
Poskytovateľ úveru (ktorý je autorom formulárovej zmluvy) v čase uzatvárania zmluvy nepochybne
pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd zdôrazňuje, že termín konečnej splatnosti
úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, v
predmetnom prípade dňa 11.12.2013. Je preto v súlade s potrebou zachovania elementárnej zmluvnej
rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom časovom momente nemusel
odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal (aj s prihliadnutím na značný
rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu, zrozumiteľnosť a to obsahovú aj formálnu). Preto
sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov. (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Keďže v zmluve je uvedený len počet splátok a absentuje
uvedenie dátumu prvej splátky, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.
31. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej
splátky, čo znamená, že nie je splnená požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Obzvlášť neurčitá je zmluvná formulácia
určenia termínu splatnosti splátky v zmluvných podmienkach, podľa ktorej je termín určený splátkovým
kalendárom, alebo v zmluve a v bode 6.2 v zmluvných podmienkach, pričom zmluvné podmienky sú
v podstate zmluvou. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani
v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Zmluva o pôžičke tiež odkazuje na splátkový kalendár,
avšak tento nebol k zmluve o pôžičke zo strany žalobcu predložený a súd má pochybnosť, či bol tento
aj skutočne žalovanému odovzdaný.
32. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov, a to nielen percentuálnym vyjadrením, a poplatkov a to priamo v
zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k
transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom
prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
33. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky
spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky
v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Y.-XX/XXXX
potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné,pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika
nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku
kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za
následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení
smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad
problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia
smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od
zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie
limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“
34. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, na ktorý tiež žalobca odkazuje, podľa
ktorého, „vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky.
35. Zámerom zákonodarcu síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo,
aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice, avšak do „konfliktu“
sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky
rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť
istinu a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.
36. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k
záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo
vecisp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018austáliltak,že„princípprávnejistotyprevažuje,smernica
nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné
vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonné
formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava do
novelizácie do 1.5.5018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).
37. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2
ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra
slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby členenia
splátok úveru.
38. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Tentovýklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1
ods.8Zákonač.129/2010Z.z.,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiarita
osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť
práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je
úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany
(spotrebiteľa).
39. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
40. Súd pre úplnosť poukazuje, že nárok na úrok z úveru by žalobcovi nebolo možné priznať aj z dôvodu
rozporu daného dojednania s dobrými mravmi, teda z dôvodu neplatnosti zmluvy v danej časti.
41. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím
k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru
bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
42. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5
rokov za tretí štvrťrok 2013, po ktorom bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,28% ročne. Výška
úrokovej sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 32% ročne. Úroková sadzba predmetnej
pôžičky je viac ako dvojnásobne, takmer trojnásobne, vyššia ako priemerná sadzba úrokov z úverov
poskytovaných bankami v rovnakom období.
43. Žalovaný bola tak na istine pôžičky povinná zaplatiť sumu 3.300,- eur, teda sumu, ktorá mu bola zo
strany pôvodného veriteľa reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky
vo výške 2.171,17 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 1.128,83 eur. Súd v tejto časti nárok
žalobcu považuje za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05% ročne od 5.08.2015, pričom nezohľadnil
skutočnosť, že žalovaný na pohľadávku čiastočne plnil nepravidelne sumu 200,- eur dňa 22.1.2016,
sumu 100,- eur dňa 28.02.2017, sumu 100,- eur dňa 12.06.2017, sumu 60,- eur dňa 15.10.2018, sumu
60,- eur dňa 13.11.2018, sumu 60,- eur dňa 13.12.2018, sumu 60,- eur dňa 15.01.2019 a sumu 60,-
eur dňa 13.02.2019.
45. Rozhodnou skutočnosťou pre určenie právnej úpravy je deň vzniku záväzkového vzťahu, bez ohľadu
na to, či omeškanie nastalo pred alebo po účinnosti Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Zmluva bolauzatvorená dňa 11.12.2013 teda v čase, kedy v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky od 19.12.2015 do 16.3.2016 bola vo výške 0,05 %, od 16.3.2016 bola vo výške 0,00 %.
V zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku so začiatkom omeškania od 05.08.206, teda od šiesteho dňa nasledujúceho po dni
fikcie doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30.07.2015.
46. Podľa § 232ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.
47. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej
žalovanému určil v splátkach s ohľadom na príjmové možnosti žalovaného preukázané aj vykonanou
lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni vykonanej pri šetrení pobytu žalovaného v procese
doručovania žaloby s prihliadnutím na legitímne očakávanie veriteľa o úhrade dlhu v primeranej dobe.
Súd mal za preukázané, že žalovaný dosahuje priemerný príjem 717,- eur mesačne za obdobie od
02/2018 do 09/2018, vynakladá sumu 150,- eur na chod spoločnej domácnosti. V zmysle súdom
ustanovenej povinnosti žalovaného je predpoklad, že svoj dlh splatí v časovom horizonte troch rokov,
pričom žalovaný môže plniť aj nad rámec ustanovených splátok. Súd dospel k záveru, že výška splátky
60,- eur mesačne je primeraná, pričom takúto výšku čiastočného plnenia žalovaný žalobcovi uhrádzal,
voči čomu žalobca nenamietal. Zároveň súd určil podmienky splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia
a aj podmienky zročnosti celého dlhu.
K zastaveniu konania
48. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.
Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
49. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992).
50. Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod
nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 348,- eur (podaním zo dňa 25.06.2018 v
sume48,-eurapodanímzodňa27.02.2019vsume300,-eur) akonanievtejtočastizastavil.Vzhľadom
na to, že k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, súd na prípadný nesúhlas žalovanej so
späťvzatím žaloby podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP by neprihliadol.
K trovám konania
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
52. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2.835,32 eur s príslušenstvom. Súd
žalobe čo do sumy 1.128,83 eur s príslušenstvom vyhovel, v časti o zaplatenie 348,- eur zastavil
z dôvodu čiastočného plnenia žalovaným v sume 300,- eur a v sume 48,- eur z dôvodu späťvzatia
žalobcom bez uvedenia dôvodu a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
53.Úspechžalobcuvkonanítakpredstavuje50,39%((1.128,83eur+300,-eur)z2.835,32eur)aúspech
žalovaného predstavuje 49,61% (1.406,49 eur z 2.835,32 eur). Vzhľadom na to, že obe strany sporu
boli v konaní úspešné, pričom ich úspech je takmer rovnaký a úspech žalobcu by bol veľmi nepatrný
(0,78%), súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.