Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714208768
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714208768.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: W. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. Y. XXX, XXX XX O. G., právne zastúpený JUDr. Mária Faithová, advokátka so sídlom Hlavná
28, 925 26 Reca, proti žalovaným: 1./ Mesto Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058
01 Poprad, IČO: 00 326 470, 2./ FORESTER GROUP, a. s. so sídlom Ve stínu 167/3, 101 00 Praha

10, Česká republika, IČO: 616 73 269, 3./ R.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. 7, XXX XX B. XX,
J. republika, X./ FORESTER RESIDENCE, s.r.o. so sídlom Podjavorinskej 3405/22, 058 01 Poprad,
IČO: 36 770 183, žalovaní v 2./, 3./ a 4./ rade právne zastúpení JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou,
advokátkou so sídlom Košická 2624/32, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalovaného v 1/ rade, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 1/, 2/, 3/ a
4/ rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto:

I. U r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parcely registra "C"
nachádzajúcich sa v k. ú. B.:
- parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. X na Okresnom úrade odbor
katastrálny B.
- par. č. XXX/XX o výmere X m2 - ostatné plochy, ktorá vznikla odčlenením od pozemku par. č. XXX/X
o výmere XXmX - ostatné plochy zapísanom na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny B.

podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
- par. č. XXX/XX o výmere XX m2 - ostatné plochy, ktorá vznikla odčlenením od pozemku par. č. XXX/
X o výmere XX m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny
B. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
- par. č. XXX/XX o výmere X m2 - ostatné plochy, ktorá vznikla odčlenením od pozemku par. č. XXX/X
o výmere XX m2 - ostatné plochy zapísanom na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny B.

podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom geometrický plán č. XX/XXXX z
XX.XX.XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. U r č u j e , že zmluva o zriadení vecného bremena č. T. VV XX/XXXX uzatvorená medzi žalovanými
v 1./ a 4./ rade zo dňa 28.06.2011 je neplatná.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1./ - 4./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 132 ods.1, 2 OZ, §18, §19, §141, §20 z.č. 87/1958 Zb., §43 a
§47výhl.č.144/59Zb. § 2 ods. 1 z.č. 138/1991 Zb. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním v

súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel znova k názoru, že žalobca sa stal výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností titulom darovania. Darovacou zmluvou uzavretou s F. Z. z XX.XX.XXXX
žalobca nadobudol 1-icu nehnuteľností pozemkov reg. E parc. č. XXX/X, XXX/X, darovacou zmluvou
uzavretou s W. W. z XX.XX.XXXX žalobca nadobudol 1-icu nehnuteľnosti pozemkov reg. E parc. č. XXX/
X, XXX/X. Z identifikácie parciel je zrejmé, že časť parcely reg. E parc. č. XXX/X je identická s parcelami

reg. C parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Z pripojených geometrických plánov je zrejmé, že parcela reg.
C parc. č. XXX/XX bola oddelená z parcely parc. č. XXX/X, parcela parc. č. XXX/X bola oddelená z
parcely parc. č. XXX/X, parcela parc. č. XXX/XX bola oddelená z parcely parc. č. XXX/X. Novovytvorená
parcela reg. C parc. č. XXX/XX bola oddelená z parcely parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX bola oddelená
z parcely parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX bola oddelená z parcely parc. č. XXX/X. Pokiaľ sa darovaním
stal žalobca výlučným vlastníkom parcely reg. E parc. č. XXX/X, vzhľadom na identifikáciu parciel sa

stal aj výlučným vlastníkom parciel reg. C parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX.

3. Je zrejmé, že právne predchodkyne žalobcu v čase uzatvárania darovacích zmlúv boli podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej parcely. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX je preukázané, že podielovými
spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X boli: V. N. v podiele 3/6-in, F. J. v podiele 1/6-ina, V. O. v podiele

1/6-ina, W. O. v podiele 1/6-ina. Z uznesenia bývalého Štátneho notárstva v Poprade z 06.02.1956
č. j. D XXX/XX a z 01.03.1956 č. j. D XX/XX je zrejmé, že titulom dedenia po neb. V. N. a V. O. ich
spoluvlastnícky podiel nadobudli F. J. v podiele 2/6-iny a W. O. v podiele 2/6-iny. Titulom dedenia po neb.
F. J. nadobudol spoluvlastnícky podiel 3/6-iny F. J. (uznesenie bývalého Štátneho notárstva v Poprade
č. j. D XXX/XX z 11.11.1964). Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 13C 78/2012 z 15.02.2013

súd určil, že neb. F. J. bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
pozemkov parc. reg. E parc. č. XXX/X, XXX/X v podiele 1-ica, a že neb. W. O. bola ku dňu svojej
smrti podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností - pozemkov parc. reg. E parc. č. XXX/
X, XXX/X v podiele 1-ica. Z osvedčenia o dedičstve vydaného V.. R. J. č. k. 21D 183/2013, D not
163/13 z 27.11.2013 mal súd preukázané, že F. Z. titulom dedenia nadobudla spoluvlastnícky podiel na

predmetných nehnuteľnostiach po neb. F. J.. Pokiaľ žalovaný v 1./ rade v konaní namietal, že F. Z. s
poukazom na rodný list nebola potomkom F. J., mohla dediť v II. skupine ako osoba žijúca s poručiteľom
najmenej po dobu 1 roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, ktorá sa z tohto dôvodu starala o
spoločnú domácnosť. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného v 1./ rade, že F. Z. v II. skupine nemohla
dediť ako jediný dedič. Uvedené nevyplýva z ust. § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Darovacou zmluvou uzavretou dňa 24.07.2014 medzi F. Z. a žalobcom nadobudol žalobca vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1-ica. Z osvedčenia o dedičstve vydaného V.. O.
K. č. k. 4D 252/2014, Dnot 227/201 z 29.04.2015 súd mal preukázané, že W. W. nadobudla
spoluvlastnícky podiel 1-ica na predmetných nehnuteľnostiach po neb. W. O.. Darovacou zmluvou

uzavretou dňa 03.06.2014 medzi W. W. a žalobcom, žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam v podiele 1-ica. Darovaním sa stal žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností
pozemkov reg. E parc. č. XXX/X, XXX/X.

5. Pokiaľ sa v konaní žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom parc. reg. C parc. č.

XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, z identifikácie parciel (č.l. XXX) mal súd preukázanú identitu parcely
reg.EXXX/Xsparcelamireg.Cparc.č.XXX/XaXXX/X,XXX/X,XXX/X,zktorýchgeometrickýmplánom
č. XX/XXXX boli vytvorené parcely parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX.

6. V konaní sa žalovaný v 1./ rade bránil tým, že vlastnícke právo k sporným parcelám nadobudol ex

lege zákonom 138/91 Zb., keď v zmysle § 2 ods. 1 uvedeného zákona do vlastníctva obce prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľných patriacich orgánom miestnej štátnej správy,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným
výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

7. Po rozsiahlom vykonanom dokazovaní a doplnení dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný v 1./ rade nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ex lege. V konaní nebolo
preukázané, žeby tak ako tvrdila zástupkyňa žalovaného v 1./ rade, v minulosti došlo k vyvlastneniu
sporných pozemkov. Žiadnym relevantným listinným dôkazom nebol preukázaný priebeh a ukončenievyvlastňovacieho konania v súlade so zákonom. Z ust. § 20 ods. 1 zákona 87/1958 Zb. o stavebnom
poriadku vyplýva, že o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad. V zmysle §
9 ods. 2 tohto zákona stavebným úradom je výkonný orgán miestneho národného výkonu, ktorý má

riadne vybudovanú stavebnú službu, a ktorý určí rada krajského národného výboru po vypočutí rady
okresného národného výboru vyhláškou v úradnom liste, inak výkonný orgán okresného národného
výboru.Vkonanížalobcanepreukázalexistenciuvyvlastňovaciehorozhodnutiavovzťahukpredmetným
pozemkom, ktoré by vydal kompetentný orgán.

8. Žalovaný v 1./ rade poukazoval na 3 etapy vyvlastňovacieho konania predmetných nehnuteľností.

9. K 1. etape v roku 1945: žalovaný v 1./ rade poukazoval na uznesenie z 04.10.1945 (č.l. XX, XX
spisu), ktoré sa týkajú zahájenia vyvlastňovacieho konania, nepreukazujú existenciu vyvlastňovacieho
rozhodnutia. Tak ako konštatoval odvolací súd, už v roku 1945 bola uvedená poznámka v pozemkovej
knihe o začatí vyvlastňovacieho konania, ale toto bolo zrušené súdom o čom svedčí poznámka o zrušení

vyvlastňovacieho konania v pozemkovej knihe. V tomto roku existuje len zápis o možnom vyvlastnení
pozemku, ak sa nedohodnú s podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti pánom N. a spol.

10. K 2. etape v roku 1956: žalovaný v 1./ rade predložil vyvlastňovacie rozhodnutie z 31.11.1956
vydané odborom pre výstavbu rady Okresného národného výkonu v Poprade. Predmetné rozhodnutie

neobsahuje pečiatku oprávneného orgánu, podpis osoby, ktorá rozhodnutie vydala. Je zrejmé, že
vyhláška ministra predsedu Štátneho výboru pre výstavbu č. XXX/XXXX Zb. z XX.XX.XXXX nadobudla
účinnosťXX.XX.XXXX.Vyvlastňovacierozhodnutiez31.11.1956akorozhodnutieštátnehoorgánuipred
01.08.1959 muselo obsahovať všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktorými i v uhorskom obyčajovom
práve bol podpis, pečiatka resp. pečať osoby vydávajúcej rozhodnutie.

11. K 3. etape: žalovaný v 1./ rade poukazoval na vyvlastňovacie rozhodnutie Mestského národného
výkonu, odbor výstavby a vodného hospodárstva v Poprade z 04.11.1964, ktoré bolo vydané za
účinnosti zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že vyvlastňovanie rozhodnutie nevydal kompetentný orgán - stavebný úrad v zmysle § 9 ods. 2

zákona 87/1958 Zb., keď odbor výstavby a vodného hospodárstva nie je výkonným orgánom miestneho
národného výkonu, nebolo preukázané, žeby bol určený radou krajského národného výboru po vypočutí
rady okresného národného výboru vyhláškou v úradnom liste.

12. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že nedostatok počiatky právoplatnosti rozhodnutia

nespôsobuje nedostatok rozhodnutia o vyvlastnení. Žalobca poukázal na viaceré vady rozhodnutia o
vyvlastnenízroku1964,sniektorýmisasúdstotožnil.Záveromjepotrebnéuviesť,žetotovyvlastňovacie
rozhodnutie nemá náležitosti uvedené v § 47 vyhlášky 144/1959 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o
stavebnom poriadku. Podstatné je podľa názoru súdu, že neobsahuje nielen doložku právoplatnosti,
ale pečiatku oprávneného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V rozhodnutí je nesprávne uvedené číslo

vyvlastňovacej parcely XXX, hoci správne malo byť uvedené XXX/X, XXX/X. Z rozhodnutia je síce
zrejmá výška náhrady za vyvlastnenie, ale nie je zrejmé aká je výška náhrady vo vzťahu ku každému
spoluvlastníkovi pozemkov, nie sú zrejmé podmienky splatnosti. Rozhodnutie neobsahuje doložku
právoplatnosti, čo však samo o sebe nepredstavuje podstatnú náležitosť vyvlastňovacieho rozhodnutia.
Na rozhodnutí môže, nemusí byť vyznačená doložka právoplatnosti.

13. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu absencia doložky právoplatnosti nespôsobuje
nulitnosť rozhodnutia.

14. Navyše existujú pochybnosti o tom, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, bolo

doručené namiesto F. J. pani J., pričom žalovaný v 1./ rade nepreukázal, že v zmysle vtedy platného
poštového poriadku bola splnomocnená na preberanie zásielok F. J.. Navyše k dátumu 04.11.1964 F.
J. bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti titulom dedenia, keď F. J. zomrela XX.XX.XXXX a
vlastnícke právo dedením sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa k XX.XX.XXXX, ale nebolo zrejmé, kto
bude dedičom, keď dedičské konanie bolo začaté až XX.XX.XXXX a právoplatne skončilo XX.XX.XXXX.

Vyvlastňovacie konanie nepripúšťalo ani konanie s domnelými dedičmi. Vyvlastňovacie rozhodnutie bez
zákonných náležitosti je nulitným rozhodnutím.15. Uviedol, že vyvlastňovanie je osobitný administratívny proces, ktorý začína na návrh alebo z
podnetu vyvlastňovacieho orgánu a končí právoplatnosťou rozhodnutia. Vyvlastňovacie konanie sa riadi
predovšetkým zásadou legality, čo znamená, že vyvlastniť možno len na základe zákona zodpovedným

kompetentným orgánom.

16. Žiadnymi listinnými dôkazmi v konaní žalovaný v 1./ rade nepreukázal, že došlo k vyvlastneniu
sporných pozemkov v rokoch 1954, 1956, 1964, teda následne žalovaný v 1./ rade nemohol ex lege
nadobudnúť na základe zákona 138/1991 Zb. vlastnícke právo k sporným pozemkom.

17. Pokiaľ žalovaný v 1./ rade nebol vlastníkom sporných pozemkov, nemohol platne previesť vlastnícke
právo na žalovaného v 2./ rade a žalovaný v 2./ rade následne na žalovaného v 3./ rade. Kúpnu zmluvu z
18.04.2007 uzatvorenú medzi žalovaným v 1./ rade a žalovaným v 2./ rade a kúpnu zmluvu z 07.06.2007
uzatvorenú medzi žalovanými v 2./ a 3./ rade považuje za absolútne neplatné právne úkony v zmysle
zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quan ipse habet“ (B..D.XX,XX,XX) - nikto nemôže na

druhé previesť viac práva, ako sám má.

18. K 2. žalobnému petitu žalobca v konaní preukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
i v tejto časti, keď bez kladného rozhodnutia vo veci žalobca nedocieli výmaz ťarchy zapísanej na
príslušnom LV. E. v 1./ rade v čase uzatvorenej zmluvy o zriadení vecného bremena nebol vlastníkom

nehnuteľnosti, teda osobou oprávnenou na zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného v 4./
rade. Za daných okolností je zmluva o zriadení vecného bremena absolútne neplatný právny úkon.

19. K námietkam žalobcu súd prvej inštancie konštatuje, že na právne posúdenie veci nemá vplyv
skutočnosť, komu je vyrubovaná daň z predmetných nehnuteľností.

20.Nazákladedoplnenéhodokazovaniasúdopätovnedospelkzáveru,žežalobajedôvodnáarozhodol
tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade, ktorý
uviedol: „Nakoľko sa jedná v poradí o druhý rozsudok prvostupňového súdu v tomto spore, úlohou

prvostupňového súdu bolo jeho vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie vykonať dokazovanie
oboznámením sa s pripojeným spisom bývalého MsNV Poprad.“
1. Etapa vyvlastnenia z roku 1945:

Právny stav k pozemkom, parc.č. XXX/X a XXX/X je pôvodne deklarovaný v pozemnoknižnej vložke

XXX pre k.ú. B., v časti B - vlastníctvo na základe č. d. XXX/XXXX, keby bolo poznamenané zahájenie
vyvlastňovacieho pokračovania ohľadom parc. č, XXX/X. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX nevyplýva,
aby poznámka ohľadom zahájenia uvedeného vyvlastňovacieho konania bola zrušená súdom. Výmer
„Vyvlastnenie pozemkov na stavbu preložky štátnej cesty N. - G. zo dňa 5. Septembra. 1945, č.d.
170/1945“ zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX v časti B.

Na základe č.d.XXX/XXXX - podľa Uznesenia Štátneho notárstva v Poprade zo dňa 06. Februára 1956
sa odpísali parcely č. XXX/X a XXX/X a zapísali sa do novej vložky č. XXXX, právny stav o uvedených
pozemkoch z vložky č. XXX z roku 1945 - zahájenie vyvlastňovacieho konania bol opomenutý.

2. etapa vyvlastnovania z roku 1955-1956:

Dôkazné bremeno o „nevyvlastnení“ žalobca neuniesol, nakoľko nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby
začaté vyvlastnovacie konanie bolo ukončené inak, ako jeho právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení.
Zahájenie tejto 2. Etapy vyvlastnenia, sa ako právna skutočnosť taktiež taktiež ako mala premietnuť do
pozemnoknižnej vložky č. XXXX pri odpísaní parciel č. XXX/X a XXX/X z vložky č.XXX.

Prvá a druhá etapa nie sú až tak dôležité v uvedenom spore. Žalovaný v 1. Rade poukazuje na ne len
v súvislosti s výmerou sporných pozemkov - z dôvodu toho, že v tretej etapa vyvlastňovania išlo už len
o posledné m2, ako zbytky, ktoré ostali z pozemkov, parciel č. XXX/X a XXX/X.
3. etapa vyvlastnovanie z roku 1964:

Žalovaný v 1/ rade produkoval pre uvedenú 3. etapu vyvlastnenia jednoznačné dôkazy o existencii
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o vyvlastnení.
Predmetné vyvlastnovacie rozhodnutie vydal orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie.
- predmet a rozsah vyvlastnenia- mená osôb alebo organizácií, v prospech ktorých sa vyvlastňuje
- meno osôb, na ťarchu ktorej sa vyvlastňuje
- dôvody vyvlastnenia

- lehotu, do ktorej je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním vyvlastnenej nehnuteľnosti alebo práva
- pri zriadení práva stavby alebo iných vecných práv čas, na ktorý sa právo zriaďuje
- výšku náhrady za vyvlastnenie a podmienky jej zročnosti

Ustanovenie §47 vyhlášky č. 144/1959 Zb. je kogentným ustanovením. Tvrdenie súdu, že v rozhodnutí

je nesprávne uvedené číslo parcely je nesprávne, nakoľko v roku 1964 sa pre evidovanie nehnuteľnosti
používali čísla EV (evidencie nehnuteľnosti), ktoré deklarovali užívací vzťah. mpč. Čísla (miestopisné
čísla) deklarovali právny vstav podľa pozemkovej knihy, že parcela EN č. XXX zodpovedá mpč. XXX/X
a XXX/X, z čoho je zrejmé, že užívací stav podľa evidencie nehnuteľnosti (EN) bol identický so stavom
právnym (mpč), vyvlastnenia pozemky mpč. XXX/X a XXX/X mali spolu výmeru XXX m2. To znamená,
že v súčasnej dobe v žiadnom prípade výmera EKN parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu nemôže

maťvýmeruXXXXmX.VýmerapozemkovregistraEKNvkatastrinehnuteľnostiniejezáväznýmúdajom.
Bolopretosprávne,akžalovanýv1/radenavrhol,abydokonaniabolprizvanýznaleczodborugeodézie,
aby sa tieto rozpory odstránili.
V roku 1964 Miestny národný výbor v Poprade odbor výstavby, ako stavebný úrad bol kompletný vydávať
vyvlastňovacie rozhodnutia. V archívnom spise sa nachádzajú zápisnice z ústneho prejednávania veci,

04. 11. 1964 bolo právoplatné a vykonateľné svedčí aj Žiadosť Miestneho národného výboru, odboru
výstavby a vod. hospodárstva zo dňa 29. 01. 1965 adresovaný Okresnému národnému výboru, odboru
výstavby a energet. O preplatenie nehnuteľnosti vyvlastnených pre investičnú výstavbu z mimolimitného
fondu .

3.etapu vyvlastňovania považujeme za právne najdôležitejšiu fázu vyvlastnenia pozemnoknižných
parciel č. XXX/X a XXX/X. Žalovaný sú predložil originál celého archívneho spisu, ktorý sa zachoval v
archíve žalovaného v 1. Rade. Obsahuje ručne vyznačenú doložku právoplatnosti dňom 15. 12. 1964
s poznámkou na prvej strane hore poznámkou ex 5. 11. 1964 (pozn: je to dátum expedície-odoslania
účastníkom konania).

21. Dôkazy o vyvlastnení dotknutých pozemkov, ktoré v konaní produkoval, jednoznačne preukazujú,
že vyvlastnovacie konanie boli riadne zahájené. Nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného v 1.
Rade, aby tak značne časovým odstupom času od vyvlastnenia predložil kompletné spisové materiály
s kompletnými rozhodnutiami a ich podkladmi. Najmä tretia etapa - vyvlastnenia z roku 1964 bola

aj právoplatne ukončené a vyznačenie právoplatnosti vyplýva zo samotného rozhodnutia. Dňa 18.
04. 2018 žalovaný v 1. Rade preukázal správnosť doručenia uvedeného rozhodnutia. Navrhol doplniť
dokazovanie a to ustanovením znalca, ktorý by posúdil pravosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, ak by
súd dospel k názoru, že nebude akceptovať doložku právoplatnosti na uvedenom rozhodnutí. Súd návrh
na vykonanie uvedeného dôkazu zamietol, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy.

22. Súd disponuje originálom spisu o celom vyvlastňovacom konaní. Ukončenie vyvlastňovacieho

konania iným spôsobom ako vydaním právoplatného rozhodnutia nebolo zo strany žalobcu preukázané.

23. S ohľadom na charakter správnych aktov možno konštatovať, že nie je prípustné, aby súdy
preskúmavali správne akty z hľadiska ich vadnosti (zákonnosti) a menili ich, alebo rušili v rámci civilného
(súkromnoprávneho) konania podľa § 3 CSP.

24. Platí prezumpcia správnosti, teda prezumpcia, že ide o akty bezvadné, vydané v súlade so zákonom
a to až do okamihu, kým nie sú zákonom stanoveným spôsobom opravené, alebo zrušené. Až do
okamihu zrušenia alebo opravy sú takéto akty na roveň aktmi bezvadnými a vyvolávajú zamýšľané
účinky (rozsudok Najvyššieho súdu ČR , sp. zn. 20 Cdo 723/2003).

25. Podobne aj na vyslovenie neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena nie je príslušný civilný
súd, nakoľko v rámci určovacej žaloby nemôže určiť, že Zmluva o zriadení vecného bremena č. T.
VB XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi W. B. a spoločnosťou FORESTER RESIDENCE,s.r.o., je neplatná. Predmetný právny úkon je platný a to dňom podpisu oboch zmluvných strán a
právne účinky vznikli na základe vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 25.8.2011 v
katastrálnom konaní. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť. Právoplatné rozhodnutie

mohol preskúmať a zrušiť výlučne iba správny súd na základe žaloby podľa ustanovení § 247 O.s.p. a
v súčasnosti podľa novej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b),
e), f), g), h) navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Poprade zo dňa 15. mája 2018

č. k. 17C/176/2014 - 461 podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu sa zamieta, resp. podľa § 389
ods. 1 CSP rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a nové rozhodnutie.

27. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 2. - 4. rade. V odvolaní uviedli, že žalovaný 2 tvrdil a tvrdí
nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v súdnom konaní vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o
zriadení vecného bremena č. T. VV XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, keď nikdy nebol a nie je účastníkom

tohto právneho úkonu.

28. Rovnako tak žalovaný 3 namietal a namieta nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v súdnom
konaní vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena.

29. Súčasne žalovaný 4 namietal a namieta nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v súdnom
konaní vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré je predmetom súdneho konania,
pretože nikdy nemal a ani v súčasnosti nemá vlastnícky či iný právny vzťah k týmto pozemkom.

30. Žalovaný 2, žalovaný 3 a žalovaný 4 v priebehu konania pred prvostupňovým súdom viackrát

poukázali na to, že práva k pozemkom nadobudli v dobrej viere (dobromyseľne), a to vo vzťahu k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemkom žalovaným 2 od žalovaného.

31. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než, nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu

po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

32.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalovaný2,žalovaný3ažalovaný4navrhujú,abyodvolací
súd rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 17C/176/2014-461 zo dňa 15. 05. 2018 zmenil, že žalobu
v celom rozsahu zamieta a žalovanému 2, žalovanému 3 a žalovanému 4 prizná náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

33. Žalobca sa vyjadrila j k odvolaniu žalovaných v 2. až 4. rade., ktorý uviedol:
„Na základe tohto tvrdenia žalovaných 2., 3. a 4. o nedostatku ich pasívnej legitimácie sú absolútne
nesprávne a zavadzajúce a súd mohol rozhodnúť o všetkých nárokoch, ktoré si žalobca uplatnil voči

žalovaným v jednom rozsahu.

34. V tejto súvislosti žalobca musí uviesť, že Ústava SR v čl. 20 ods. 1 explicitne uvádza, že majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepoužíva.

35. V konečnom dôsledku aj judikatúra, ktorú žalovaný 2/, 3/ a 4/ citujú zdôrazňuje, že sú vždy okolnosti
konkrétneho prípadu. Kým v prípade žalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade si títo môžu od toho, kto ich uviedol do
omylu, uplatňovať náhradu škody, ktorá im vznikla, žalobca si v prípade, že bude pozbavený vlastníctva
z dôvodu, že súd poskytne ochranu dobrej veci (dobromyseľnosti) týmto žalovaným žiadnu náhradu
škody ani iné práva uplatňovať nemôže. Je teda zrejmé, že v tomto prípade by bol poškodený princíp

(idea) spravodlivosť, pretože ochrana by sa poskytla tým, ktorí majú možnosť aj iných nárokov, a to na
úkor toho, kto žiadny ďalší nárok nemá.

36. Konkurencia práv, a síce ochrana dobrej viery žalovaných 2/, 3/ a 4/ a ochrana vlastníctva žalobcu
v tomto prípade musí byť vyriešená na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám

má tak, ako to uviedol prvostupňový súd.“

37. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadrili žalovaní v 2. až 4. rade poukázali a poukazujú na to
(aj prostredníctvom nimi podaného odvolania voči prvostupňovému rozsudku), že nadobudli vlastníckeprávo k nehnuteľnostiam (resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prípade žalovaného 4. rade
dobromyseľne, a teda že ich dobromyseľne nadobudnuté práva by mali požívať právnu ochranu.

38. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade: „Ústavný súd v súčasnosti už ustálenou
rozhodcovskou praxou vyslovil závery o ochrane dobrej viery dobromyseľného nadobúdateľa, pričom
ak sa prvostupňový súd od tejto rozhodovacej praxe odklonil, bol povinný tento svoj odklon náležite
odôvodniť. Prvostupňový súd jednak odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe a jednak absenciou
riadneho a náležitého odôvodnenia odklonu zaťažil prvostupňový rozsudok vadou nesprávneho

právneho posúdenia veci a vadou jeho nespreskúmateľnosti.“

39. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádza
vzmysleust.§378anasl.CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanýchv1.až4.radeniejedôvodný.
Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových
a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania podľa §132 ods. 1, 2 Oz.

Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,

nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

40. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemkov
parc. reg. E parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 - ostatné plochy a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2
- ostatné plochy.

41. Z listu vlastníctva č. 1 súd zistil, že žalovaný v 1./ rade je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti:
pozemku parcely reg. C parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - ostatné plochy.

42. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný v 2./ rade je zapísaný ako výlučný vlastník

nehnuteľností: pozemkov parcely reg. C parc. č. XXX/XX o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria
a parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - ostatné plochy.

43. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalovaný v X./ rade je zapísaný ako výlučný vlastník
nehnuteľností: pozemkov parcely registra C parc. č. XXX/XX o výmere XX m2 - zastavané plochy a

nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - ostatné
plochy.

44. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX súd zistil, že v minulosti boli ako vlastníci pozemku parc. č. XXX
dom súp. č. XX s dvorom na K. ulici č. XX o výmere X árov XX m2 a záhrady v intraviláne o výmere

X ár XX mX boli zapísaní V. N. v podiele 3/6-iny, vdova F. J. v podiele 1/6-ina, V. O. v podiele 1/6-ina,
W. O. v podiele 1/6-ina.

45. Geometrickým plánom č. XX-XXX/XX boli vytvorené z parcely parc. č. XXX/X o výmere XXX m2
parcely parc. č. XXX/X o výmere 395 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 40 m2 a z parcely parc. č. XXX/

X o výmere 1305 m2 parcely parc. č. XXX/X o výmere 1150 m 2, parc. č. XXX/X o výmere 40 m2, parc.
č. XXX/X o výmere 16 m2, parc. č. XXX/X o výmere 99 m2.

46. Geometrickým plánom č. XX-XX/XX boli vytvorené z doterajšej parcely parc. č. XXX/X, parcely parc.
č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX a z parcely parc. č. XXX/X parcela parc.

č. XXX/X.

47. Geometrickým plánom č. XX-XXX/XX boli vytvorené parcely parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2
parcely parc. č. XXX/X o výmere 985 m2, parc. č. XXX/X o výmere 99 m2, parc. č. XXX/XX o výmere5 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 27m2, parc. č. XXX/XX o výmere 2m2. Z parcely parc. č. XXX/X o
výmere 40 m2 parcely parc. č. XXX/X o výmere 13 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 27 m2 z parcely parc.
č. XXX/X o výmere 16 m2 parcely parc. č. XXX/X o výmere 11 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 5m2. Z

parcely parc. č. XXX/X o výmere 99 m2 parcela parc. č. XXX/X o výmere 99 m2, z parcely parc. č. XXX/
X o výmere 12 m2 parcely parc. č. XXX/X o výmere 10 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 2m2.

48. Geometrickým plánom č. XX-XXX/XX došlo k oprave pôvodne vyhotoveného geometrického plánu
č. XX-XXX/XX.

49. Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade vo veci sp. zn. D 243/64 z
11.11.1964 po neb. F. J. súd zistil nadobudnutie dedičstva F. J. a to pozemkov parc. č. XXX/X a XXX/X.

50. Z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade vo veci sp. zn. D 43/56 z
01.06.1956 po neb. V. O. súd zistil nadobudnutie dedičstva a to vo vložke č. XXX mpč XXX/X, XXX/X

v prospech F. J. a W. O. každej v 1-ici.

51. Z osvedčenia o dedičstve JUDr. O. K. vo veci sp. zn. 4D 252/2014, D not 227/2014 po neb. W. O.
súd zistil nadobudnutie dedičstva pozemkov registra E XXX/X, XXX/X v prospech W. W..

52. Z dedičského rozhodnutia sp. zn. 21D 183/13 po neb. F. J. z XX.XX.XXXX súd zistil nadobudnutie
dedičstva a to pozemkov parcely registra E parc. č. XXX/X, XXX/X v prospech F. Z..

53. Z rodného listu F. Z. rod. E. súd zistil otca F. Z. rod. E., ktorým bol W. E..

54. Rozsudkom Okresného súdu Poprad vo veci 13C 78/2012 z 15.02.2013 súd určil, že neb. F. J.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Poprad, M. XXXX/XX, bol ku dňu svojej smrti
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pozemkov: registra E parc. č. XXX/X - ostatné plochy o
výmere1118 m2 a parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 197 m2 v 1-ici v pomere k celku, a že neb.
W. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. K., O. XXX bola ku dňu svojej

smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností pozemkov registra E parc. č. XXX/X - ostatné plochy o
výmere 1118 m2 a parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 197 m2 v 1-ici v pomere k celku. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 25.03.2013.

55. Okresný národný výbor v Poprade dňa 05.09.1945 vydal výmer, na základe ktorého bolo potrebné

pozemky určené pre stavbu preložky získať okrem iného na základe dohody medzi Mestským národným
výborom Poprad a vlastníkmi okrem iných parciel XXX/X vložka č. XXX.

56. Dňa 04.11.1964 Mestský národný výbor odbor výstavby a vodného hospodárstva v Poprade vydal
rozhodnutie o vyvlastnení v prospech žalobcu pozemkov parc. č. XXX vlastníctvom patriace F. J. v 1-ici,

W. O. v podiele 1-ica. Rozhodnutie nebolo opatrené pečiatkou. Údaj o právoplatnosti a vykonateľnosti
bol dopísaný rukou.

57. Dňa 05.05.1955 Miestny národný výbor v B.e vydal výmer stavebníkovi W. bane n.p. podnikové
riaditeľstvo Poprad o povolení realizovať stavbu bytovej jednoty na parcele okrem iného XXX/X.

58. Odbor pre výstavbu Okresného národného výboru v B. dňa 31.11.1956 vydal vyvlastňovacie
rozhodnutie, ktorému chýba pečiatka, podpis osoby oprávnenej pre vydanie vyvlastňovacieho
rozhodnutia, doklad o právoplatnosti, ktorý sa okrem iného týka vyvlastňovania pozemkov parc. č. XXX/
X, XXX/X o výmere XXX m2 vlastníkov F. J., F. J..

59. Mestský národný výbor odbor výstavby a vodného hospodárstva v Poprade dňa 18.06.1964 vydal
rozhodnutie o vyvlastnení za náhradu v prospech Mestského národného výboru v Poprade okrem iného
nehnuteľnosti zapísaných v pozemno-knižnej vložke XXX z parciel XXX/X, XXX/X vlastníkov F. a F. J..

60. Z identifikácie parciel vyplýva identita časti parcely XXX/X s parcelami XXX/X, XXX/X.

61. Darovacou zmluvou z 24.07.2014 F. Z. previedla na žalobcu spoluvlastnícky podiel 1/2-ica na
pozemkoch parcely registra E parc. č. XXX/X o výmere 1118 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 197 m2.62. Darovacou zmluvou z 03.07.2015 W. W. previedla na žalobcu spoluvlastnícky podiel 1-ica na
nehnuteľnostiach pozemkov E parc. č. XXX/X o výmere 1118 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 197 m2.

63. Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 1./ rade a žalovaným v 2./ rade previedol žalovaný
v 1./ rade vlastníctvo k pozemkom parcele registra C parc. č. XXX/X a XXX/X na žalovaného v 1./ rade.

64. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.06.2007 žalovaný v 2./ rade previedol vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam pozemkom parcely registra C parc. č. XXX/XX, XXX/X na žalovaného v 3./ rade.

65. Zmluvou o zriadení vecného bremena z 28.06.2011 žalovaný v 1./ rade zriadil vecné bremeno v
prospech žalovaného v 4./ rade ako vlastník pozemku parcela č. KN-C XXX/X spočívajúce v práve
realizácie stavby, užívania, údržbe a opráv a prípadne rekonštrukčných prác a povinnosti povinného z
vecného bremena toto právo trpieť. Vecné bremeno bolo zriadené na dobu 10 rokov.

66. Odvolací súd uvádza, že žalovanému v 1. rade sa nepodarilo preukázať, že by k spornému
pozemku nadobudol vlastnícke právo vyvlastnením, resp. následne ex lege v zmysle § 2 ods. 1 zákona
č. 138/1991 Zb.. Predloženie prvých dvoch strán rozhodnutia Odboru pre výstavbu Rady ONV v
Poprade č. Vyst.XXX/XX/XX-Bá zo dňa 31.11.1956 nepreukazuje skutočnosť, že by k právoplatnému

vyvlastneniu sporného pozemku skutočne došlo. Vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo zapísané do
evidencie nehnuteľností a predovšetkým skutočnosť, že podľa tohto rozhodnutia vyvlastnenie nebolo
v prospech štátu. Podstatná je tiež skutočnosť, že predmetné neúplné rozhodnutie neobsahuje ani
vyznačenie právoplatnosti (§ 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaný v 1. rade neuniesol
dôkazné bremeno, keď nepreukázal právoplatné vyvlastnenie a získanie vlastníctva k spornému

pozemku uvedeným spôsobom, nie je ani zrejmý dátum právoplatnosti a vykonateľnosti konceptu tohto
rozhodnutia. Uvedenie dátumu 15.12.1964 pri slove „Poprad“ rozhodne nemožno považovať za dátum
jeho právoplatnosti.
Rovnako v čase vydania predmetného rozhodnutia (zo dňa 04.11.1964) pán F. J. ani nebol evidovaným
vlastníkom údajne vyvlastňovaných nehnuteľností, pretože ešte nebolo skončené konanie o dedičstve,

a preto ak ešte nebol vlastníkom, nemohol byť týmto rozhodnutím vyvlastnený. . Dedičské konanie
po právnej predchodkyni F. J., jeho matke F. J. bolo právoplatne skončené až XX.XX.XXXX. Po F.
J. boli okrem pána F. J. predsa ešte dvaja dedičia žijúci v Nemecku, a to jeho súrodenci S. J. a
Q. J. (zápisnica z pojednávania zo dňa 05.05.2015. Z týchto dôvodov možno predložený „koncept“
rozhodnutia považovať za nulitný právny akt vykazujúci také závažné nedostatky, že ním nie je možné

preukázať právoplatné skončenie vyvlastňovacieho konania. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že nadobudol
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti zo zákona v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/91 Zb., tak
v zmysle tohto zákonného ustanovenia k prechodu vlastníctva by mohlo dôjsť za predpokladu, že ku
dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona by mal k predmetným nehnuteľnostiam právo hospodárenia
bývalý MsNV v B.. Nakoľko žalovaný v 1. rade nepreukázal tvrdenia ohľadom vyvlastnenia sporných

nehnuteľností. Odvolací súd sa rovnako prikláňa ku konštatovaniu súdu prvej inštancie v súvislosti s
nepreukázaním dobromyseľnosti žalobcu vo vzťahu k vydržaniu. Subjektívny pocit držiteľa nemôže
byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva tak, ako vyplýva z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/117/94 a 2Cdo/271/2007. Ak sa žalovaný v 1. rade mal stať vlastníkom predmetného pozemku

na základe vyvlastnenia a následne tento pozemok získať v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. podľa
jeho tvrdenia, tak nemôže obstáť žalovaný v 1 rade ďalšie tvrdenie, že pozemok, ku ktorému už mal
vlastnícke právo, následne vydržal. Vlastník veci totiž nemôže túto vec vydržať sám sebe. Nie je totiž
možné, aby tú istú vec vlastník nadobudol dvoma odlišnými nadobúdacími titulmi. Ak žalovaný v 1.
rade tvrdí, že vlastníctvo k spornému pozemku nadobudol zo zákona (zákon č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí), musel by preukázať v konaní vierohodným spôsobom, že ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto
zákona mal k predmetnej nehnuteľnosti právo hospodárenia bývalý MsNV v Poprade. Podľa tvrdení
žalovaného v 1. rade vyvlastňovacie konanie sporného pozemku malo prebiehať v troch etapách, pričom
svoj nárok žalobca odvodzoval od skončenia druhej etapy vyvlastňovacieho konania v roku 1956 a
rovnako od tretej etapy vyvlastňovacieho konania z roku 1964. V delimitačných protokoloch však sporný

pozemok zaevidovaný nebol, rovnako vyvlastňovacie rozhodnutia neboli zaevidované ani v evidencii
nehnuteľností.67. Vo svetle týchto záverov neobstojí potom ani odvolanie žalovaných v 2. až 3. rade, keďže nadobudli
svoje práva od nevlastníka. Argumentácia o ich dobromyseľnosti neobstojí, keďže od nadobudnutia
svojich práv po podanie určovacej žaloby neuplynula zákonom stanovená lehota 10 rokov (§134 OZ).

Pokiaľ ide o žalovaného v 4. rade, po určení vlastníctva v prospech žalobcu, nemôže zostať v platnosti
zmluva o zriadení vecného bremena. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol o žalobe žalobcu vo
vzťahu k žalovaným v 2. až 4 rade. Námietky pasívnej legitimácie žalovaných v 2. až 4. rade v spore
vzhľadom na viaceré nároky podané v jednej žalobe žalobcom nie je dôvodná. Ich vecná legitimácia (na
strane žalovanej) bola daná od začiatku sporu, keďže vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. rade sa dotýka

výrok súdu o určenie vlastníckeho práva a vo vzťahu k žalovanému v 4. rade výrok o neplatnosti zmluvy
medzi ním a žalovaným v 1. rade.

68. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. §396 ods. 1 v spojení s ust. §255 ods. 1
CSP, podľa zásady úspechu. Keďže v odvolacom konaní mal súd úspech žalobca, ma nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 4. rade v rozsahu 100%

69. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).