Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/402/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206488
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715206488.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného: Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. E., nar. XX. Y. XXXX, bytom J., občan
Slovenskej republiky, na vymoženie pohľadávky vo výške 353,19 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821

08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 2Er/221/2015-25
zo dňa 1. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 2Er/221/2015-25 zo dňa 1. februára 2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením
č. k. 2Er/221/2015-25 zo dňa 1. februára 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 5.
mája 2015 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., sp. zn. SR 21065/09 zo dňa 3. februára 2010 a návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 17.
marca 2015. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

sumu 353,19 s príslušenstvom. K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia povinností
povinného zo záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 2. septembra
2008 (ďalej len „Zmluva“), prostredníctvom ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 10
000,- Sk. Predmetnú Zmluvu exekučný súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou Zmluvy
boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré v bode 17. obsahovali
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si rozhodcovský súd odvodil právomoc rozhodnúť vo veci a

vydať exekučný titul. Predpokladom pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie
je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej a aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov
pre vykonateľnosť exekučného titulu je, že bol vydaný orgánom príslušným na jeho vydanie. Ak
rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať.
Predmetná Zmluva, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, je zmluvou formulárového typu, ktorú
uzatvára oprávnený ako dodávateľ v rámci 2 2CoE/402/2018

svojej obchodnej činnosti s vopred neurčitým počtom účastníkov, ktorí obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňujú a prijímajú ju ako celok. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah Zmluvy ovplyvniť. Povinný mohol Zmluvu buď prijať ako celok alebo
ako celok odmietnuť. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy ako súčasť
VOP. Exekučný súd vyhodnotil takéto dojednanie ako neplatné a rozhodcovskú doložku nemožno

považovať za výslovné prijatie návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzatvoreniu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v ani nemohol vydať rozhodcovskýrozsudok. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone,
exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa

ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd
podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie

z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu
tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru,

že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať
samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd
na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia

správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im
priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd nesprávne
zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna

rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s povinným
uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasled. ZRK formou samostatného právneho
úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd podľa
oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného

skutkového stavu. V zmysle článku 2 rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. 3 2CoE/402/2018

Zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov

uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o
úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
zmluvy, t. j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok
spojených so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia
voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený
poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných

ustanovení.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekučné konanie na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. 4 2CoE/402/2018

9. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
11. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.
13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
2Er/221/2015-25 zo dňa 1. februára 2016 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so

sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 21065/09 zo dňa
3. februára 2010, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 22. februára
2010 a vykonateľnosti dňa 25. februára 2010, a ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému
sumu 353,19 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný
uzatvorili dňa 2. septembra 2008 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol

povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 10 000,- Sk. Súčasťou Zmluvy sú VOP, ktoré v čl. 17
obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z danej zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane zmenky zabezpečujúcej danú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom

Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podaná žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútornýchpredpisov rozhodcovského súdu jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov 5
2CoE/402/2018

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
14. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na

podklade ktorých exekučný súd rozhodol, a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:
15. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza, že
Zmluva, ktorú dňa 2. septembra 2008 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník, a predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 10 000,- Sk, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že
v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Pôvodný povinný sa v predmetnej zmluve zaviazal

vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4
OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že pôvodný
povinný bol v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.
16. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri

výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento

účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

17. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený s
povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. 6 2CoE/402/2018

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného

právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má
za to, že oprávnený týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské
zmluvy, resp. rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým
spôsobom bola uzavretá rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade.

18. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu

zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo
forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbalaprávomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 VOP, ktoré sú súčasťou
Zmluvy, vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju
odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že
„nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy
a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou

z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že so spotrebiteľom
nebola individuálne dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by
malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnému boli poskytnuté jasné a
zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu Zmluvy, ktorej súčasťou sú VOP zahŕňajúce

rozhodcovskú doložku, nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
Zmluvy ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne
postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o
dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s dobrými mravmi.
Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má

byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek
úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej
Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval za potrebné
zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska

relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí svoju
právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 7 2CoE/402/2018

ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života
bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh
na vydanie poverenia zamietne“.
19. Nebola dôvodná ani námietka oprávneného týkajúca sa nesprávnej aplikácie § 45 ZRK, keďže

exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.
20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne 8 2CoE/402/2018

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).