Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200570
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4015200570.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: H.. Y. D., nar. XX. XX. XXXX,
U. XX, Q., proti žalovanému: Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky, Chlumeckého
2, P. O. BOX 57, Bratislava 212, o správnej žalobe opomenutého účastníka zo dňa 17. 06. 2015 proti
rozhodnutiu žalovaného - protokolu o kontrole č. 10/2012-AK zo dňa 19. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17. 06. 2015, osobne podanou na Krajský súd v Nitre dňa 17. 06.
2015, domáhal zrušenia protokolu o kontrole zo dňa 19. 06. 2012 č. XX/XXXX-AK a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetný protokol bol výsledkom katastrálnej inšpekcie,
kde nebol účastníkom konania, a toto právo je mu upierané za účelom znemožnenia uplatnenia práv
voči zodpovedným osobám. Protokol je listina preskúmateľná súdom v zmysle ust. 244 ods. 3, § 247
ods. 3 OSP a lehota troch rokov podľa ust. 250b ods. 3 OSP ešte neuplynula. Protokol, ktorý žiada
zrušiť mu nikdy zákonným spôsobom nebol doručený a informácie o konaní získal zo spisu vedeného na
Najvyššom súde SR pod sp. zn. 3Sžz/5/2012, v ktorom žaloval správny orgán za zatajovanie spisov. V

priebehu konania sa ukázalo, že správny orgán vyrobil nepravdivé doklady o doručení určitých zásielok.

V ďalšej časti žaloby (označenej ako skutkový stav) žalobca uviedol, že sú v obehu listiny, ktoré boli
autorizačne a úradne overené v zmysle ust. § 9 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v
znení neskorších predpisov napriek tomu, že nie sú v súlade s právnymi, ani technickými predpismi
vzťahujúcimisanaproblematikukatastra.Orgányštátnejsprávyurobilivšetkopreto,abysaakoúčastník

konania nedozvedel o rozsahu porušení zákona, čím sa snažia znemožniť mu uplatniť jeho práva v
tomto a v súvisiacich konaniach. Toto sa uskutočňuje cestou neformálnych a nelegálnych úkonov, ktoré
sa vo svojom súhrne snažia odoprieť účastníkovi konania právo na súdnu a inú právnu ochranu, a
sú realizované najmä zatajovaním spisových materiálov, vykonávaním úkonov mimo rámca predpisov
a pozmeňovaním dokladov v úradnom spise, čo zapríčiňuje prieťahy v konaní a neoprávnené zmeny
dôkazov.

Zdôraznil, že na výkon katastrálnej inšpekcie sa použije zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších právnych predpisov a zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v znení neskorších predpisov použitie
tohto zákona nevylučuje.

Žalobca sa dovoláva vecí, ktoré boli opakovane judikované Ústavným súdom SR, ako i Najvyšším

súdom SR a z princípu právnej istoty a legitímneho očakávania predpokladá, že v obdobnej situácii
bude rozhodnuté obdobným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SRv konaní pod sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, PL ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 107/07-43, III. ÚS 343/07, ako i rozsudok NS SR vo veci pod sp. zn. 5Sžf 31/2011.

Vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR hovorí práve o primeranej aplikácii zákona č. XX/
XXXX Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov i na proces podľa zákon č. XX/XXXX Z. z.
o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, čo znamená, že sa plne použijú ustanovenia
o začatí konania, o účastníkoch, dokazovaní. I keby sa malo postupovať podľa zákon č. XX/XXXX Z.
z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, vlastník pozemku by bol vždy účastníkom

konania s plnými právami a jeho ignorovanie nie je zákonné. Nezákonný postup správneho orgánu nie
je činnosťou a môže sa považovať za jeho nečinnosť.

Mal za to, že orgány dozoru sú povinné vykonať dozor v zmysle príslušných procesných právnych
predpisov a opatrenia, ktoré sú výsledkom dozoru, musia zodpovedať formálnym zákonným postupom
a možnostiam. Oprava chyby v katastrálnom operáte v zmysle ust. § 59 katastrálneho zákona je

jedným takýmto postupom. Ak by takéto konanie nemalo byť vykonané (čo nie je názor žalobcu), potom
by išlo o spor o vlastnícke právo a akýkoľvek geometrický plán potom môže byť len súčasťou
riešenia, ale nie riešením.

Žalobca navrhol, aby si súd vyžiadal žurnalizované spisy správneho orgánu, nakoľko ako účastník

konania nedokáže priradiť jednotlivé dokumenty k jednotlivým predmetom konania, pretože sa nedá
vychádzať ani z formy správnych aktov, ani zo spisových značiek.

2. Žalovaný podal písomné vyjadrenie zo dňa 29. 07. 2015, v ktorom uviedol, že žalobca sa domáha
konania orgánu verejnej správy, ktorý je zároveň orgánom kontroly vo veci preskúmania postupu fyzickej

osoby vykonávajúcej geodetické a kartografické činnosti, resp. ktorá autorizačne overuje geodetické a
kartografické činnosti a ktorá nie je orgánom verejnej správy.

Podanie žalobcu zo dňa 14. 02. 2012 prešetroval odbor katastrálnej inšpekcie žalovaného podľa ust. §
13 ods. 2 katastrálneho zákona a v rozsahu ust. § 55 ods. 1 v tom čase platnej vyhlášky Úradu geodézie,

kartografie a katastra SR č. XXX/XXXX. Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej
republiky o geodézii a kartografii. Katastrálna inšpekcia vykonala štátny dozor pri autorizačnom overení
geometrického plánu č. XXX/XXXX v katastrálnom území J. Ing. W. autorizovaným geodetom a
kartografom, ktorý bol zameraný na dodržanie kvalitatívnych podmienok definovaných podľa ust. § 65
ods. 1 katastrálneho zákona a výsledky kontroly sú uvedené v protokole č. XX/XXXX-AK. zo

dňa 19. 06. 2012, ktorý bol dňa 20. 06. 2012 prerokovaný s kontrolovaným subjektom (autorizovaným
geodetom a kartografom Z.. W. T.), ako i vyhotoviteľom geometrického plánu J. T.. O výsledku
prerokovania kontrolných zistení uvedených v protokole o kontrole č. XX/XXXX-AK, t. j. o konkrétnych
porušeniach všeobecne záväzných predpisov bola dňa 20. 06. 2012 spísaná zápisnica o
prerokovaní protokolu č. XX/XXXX-AK. Katastrálna inšpekcia uložila kontrolovanému subjektu prijať

opatrenia na odstránenie nedostatkov a predložiť správu o splnení prijatých opatrení, čo kontrolovaný
subjekt i vykonal a katastrálnej inšpekcii predložil správu o splnení prijatých opatrení, z ktorej vyplýva,
že bol vypracovaný nový geometrický plán pod č. XXX/XXXX autorizačne overený dňa 18. 07.
2012 Ing. W. T., ktorým boli odstránené zistené nedostatky. Nový geometrický plán č. XXX/XXXX bol
dňa 23. 07. 2012 úradne overený Y. Q.

Písomným podaním zo dňa 29. 06. 2012 bol žalobca informovaný o výsledku vybavenia jeho podania
a o prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov, pričom opätovné oznámenie o vybavení podania
osobne prevzal dňa 12. 07. 2012. Nový geometrický plán č. XXX/XXXX nebol do katastra nehnuteľnosti
prevedený, nakoľko nebol zatiaľ podkladom verejnej alebo inej listiny predloženej na zápis do katastra

nehnuteľností a ani vlastník pozemku nepožiadal o zápis tohto geometrického plánu tzv. evidenčným
spôsobom. Zápisom nového geometrického plánu sa v katastrálnom operáte odstráni nesúlad medzi
stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom a údaje podľa nového geometrického
plánu sa stanú záväznými údajmi katastra až po ich zápise do katastra na žiadosť žalobcu
ako vlastníka pozemku.

Uvedené skutočnosti boli predmetom preskúmania v konaní na Najvyššom súde SR pod sp. zn.
3Sžz/5/2012. Žalobca nesprávne uvádza, že zo spisových materiálov vyplývajú nedostatky úradného
overenia geometrického plánu. Z výsledkov vykonanej kontroly a vyššie uvedeného rozhodnutiaNajvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatky geometrického plánu č. XXX/XXXX boli zistené u
jeho autorizačného overenia Ing. W. T., a nie úradného overenia vykonaného Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom. I v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 04. 12. 2012 v konaní pod

sp. zn. 3Sžz/5/2012 bolo konštatované, že zápis geometrického plánu č. XXX/XXXX bol nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy a došlo k vytvoreniu protiprávneho stavu, ktorý bol odstránený novým
geometrickým plánom č. XXX/XXXX ako výsledok vykonanej inšpekcie.

Z uvedených tvrdení vyplýva, že nedošlo k upretiu práv žalobcu, ktorý bol o výsledku vybavenia jeho

podania zo dňa 14. 02. 2012 písomne informovaný, a to v podaní zo dňa 29. 06. 2012. Pokiaľ ide
o výkon katastrálnej inšpekcie, jedná sa o vzťah medzi orgánom kontroly a kontrolovaným subjektom,
pričom protokol o kontrole je výsledným materiálom z vykonanej kontroly a opäť ide o vzťah medzi
orgánom kontroly a kontrolovaným subjektom.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že zápis nového geometrického plánu č.

XXX/XXXX do katastra nehnuteľností sa vykoná len na žiadosť vlastníka, teda žalobcu. Zdôraznil,
že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžz/5/2012 sprístupnil žalobcovi
všetky materiály zo spisu zn. OKI-5501/2012/850, ako i ďalšie materiály, o ktoré žalobca požiadal.
Nesúlad polohového určenia parc. č. XXX/XX bol odstránený vypracovaním geometrického plánu č.
XXX/XXXX, čo konštatoval i Najvyšší súd SR v rozsudku vydanom v konaní pod sp. zn. 3Sžz/5/2012

a odstránenie tohto nesúlade nespadá do kompetencie správneho orgánu v konaní o oprave chyby v
katastrálnom operáte, ale do povinnosti žalobcu ako vlastníka pozemku parc. č. XXX/XX v katastrálnom
území J. S. tým, že požiada o zápis geometrického plánu č. XXX/XXXX, o čom bol žalobca opakovane
upovedomený. Zápis nového geometrického plánu do katastra nehnuteľností nie je teda možné vykonať
z úradnej povinnosti, ale len na návrh vlastníka nehnuteľností.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že nie je daný dôvod na postup podľa ust. § 247 a
nasl. OSP, pretože žalobca nepreukázal, na akých subjektívnych právach bol rozhodnutím a postupom
správneho orgánu dotknutý. Protokol o kontrole č. XX/XXXX zo dňa 19. 06. 2012 nie je rozhodnutím
správneho orgánu, ale je výsledným materiálom z vykonanej kontroly. Vonkajšia kontrola je
vzťahom medzi orgánom kontroly a kontrolovaným subjektom, ktorým v predmetnom

konaní bol autorizovaný geodet a kartograf.

Pokiaľ ide o predloženie administratívneho spisu súvisiaceho s vecou, žalovaný uviedol, že originál
celého administratívneho spisu bol zaslaný Krajskému súdu v Nitre ku konaniu vedenému pod sp. zn.
11S/22/2015.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

3. Uznesením Krajský súd v Nitre č. k. 11S/98/2015-30 zo dňa 17. 12. 2015 (právoplatným dňa 26. 01.
2016) bolo konanie vedené pod 11S/98/2015 prerušené do právoplatného skončenia konania

vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2015, v ktorom sa riešila otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie v tejto predmetnej veci, t. j. vo veci vednej pod sp. zn. 11S/98/2015 a z
toho dôvodu bolo podľa názoru súdu potrebné vyčkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/22/2015-49.

4. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že jeho súčasťou je i podnet
žalobcu zo dňa 14. 02. 2012 (doručený žalovanému dňa 17. 02. 2012) na preskúmanie postupu
pri vyhotovení geometrického plánu a následného zápisu do katastra v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. o
sťažnostiach v znení neskorších predpisov a § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii
akartografiivzneníneskoršíchpredpisov, vktorompoukazovalnachybuvpriebehuhranícpozemkov

parc. č. XXX/XX (jeho pozemok) a parc. č. XXX/X (pozemná komunikácia) v katastrálnom území
J. S., ku ktorej došlo v dôsledku nedbalého vytýčenia hranice pozemkov a nedbalého vyhotovenia
geometrického plánu, ktorý bol autorizačne overený Ing. W. T., ktorý si nevšimol, že hranica pozemku
vychádza na cestnom telese.

V predmetnom spise sa nachádza i žiadosť o súčinnosť v rozsahu sprístupnenia nehnuteľností na
vykonanie kontroly zo dňa 22. 05. 2012 adresovaný žalobcovi, ktorým žalovaný žiadal o sprístupnenie
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu evidovanej na LV v kat. území J. S., LV č. XXXX za účelom
vykonania kontroly GP č. XXX/XXXX, M. č. XXX, autorizačne overeného Ing. W. T., autorizovanýmgeodetom a kartografom. Súčasťou žiadosti bolo aj oznámenie, že kontrola bude vykonaná na tvare
miesta dňa 07. 06. 2012 o 10. 00 hod. Žiadosť o súčinnosť bola žalobcovi doručená dňa 25. 02. 2012,
tak ako vyplýva z údajov na doručenke pripojenej k predmetnej žiadosti.

Následne bola katastrálnou inšpektorkou žalovaného u autorizovaného geodeta a kartografa
Ing. W. T. vykonaná kontrola zameraná na preskúmanie zákonnosti vyhotovenia geometrického plánu
a jeho zápisu do katastra nehnuteľností, predmetom ktorej bol geometrický plán č. XXX/XXXX, M. č.
XXX na oddelenie parciel č. XXX/XX až XXX/XXX v katastrálnom území J. S. vyhotovený dňa 03.

07. 2008 a autorizačne overený Ing. T.. O vykonanej kontrole bol spísaný dňa 19. 06. 2012 protokol č.
XX/XXXX-AK, zo záverov ktorého vyplynulo zistenie pochybenia pri autorizačnom overení tohto
geometrického plánu. Protokol bol s kontrolovaným subjektom (Ing. T.) prerokovaný dňa 20. 06. 2012 (o
čom svedčí zápisnica spísaná v tento deň) a bolo mu uložené prijať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov v rozsahu prepracovania kontrolovaného geometrického plánu a vyhotovenia nového (pod
novým č. M.).

Podaním zo dňa 29. 06. 2012, označeným ako "oznámenie o vybavení podania" (ktoré žalobca osobne
prevzal dňa 12. 07. 2012), žalovaný žalobcovi oznámil, že kontrolou náležitostí vyššie uvedeného
geometrického plánu boli zistené nedostatky a kontrolovanému subjektu bolo uložené prijať opatrenie
na ich odstránenie, čo i urobil, keď vyhotovil nový geometrický plán, ktorý slúži ako technický podklad

na zápis do katastra tzv. evidenčným spôsobom na návrh dotknutého vlastníka.

V podaní zo dňa 14. 07. 2012, označenom ako "žiadosť o sprístupnenie spisového materiálu", žalobca
potvrdil, že bol predvolaný na ohliadku konanú dňa 07. 06. 2012, ktorej sa zúčastnil aj jeho zástupca a
dňa 12. 07. 2012 u žalovaného žiadal o sprístupnenie spisového materiálu, resp. o možnosť nahliadnuť

do protokolov z ohliadky vykonanej dňa 07. 06. 2012 na mieste samom z dôvodu, že toto mu nebolo
umožnené a nebolo mu oznámené ani ustanovenie právneho predpisu, ktoré by mu neumožňovalo
nahliadnuť do protokolu z ohliadky. Žalobca zároveň potvrdil, že prevzal list spz.
OKI-3852/2012-526 zo dňa 29. 06. 2012 a zároveň uviedol, že jeho prevzatie potvrdil podpisom.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd ďalej zistil, že sa v ňom nachádza podanie zo dňa
24. 07. 2012, ktorým Ing. W. T. oznamoval žalovanému, že v zmysle výsledkov kontroly prepracoval
geometrický plán pod č. XXX/XXXX, ktorý bol autorizačne overený dňa 08. 07. 2012 a úradne overený
dňa 23. 07. 2012.

Na vyššie označené podanie žalobcu zo dňa 14. 07. 2012, ktoré žalovaný posúdil ako sťažnosť podľa
ust. § 3 ods. 1 zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, reagoval žalovaný
podaním zo dňa 06. 08. 2012 pod č. OK-4393/2012-722 (doručeným žalobcovi dňa 10. 08. 2012)
označeným ako "oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti", v ktorom žalobcovi popísal skutkový stav
zistený na základe jeho podnetu zo dňa 14. 02. 2012 a prijaté opatrenia zo strany kontrolovaného

subjektu (vyhotovenie nového geometrického plánu), pričom uviedol, že nie je povinnosťou pracovníkov
kontroly sprístupniť spisový materiál z vykonanej katastrálnej inšpekcie (protokol o kontrole č.
XX/XXXX-AK) s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zák. č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení
neskorších predpisov a poskytovať informácie ohľadne riešenia zistených nedostatkov. Tieto informácie
je možné získať prostredníctvom autorizovaného geodeta kartografa ako kontrolovaného subjektu. Z

uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil sťažnosť žalobcu ako neopodstatnenú.

5. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre vedenom pod sp. zn. 11S/22/2015 bolo zistené, že žalobca
sa domáhal preskúmania a zrušenia oznámenia žalovaného zo dňa 27. 11. 2014 č. P XXXX/XXXX,
ktorým žalovaný reagoval na žiadosť žalobcu zo dňa 18. 10. 2014 (prijatú dňa 27. 10. 2014) o vykonanie

okamžitej nápravy. Jedná sa o oznámenie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ktorý s takýmto postupom
žalovaného a ani s obsahom jeho oznámenia nesúhlasil a navrhoval ho zrušiť z dôvodov uvedených
v podanej žalobe.

Konanie vedené na pod sp. zn. 11S/22/2015 bolo uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/22/2015-49

zastavené z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Žalobca podal proti predmetnému
uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo predložené na rozhodnutie Najvyššiemu
súdu SR spolu s administratívnym spisom žalovaného, ako i pripojenými spismi NS SR sp. zn.
3Sžz/5/2012 a sp. zn. 10Sžz/2/2013.Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. 11. 2017 v konaní pod sp. zn. 5Sžr/27/2016
rozhodol tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 11S/22/2015-49 potvrdil.

Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 01.
2018, čo znamená, že konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2015 bolo
právoplatne skončené. Vzhľadom na uvedené správny súd uznesením č. k. 11S/98/2015-52 zo dňa
27. 02. 2018 (právoplatným dňa 11. 05. 2018) rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp. zn.
11S/98/2015.

6. Krajský súd v Nitre, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu žaloby, skúmal procesné podmienky
konania podľa ust. § 6, § 97, § 98, § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a zistil, že
žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, a to
Protokolu o kontrole č. XX/XXXX-AK zo dňa 19. 06. 2012, pričom tvrdí, že je opomenutým účastníkom
katastrálnej inšpekcie (správna žaloba opomenutého účastníka podľa § 250b ods. 2 a 3 OSP účinného

v čase podania žaloby, ust. § 179 SSP). Správny súd dospel k záveru, že žalobu proti Protokolu
o kontrole žalovaného zo dňa 19. 06. 2012 je potrebné odmietnuť podľa ust. § 98 ods.1 písm. e/
SSP ako žalobu podanú neoprávnenou osobou (žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby
opomenutého účastníka konania podľa § 250b ods. 2 a 3 OSP účinného v čase podania žaloby, ako
ani podľa ust. § 179 SSP).

Vo vzťahu k posudzovaniu podmienok prípustnosti správnej žaloby správny súd uvádza, že tieto
posudzoval podľa zákonnej úpravy účinnej v čase podania správnej žaloby, obsiahnutej v Občianskom
súdnom poriadku, a to podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 2 SSP, podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (ktorý nadobudol

účinnosť dňa 01. 07. 2016), zostávajú zachované. Z uvedených dôvodov je preto podľa § 491 ods.
2 SSP potrebné napriek tomu, že správny súd v konaní rozhoduje podľa Správneho súdneho poriadku
(vzhľadom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 SSP aj v prípade, keď sa začalo podaním žaloby
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), samotnú prípustnosť podania žaloby posudzovať podľa
zákonných podmienok daných v čase podania správnej žaloby.

7. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), Ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016 (ďalej
len „OSP“), v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnostifyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto

hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie,
proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 248 OSP, súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo

podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podľa § 250b ods. 1, 2, 3 OSP, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním

ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu
doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto
stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán
spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na
doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez

zbytočného odkladu upovedomí.

Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené,
neuplynula lehota troch rokov.

9. Podľa § 6 ods. SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 7 písm. a) až h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú
a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku

oprávnená,
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,

c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,e)rozhodnutiaorgánovverejnejsprávyaopatreniaorgánovverejnejsprávypredbežnej,procesnejalebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí

výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu

povolania alebo zamestnania,
h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a
disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu

bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa § 170 písm. a/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba
bola odmietnutá.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 181 ods. 1, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

10. Podľa § 6 ods. 1 písm. c/, 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správev znení neskorších
predpisov, v štátnej správe, iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú
c) ďalšie orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný predpis.9)

Iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti v kontrolovaných
subjektoch podľa osobitných predpisov.9)

Podľa poznámky č. 9 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov,
napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov,

zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 534/2003 Z. z., zákon č. 478/2002
Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanieovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004
Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly pri vykonávaní
kontroly postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti.

Orgány územnej samosprávy môžu postupovať pri vykonávaní kontroly podľa základných pravidiel
kontrolnej činnosti, ak na tento účel nemajú vlastné predpisy.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona o kontrole v štátnej správe, kontrolnou činnosťou sa zisťuje
a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými

predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky,
b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou,
c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy,
d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.

Orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu
správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh.

Kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej len „pracovníci kontroly“) na základe
písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa §11 ods. 1 písm. e/, ods. 2 písm. d/, g/, h/, j/ a ods. 3 zákona kontrole v štátnej správe, pracovníci
kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu, vyžadovať súčinnosť
kontrolovaného subjektu, jeho zamestnancov, ako aj ďalších štátnych orgánov potrebnú na vykonanie

kontroly. Od právnických osôb a od fyzických osôb možno vyžadovať súčinnosť v nevyhnutnom rozsahu
a s ich súhlasom; v súvislosti so zisťovaním správnosti postupov pri poskytovaní a využití
prostriedkov Európskeho spoločenstva vrátane prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na plnenie
týchto úloh sú tieto osoby povinné poskytnúť požadovanú súčinnosť. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak
by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom ustanovená povinnosť

mlčanlivosti, pričom kontrolovaný subjekt nebol zbavený oprávneným orgánom povinnosti mlčanlivosti.

Pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní
d) oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom o výsledku kontroly (§ 13) pred jeho
prerokovaním a v primeranej lehote určenej pracovníkmi kontroly vyžiadať od neho písomné vyjadrenia

ku všetkým kontrolným zisteniam; písomné vyjadrenia predložené v určenej lehote, ktorými vedúci
kontrolovaného subjektu spochybňuje kontrolné zistenia, sú námietky; k vyjadreniam predloženým
po určenej lehote sa neprihliada,
g) prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového
protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu; pred prerokovaním protokolu

upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia právnej povinnosti podľa § 12 ods.
4,
h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v
určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených
nedostatkov, príčin ich vzniku, určil zamestnancov zodpovedných za kontrolou zistené nedostatky a v

určenej lehote predložil orgánu kontroly písomnú správu o splnení prijatých opatrení a uplatnení
právnej zodpovednosti,
j) odovzdať vedúcemu kontrolovaného subjektu protokol o výsledku kontroly, priebežný protokol,
čiastkový protokol, dodatok k protokolu a zápisnicu o prerokovaní protokolu alebo záznam o kontrole.

Oprávneniapodľaodseku1písm.a)ažd)apovinnostipodľaodseku2písm.b),d),e),g)ak)savzťahujú
aj na prizvané osoby. Na pracovníkov kontroly pri výkone vnútornej kontroly sa povinnosti podľa odseku
2 vzťahujú v rozsahu upravenom interným predpisom.Podľa§13ods.1,5,6písm.a/,c/aods.8zákonaokontrolevštátnejspráve, ovýsledkuvykonanej
kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä
a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal,

b) označenie kontrolovaného subjektu,
c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali,
d) miesto a čas vykonania kontroly,
e) predmet kontroly,
f) kontrolované obdobie,

g) preukázané kontrolné zistenia,
h) zoznam príloh protokolu,
i) dátum vypracovania protokolu,
j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom,
k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly,
l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený,

m) prílohy k protokolu,
n) správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného
predpisu.

Vyjadrenia vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály

potvrdzujúce kontrolné zistenia, písomné potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a
písomností, priebežný protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu sú súčasťou protokolu o
výsledku kontroly.

O prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum

oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená
prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá
k protokolu o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v
určenej lehote
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly,

c)predložiťorgánukontrolysprávuosplneníopatrenínaodstránenienedostatkovaichpríčinauplatnení
právnej zodpovednosti.

Kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak
sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne

podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o
prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním
pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu.

Podľa § 15 zákona o kontrole v štátnej správe, ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontroly, na jej

vykonanie môže orgán kontroly prizvať zamestnancov iného orgánu štátnej správy, orgánu samosprávy
a právnickej osoby alebo fyzické osoby s ich súhlasom (ďalej len „prizvané osoby“). Účasť týchto
zamestnancov na kontrole je iným úkonom vo všeobecnom záujme.

11. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam účinného v čase výkonu kontroly (ďalej len „katastrálny zákon“),
katastrálnou inšpekciou vykonáva úrad štátny dozor nad úrovňou spravovania, aktualizácie a obnovy
katastra, ako aj nad úrovňou zabezpečovania úloh súvisiacich s katastrom.

Katastrálnej inšpekcii podliehajú fyzické osoby a právnické osoby vykonávajúce geodetické činnosti a

kartografické činnosti, ktorých výsledky sa preberajú do katastra alebo pri ktorých výkone sa využívajú
údaje katastra, a to najmä geometrické plány, vytyčovanie hraníc pozemkov, zriaďovanie a aktualizácia
geodetických bodov, meranie a zobrazovanie predmetov, ktoré sa preberajú do základných štátnych
mapových diel.

Katastrálnu inšpekciu v mene úradu vykonávajú poverení katastrálni inšpektori.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ a d/, ods. 2 katastrálneho zákona, katastrálny inšpektor pri zabezpečovaní
úloh v oblasti katastrac) ukladá kontrolovaným subjektom prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje
ich splnenie v určenej lehote,
d) ukladá kontrolovaným subjektom odstrániť zistené nedostatky v priebehu kontroly alebo v určenej

lehote, ak ide o drobné a formálne nedostatky, ktoré nevyžadujú prijatie osobitných opatrení.

Katastrálny inšpektor pri kontrole fyzických osôb a právnických osôb kontroluje
a) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, administratívnych opatrení a
technických noriem v oblasti geodézie, kartografie a katastra,

b) výsledky meračských prác a ich premietnutie v súbore geodetických informácií.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len zákon o geodézii a kartografii), štátnu správu na úseku geodézie a
kartografie podľa tohto zákona vykonávajú, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
(ďalej len „úrad“) ako ústredný orgán štátnej správy, katastrálne úrady a správy katastra ako miestne

orgány štátnej správy.

Úrad vykonáva štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona, najmä pri používaní štandardizovaných
geografickýchnázvov,privyužívaníštátnejdokumentácieainformačnéhosystémugeodézie,kartografie
a katastra, pri autorizačnom overovaní vybraných geodetických a kartografických činností; štátny dozor

vykonáva úrad prostredníctvom katastrálnej inšpekcie.

13. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd
konanie zastaví, alebo odmietne žalobu. Za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje

nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania, ak žaloba je neprípustná a iné. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú,
že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí odmietnuť žalobu podľa § 98 SSP, konanie
zastaviť(§ 99 SSP), alebo prípadne postúpiť vec inému orgánu.

14. Predmetom preskúmavania v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu je protokol o kontrole č.
10/2012-AK zo dňa 19. 06. 2012 ako výsledok katastrálnej inšpekcie (kontroly vykonanej na základe
podnetu žalobcu zo dňa 14. 02. 2012) zameranej na aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o geodézii
a kartografii v znení neskorších predpisov v rozsahu autorizačného overenia vybraných geodetických
a kartografických činností podľa ustanovenia § 55 ods. 1 vyhlášky ÚGKK SR č. 178/1996 Z. z. , ktorou

sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie ust. § 65
ods. 1, § 67 ods. 1 katastrálneho zákona v rozsahu ustanovenia § 101 ods. 12, 14, 16
vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996, ktorou sa vykonáva
katastrálny zákon, platnou v čase autorizačného overenia kontrolovaného GP s tým, že kontrolovaný
subjekt pri autorizačnom overení GP č. XXX/XXXX, M. č. XXX v k. ú. J. S. nedôsledne preskúmal

náležitosti podľa ustanovenia § 65 ods. 1 katastrálneho zákona, čím bolo porušené ustanovenie § 55
ods. 1 vyhlášky Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996 Z. z., ktorou
sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii, platnou v čase jeho autorizačného overenia. Autorizovaný
geodet a kartograf oboznámenie sa s obsahom protokolu o kontrole potvrdil svojim podpisom pričom k
možnosti podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe, právo kontrolovaného subjektu

vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole nevyužil a akceptoval všetky kontrolné
zistenia. Zápisnica o prerokovaní protokolu bola spísaná dňa 20. 06. 2012 za účasti orgánu kontroly,
kontrolovaného subjektu a vyhotoviteľa GP. Zo zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole ďalej
vyplynulo, že na základe kontrolných zistení bola podľa § 13 ods. 6 zákona o kontrole v štátnej správe a
podľa § 14 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona kontrolovanému subjektu uložená povinnosť predložiť

orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Kontrolovaný subjekt
prijal opatrenia v rozsahu prepracovania kontrolovaného GP vyhotovením nového GP (pod novým
ZPMZ) a predloženia orgánu kontroly správu o ich splnení v termíne do 25. 07. 2012. Z predloženého
administratívneho spisu správny súd zistil a nie je sporné, že žalovaný žiadosťou zo dňa 22. 05. 2012
dokonca požiadal žalobcu o súčinnosť v rozsahu sprístupnenia nehnuteľností na vykonanie kontroly,

doručenou žalobcovi dňa 25. 05. 2012. Oznámenie o vybavení podania zo dňa 29. 06. 2012 bolo
žalobcovi preukázateľne oznámené, resp. doručené dňa 12. 07. 2012, ktoré prevzal osobne čo potvrdil
podpisom a zároveň potvrdil vo svojom podaní zo dňa 14. 07. 2012.Z administratívneho spisu bolo taktiež nesporne preukázané, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžz/5/2012 zo dňa 04. 12. 2012 bol žalobcovi sprístupnený celý žurnalizovaný zväzok listín
nachádzajúcich sa spise žalovaného pod č. OKI-XXXX/XXXX-XXX. Žalobca spis prevzal osobne dňa

11. 12. 2012, čo potvrdil svojim podpisom. Súčasťou tohto spisu je preukázateľne aj Protokol o kontrole
č. XX/XXXX-AK zo 19. 06. 2012, ktorého zrušenia sa žalobca domáha.

15. Katastrálny zákon v ust. § 13 ods. 2 vymedzuje, že katastrálnej inšpekcii podliehajú fyzické
a právnické osoby vykonávajúce geodetické činnosti a kartografické činnosti, ktorých výsledky sa

preberajú do katastra alebo pri ktorých výkone sa využívajú údaje katastra, napr. geometrické plány,
vytyčovanie hraníc pozemkov, atď. Následne v ust. § 14 vymedzuje aj pôsobnosť katastrálnej
inšpekcie. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že katastrálny inšpektori pôsobia v rámci osobitného útvaru
žalovaného - odboru katastrálnej inšpekcie, a pri jej výkone sú oprávnení kontrolovať okrem okresných
úradov aj ďalšie osoby, najmä geodetov a obchodné spoločnosti vykonávajúce geodetické činnosti.
Prostredníctvom katastrálnej inšpekcie teda dochádza k výkonu štátneho dozoru nad dodržiavaním

zákona o geodézii a kartografii. Pokiaľ ide o základné pravidlá kontrolnej činnosti, tieto upravuje zákon
kontrole v štátnej správe, v zmysle ktorého je katastrálna inšpekcia orgánom vykonávajúcim vonkajšiu
kontrolu, a to v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej osobitnými predpismi, pričom v poznámke
pod čiarou je ako osobitný predpis uvedený aj odkaz na katastrálny zákon. Kompetencie katastrálnej
inšpekcie pre výkon vonkajšej kontroly vymedzuje § 13 až 15 katastrálneho zákona. Teda v prípade

výkonukatastrálnejinšpekcieideovzťahmedziorgánomvykonávajúcimkontrolu(katastrálnainšpekcia)
a kontrolovaným subjektom (§ 13 ods. 2 katastrálneho zákona).

Protokol o výsledku kontroly v prípade zistenia nedostatkov vyhotovujú pracovníci kontroly, pričom
jeho súčasťou sú aj vyjadrenia vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným zisteniam a ďalšie

písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia, písomné potvrdenie kontrolovaného subjektu
o vrátení dokladov a písomností, priebežný protokol, čiastkový protokol a dodatok k protokolu (§ 13
ods. 5 zákona o kontrole). V zmysle odseku 4 v prípade, ak sú proti kontrolným zisteniam podané
opodstatnené námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e/, pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu,
ktorý je jeho súčasťou. Kontrola sa končí prerokovaním protokolu (§ 13 ods. 8 zákona o kontrole), pričom

o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá sa prikladá k protokolu
o výsledku kontroly a uloží sa ňou tiež povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu a na jej splnenie
určí lehotu § podľa 13 ods. 6 zákona o kontrole.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade ak kontrolovaný subjekt spochybňuje kontrolné zistenia

má právo podať námietky, a to v čase oboznamovania sa s protokolom až do termínu určeného
pracovníkmi kontroly. Opodstatnenosť námietok preveruje orgán kontroly a zohľadňuje ich v dodatku k
protokolu, s ktorým následne kontrolovaný subjekt oboznamuje. V súvislosti s kontrolou sú pracovníci
kontroly povinní okrem iného preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam, opodstatnené
námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného

subjektu,neopodstatnenosťnámietokpísomnezdôvodniťvedúcemukontrolovanéhosubjektunajneskôr
do termínu prerokovania protokolu, prerokovať protokol o výsledku kontroly vrátane jeho súčastí,
priebežného protokolu, čiastkového protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim kontrolovaného subjektu;
pred prerokovaním protokolu upozorniť vedúceho kontrolovaného subjektu na dôsledky porušenia
právnej povinnosti na požiadanie pracovníkov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu (§ 11 ods.

2 písm. e/ až g/ a § 12 ods. 4 zákona o kontrole).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že účastníkmi katastrálnej inšpekcie sú orgán kontroly a
kontrolovaný subjekt, teda zo žiadneho ustanovenia upravujúce resp. vzťahujúceho sa na výkon
katastrálnej inšpekcie nevyplýva, že by mal žalobca v rámci výkonu katastrálnej inšpekcie postavenie

účastníka konania. Teda k uvedené správny súd uvádza, že žalovaný vzhľadom k tomu, že nebol ani
účastníkom konania, resp. jeho právo byť účastníkom konania mu zo strany žalovaného nebolo žiadnym
spôsobom znemožnené, práve naopak žalovaný bol riadne oboznámený o spôsobe vybavenia jeho
podnetu, nemohol byť žiadnym spôsobom rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu dotknutý
na svojich subjektívnych právach. Protokol o výsledku kontroly, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal

bol vydaný na základe podnetu žalobcu, teda došlo k zisteniu porušenia a kontrolovanému subjektu
boli uložené prijať opatrenia, smerujúce k náprave zistených nedostatkov. Súd má vzhľadom na
vyššie uvedené zato, že žalobca nebol nijakým spôsobom dotknutý na svojich právach, práve naopak,
teda aktívne legitimovaným na podanie správnej žaloby v prípade prípustnosti prieskumu žalobounapadnutého protokolu by bol len kontrolovaný subjekt (geodet), ktorý však podľa obsahu protokolu
zistenia orgánu kontroly žiadnym spôsobom nespochybnil a nepodal voči nim ani námietky.

16. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že je opomenutým účastníkom konania a lehota troch rokov v zmysle §
250b ods. 2 a 3 OSP účinného v čase podania žaloby (§ 179 SSP) neuplynula, správny súd uvádza, že
aj v prípade, ak by žalobcovi patrilo postavenie účastníka konania v rámci výkonu katastrálnej inšpekcie,
tak z predloženého administratívneho spisu č. K.-XXXX/XXXX-XXX jednoznačné vyplýva, že na
základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/5/2012 zo dňa 04. 12. 2012 mu bol sprístupnený

celý žurnalizovaný zväzok listín nachádzajúcich sa spise č. K.-XXXX/XXXX-XXX, súčasťou ktorého je
aj žalobou napadnutý Protokol o kontrole č. XX/XXXX-AK zo dňa 19. 06. 2012. Žalobca spis prevzal
osobne dňa 11. 12. 2012, čo potvrdil svojim podpisom.

Vpredmetnejvecibolžalobcasprotokolomovýsledkukontrolyoboznámenýdňa 11.12.2012,kedymu
bol sprístupnený administratívny spis žalovaného č. K.-XXXX/XXXX-XXX. Žalobca v podaní označenom

ako„žiadosťovykonanienápravy“sámuviedol,žepočaspreštudovaniaspisu,ktorýmubolsprístupnený
dňa 11. 12. 2012 sa oboznámil aj so žalobou napadnutým protokolom.

V protokole zo dňa 19. 06. 2012 žalovaný konštatoval svoje zistenia z katastrálnej inšpekcie, ktoré
boli žalobcovi oznámené v podaniach, ktoré sa preukázateľne nachádzajú v predloženom

administratívnom spise žalovaného, tak ako aj samotný protokol.

Po dôslednom oboznámení sa so žalobou napadnutým protokolom žalovaného zo dňa 19. 06. 2012
súd dospel k záveru, že oznámenie tam uvedených zistení, tvrdení a skutočností nijakým spôsobom
nemohlo ovplyvniť právne postavenie žalobcu, resp. zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo právom

chránených záujmov, takýto účinok by mohol v danom prípade nastať len vo vzťahu ku kontrolovanému
subjektu.

17. Žalobcu nemožno považovať za opomenutého účastníka katastrálnej inšpekcie a žalobu ním
podanú za správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle ust. § 179 SSP, a to ani v prípade ak

by mu právo byť účastníkom katastrálnej inšpekcie vyplývalo z katastrálneho zákona. Keďže v zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení katastrálna inšpekcia je vzťah medzi orgánom kontroly
a kontrolovaným subjektom, žalobca nebol oprávnený domáhať sa zrušenia protokolu ako výsledku
katastrálnej inšpekcie, na vykonanie ktorej podal podnet, ktorému bolo vyhovené a v dôsledku ktorého
bol vydaný protokol č. XX/XXXX-AK zo dňa 19. 06. 2012. V dôsledku týchto skutočností bolo potrebné

túto žalobu odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

18. Správny súd ďalej uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu namieta, že protokol o
kontrolenemápovahurozhodnutiavydanéhovsprávnomkonaníanemôžebyťpredmetomkonaniapred
správnymsúdom.Pretosprávnysúdskúmal,čiaktsprávnehoorgánu,ktorýžalobcanapáda,mápovahu

rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúceho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku (účinného v čase podania žaloby).

19. Rozsah preskúmavacej činnosti súdov je daný tzv. generálnou klauzulou, v zmysle ktorej
preskúmaniu súdom v správnom súdnictve podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov štátnej

správy, ktorými sa rozhodlo o právach, či povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ustanovenie
§ 248 OSP, a teraz ust. § 7 SSP taxatívne vymenúva výnimky - teda rozhodnutia súdnemu prieskumu
nepodliehajúce. S princípom uvedenej generálnej klauzuly sa spája aj tzv. negatívna enumerácia, v
zmyslektorejmusíbyťvylúčeniesprávnehorozhodnutiazosúdnehoprieskumuvýslovnéamôžeknemu
dôjsť len osobitným zákonom. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

môžu byť predmetom preskúmania súdom i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú
formálnenáležitosti,pokiaľmenia,rušiaaleboktorýmimôžubyťpriamodotknutéprávaurčitéhosubjektu.
Z uvedeného teda vyplýva, že (pokiaľ rozhodnutie nie je vylúčené z prieskumu výslovne) pre posúdenie,
či určitý akt podlieha prieskumu, je dôležitá otázka, aké sú jeho dôsledky a aký dopad majú na právnu
sféru dotknutého subjektu.

Vecný rozsah konania pred správnym súdom je vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 OSP tak, že
rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzickýchalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie
aj jeho nečinnosť. Výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú

ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale treba ku nim pristupovať reštriktívne,
pričom akceptovanie extenzívneho výkladu § 244 ods. 3 OSP, resp. reštriktívneho výkladu negatívnej
enumerácie obsiahnutej v § 248 OSP nemôže viesť k preskúmateľnosti akéhokoľvek aktu správneho
orgánu v rámci správneho súdnictva. Súdnemu prieskumu podliehajú len tie akty správnych orgánov,
ktoré majú povahu individuálneho správneho aktu, v prípade konaní podľa druhej a tretej hlavy piatej

časti, povahu rozhodnutí.

20. Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu vymedzením
rozhodnutísprávnychorgánovvylúčenýchzosúdnehoprieskumupodobneakoSprávnysúdnyporiadok,
aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum súdny prieskum sa nepripúšťa, je v
SSP stanovená podobnejšie. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho prieskumu

rozhodnutí orgánov verejnej správy je teda ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov
subjektov,ktorýmisúurčené.Súdnemuprieskumupretopodliehajúajtakésprávneaktyorgánovverejnej
správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným
spôsobom zakladajú. Menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa
ich priamo dotýkajú.

K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že nemožno spochybniť, i s poukazom na ustálenú judikatúru
súdov (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011, resp. 5Sžf 31/2011, na ktoré
poukazoval i žalobca), že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej

správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax teda ustálila, že spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu môžu byť i podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú,
meniaaleborušiaaleboktorýmimôžubyťpriamodotknutéprávaapovinnostifyzických aprávnických
osôb.

V tomto zmysle žalobca dôvodne poukazuje na judikatúru definujúcu preskúmavaciu právomoc
správneho súdu. V tomto smere správny súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v
rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. 11. 2012, v zmysle ktorého protokol a zápisnica o prerokovaní
protokolu ako také prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú, pretože osebe nepredstavujú zásah

doprávaprávomchránenýchzáujmovkontrolovanéhosubjektu,ichčasťobsahujúcauloženiepovinnosť
alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej
enumerácie § 148 OSP. V zmysle vyššie uvedeného je nutné v záujme ochrany práv účastníkov
správnych konaní preskúmavané protokol a zápisnicu o prerokovaní protokolu v rozsahu uloženej
povinnosti subsumovať pod pojem „rozhodnutie správneho orgánu“ (§ 244 ods. 2 a 3 OSP).Z uvedeného

rozhodnutia ako aj ďalšieho rozhodnutia NSSR, na ktoré poukazoval aj sám žalobca, a to sp. zn.
5Sžf/31/2011 vyplýva, že jediným aspektom, na základe ktorého bola konštatovaná prípustnosť súdneho
prieskumu protokolu a zápisnice, bola v protokole uložená povinnosť kontrolovanému subjektu prijať
opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin, ktoré umožňoval v tom čase platný zákon
o kontrole v štátnej správe.

21. Protokol o kontrole žalovaného zo dňa 19. 06. 2012 potom nepodlieha súdnemu prieskumu, pretože
správny orgán v ňom nevyslovil žiadny záver, či názor, ktorým by mohol zasiahnuť do právnej sféry
žalobcu. Na základe protokolu došlo orgánom kontroly iba k zisteniu porušenia ustanovení katastrálneho
zákona kontrolovaným subjektom, ktorým však v tomto prípade žalobca nebol. Orgán kontroly až v

zápisnici o prerokovaní protokolu č. XX/XXXX-AK zo dňa 20. 06. 2012 uložil kontrolovanému
subjektu (geodetovi) predložiť orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenia nedostatkov a ich
príčin s tým, že správu o ich odstránení má predložiť v termíne do 25. 07. 2012. Tieto kontrolovaný
subjekt, geodet Ing. T. prijal v rozsahu prepracovania kontrolovaného GP vyhotovením nového GP.
Protokol nemožno označiť ako právno-aplikačný akt správneho orgánu, pretože ním v

žiadnom prípade nedošlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu, ani ním nemohli
byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté a to z toho dôvodu, že
označené oznámenie žalovaného nemožno považovať za individuálny správny akt s konštitutívnymi
účinkami. Obsah protokolu o kontrole žalovaného zo dňa 19. 06. 2012 nemá autoritatívny vzťahk žalobcovi, a žalovaný správny orgán v tomto prípade vystupoval vo vzťahu k žalobcovi iba ako
oznamovateľ, v rámci vybavenia podnetu žalobcu zo dňa 14. 02. 2012 a vo vzťahu ku kontrolovanému
subjektu bolo Protokolom konštatované iba zistenie porušení zákona. Žaloba žalobca smerovala proti

Protokolu o kontrole, žalobca v nej žiadnym spôsobom nenamietal opatrenia uložené kontrolovanému
subjektu v Zápisnici o jeho prerokovaní, teda podľa názoru správneho súdu by bol samotný protokol
o kontrole, resp. zápisnica o jeho prerokovaní preskúmateľná iba v časti rozsahu uloženia povinnosti
kontrolovanému subjektu. Protokol žalovaného teda nemal pre žalobcu konštitutívne účinky, ale len
deklaratórne.ObdobnouproblematikousazaoberalpodrobneiNajvyššísúd SR vosvojomrozhodnutí

pod sp. zn. 1Sžr/73/2013.

22. K rozhodnutiam Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05,
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 107/07-43, III. ÚS 343/07), na ktoré žalobca v podanej žalobe
poukazoval, súd uvádza, že tieto sa týkajú inej právnej problematiky, a nie konania podľa druhej hlavy
piatej časti OSP.

23. V konaní vedenom na Ústavnom súde SR pod sp. zn. I. ÚS 354/08 (posudzovanie zmeny
všeobecného povolenia, ktorým boli zmenené podmienky poskytovania telekomunikačných služieb na
území Slovenskej republiky) a v konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5Sžf/31/2011
(posudzovanie protokolu o výsledku kontroly) bola posudzovaná otázka prípustnosti súdneho prieskumu

tamuvedenýchprávno-aplikačnýchaktovsprávnehoorgánu,ktorýmidošlokvzniku,zmenealebozániku
práv alebo povinností tých osôb, vo vzťahu ku ktorým boli tieto akty vydané, čo však podľa názoru súdu
a z dôvodov vyššie uvedených nie je prípad žalobcu a vyššie označené rozhodnutia nemožno na danú
vec aplikovať, a to najmä s poukazom že samotným protokolom k vzniku, zmene alebo zániku práv
alebo povinností vo vzťahu žalobcovi jednoznačne nedošlo.

24. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodu, že žaloba nebola
podaná neoprávnenou osobou.

25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

26 . Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.