Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010501
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918010501.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Trebišov v zložení z predsedu senátu JUDr. Ladislava Bujňáka a prísediacich

Anny Maľudovej a Terézie Seleckej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 06. 2019 v Trebišove,
takto

r o z h o d o l :

s poukazom na § 166 Trestného poriadku poukazuje na rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa
25.10.2018 sp.zn. 7T/103/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2018
sp.zn. 4To/100/2018, ktorým bol

obžalovaný P. F. Y. A. Y. B., N.. XX.XX. XXXX v Kráľovskom Chlmci, trvale bytom
M. C. XXX, bez pracovného pomeru, t.č.
vo väzbe v ÚVV Košice,

u z n a n ý z a v i n n é h o , že

ako nevlastný otec maloletého Q.. A.., N.. XX. XX. XXXX, od presne nezisteného času do dňa 25. 04.
2018, v nočných hodinách v rodinnom dome Č.. XXX M. Y. M. C. toho viackrát násilím, ako aj zneužitím
nízkeho veku a oneskoreného vývoja maloletého, v dôsledku čoho ten nebol spôsobilý klásť odpor, s ním
vykonal iné sexuálne praktiky tým spôsobom, že si ho zavolal k sebe do postele, zobliekol mu nohavice,
následne ho začal obchytkávať za genitálie, pričom popri tom sa svojou rukou sám sexuálne ukájal na
svojom pohlavnom úde a najmenej v jednom prípade dňa 25. 04. 2018 taktiež v nočných hodinách,
maloletého donútil k análnemu styku tým spôsobom, že mu zobliekol nohavice, zozadu mu zakryl svojou
rukou ústa a strkal svoj pohlavný úd do konečníka maloletého,

t e d a

- násilím iného donútil k análnemu styku a zneužil jeho bezbrannosť na vykonanie iných sexuálnych
praktík a taký čin spáchal na chránenej osobe, a to na dieťati a blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :Podľa § 200 ods. 2, § 36 písm. c/, l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3 , § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona u k l a d á ochranné opatrenia - ochranné sexuologické
liečenie ústavnou formou a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 12. 09. 2018 obžalobu na obvineného P. F., pre
spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona.

Nakoľko obvinený bol vo väzbe, predseda senátu nariadil termín neverejného zasadnutia na deň 27. 09.

2018, pričom predmetom neverejného zasadnutia bolo rozhodovanie o väzbe prednostne a urýchlene v
súlade s § 238 ods. 3 Trestného poriadku. Súd vypočul obvineného s tým, že tento uviedol, že rozumie,
čo je predmetom neverejného zasadnutia a dodal, že uvedený skutok nespáchal a necíti sa byť vinný zo
skutku uvedeného v obžalobe a chcel by byť z väzby prepustený na slobodu. Súčasne predložil písomný
sľub, ktorým žiadal nahradiť väzbu. Prokurátor uviedol, že podľa jeho názoru dôvod väzby u obvineného

trvajú aj naďalej a preto navrhol súdu, aby zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a
taktiež neprijal písomný sľub ako náhradu za väzbu a aby bol obvinený ponechaný vo väzbe aj naďalej.
Obhajkyňa obvineného uviedla, že podľa jej názoru je tu priestor na prepustenie obvineného z väzby na
slobodu a v prípade, že by bol súd iného názoru, navrhla väzbu nahradiť prijatím písomného sľubu, resp.
nahradením väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, za súčasného uloženia primeraných

povinností a obmedzení.

Senát po porade dospel k záveru, že za danej dôkaznej situácie neprichádza do úvahy prepustenie
obvineného z väzby na slobodu a preto ho vo väzbe ponechal, nakoľko dôvody väzby trvajú aj
naďalej. Súčasne senát zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, nakoľko za žiadosť o

prepustenie z väzby na slobodu považoval samotné tvrdenie obvineného v rámci jeho výsluchu. Taktiež
súd neprijal písomný sľub obvineného ako náhradu za väzbu a súčasne nenahradil väzbu dohľadom
probačného a mediačného úradníka. Nakoľko po vyhlásení tohto uznesenia sa všetky oprávnené strany
vzdali práva podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu, bol nariadený termín hlavného pojednávania, a
to na deň 25. 10. 2018.

Na uvedenom hlavnom pojednávaní po tom, čo prokurátor nemienil uzavrieť dohodu o vine a treste
a následne predniesol obžalobu, bol obžalovaný poučený o jeho práve v zmysle § 257 Trestného
poriadku, teda učiniť jedno z vyhlásení, či sa cíti byť vinný, nevinný alebo nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe. Obžalovaný po poučení zo strany predsedu senátu prehlásil, že sa cíti byť vinný

zo skutku uvedeného v obžalobe a nakoľko kladne odpovedal na všetky otázky uvedené v § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného. Senát
prijal toto vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku sa nevykoná a budú vykonané dôkazy pokiaľ ide o výrok o treste, prípadne
o ochrannom opatrení.

Po vykonanom dokazovaní bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a po záverečných rečiach bol
vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a bol mu
uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu boli uložené ochranné

opatrenia, a to ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

V dôsledku zahláseného odvolania priamo do zápisnice po vyhlásení tohto rozsudku zo strany
obžalovaného bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, ktorý na

neverejnom zasadnutí dňa 12. 12. 2018 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody aspôsob jeho výkonu a súčasne vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu zrušenia znovu
prejednal a rozhodol. Inak zostal napadnutý rozsudok nezmenený.

V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že sa nestotožnil s názorom okresného súdu,
pokiaľ ide o vykonanie dôkazu prečítaním znaleckého posudku znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina a
s poukazom na závery znalca sa javí osobný výsluch znalca ako nevyhnutný. Odvolací súd uviedol,
že bude potrebné znalca vypočuť a položiť mu otázky, pričom Krajský súd v Košiciach konkrétne
špecifikoval sedem otázok, na ktoré je potrebné znalca v rámci ďalšieho dokazovania opýtať a po

takto doplnenom dokazovaní bude povinnosťou okresného súdu vyhodnotiť opätovne všetky dôkazy
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a zákonným spôsobom vo veci rozhodnúť.

Následne na hlavnom pojednávaní dňa 28. 02. 2019 súd pokračoval v dokazovaní, a to výsluchom
znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina tak, ako na to poukázal odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Predseda
senátu vypočul znalca s tým, že mu položil otázky, ktoré uviedol odvolací súd v zrušujúcom uznesení.

Po doplnenom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného za vinného a uložil mu
trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu boli uložené ochranné opatrenia, a to
ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

V dôsledku zahláseného odvolania priamo do zápisnice po vyhlásení tohto rozsudku zo strany
obžalovaného bola vec opätovne predložená Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, ktorý
na verejnom zasadnutí dňa 26. 4. 2019 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že sa došlo k procesnému pochybeniu
zo strany súdu prvého stupňa, keď rozsudkom zo dňa 25.10.2018 uznal obžalovaného za vinného a
obžalovaný podal odvolanie iba voči výroku o treste a následne uznesením odvolacieho súdu zo dňa
12.12.2018bolrozsudokzrušenýibavovýrokuotresteaspôsobejehovýkonu.Zuvedenéhovyplýva,že
výrok o vine sa stal právoplatný dňom 25.10.2018 a preto nemal prvostupňový súd opätovne rozsudkom

zodňa28.2.2019uznaťobžalovanéhozavinnéhoamalpostupovaťvsúlades§166Trestnéhoporiadku.
Ďalej odvolací súd uviedol, že bude povinnosťou súdu prvého stupňa zohľadniť závery znaleckého
dokazovania a samotný výsluch znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina, že sexuálna agresivita je jednou z
poddiagnóz duševných porúch a možno tieto dôvody pre zníženie ovládacích schopností považovať
obdobne alebo analogicky.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 6. 2019 súd oboznámil dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu a nakoľko procesné strany nemali žiadne nové návrhy na doplnenie dokazovania, bol oboznámený
podstatný obsah spisu a súd vyhlásil rozsudok, ktorým uložil obžalovanému trest odňatia slobody v
trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež mu boli uložené ochranné opatrenia, a to ochranné
sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. V súlade
s § 166 Trestného poriadku senát poukázal na rozsudok zo dňa 25.10.2018, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 4To/100/2018.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že zo znaleckého posudku znalca MUDr. JUDr. Jána Uhrina,

ktorý vyšetroval duševný stav obvineného, bolo konštatované že obvinený netrpí duševnou chorobou
ani poruchou a obvinený nie je duševne chorý. Má podpriemerné rozumové schopnosti v pásme
mentálnej subnormy, dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie, neporušené pamäťové schopnosti
a nenarušenú úsudkovú schopnosť. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania a svoje konanie ovládať. Ak sa preukáže spáchanie skutku pod vplyvom alkoholu,

rozpoznávacie schopnosti obvineného boli znížené len mierne, forenzne nepodstatne, len pod vplyvom
užitého alkoholu. Ovládacie schopnosti obvineného boli znížené pod vplyvom sexuálnej deviácie -
sexuálnej agresivity vo forenzne podstatnej miere, približne o polovicu. Užitý alkohol mohol mať mierne
prídavný vplyv na zníženie ovládacích schopností obvineného (na zníženie ovládacích schopností
mala podstatný vplyv sexuálna deviácia). Znalec taktiež konštatoval, že obvinený je schopný chápať

zmysel trestného konania a v čase spáchania skutku si uvedomoval trestnosť svojho konania.
Znalec u obvineného zistil, že trpí sexuálnou deviáciou - sexuálnou agresivitou. Sexuálna agresivita
sa u obvineného prejavovala aj v čase skutku - k sexuálnemu zrušeniu došlo u obvineného vneerotickej situácii pri nedospelom, eroticky nevyladenom objekte, nejaviacom sexuálny záujem o osobu
obvineného. Potencujúci vplyv na správanie obvineného mohlo mať aj prípadne užitie alkoholu.

Znalec u obvineného vykonal PPG vyšetrenie (phalopletyzmo - grafické vyšetrenie), pričom ide o
laboratórne meranie objemových zmien penisu pri prezentácii erotických i neerotických podnetov. U
obvineného bol zaznamenaný nárast sexuálneho vzrušenia, okrem erotického vyobrazenia telesne
vyspelých žien a heterosexuálnych pohlavných aktivít (typické pre väčšinovú sexuálnu orientáciu), aj
pri prezentácii nasledujúcich podnetov: vyobrazenie muža škrtiaceho ženu, znehybnených zviazaných

žien, sledovanie videosekvencie prepadnutia, únosu a znehybnenia neznámej ženy (pozitívna reakcia
na tieto podnety je charakteristická pre deviantnú sexualitu). Uvedené svedčí o sexuálnej deviácii -
sexuálnejagresivite.Znalecďalejuviedol,žeobvinenýjezávislýodalkoholuaaksapreukážespáchanie
skutku pod vplyvom užitia alkoholu, užitý alkohol spôsobil iba mierne, forenzne nepodstatné zníženie
rozpoznávacích a ovládacích schopností. U obvineného nešlo o patologickú opilosť. U obvineného sa
neprejavuje strata pamäti, ani jej zníženie, obvinený sa môže pamätať na protiprávne konanie, ktorého

sa dopúšťal. Záverom znalec konštatoval, že obvinený nie je duševne chorý, z hľadiska psychiatrického
niejejehopobytnaslobodeprespoločnosťnebezpečnýaobvinenémuniejepotrebnénariadiťochranné
psychiatrické liečenie. Nakoľko znalec konštatoval, že obvinený trpí sexuálnou deviáciou - sexuálnou
agresivitou, zo sexuologického hľadiska je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a preto
navrhol obvinenému uložiť ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Nakoľko obvinený je

závislý od alkoholu, taktiež znalec navrhol uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Kočišovej, ktorá vyšetrovala maloletého Q. A. po
psychologickej stránke, bolo zistené, že úroveň inteligenčných schopností u maloletého sa nachádza
v pásme strednej debility - mierny stupeň duševnej zaostalosti. Myslenie je stereotypnejšie, málo

pružné, pamäť je mechanická. Postihnutá je predovšetkým schopnosť abstrakcie, slabý logický úsudok,
prítomné organické postihnutie CNS, čo má za následok zníženie intelektu a postihnutie predovšetkým
vizuálno-motorickej koordinácie a priestorovej predstavivosti. Osobnosť je detská, infantilná, je zjavný
disharmonický vývin osobnosti, prejavy psychickej deprivácie, emočne veľmi nezrelá, simplexná, s
poruchami správania. Úroveň mentálnej, osobnostnej a afektívnej oblasti u maloletého celkovo zaostáva

o cca 3 - 4 roky oproti populačnej norme. Napriek časovému odstupu maloletý popisuje detaily
vierohodne a zhodne, primerane tomu aj emočne reaguje. Vzhľadom k tomu, že znalkyňa u maloletého
zistila mierny stupeň duševnej zaostalosti, konkrétne stredný stupeň debility, je preto schopný objektívne
vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety a vie ich v základe vierohodne, primerane úrovni intelektu
opísať. Primeranosť popisu udalosti z hľadiska obsahu (či sa popisovaná udalosť mohla stať tak,

ako je opisovaná, či môže zodpovedať realite), primeranosť jazyka, súhlasné vylíčenie deja, aj s
časovýmodstupomajnaprieksugestívnymotázkam,primeranosťcitovéhodoprovodudávapredpoklady
použiteľnosti jeho výpovede pre účely trestného konania. Výpoveď maloletého nie je výplodom jeho
fantázie ani iných vplyvov. Znalkyňa nezistila žiadne iné faktory, ktoré by mohli ovplyvniť vierohodnosť
jeho výpovede.

Taktiež znalkyňa konštatovala, že maloletý je sexuálnym zneužitím traumatizovaný. Znalkyňa zaujala
taktiež stanovisko, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré maloletý utrpel v dôsledku konania obžalovaného. Ide o
traumatickú sexualizáciu - môže viesť k neprimeranému rannému sexuálnemu správaniu. Bezmocnosť
- je zapríčinená okolnosťami, v ktorých dieťa nemá nad situáciou, v ktorej sa nachádza, žiadnu kontrolu,

prežíva strach a úzkosť spojenú s bezmocnosťou. Stigmatizácia - vedie k pocitu, že je dieťa zlé alebo
poškodené v dôsledku neprimeraného sexuálneho správania, má pocity hanby a viny. Sklamanie -
zážitok spojený s pocitmi sklamania a zrady od osoby, ktorej dieťa verilo, vedie k zlosti. Znalkyňa
konštatovalataktiežprognózu,asícežesexuálnatraumatizáciavdetstvemôžepoškodiťvývojsexuálnej
roly,osobnejidentityaintímnychväzieb.Nezriedkadochádzaajkopakovaniu„rodinnéhomodelu“.Môžu

sa prejaviť rôzne dissociatívne poruchy, v patológii osobnostného vývoja depresie, úzkostné poruchy.

Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Trebišov bolo zistené, že
v prípade maloletého Q. ide o dieťa s nerovnomerným intelektovým výkonom, t. č. klesajúcim do
pásma ľahkej duševnej zaostalosti - stredný stupeň. Individuálne vnútorné predpoklady dieťaťa pre

zvládanie učiva základnej školy sú obmedzené, vzhľadom k tomu, že dieťa postúpilo do druhého ročníka
aj napriek tomu, že nemá zvládnuté základy čítania, písania, počítania, sa odporúča zohľadňovanie
tejto skutočnosti pri práci s dieťaťom. V prípade zlyhávania je vhodné opakovanie druhého ročníka.Psychologička odporučila prispôsobiť spôsob a obsah učiva aktuálnym vnútorným možnostiam dieťaťa,
taktiež špeciálno-pedagogické vyšetrenie a v prípade potreby opakovanie druhého ročníka.

Zo správy z diagnostického špeciálno-pedagogického vyšetrenia Centra špeciálno-pedagogického
poradenstva Trebišov bolo konštatované, že maloletý Q.Í. je žiak so špeciálno-výchovnovzdelávacími
potrebami s mentálnym postihnutím. Odporúča sa vzdelávanie v podmienkach špeciálnej základnej
školy, vzdelávací variant A. V prípade nesúhlasu zákonného zástupcu so vzdelávaním v špeciálnej
základnej škole, sa odporúča vzdelávanie v špeciálnej triede pre mentálne postihnutých žiakov, prípadne

individuálne začlenenie v bežnej triede základnej školy.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny Trebišov bolo
konštatované, že maloletý je žiakom tretieho ročníka špeciálnej triedy Základnej školy s vyučovacím
jazykom maďarským vo M. C.. V škole dosahuje priemerné učebné výsledky, školskú dochádzku má
pravidelnú, je zdravý a jeho ošetrujúcim lekárom je V.. P.. Maloletý Q. A. nie je vedený tunajším úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny v registri detí s poruchami správania.

Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že obvinenému bola dňa 09. 05. 2018 v čase o 19.38 hod.
nameraná hodnota 0,96 mg/l alkoholu, teda hodnota vyše dvoch promile.

Z charakteristiky Obce Veľké Trakany súd zistil, že na obvineného neboli podané nijaké sťažnosti zo
strany jeho družky. Na základe výpovede susedov často pil, hádky a bitky medzi obvineným a jeho
družkou J. A. boli na dennom poriadku. Obec nemá vedomosti o sexuálnom zneužití nevlastného syna
Q.. Obec taktiež uviedla, že obvinený nemá majetok, rodinný dom v ktorom býva je vo vlastníctve
cudzinca. Je bez pracovného pomeru, v obci vykonáva menšie obecné služby, avšak pre zistenie

alkoholu bol prepustený. V priebehu vykonávania menších obecných služieb neboli s menovaným
problémy, javil sa ako človek kľudnej, tichej povahy. Prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, aktivačné centrum Trebišov, bol zaradený na vykonávanie menších služieb v rozsahu 32 hodín
mesačne v obci M. C..

Z oboznámeného výpisu z Ústredia evidencie priestupkov bolo konštatované, že obvinený bol viackrát
priestupkovopostihnutý,pričomprevažnesajednaloopriestupkymenšiehocharakterunaúsekucestnej
premávky.

Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný má šesť záznamov v registri trestov, vždy išlo

o odsúdenia Okresným súdom Trebišov, prvýkrát v roku 2004 a posledné odsúdenie je z roku 2012.
Z oboznámeného odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol niekoľkokrát odsúdený aj k
nepodmienečným trestom odňatia slobody za rôznorodú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 02. 10. 2012, sp. zn. 3T/151/2012, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa20.10.2012,preprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.e/,ods.3písm.b/Trestného

zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne, so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený trest vykonal dňa 28. 02. 2014.

Súd považuje za potrebné uviesť, že skutočne došlo k procesnému pochybeniu, keď rozsudkom zo dňa
28.2.2019 uznal obžalovaného za vinného aj napriek tomu, že výrok o vine bol už právoplatný a preto

nemal prvostupňový súd opätovne rozsudkom zo dňa 28.2.2019 uznať obžalovaného za vinného a mal
postupovať v súlade s § 166 Trestného poriadku.

Podľa § 166 Trestného poriadku, súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na
základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku

iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal
skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

Senát si uvedomuje toto procesné pochybenie a preto týmto rozsudkom napravil vzniknutú situáciu a
uložil obžalovanému trest a ochranné opatrenia, nakoľko výrok o vine je právoplatný dňom 25.10.2018

a na súvislosť tohto výroku poukázal.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v
zmysle § 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,pohnútku ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného
súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti, a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona,
teda že k trestnému činu sa priznal a tento úprimne oľutoval, ale taktiež poľahčujúcu okolnosť podľa §

36 písm. c/ Trestného zákona, teda, že trestný čin spáchal v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej
choroby, čo nepochybne vyplynulo zo samotného výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní, resp. z
oboznámeného znaleckého posudku znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina, ktorý v celom rozsahu zotrval
na podanom posudku a ktorý konštatoval u obžalovaného prítomnosť sexuálnej deviácie, konkrétne
sexuálnejagresivity.Vzmysleoboznámenéhoznaleckéhoposudku,akoajpoosobnomvýsluchuznalca,

sa jedná o chorobu sexuálneho charakteru, pričom práve táto bola akýmsi spúšťačom konania, ktorého
sa obžalovaný dopustil. Na druhej strane súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to okolnosť podľa §
37 písm. m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, a to niekoľkokrát aj k
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností súd postupoval
podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, a teda v danom prípade sa znižovala horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba za zločin sexuálneho násilia podľa § 200

ods. 2 Trestného zákona je 7 až 15 rokov, pričom po úprave hornej hranice trestnej sadzby je rozpätie
trestnej sadzby v danom prípade 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný

vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Senát rešpektoval názor vyjadrený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že pri
rozhodovaní o treste je potrebné zohľadniť závery znaleckého dokazovania a samotný výsluch znalca
JUDr. MUDr. Jána Uhrina, že sexuálna agresivita je jednou z poddiagnóz duševných porúch a možno

tieto dôvody pre zníženie ovládacích schopností považovať obdobne alebo analogicky.

Podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za

súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Keďže súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom nadriadeného súdu, ktorý sa nestotožnil s
názorom súdu prvého stupňa, aplikoval súd mimoriadne zníženie trestu v súlade s § 39 ods. 2 písm. c/

Trestného zákona a uložil obžalovanému trest pod dolnou hranicou.

V tomto smere súd poukazuje na tvrdenie znalca, ktorý okrem iného na otázku, či stav u obžalovaného,
že nevedel riadne ovládať svoje konanie z dôvodu sexuálnej deviácie - sexuálnej agresivity, je možné
hodnotiť obdobne ako stav, keď páchateľ nevie ovládať aj čiastočne svoje konanie z dôvodu duševnej

poruchy, znalec odpovedal, že z forenzne psychiatricko - sexuologického hľadiska možno tieto dôvody
pre zníženie ovládacích schopností považovať obdobne, alebo analogicky.

Senát dospel k záveru, že je na mieste uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov
nepodmienečne, pričom takýto trest považuje súd za zákonný a spravodlivý, tak z hľadiska individuálnej,

ako aj generálnej prevencie. Ako bolo vyššie spomínané, senát pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu
v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu.

Nakoľko obžalovaný bol už v minulosti viackrát odsúdený k nepodmienečným trestom odňatia slobody
za úmyselnú trestnú činnosť, pre výkon uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež v súlade so závermi znaleckého posudku, uložil súd
obžalovanému ochranné opatrenia, a to ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, ako aj
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Záverom senát dopĺňa, že pri výške uloženého
trestu je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že uložené ochranné liečenia (predovšetkým
sexuologické liečenie) sa javia v danom prípade ako nevyhnutné a potrebné, ktorých účel a cieľ bude

omnoho potrebnejší a dôležitejší, ako samotný výkon nepodmienečného trestu.

S prihliadnutím na vykonané dokazovanie, ako aj citované odôvodnenie, rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.- násilím iného donútil k análnemu styku a zneužil jeho bezbrannosť na vykonanie iných sexuálnych
praktík a taký čin spáchal na chránenej osobe, a to na dieťati a blízkej osobe,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.