Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206416
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,

Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej L. H., nar. XX. XX. XXXX, W. C. XX, P., o zaplatenie
446,73 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 2. 6. 2017 na tunajší súd žalobou, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplateniesumy446,73eursúrokom28%ročneod20.5.2017dozaplateniaananáhradutrovkonania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10. 2. 2014 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanej zriadený osobný účet. Počas trvania
zmluvného vzťahu žalovaná podľa bodu 3.8 VOP bola povinná mať na účte dostatok finančných
prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle
Sadzobníka. Žalovaná porušila zmluvnú povinnosť tým, že sa dostala do nepovoleného debetu na
osobnom účte vo výške žalovanej sumy. Nakoľko žalovaná nevyrovnala dlh, žalobca zatvoril účet dňa
19. 5. 2017 a vyčíslil dlh žalovanej na sumu 446,73 eur. V zmysle 3.12 VOP, ak nepovolené prečerpanie

nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Keďže žalovaná túto povinnosť
nesplnila, žalobca podal na súd žalobu.

2. Podaním doručeným súdu dňa 30. 8. 2017 žalobca doplnil žalobu a špecifikoval, že žalovaná suma je
nepovoleným debetom predstavujúcim (záporný) rozdiel medzi debetnými a kreditnými operáciami na
účte, keďže žalovaná nemala službu povolené prečerpanie. Zároveň súdu predložil prehľad debetných
a kreditných transakcií žalovanej, pričom zoznam obsahuje účtované poplatky, dane a úroky.

Úrokové sadzby sú uvedené v priloženej výveske „Úrokové sadzby produktov" zverejnenej aj na
internetovej stránke banky. V súlade s aktuálnou výveskou úrokových sadzieb (úrok za nepovolené
prečerpanie účtu) je istina úročená úrokovou sadzbou vo výške 28 % ročne.

Banka zúčtovala žalovanej poplatky v súlade s aktuálnym sadzobníkom poplatkov. Poplatky sú účtované
na základe čl. VI. Spoločné ustanovenia Zmluvy, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/

služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky
takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/
služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Okrem toho vzmysle ods. 3.12 VOP „S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je
spojená povinnosť zaplatiť poplatok.

Zmluva o bežnom účte bola ukončená na základe odstúpenia zo strany banky z dôvodu neuhradenie
nepovoleného debetu na účtu v zmysle príslušných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok,
pričom v zmysle predmetných ustanovení VOP má odstúpenie účinky ex nunc.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci

rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 7. 8. 2018 do 5. 9. 2018.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb, Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima Banky, a.s., Úrokovými
sadzbami, Sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu, oznámením - odstúpením od zmluvy a zistil
nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 10. 2. 2014 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových

produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanej zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní a používaní platobnej karty so stanoveným denným limitom,
dohoda o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a služba SMS notifikácia.

6. Bližšie podmienky zmluvy mali byť upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky

Slovensko, a.s..

Podľa bodu 3.8 VOP Prima banky, a.s., majiteľ účtu zodpovedá za nakladanie s prostriedkami na
bežnom účte zákonným spôsobom. Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov
postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky

v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke.

Podľa bodu 3.11.5 VOP Prima banky, a.s., banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak
klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi.
Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia.

Vzájomné záväzky z nej vyplývajúce sú klient a banka povinní vysporiadať bez zbytočného odkladu po
zánikuzmluvy.Odstúpenímkončíplatnosťvšetkýchsúvisiacichbankovýchproduktovaslužiebviažucich
sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané k bežnému účtu. Klient musí
tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť.

Podľa bodu 3.12 VOP Prima banky, a.s., pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené

prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.
Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta ba nesplnenie
povinnosti formou krátkej textovej správy ( SMS ) alebo písomnou zásielkou alebo prostredníctvom
elektronickej pošty ( e-mailom ) alebo klientovi uloží do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečrpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené
prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená

povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.

7. Žalobca súdu predložil Úrokové sadzby produktov, v zmysle ktorého úrok pri nepovolenom prečerpaní
je 28%.V zmysle žalobcom predloženého Sadzobníka poplatkov, mesačný poplatok za osobný účet je 3,90 eur,
zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu je 15 eur, zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní

účtu po upozornení je 15 eur a poplatok za výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu je 30 eur.
Poplatok za vklad v hotovosti je 0,50 eur a za výber hotovosti 2 eur. Poplatok za príkaz na úhradu zadaný
elektronicky je 0,20 eur a v pobočke 1,50 eur, zmena a zrušenie trvalého príkazu zadaná elektronicky
0,20 eur a v pobočke 1,50 eur. Príplatok za expresné spracovanie príkazu na úhradu je 35 eur, realizácia
úhradyztrvaléhopríkazu/inkasaje0,20eur.Poplatokzaspracovanieprijatejúhradyje0,20eur,poplatok

za sprostredkovanie žiadosti klienta o vrátenie úhrady je 5 eur, poplatok za vrátenie a zrušenie úhrady
z inkasa je 5 eur, oznámenie o nevykonanej úhrade je 1eur.

8. Žalobca súdu predložil jednotlivé Výpisy z účtu, z ktorých vyplývajú kreditné, ako aj debetné obraty
za jednotlivé mesiace a to v období apríl 2014 - máj 2017.

Zároveň žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30. 8. 2017 zosumarizoval, že debetnými operáciami
žalovaná reálne vyčerpala zo svojho účtu sumu 15 467,77 eur a to: transakcie klienta 14 957,80 eur
(platba kartou 3355,64 eur, výber z automatu žalobcu 3230 eur, výber z automatu inej banky 6070 eur,
výber hotovosti 2000 eur a bezhot. prevod - splátka úveru 302,16 eur), ďalej poplatky za transakcie
44,50 eur, poplatok za balík služieb 152,10 eur, poplatok za upozornenie debet 30 eur, úroky/daň 181

eur, poplatok za zistenie zostatku v bankomate inej banky 1,20 eur, poplatok za výzvu debet 30 eur,
poplatok za vedenie exekúcie 35 eur, zrážková daň 0,08 eur, úroky 6,09 eur, prenos zostatkov 30 eur.
Na kreditné operácie bola započítaná suma 15 021,04 eur a to: vklad v hotovosti 11 000 eur a čerpanie
úveru 3990 eur, ďalej úroky/daň 0,56 eur, odmena za platby platobnou kartou 0,48 eur, prenos zostatkov
30 eur.

9. Listom zo dňa 4. 5. 2017 žalobca odstúpil od zmluvy o účte, keďže aj po upozornení bankou ostal
účet žalovanej v nepovolenom prečerpaní, v aktuálnej výške 435,64 eur.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné

zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia §708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to
v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Napriek tomu, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§261 ods. 6 písm. d) a § 708 a nasl. ObZ), v danom prípade sa jedná o

právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej bola žalovaná v postavení
spotrebiteľa a žalobca v postavení dodávateľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah zo zmluvy o bežnom účte, uzatvorenej medzi stranmi sporu ako

spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať saich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Aj napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol
vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom
zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

12. Súd mal za preukázané, že žalobca listom zo dňa 4. 5. 2017 odstúpil od zmluvy o bežnom účte.

Podľa Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od
začiatku (ex tunc, §48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia
od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody).

Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú
jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich

zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutých medzi stranami sporu
sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení §54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

Neboldôvodpovažovaťobchodnoprávnuúpravuzavýhodnejšiuanizpohľadumožnostisplácaniaúveru
pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru.

Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá

teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
(napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu
(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. 3.11.5 zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v §48 v spojení
s §54 ods. 1, 5 a §457 Občianskeho zákonníka.

Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej

úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá
aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. §23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za
spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka).

Ustanovenie §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva,
no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré
bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu
zákonníku, §54 ods. 1 OZ).

V zmysle čl. 3.11.5. Všeobecných obchodných podmienok, banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom
účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými
právnymi predpismi. Odstúpenie musí byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu
doručenia odstúpenia. Vzájomné záväzky z nej vyplývajúce sú klient a banka povinní vysporiadať bez
zbytočného odkladu po zániku zmluvy. Odstúpením končí platnosť všetkých súvisiacich bankových

produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu. Zároveň sa rušia všetky platobné prostriedky vydané
k bežnému účtu. Klient musí tieto platobné prostriedky banke bezodkladne vrátiť.

Zmluvná podmienka, ktorá pri odstúpení od zmluvy zaväzuje spotrebiteľa na úhradu nad rámec
povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, potom táto zmluvná podmienka nie je vyvážená

a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postaveniežalovanéhospotrebiteľa.Slovamizákona(§54ods.1OZ) ideo,,odchýleniesavneprospech
spotrebiteľa“, ktoré jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva. Veriteľ pritom
nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber iné inštitúty

súkromného práva.

Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaného platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ
žiadne.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení už
na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie po

odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, čím sa zmluva
od začiatku zruší, pričom v súlade s ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje §457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo
vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.

13. Žalobcovi teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovanou. Súd mal v danej veci za preukázané reálne čerpania
zo strany žalovanej v celkovej výške 14 957,80 eur (platba kartou 3355,64 eur, výber z automatu žalobcu
3230 eur, výber z automatu inej banky 6070 eur, výber hotovosti 2000 eur a splátky úveru 302,16 eur).
Ďalej súd mal za preukázané kreditné úhrady v prospech žalovanej minimálne 14 990 eur (vklady v

hotovosti 11 000 eur + úver 3990 eur), pri pripočítaní ostatných kreditov je to celkové kredity 15 021,04
eur. Žalovaná teda vložila na účet viac peňazí, ako z neho reálne vyčerpala.

Z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalobcom, čím došlo k zrušeniu tejto zmluvy s účinkami ex tunc,
tak žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi

reálnymi čerpaniami zo strany žalovanej a jej kreditnými operáciami. Čerpania žalovanej z účtu však
sú v nižšej výške ako jej kreditné operácie, preto súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a to aj
vrátane požadovaného úroku.

14. Súd má však za to, že aj v prípade, že by žalobca neodstúpil od zmluvy, nepatrili by mu ani úroky

a ani poplatky.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v

prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,
resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda
žalovanej ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka.

V prípade poskytnutia úveru má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z poskytnutej sumy, avšak v
spotrebiteľských veciach mu tento nárok vznikne iba v prípade, ak medzi zmluvnými stranami bola výška
úrokov individuálne dojednaná a toto zmluvné dojednanie bolo súčasťou uzatvorenej zmluvy, resp. jej

príloh. Za splnenia týchto podmienok má veriteľ tiež nárok aj na dojednané poplatky. Zo strany žalobcu
bol síce súdu predložený sadzobník úrokových sadzieb a sadzobník poplatkov z ktorých vyplýva, že
výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní bola 28% ročne a výška poplatku za vedenie účtubola 3,90 eur, resp. sadzobník obsahuje aj ďalšie poplatky. Avšak súd nemal za preukázané, že tieto
úroky a poplatky boli medzi stranami sporu individuálne dojednané.

Okrem uvedeného súd je toho názoru, že vzhľadom na výšku jednotlivých poplatkov, takéto dojednanie
by bolo aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Jednalo by sa o neprimerane
vysoké sankcie zo strany žalobcu.

Súd poukazuje aj na znenie §9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve alebo prílohách.
Odkaz žalobcu v zmluve na sadzobník, resp. obchodné podmienky, nie je možné považovať za
dojednanie v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd je toho názoru, že všetky zmluvné
dojednania nemusia byť súčasťou jednej listiny, avšak ak zmluvné dojednania v spotrebiteľských
zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom konsenzu obidvoch zmluvných

strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy majú byť jej súčasťou, bez toho,
aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi viazaná.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností
aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a

poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Cdo/245/2010).

15. Vzhľadom na vyššie uvedené, z dôvodu že žalovaná vložila na účet viac peňazí, ako z neho reálne
vyčerpala a žalobca odstúpil od zmluvy o účte, ako aj z dôvodu, že poplatky a úroky neboli individuálne
dojednané, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku z úveru.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol a teda v konaní bola úspešná v celom rozsahu žalovaná. Preto
by jej patrila náhrada trov konania, žalovaná si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej
nevznikli. Preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.