Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202625
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715202625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1. M. C., F.. XX.XX.XXXX,
T. XXX XX H. - J., M. U. XXX, 2. I. C., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX H. - J., M. U. XXX, zastúpení:
Podtatranská advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom 059 37 Štôla, Štôla 44, proti žalovaným: 1. E.S.
H., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX H., M. U. XX, 2. D. H.Č., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX H., M. U. XX, 3. D.
H., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX H., M. U. XX, 4. E. H., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX P., A. XXXX/XX, 5. E.
H., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX H., M. U. XX, zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s. r.
o.,sosídlom05801Poprad,Mnoheľova830/15oochranuvlastníctva,oodvolanížalobcovažalovaných

proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 06. 06. 2018, č. k. 7C/142/2015-142 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I..

II. ZrušujerozsudokvovýrokuIII.avrozsahuzrušeniavraciavecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu v žalobnom návrhu 1. zamieta.

II. Súd konanie v ostatných bodoch zastavuje.

III. Náhradu trov konania stranám v konaní nepriznáva“.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že po čiastočnom späťvzatí žaloby v bodoch 2 až 5 žalobného
návrhu, v zmysle ust.§ 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, keďže
žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili, konanie v tejto časti zastavil. Pokiaľ ide o žalobný

návrhvbodoch6a7,uznesenímzodňa06.10.2015,č.k.7C/142/2015-40bolvtomtokonaníschválený
zmier a uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2015. Za takejto procesnej situácie
predmetom sporu medzi stranami v konaní zostal len bod 1 žalobného návrhu, ktorým sa žalobcovia
domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť z pozemku žalobcov,
parcely registra „C“ XXX/X v k. ú. J. H. Q. železnú konštrukciu, od múrika žalobcov pri verejnom
chodníku smerom k rodinnému domu žalovaných so súp. č. XXX v dĺžke X,XX m, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovia v konaní tvrdili, že žalovaní bez právneho dôvodu umiestnili

na ich pozemku (parc. č. XXX/X - zastavaná plocha, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. J. H. Q.), železnú
konštrukciu pripevnenú o múrik žalobcov o dĺžke X,X m. Železná konštrukcia je pripevnená o múrik
žalobcov, ktorý hraničí s verejným chodníkom a pokračuje k rodinnému domu žalovaných v dĺžke X,X
m. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní aj napriek výzve žalobcov, železnú konštrukciu neodstránili, čímbránia žalobcom vo výstavbe oplotenia na ich betónovom múriku. Žalobcovia v konaní predložili súdu
príslušnú dokumentáciu s tvrdením, že betónový múrik medzi susediacimi pozemkami (parcelou č. XXX/
X, ktorej vlastníkmi sú žalovaní a parcelou č. XXX/X, ktorej vlastníkmi sú žalobcovia) je postavený ich

právnym predchodcom, kovová konštrukcia je zakotvená v strede ich betónového múrika a presahuje
za múr, čím zasahuje do pozemku žalobcov, t. j. parcely č. XXX/X. Tvrdili, že žalovaným nič nebráni
postaviť plot z vonkajšej strany múrika, teda z ich strany. Žalobcovia v konaní navrhli, aby súd vykonal
znalecké dokazovanie, navrhli, aby znalec - geodet zameral a zakreslil železnú konštrukciu uvedenú v
petite 1, za účelom zistenia, či táto zasahuje do pozemku žalobcov; tiež, aby v teréne vyznačil hranicu

medzi pozemkom žalobcov, parcelou č. XXX/X a pozemkom žalovaných, parcelou č. XXX/X v časti
od verejného chodníka z ulice U. až po koniec pozemku žalovaných (parc. č. XXX/X v k. ú. J. H. Q.).
Obrana žalovaných v konaní spočívala v tom, že železná konštrukcia žiadnym spôsobom nezasahuje
do pozemku žalobcov, stojí na pozemku žalovaných, a preto žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaných, ohliadkou na mieste samom,

znaleckým posudkom znalca O.. I. Q. č. X/XXXX zo dňa 15. 03. 2018, výsluchom uvedeného znalca na
pojednávaní a zistil, že kovový plot nezasahuje do pozemku parcely č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve
žalobcov. Za takejto dôkaznej situácie a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobe nie
je možné vyhovieť. Pokiaľ žalobcovia žiadajú odstrániť železnú konštrukciu od múrika žalobcov pri
verejnom chodníku smerom k rodinnému domu žalovaných v dĺžke X,XX m a súd zistil, že železná

konštrukcia nezasahuje do pozemku žalobcov a ani žiadnym iným spôsobom ich v užívaní ich pozemku
neobmedzuje, je dôvodné žalobu zamietnuť.

4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP z dôvodu, že úspech v konaní strán
sporu bol čiastočný. Žalobcovia v bode 1 žalobného návrhu neboli úspešní, v bodoch 6 a 7 žalobného

návrhu došlo k uzavretiu zmieru a v bodoch 2 - 5 k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia i žalovaní.

6. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli rozsudok vo výrokoch I. a III. zrušiť a v rozsahu zrušenia

vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Namietali, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, vrátane uznesenia o nepripustení zmeny návrhu
na začatie konania, že súd nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkali súdu prvej inštancie, že
porušil ustanovenie Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď počas sporu neuviedol, ktoré
skutkové tvrdenia strán považuje za sporné, ktoré za nesporné, neuviedol svoje predbežné právne
posúdenie veci a ani neuviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Súd nevytvoril
podmienky v súlade s CSP, a teda nemohol vedieť, čo je medzi stranami sporné a ani žalobcovia

nevedeli, čo bude predmetom dokazovania, a preto nemohli adekvátne navrhovať dôkazy. Procesné
pochybenie súdu spočíva aj v tom, že nepripustil žalobcami navrhovanú zmenu návrhu na začatie
konania, ktorá spočívala v tom, že žalobcovia v zmenenom návrhu v súlade s vykonaným dokazovaním,
len upresňovali, že železná konštrukcia sa má odstrániť z ich múrika, ktorý sa nachádza na hranici
pozemkov. Žalobcovia už v návrhu na začatie konania tvrdili, že predmetná železná konštrukcia sa

nachádza na ich múriku, pričom na prvom pojednávaní uviedli, že sa jedná o múrik, na ktorom mal
byť predtým postavený plot a keď tento plot odstránili, žalovaní situáciu využili tak, že na základový
múrik plota žalobcov umiestnili železnú konštrukciu. Žalobcovia pri podaní žaloby boli presvedčení, že
predmetný múrik sa nachádza na ich pozemku, až v priebehu konania vyšlo najavo, že múrik stojí v
hraničnom pásme tak ako to uviedol znalec O.. I. Q. v znaleckom posudku č. X/XXXX. Po znaleckom

posudku sa žalobcovia v zmysle zmeneného návrhu domáhali odstránenia železnej konštrukcie, ktorou
žalovaní zasiahli do ich vlastníckeho práva, čím žalovaní narušili dovtedy akceptovaný pokojný užívací
stav. Súd neodôvodnil prečo nepripustil navrhovanú zmenu žaloby, pričom výsledky konania mohli
byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Bez odôvodnenia rozhodnutia v tejto dôležitej otázke
považujú žalobcovia rozhodnutie súdu za arbitrárne. Žalobcovia sa zmenenou žalobou vo vzťahu k bodu

1 žalobného petitu nedomáhali niečoho úplne nového, len vzhľadom na výsledky dokazovania zmenili
pôvodný návrh na začatie konania. Nepripustenie nového petitu návrhu považujú žalobcovia za zásah
do práva na spravodlivé konanie preto, že im súd svojim formalistickým postupom odoprel prístup k
spravodlivosti, pričom svoj postup riadne nezdôvodnil. Žalovaní nikdy nepopreli, žeby múrik, na ktoromsa nachádza železná konštrukcia nebol vo vlastníctve žalobcov, preto odvolatelia považujú túto skutkovú
okolnosť za preukázanú a nespornú. Na pojednávaní dňa 14. 05. 2018 právny zástupca žalobcov
predniesol skutkové tvrdenia ohľadne predmetného múrika, že tento postavil právny predchodca

žalobcov v roku 1958. Žalobcovia kúpili pozemok v roku 1973 aj s múrikom už oplotený a užívali ho až
do roku 2015, kedy do ich pokojného užívania zasiahli žalovaní tým, že na predmetný múrik žalobcov
založili železnú konštrukciu v čase, keď žalobcovia rekonštruovali svoj plot. Ani tieto skutkové tvrdenia
žalovaní nepopreli, a preto je potrebné ich považovať za nesporné a preukázané. Súd odmietol vykonať
preverenie správnosti znaleckého posudku s fotodokumentáciou, na ktorej vidno, že miery uvedené

znalcom v znaleckom posudku na spornej hranici nie sú uvedené správne. Žalobcovia pásmom namerali
rozdiel 18 cm oproti mieram uvedeným znalcom. Súd odmietol premerať šírku pozemku žalobcov
meračským pásmom na preverenie správnosti znaleckého posudku, pričom súd len konštatoval, že
na uvedené sú potrebné odborné znalosti, ktorými nedisponuje, s čím žalobcovia nesúhlasia, pretože
meranie s meračským pásmom nie je odborne náročné a uvedené je možné vykonať aj za prítomnosti
znalca, aby znalec vysvetlil rozpor svojho posudku s hodnotami nameranými na mieste. Súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil, že znalec v
posudkuuvádza,žepredmetnáželeznákonštrukciasanachádzavhraničnompásmemedzipozemkami
žalobcom a žalovaných. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení skutkových zistení mal podľa ust. § 3
ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. zistiť hranicu pozemku žalobcov a pozemku žalovaných podľa skutočnej
držby do roku 2015 a ak by tak postupoval musel by skonštatovať, že predmetná železná konštrukcia

sa nachádza na pozemku žalobcov.

7. Žalovaní v 1. - 5.rade odvolaním napadli III. výrok rozsudku navrhujúc, aby odvolací súd v napadnutej
časti rozsudok zmenil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedli,
že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak dospel k záveru, že žalovaní boli vo veci len

čiastočne úspešní. Žalovaní boli úspešní v bode 1 žaloby, v bodoch 2 - 5 žalobcovia zobrali žalobu späť,
tedavzmysleust.§256ods.1CSPzavinilizastaveniekonania.Pokiaľsatýkauzavretiazmieruvbodoch
6 a 7 žalobného návrhu, k uzavretiu zmieru došlo na prvom pojednávaní, pričom žalobcovia v tom smere
pred podaním žaloby žiadnym spôsobom proti žalovaným nevzniesli požiadavku takto formulovanú.
Žalovaní boli v konaní plne úspešní, a preto majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovaní k odvolaniu žalobcov uviedli, že rozsudok vo výroku I navrhujú ako vecne správny potvrdiť.
Sú toho názoru, že súd vykonal dokazovanie ku všetkým sporným otázkam a správne rozhodol, ak
vo vzťahu k žalobnému návrhu pod bodom 1, žalobu zamietol. Súd vykonal dokazovanie v súlade s
návrhom žalobcov. Najmä zo záverov znaleckého posudku vypracovaného O.. Q.om, ako aj z výsluchu

tohto znalca vyplynulo, že kovový plot žalovaných nezasahuje do pozemku, ktorý je vo vlastníctve
žalobcov.

9. Žalobcovia k podanému vyjadreniu žalovaných uviedli, že títo neuvádzajú žiadnu právnu či
skutkovú argumentáciu, len poukazujú na správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako

i predchádzajúceho konania. Žalobcovia opätovne poukazujú na dôvody svojho odvolania, na ktorých
v celom rozsahu zotrvávajú.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie v

jeho napadnutej časti (výroky I. a III. rozsudku), ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu
v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a odvolanie žalovaných týkajúce
sa trov konania je dôvodné.

11. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov sa zaoberal najprv tým, že či postupom
súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

12. Žalobcovia vzhliadni dôvod naplnenia odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP v tom, že súd neuviedol ako predbežne posúdi vec, keď neuviedol, čo považuje za podstatné
skutkové tvrdenia, ktoré sú sporné, ktoré nie, žalobcovia nevedeli, čo bude predmetom dokazovania,a preto nemohli adekvátne navrhovať dôkazy, zároveň súd nedôvodne nepripustil zmenu návrhu na
začatie konania. K tomu odvolací súd uvádza, že postup podľa § 129 CSP prichádza do úvahy vtedy,
ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide

o podanie neúplné, či nezrozumiteľné; takýto postup je odôvodnený iba za splnenia podmienky, že pre
daný nedostatok žaloby nemožno v konaní pokračovať. V posudzovanej veci však žaloba v bode 1
žalobnéhopetitunetrpelatakýminedostatkami,ktorébybránilisúduprvejinštancievkonanípokračovať,
preto nebol daný dôvod na postup podľa § 129 CSP. Pokiaľ žalobcovia neuviedli dostatočné skutkové
tvrdenia, či nepredložili dostatočné dôkazy odôvodňujúce ich žalobný nárok, môže sa to premietnuť

jedine v neunesení dôkazného bremena a následnom zamietnutí žaloby, nie je však v dôvodnosti
postupu podľa § 129 CSP. Možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci rozhodne
neodôvodňuje postup podľa § 129 CSP, ide o postup spadajúci pod ust. § 181 ods. 2 CSP. Odvolací
súd zároveň poukazuje na to, že inštitút predbežného prejednania sporu upravený v ust. § 168 ods. 1
CSP je inštitútom fakultatívnym.

13. K odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu návrhu na začatie konania
odvolací súd zdôrazňuje, že zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným
úkonom žalobcov, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Len čo sa konanie
začne, na súd prechádza povinnosť vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase podľa procesných
pravidiel a zásad. Zmena žaloby nie je len zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom konaní treba

vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1 OSP účinného
do 30. 06. 2016. Pod zmenou žaloby tak treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má
mať. Od toho však treba odlišovať prosté odstránenie vád návrhu na začatie konania. Rovnako nejde
o zmenu žaloby v prípade, ak žalobca predkladá nové dôkazné návrhy najmä so zreteľom na výsledok
doterajšieho konania. Rovnako o zmenu žaloby nepôjde, ak žalobca rozšíri alebo zmení fakultatívnu

právnu kvalifikáciu svojho návrhu. Za zmenu žaloby treba považovať:
a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby),
b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva.

14. Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky

žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď žalobca či už s
poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený
požaduje niečo iné než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby treba považovať najmä pri žalobách
na plnenie to, keď žalobca žiada niečo iné alebo kvantitatívne viac než žiadal v pôvodnej žalobe. O
kvantitatívnu zmenu žaloby (petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto jedného typu plnenia

požaduje iný typ plnenia. K zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorý
žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každého návrhu na začatie konania je
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca. Ak chce
žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať i rozširovať pôjde
o zmenu návrhu.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 13. 03. 2015 domáhali v
bode 1 žalobného návrhu, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne odstrániť z pozemku
žalobcov,parcelyč.XXX/Xvk.ú.J.H.Q.,železnúkonštrukciuodmúrikažalobcovpriverejnomchodníku
smerom k rodinnému domu žalovaných so súp. č. XXX v dĺžke X,XX m, a to v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Podaním zo dňa 06. 09. 2016 doručeným súdu prvej inštancie 04. 06. 2018 sa
žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne odstrániť železnú konštrukciu
pripevnenú o múrik žalobcov o dĺžke X,XX m z betónového múrika žalobcov, ktorý sa podľa znaleckého
posudku O.. Q. č. X/XXXX zo dňa 15. 03. 2018 nachádza na hranici medzi pozemkami CKN XXX/X a
XXX/X v k. ú. J. H. Q., a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že znalecký posudok

znalca č. X/XXXX zo dňa 15. 03. 2018 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (č. l. 126 spisu). Súd
prvej inštancie toto podanie žalobcov podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby a uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 06. 06. 2018 za prítomnosti strán sporu nepripustil zmenu petitu žaloby
(č.l.138spisu).Úvaha,čivýsledkykonania,kuktorýmsadospelopredžalobcamipožadovanouzmenou
návrhu, (ne)môžu byť podkladom pre podanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením

dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu. Táto úvaha
patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Pokiaľ ním bol súd prvej inštancie,
žalobcovia nie sú oprávnení napadnúť odvolaním správnosť tejto úvahy súdu prvej inštancie, leboodvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu nie je prípustné (§ 327
CSP). Preto ani odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu prvej inštancie.

16.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadneavúplnostiodôvodnil,jepotrebnéuviesť,žepožiadavka
na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia
odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim.

(Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria
A, č. 303-B).

17. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobu v bode 1 žalobného návrhu zamietol,
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP.
Nie je možné konštatovať, žeby rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcov konať pred

súdom a k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom
a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie
neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľov..

18.Predmetomkonaniapredodvolacímsúdomjenávrhžalobcov,ktorýmsadomáhajú,abysúdzaviazal

žalovaných odstrániť železnú konštrukciu pripevnenú o múrik žalobcov o dĺžke X,XX m, z betónového
múrika žalobcov, ktorý sa nachádza na pozemku žalobcov, parcele č. KNC XXX/X. Žalobcovia sú
presvedčení, že železná konštrukcia pripevnená na múrik, ktorú osadili žalovaní, je postavená na
pozemku žalobcov.

19. Pri hodnotení nároku žalobcov je potrebné vychádzať z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), podľa ktorého, vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Základným predpokladom na to, aby sa žalobcovia mohli domáhať
ochrany svojho vlastníckeho práva, je preukázanie existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V

tomto smere súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zistenie, či konaním žalovaných došlo
k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov.

20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na listoch vlastníctva č. XXX a č. XX, k. ú. J. H. Q.,
žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku, parcely KNC č. XXX/X - zastavaná

plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi susediaceho pozemku,
parcely KNC č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2. Znalec O.. I. Q., pribratý
do konania na návrh žalobcov v znaleckom posudku č. X/XXXX skúmal priebeh hranice susediacich
pozemkov strán sporu, t. j. hranicu medzi pozemkami, parcelou č. KNC č. XXX/X a pozemkom, parcelou
KNC č. XXX/X a zistil, že hranica medzi pozemkami podľa katastra nehnuteľnosti je daná bodmi 13 -

104, 13 - 101, 13 - 366 a ich súradnicami v dovolenej odchýlke 0,24 m v polohe každého bodu tak, ako
je to zakreslené (čiernou priamkou) v prílohe č. 5 a č. 6 znaleckého posudku. V zmysle takto vyznačenej
hranice medzi pozemkom žalobcov (parcela KNC č. XXX/X) a pozemkom žalovaných (parcela KNC č.
XXX/X) v časti od verejného chodníka z ulice U. až po koniec pozemku, parcely KNC č. XXX/X, znalec
prijal záver, cit. „železná konštrukcia osadená na betónovom múriku nezasahuje do pozemku žalobcov,

t. j. parcely KNC č. XXX/X, ale je postavená na pozemku žalovaných, t. j. na parcele KNC č. XXX/X“.
Znalec v prílohe 7 znaleckého posudku priložil náčrt na vytýčenie hranice od pevných bodov merania.
Znalec v znaleckom posudku ďalej uvádza, že hranicu tak ako ju zakreslil on, takúto hranicu určili aj
v minulosti už geodeti O.. A. Q. a O.. T.. O.. A. Q. v roku 2008 vo svojom vytyčovacom náčrte, číslo
objednávky:XX/XXXXstanovilhranicudanúbodmi13-104,13-101,13-366,zakresliljučiernoufarbou

a do náčrtu uviedol iba mieru - šírku pozemku podľa mapy 0,42 + 15,55 = 15,97 m. Zrejme týmto sa
snažil O.. Q. naznačiť, že múrik leží v dovolenej odchýlke na katastrálnej hranici. Tak isto hranicu posúdil
aj geodet O.. T., ktorý vo svojom vytýčovacom elaboráte z roku 2014 za vlastnícku považoval hranicu v
súlade so záverom znalca O.. Q., pričom v tomto elaboráte červenou farbou zakreslil skutočné hranice
oplotenia, aj problémový múrik, kde skonštatoval, že tento sa nachádza na pozemku žalovaných.

21. Ak železná konštrukcia, ktorú osadili žalovaní, je pripevnená o múrik, ktorý v roku 1958 postavil
právny predchodca žalobcov, pričom múrik je postavený na pozemku žalovaných, za takto zisteného
skutkovéhostavu,správneskonštatovalsúdprvejinštancie,žežalobcoviasanemôžuúspešnedomáhaťodstránenia železnej konštrukcie, keď táto žiadnym spôsobom nezasahuje do pozemku žalobcov, teda
nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. Je preto potrebné súhlasiť, že žalobcovia k uplatnenému
nároku neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali, aby múrik a na ňom pripevnená železná konštrukcia

boli osadené na ich pozemku. Keďže ochrany vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho
zákonníka sa môže domáhať vlastník len voči rušiteľovi a v danom prípade nejde o zásah žalovaných
do vlastníckeho práva žalobcov, správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu v tejto časti zamietol.

22. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie odmietol vykonať preverenie

správnosti znaleckého posudku so žalobcami predloženou fotodokumentáciou, odvolací súd
poznamenáva, že znalecký posudok bol žalobcom doručený dňa 05. 04. 2018 s výzvou, aby sa k
znaleckému posudku vyjadrili v lehote 15 dní (č. l. 115 spisu). Vyjadrenie k znaleckému posudku v
súdom stanovenej lehote žalobcovia nepredložili, ani na pojednávaní nariadenom na deň 06. 06. 2018
nenavrhovali vykonať dôkaz vo forme vykonania kontrolného znaleckého dokazovania. Preto tento
dôkaz v odvolacom konaní už nie je možné vykonať. Naviac žalobcovia ničím právne významným

nespochybnili v konaní závery znalca vyvracajúce tvrdenie žalobcov o existencii zásahu žalovaných do
ich vlastníckeho práva.

23.Odvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštancievovýrokuozamietnutížaloby(I)akovecnesprávny
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II ÚS 78/05).

24. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných proti výroku III. rozsudku, odvolací súd zistil, že
odvolanie je dôvodné.

25. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že
strana sporu, ktorá v konaní spravidla v spore uspela má zásadne právo na to, aby sa jej nahradili
všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované ust. §
255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti

platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia
v ust. § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Napríklad pre nedostatok podmienok
konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie

otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinila. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,

ale vo vzťahu v príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia
môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na
ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej
zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Kritérium procesného zavinenia je

potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je ust.
§ 257 CSP, ktoré umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa,strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať.
Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa musí vždy
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní,

či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia NS SR sp. zn.
MCdo/14/99, uverejnené v ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej úprave).

29. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (k petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana
(žalobca, aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná.

30. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí (uznesenie NS SR z 22. 06. 2011, sp. zn. 8Sžo/215/2010).

31. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania.

32. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k
porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR III ÚS 144/2010).

33. Predmetom odvolacieho konania je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal. Súd
prvej inštancie v rozhodnutí len konštatoval, že pokiaľ ide o petit žaloby, v časti bola žaloba podaná
dôvodne, resp. nebola podaná šikanózne, prípadne z iných dôvodov, čo je zrejmé z toho, že v konaní

došlo k uzavretiu zmieru a k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby.

34. Vychádzajúc z obsahu spisového materiál je nepochybné, že v predmetnom konaní sa žalobcovia
domáhali vo vzťahu k žalovaným
1) odstrániť železnú konštrukciu,

2) odstrániť betónové tvárnice,
3) vybudovať odtokový žľab,
4) zdržať sa odvádzania dažďovej vody a vody z topiaceho sa snehu,
5) odstrániť 2 ks ihličnatých stromov,
6) prijať opatrenie, aby zo strechy rodinného domu žalovaných nepadal sneh na pozemok žalobcov,

7) zdržať sa sypania snehu zo strechy rodinného domu a zo stavby hospodárskej budovy žalovaných
na pozemok žalobcov.
Žalovaní v 1. a 2.rade boli úspešní (výrok I rozsudku) vo vzťahu k bodu 1 žalobného petitu, lebo v tejto
časti bola žaloba zamietnutá. Pokiaľ ide o body 6 a 7 žalobného petitu, v tejto časti súd uznesením
zo dňa 16. 10. 2015, č. k. 7C/142/2015-40 schválil súdny zmier strán sporu. Súd, ale vôbec neskúmal

dôvod, pre ktorý žalobcovia zobrali vo zvyšku žalobu späť.

35. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito právne a skutkovo významnými okolnosťami
nevyrovnal a bez akého bližšie zdôvodnenia rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania
nepriznáva, spôsobil tým nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti výroku o trovách konania, čo je

dôvodom na jeho zrušenie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.

36. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 1 CSP), t. j. porovnať v konaní úspech žalobcov s úspechom žalovaných v spojitosti so

zavinením na zastavení konania a uzavretým zmierom a až keď bude bezpečne preukázané, že pomer
úspechu obidvoch strán je zhruba rovnaký, bude možné rozhodnúť, že náhradu trov konania stranám
sporunepriznáva.Vopačnomprípadesúdnáhradutrovpomernerozdelí,zároveňbudeskúmaťvýnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok podľa ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu vo výnimočnýchprípadoch z dôvodoch hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov
konania, túto náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznať. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané
dôvody hodné osobitného zreteľa súd prihliadne jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším

pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nárokov na súde k postoju
strán v priebehu konania a pod.

37. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).