Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201049
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6015201049.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka

a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľky:
D.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, O. B.. XX, Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
13.05.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2015 o
vdovskom dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
20Sd/232/2015-46, 20Sd/334/2015 zo dňa 02.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/232/2015-46,

20Sd/334/2015 zo dňa 02.03.2016 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/232/2015-46, 20Sd/334/2015 zo dňa 02.03.2016
potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2015 v spojení so zmenovým
rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.09.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie
odporkyne“), ktorým odporkyňa podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský

dôchodokzdôvodunesplneniapodmienoknajehopriznanie,keďžekudňusmrti(k06.04.2015)nezískal
jej zomretý manžel obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu určenom zákonom, nakoľko získal iba
5.308 dní obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.,
v zmysle ktorých obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového
poistenia, a preto ho nemožno hodnotiť podľa všeobecných predpisov. Dobu poistenia od 08.03.1999

do 08.10.1999, kedy manžel navrhovateľky vykonával zdokonaľovacie štúdium, nie je možné zhodnotiť,
nakoľko uvedená doba mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia,
kedy sa manžel navrhovateľky staral o svokra od 01.05.2008 do 07.07.2009 a za ktoré poberal peňažný
príspevok za opatrovanie, nie je možné zhodnotiť podľa § 15 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z. z.,
nakoľko nebol prihlásený do poistenia, t. j. nepodal registračný list fyzickej osoby, ktorá poberá peňažný
príspevoknaopatrovanie.Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporkynenapojednávanídňa
02.03.2016 zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul navrhovateľku

a odporkyňu a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom opravnom prostriedku a žiadala, aby jej nebohému
manželovi bolo do doby dôchodkového poistenia započítané obdobie, kedy sa staral o jej otca, a to na
základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ktorým mu bol priznaný príspevokza opatrovanie. Poukázala aj na čestné prehlásenie jej brata S. D., ktorého navrhla vypočuť ako svedka
a ktorý bol v tom čase s jej manželom na pobočke Sociálnej poisťovne, pretože jej nebohý manžel
vedel, že sa musí prihlásiť do dôchodkového poistenia. Nevedela, prečo sa tak nestalo. Odporkyňa sa

na pojednávaní plne pridržiavala písomného stanoviska zo dňa 09.10.2015, kde sú uvedené právne
a skutkové dôvody, ktorými sa riadila pri zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie vdovského
dôchodku a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V konaní bolo
nesporné, že nebohý manžel navrhovateľky bol ku dňu smrti poberateľom výsluhového dôchodku a
v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. do doby dôchodkového poistenia

podľa všeobecných prepisov nemožno započítať obdobie, ktoré bolo započítané pre nárok na výsluhový
dôchodok. Pre nárok navrhovateľky na dávku po nebohom manželovi je relevantný charakter dôchodku,
ktorý poberal nebohý ku dňu smrti, resp. na ktorý by mal nárok. Vzhľadom na to, že jej nebohý manžel
nebol ku dňu smrti poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku, ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, resp. invalidný
dôchodokanezomrelvdôsledkupracovnéhoúrazu,resp.chorobyz povolania,navrhovateľkenevznikol

nárok na vdovský dôchodok v zmysle citovaného ustanovenia. Na záver krajský súd konštatoval, že
nevypočul brata navrhovateľky ohľadom okolností podania prihlášky na poistenie v pobočke odporkyne
v Lučenci, pretože jeho svedeckú výpoveď by nemohol hodnotiť ako dôkaz. Svedok na základe čestného
prehlásenia mal byť s nebohým len na chodbe, ale v kancelárii s ním nebol.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby
odvolacísúdzrušilrozsudokkrajskéhosúduavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Namietala,žekudňusmrti
manžela (k 06.04.2015) získal 14 rokov a 198 dní, čím mu do doby dôchodkového poistenia chýbalo
nepatrných 167 dní. Krajský súd nevzal do úvahy skutočnosť, že jej manžel na základe rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odboru sociálnych vecí a rodiny č. A/2008/07377/1/ZDE

zo dňa 27.06.2008 opatroval svokra N. D.. Odporkyňa na krajskom súde argumentovala, že jej manžel
nebol dôchodkovo poistený a navrhovateľka nepredložila potvrdenú prihlášku, ktorú podľa jej vedomosti
v tom čase odporkyňa nevydávala alebo ju vydávala iba na požiadanie. Navrhovateľka ju nemá. Ak by ju
predložila na súde ako dôkaz, odporkyňa by manželovi priznala obdobie od 01.05.2008 do 07.07.2009
do dôchodkového poistenia. V tom prípade by odporkyňa priznala, že sa niekde stala chyba. Krajský

súd tvrdenie svedka K. D. na základe čestného prehlásenia priloženého do spisu nevzal do úvahy z
dôvodu, že stál na chodbe a nebol s ním priamo pri vybavovaní. Odporkyňa v stanovisku uviedla, že
na výpočet výsluhového dôchodku manželovi navrhovateľky bola podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.
328/2002 Z. z.“) zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.10.1984 do 30.09.1986 a

doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície SR od 01.05.1993 do 31.12.2006. V zmysle §
60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok,
nie je obdobím dôchodkového poistenia a preto ho nemožno hodnotiť podľa všeobecných predpisov.
Ale Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dobu výkonu základnej vojenskej služby nevzalo do úvahy
do doby trvania služobného pomeru k pokračovaniu vyplácania vdovského výsluhového dôchodku po

roku. To znamená, že navrhovateľke bol vdovský výsluhový dôchodok priznaný na jeden rok, ale po
jeho uplynutí už naň nárok nemá, lebo jej manžel bol príslušníkom Železničnej polície SR 13 rokov a
245 dní a nesplnila podmienku podľa § 50 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z.. Ďalej poukázala na to, že
doba výkonu základnej vojenskej služby je v polícii zhodnotená a u odporkyne nie z dôvodu, že bola
zhodnotená u polície. Žiaľ, jej manžel ochorel a bol prepustený zo Železničnej polície SR zo zdravotných

dôvodov a necelé dva chýbajúce roky, ktoré potreboval do 15 rokov, nemohol doslúžiť ako policajt a
vykompenzovali sa vojenskou službou. Na záver dodala, že jej nebohý manžel odvádzal poistenie do
systému necelých 15 rokov (bez 167 dní). Nikdy nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal invalidný
dôchodok, aj keď mu bol na základe stanovenej diagnózy v roku 2006 priznaný a vtedy ešte nemal 45
rokov, ale uspokojil sa s výsluhovým dôchodkom.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu z
dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedla navrhovateľka v odvolaní, nepovažovala za
opodstatnené. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého ju náležite právne
posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Ďalej odporkyňa uviedla,

že zomrelý manžel navrhovateľky ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, predčasný starobný
dôchodok, ani invalidný dôchodok, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani nezomrel v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, preto bol nárok na vdovský dôchodok posúdený
aj z hľadiska získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„SSP“). V zmysle § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej aj len „OSP“ alebo aj len „Občiansky súdny poriadok“), začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Keďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho
poriadku, odvolací súd ďalej konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne o zamietnutí

žiadosti navrhovateľky o vdovský dôchodok.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na
predčasný starobný dôchodok,

b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský

výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c/ a obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré boli získané do 31.12.2003, ak

boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový
dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

Nebolo sporné, že nebohému manželovi navrhovateľky bola ako príslušníkovi Železničnej polície SR
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.10.1984 do 30.09.1986 a doba služobného

pomeru príslušníka Železničnej polície SR od 01.05.1993 do 31.12.2006, na základe čoho mu vznikol
nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov
podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Taktiež nebolo sporné, že vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia, upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z., získal obdobie dôchodkového poistenia (tzv. „civilné
zamestnanie“) v rozsahu 5.308 dní, t. j. 14 rokov a 198 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na vdovský dôchodok
v danej veci za to, že ustanovenia § 60 ods. 2, 3 a § 255 ods. 5, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. nie sú v
súlade s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto v súlade s § 109 ods. 1 písm.
b/ OSP v spojení s § 492 ods. 1 SSP uznesením zo dňa 19.02.2018 prerušil odvolacie konanie a čakal

na rozhodnutie ústavného súdu. Ústavný súd SR nálezom č. k. PL. ÚS 16/2017-52 zo dňa 13.02.2019
návrhu najvyššieho súdu nevyhovel. V dôvodoch nálezu ústavný súd okrem iného uviedol:
„... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej
úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby
zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný

dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo
vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať
ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona č. 461/2003 Z. z..Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia - rešpektujúc
osobitnú náročnosť ich práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb - ktoré sa po
skončení ich služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich ich

účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať, vzhľadom
na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať aj zdanie
protiústavnosti.
Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho
favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo

znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik
nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia
nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový dôchodok
bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu, potom by
vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ...

... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon č. 461/2003 Z. z. a zákon č. 328/2002 Z. z. upravujú
dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených
týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však argumentovať protiústavnosťou
všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb,

ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z
iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre
nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie a z ich pohľadu prísne až
nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou
stránkou problému.

Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z. z. nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani s
čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“

Vzhľadom na citovaný nález ústavného súdu odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého

rozhodnutia odporkyne o nároku na vdovský dôchodok vychádzal z ustanovení § 60 ods. 3 a § 255
ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorých v konaní o nároku na vdovský dôchodok podľa tohto
zákona nemožno navrhovateľke započítať do doby dôchodkového poistenia jej nebohého manžela celú
dobu jeho dôchodkového poistenia, vrátane jeho služby v Železničnej polícii SR, nakoľko táto jej bola
započítaná za účelom priznania vdovského výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z..

Bez uvedenej doby služby získal nebohý manžel navrhovateľky obdobie dôchodkového poistenia v tzv.
„civilnom zamestnaní“ v rozsahu iba 5.308 dní, t. j. 14 rokov a 198 dní, takže ku dňu jeho smrti dňa
06.04.2015 vzhľadom na vek 49 rokov nesplnil podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia
podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z..

Vzhľadom na to, že nebohý manžel navrhovateľky nesplnil dve zákonom ustanovené kumulatívne
podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to získanie najmenej 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia a dosiahnutie dôchodkového veku, odporkyňa napadnutým rozhodnutím
správne zamietla žiadosť navrhovateľky o vdovský dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky pre vznik
nároku na túto dávku ustanovenej v § 74 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z..

Námietku navrhovateľky, aby jej bolo zhodnotené aj obdobie od 01.05.2008 do 07.07.2009, kedy sa jej
nebohý manžel staral o svokra a poberal peňažný príspevok za opatrovanie, považoval odvolací súd za
nedôvodnú. Uvedené obdobie jej nebolo možné započítať pri posúdení nároku na vdovský dôchodok,
nakoľko jej nebohý manžel nepodal registračný list fyzickej osoby, ktorá poberá peňažný príspevok

za opatrovanie, t. j. nebol prihlásený do dôchodkového poistenia. Rovnako nebolo možné akceptovať
ako dôkaz čestné vyhlásenie brata navrhovateľky K. D. zo dňa 22.06.2015, v ktorom vyhlásil, že bol s
nebohým manželom navrhovateľky v pobočke Sociálnej poisťovne v Lučenci za účelom jeho prihlásenia
do dôchodkového poistenia, avšak nebol s ním vo vnútri, ale čakal ho na chodbe. Na takéto čestné
vyhlásenie nemohla odporkyňa prihliadnuť práve z dôvodu, že K. D. nebol osobne prítomný pri tom, ako

mal nebohý manžel navrhovateľky odovzdať pracovníčke príslušnej pobočky prihlášku na dôchodkové
poistenie.Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2
a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka nebola v tomto
konaní úspešná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.