Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/117/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918010573

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7918010573.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Ladislav Bujňák na hlavnom pojednávaní konanom dňa
07. 03. 2019 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. P. D. B. G. D. Y. M. D. , O.. XX. XX. XXXX v Trebišove, trvale bytom
Z., bez bližšej adresy, bez pracovného

pomeru, t.č. vo väzbe v ÚVV Košice,

j e v i n n ý, ž e

dňa 27. 06. 2018 v čase okolo 11.00 hod. došiel na hrádzu rieky Trnávka, v katastrálnom území mesta
Trebišov, v smere od mesta Trebišov na obec Zemplínske Hradište, za objektom čerpacej stanice, kde
sa nachádzala maloletá R.. V.., O.. XX. XX. XXXX, tejto po slovnom nedorozumení zviazal šnúrkou ruky

spredu, obe nohy a uviazal jej šnúrok na krk, čím jej bránil až do 15.30 hod. dňa 27. 06. 2018 slobodne
odísť z miesta preč, až kým tam nedošla matka maloletej L. P., kedy z miesta ušiel, čím maloletej R..
V.., O.. XX. XX. XXXX, spôsobil zranenia, a to povrchové poranenie dolnej časti predlaktia - odrenina
bilaterálne, povrchové poranenie predkolenia - odrenina bilaterálne s dobou liečenia do 7 dní,

t e d a

- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal na chránenej osobe, a to dieťati,

č í m s p á c h a l

- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 183 ods. 2, § 37 písm. m/, § 38 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona u k l a d á ochranné opatrenie - ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú: L. P., O.. XX. XX. XXXX X. Z., Z. V. Z., L. XXX/XX,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 19.10. 2018 obžalobu na obvineného U. P., pre
spáchaniezločinuobmedzovaniaosobnejslobodypodľa §183ods.1,ods.2písm.d/Trestnéhozákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Nakoľko obvinený bol stíhaný väzobne, bol vytýčený termín výsluchu na deň 08. 11. 2018, kde súd
v súlade s § 238 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o väzbe prednostne a urýchlene. Po výsluchu
obvineného samosudca rozhodol, že ponecháva obvineného vo väzbe aj naďalej, nakoľko dôvod väzby
trvá a súčasne nebola nahradená väzba dohľadom probačného a mediačného úradníka. Nakoľko tak

obvinený, ako aj prokurátor sa vzdali práva podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu, uznesenie o
ponechaní vo väzbe nadobudlo právoplatnosť a bol vytýčený termín hlavného pojednávania.

Súd hneď úvodom považuje za potrebné uviesť, že vo veci bolo vykonávané dokazovanie na viacerých
hlavných pojednávaniach, tak v súlade s návrhom prokurátora v podanej obžalobe, ako aj v súlade

s návrhmi obžalovaného, resp. jeho obhajcu. Vo veci bol vypočutý obžalovaný, poškodená, teda
matka maloletej R. V., následne jej otec, ako aj obaja rodičia obžalovaného. Na ďalších hlavných
pojednávaniach boli vypočutí ďalší svedkovia navrhnutí zo strany obhajoby.

V súhrne možno konštatovať, že obžalovaný popiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe od

samého začiatku. Pokiaľ ide o skutok, obžalovaný uviedol, že v deň, keď malo dôjsť ku skutku, teda
27. 06. 2018, prišiel za ním domov E. V., pričom obžalovaný doma spal a povedal mu, že má pre neho
niečo súrne a že má ísť s ním. Išli spolu k starej budove ktorá je vodárňou, kde už bola maloletá R.
V., ktorá tam čakala. Mala priviazané ruky o roxorovú tyč a obžalovaný sa jej opýtal, prečo ho dala
tak súrne zavolať prostredníctvom E., z čoho sa začala smiať. Obžalovaný ďalej dodal, že následne

jej špagátom priviazal nohu, keďže bol naštvaný, že B. R. V. dala zobudiť a E. ho zobudil a navyše
sa mu mala vysmievať. Priviazal jej špagátom ľavú nohu, pričom špagát bol na zemi a nevie, či ho
tam doniesol E. V. alebo kto vlastne, nakoľko, keď už prišiel na miesto skutku, už mala zviazané ruky
o roxorovú tyč. Následne odišiel naspäť domov na osadu, pričom po ceste stretol matku poškodenej,
ktorá sa ho pýtala, kde je jej dcéra priviazaná a obžalovaný jej mal povedať, že dcéra je priviazaná a

je tam s ňou E. V.. Následne sa dozvedel, že ho hľadá polícia, preto sa dostavil na príslušné oddelenie
polície v Trebišove. Obžalovaný dodal, že nevie prečo zaviazal špagát poškodenej na nohu, skrátka mal
nervy, pretože poškodená poslala E. pre neho, ktorý ho zobudil, aby prišiel na toto miesto. Obžalovaný
doplnil, že v dôsledku kontaktu s R. V. mal už problémy so zákonom, keďže bol odsúdený za sexuálne
zneužívanie práve maloletej a dostal podmienku s probačným dohľadom. Následne na otázky obhajcu

detailnejšie obžalovaný opísal, akým spôsobom zviazal R. V., a to konkrétne, že keď prišiel na miesto,
nohy zviazané nemala, mala zviazané len ruky o roxor a obžalovaný jej priviazal šnúrkou jednu nohu.

Súd pristúpil taktiež k výsluchu poškodenej L. P., pričom ide o matku U. R. V., ktorá pred súdom uviedla,
že v deň skutku ku nej prišla „W.“, ktorá jej povedala, aby s ňou išla k budove vodárne, že tam je jej

dcéra R. priviazaná a že ju tam mal priviazať obžalovaný spoločne s E. V.. Keď prišla na miesto činu,
svoju dcéru videla medzi stromami. Našla ju v takom stave, že mala zviazané obe ruky, taktiež šnúrku
okolo krku a mala zviazané obidve nohy, ktoré jej porozväzovala, aby mohla chodiť a tak prišli naspäť
domov, kde následne zavolali políciu a policajti jej povedali, aby jej nič viac nerozväzovala. Následne
prišli policajti, zobrali na políciu ju, jej druha, ako aj dcéru.

V podstate totožná výpoveď bola učinená zo strany U. V., otca maloletej R. V., ktorý sa dozvedel o tejto
skutočnosti od svojej družky a ktorá mu mala oznámiť, že ich dcéru R. zviazal obžalovaný a že ju mal
aj biť. Keď prišiel domov, boli tam už aj policajti a všetci spoločne išli na políciu. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že menovaný svedok nebol prítomný pri celom incidente, bol prítomný až následne na rómskej

osade, kde už boli aj policajti.ZvýsluchusvedkaU.P.,tedaotcaobžalovanéhobolozistené,ževdeňskutkuprišielE.V.zajehosynom
a mal mu tvrdiť, že V. ho volá pre peniaze a že mu nejaké peniaze má dať. Obžalovaný, mu mal povedať,

že nikam nejde, no nakoniec s E. išiel niekde smerom k vodárni a R. V. tam mala byť zviazaná, pričom
obžalovaný ju mal rozviazať. Následne prišiel jeho syn, teda obžalovaný domov a povedal mu, že prídu
pre neho policajti a nemá význam nikam utekať, lebo bude mať ešte väčšie problémy. Svedok sa pýtal
E. V., ako ku všetkému došlo a ten mu mal povedať, že otec R. V., Z. U. V., mu dal peniaze a cigarety,
aby vypovedal v neprospech obžalovaného. Svedok dodal, že v tento deň bol jeho syn nafetovaný a aj

preto počas dňa spal, pretože veľmi dobre ho pozná a vidí na ňom, kedy je nafetovaný.

V podstate totožne vypovedala svedkyňa N. M., matka obžalovaného, ktorá o tejto celej udalosti vie
sprostredkovane a síce, že v ten deň bola doma a osobne videla E. V. ako prišiel a počula, ako na jej
syna kričí: „U. poď za V., lebo sa obesí“. Zhodne vypovedala aj v tej časti, že otec R. V. mal dať E. V.
peniaze, aby vypovedal v neprospech obžalovaného.

Po týchto výsluchoch v zmysle návrhov prokurátora, obhajca navrhol vypočuť E. V., R. V., U. B. R.
W. V. s tým, že aj napriek skutočnosti, že tieto osoby sú maloleté a boli vypočuté v rámci prípravného
konania aj prostredníctvom audiovizuálnej techniky, podľa názoru obhajcu vznikla potreba vypočuť
osobne uvedených svedkov aj na hlavnom pojednávaní. Súd sa s takýmto návrhom stotožnil a hlavné

pojednávanie bolo odročené na deň 31. 01. 2019.

Na uvedené hlavné pojednávanie sa dostavila maloletá svedkyňa R. V., pričom súd postupoval v zmysle
§ 262 Trestného poriadku, teda že obžalovaný nebol prítomný pri výsluchu maloletej, nakoľko existovala
obava, že by svedkyňa nevypovedala v prítomnosti obžalovaného pravdu a v súlade s citovaným

ustanovením bola v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní prítomná aj psychologička Špeciálno-
pedagogickéhocentravTrebišoveU..U.U..Vtomtosmerepovažujesúdzavhodnéupresniť,ževýsluch
maloletejsvedkynebolzdĺhavýaobtiažny,nakoľkosvedkyňamalazjavnýproblémsvyjadrovanímsa,čo
vyplývataktiežzprípravnéhokonaniaazvideozáznamuztohtovýsluchu,pričomtakvrámciprípravného
konania,akoajnahlavnompojednávanísvedkyňananáslednéotázkybuďprikyvovalahlavouánoalebo

nie, resp. veľmi stručne a potichu odpovedala.

V súhrne možno konštatovať, že maloletá svedkyňa R. V. pred súdom uviedla, že E. V. jej mal povedať
nech ide s ním, pričom išli na pole pri meste Trebišov a maloletá R. V. povedala E. V., nech zavolá aj
U., ktorý na uvedené miesto aj prišiel. Potom jej nejakým špagátom E. V. zviazal nohy a U. jej zviazal

ruky a okolo krku s tým, že ruky jej dal hore a tieto priviazal o strom. Obžalovaný jej mal povedať, že
dostal za ňu podmienku tri roky a preto ju zviazal. Následne obžalovaný odišiel preč a E. V. zostal pri
nej, pričom následne prišla jej mama, ktorá jej porozviazovala nohy a išli aj s mamou domov, zavolali
políciu, prišli k ním domov policajti a zobrali ju spolu s rodičmi na políciu. Na následné otázky svedkyňa
doplnila, že keď k nej prišli obaja, teda obžalovaný U. P., ako aj E. V., E. z vrecka vytiahol špagát a

spoločne E. R. U. ju zviazali tak, že E. jej zviazoval nohy a ruky okolo krku, U. jej ruky zaviazal o strom.
Keď bola priviazaná, nemohla sa hýbať. E. zlomil konár zo stromu, podal ho obžalovanému, ktorý ju
udrel po nohách asi dvakrát a následne tento konár podal E., ktorý ju udrel po chrbte viac ako dvakrát.

Vzhľadom na určité rozpory vo výpovediach svedkyne, bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi

svedkyne z prípravného konania, pričom k rozporom uviedla, že trvá na výpovedi na hlavnom
pojednávaní, teda že nohy jej zviazal E. V. a obžalovaný jej zviazal ruky a krk a zviazané ruky zavesil o
strom. Taktiež svedkyňa uviedla, že keď tam bola sama s E. a pýtal od nej 10,- Eur, tak mu mala povedať,
že peniaze nemá, na čo jej mal E. povedať, že pôjde po U. a tak sa aj stalo. Ostala tam sama a E.
následne prišiel s obžalovaným k nej. Taktiež svedkyňa odstránila rozpor, že keď v prípravnom konaní

po zviazaní sedela pri strome a nemala ruky priviazané o strom, na hlavnom pojednávaní uviedla, že
mala zviazané nohy, ruky a krk s tým, že ruky mala priviazané hore nad hlavu o konár stromu. Taktiež
svedkyňa upresnila, že priviazal ju obžalovaný, pričom trvá na tom, že nohy jej priviazal E. V. a ruky a krk
obžalovaný, pričom viac mala zviazané nohy ako ruky a nemohla sa hýbať, pretože mala zviazané nohy
a tiež preto, lebo ruky mala priviazané o strom a nemohla si rozviazať špagát na nohách. Rozviazala

ju až mama, a to tak, že E. jej dal ruky dole z konára a jej mama jej rozviazala nohy a spoločne odišli
domov. Záverom svedkyňa dodala, že spolu s jej matkou prišla na miesto činu taktiež jej kamarátka U.,
ktorú pozná pod menom B.. Svedkyňa taktiež dodala, že počas toho, ako bola zviazaná, prišla na miesto
taktiež W. V., ktorá tam mala zbierať maliny a svedkyňa jej mala povedať, aby išla pre jej mamu, pretožeju E. F. U. zviazali a bili. U. jej povedal, že nech nejde, no aj tak išla pre jej mamu a na to U. odišiel preč
normálnou chôdzou a E. tiež odišiel preč.

Po výsluchu maloletej bola vypočutá psychologička U.. U. U., ktorá uviedla, že na maloletú nebol v
rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní vyvíjaný žiaden nátlak, tak zo strany samosudcu, obhajcu,
ani prokurátora. Výsluch prebehol v neprítomnosti obžalovaného, ako aj v neprítomnosti zákonného
zástupcu maloletej. Psychologička dodala, že aj napriek tomu, že výsluch maloletej bol zdĺhavý a
komplikovaný, vzhľadom na jej rozumovú vyspelosť, po dôslednom kladení otázok, odpovedala na

otázky súdu, obhajoby a prokurátora.

Následne po výsluchu svedkyne bol obžalovaný oboznámený s výsluchom a s obsahom výpovede
maloletejsvedkyne,pričomktejtosavyjadril,ženiejepravdou,čotvrdísvedkyňa,trvánasvojejvýpovedi
v rámci celého trestného konania a popiera, že by sa stal skutok tak, ako je opísaný v obžalobe.

V závere hlavného pojednávanie obžalovaný uviedol, že netrvá na písomne podanej žiadosti o
prepustenie z väzby na slobodu, pričom samosudca vzal túto skutočnosť na vedomie. Hlavné
pojednávanie bolo následne odročené na deň 28. 02. 2019, kde súd pristúpil k výsluchu svedkov E. V.,
W. V. R. U. B.. Taktiež v danom prípade v súlade s návrhom prokurátora, ktorý uviedol, aby súd vypočul
maloleté predvedené osoby v neprítomnosti obžalovaného, sa samosudca stotožnil s takouto potrebou

a v súlade s § 262 Trestného poriadku, obžalovaný nebol prítomný pri výsluchu maloletých svedkov,
nakoľko existovala obava, že by svedkovia nevypovedali v prítomnosti obžalovaného pravdu.

Z výsluchu svedka ml. E. V. na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že v ten deň bol na pohrebe na
cintoríne v Trebišove a po pohrebe s R. V. išli z cintorína cez park okolo zmrzliny oproti Tescu, popri

večierke a prišli k vodárni, kde mu R. povedala, aby išiel pre U., že zarobila 10,- Eur. Tých 10,- Eur
zarobila, keď išla na pohreb na cintorín, tak ju zobral do auta gadžo, s ktorým spala a tak mala zarobiť
10,- Eur. Povedala mu, že keď nepôjde pre obžalovaného, tak „skočí na hlavu do vodárni“ a z tejto
obavy E. V. išiel pre obžalovaného na osadu. Obžalovanému povedal, že R. ho volá, že zarobila 10,-
Eur a že má ísť za ňou. Spoločne išli k vodárni, pričom keď tam prišli, bolo tam dosť malých detí, asi

šesť a spoločne zberali maliny. Keď spoločne s obžalovaným prišiel k vodárni, V. mala zviazané ruky a
priviazané o roxor, zhruba vo výške hlavy. Svedok nevedel uviesť, kto ju mal zviazať, nakoľko keď prišli,
už bola zviazaná. U., teda obžalovaný, ju nezviazal.

Vzhľadom na rozpory vo výpovediach prokurátor navrhol odstrániť tieto rozpory prečítaním výpovede

svedka z prípravného konania, pričom po prečítaní skoršej výpovede z prípravného konania svedok
E. V. uviedol, že to čo hovorí na hlavnom pojednávaní je pravdou. Obžalovaný V. nezviazal, ani s ňou
nerobil „britko, nedzigal ju“ a keď tak vypovedal v rámci prípravného konania, bolo to preto, lebo po ňom
R. V. chcela, aby hovoril tieto veci na obžalovaného.

Následne súd pristúpil k výsluchu maloletých svedkýň, teda W. V. R. U. B.. Svedkyňa maloletá W. V.
uviedla, že keď boli s viacerými osobami pri objekte vodárne, bol tam už obžalovaný, E. V. a taktiež R.
V. a ešte ďalší chlapec. E. U. R. držať za ruky a U. hľadal špargu, aby jej poviazal ruky. Tieto našiel
a E. ju mal držať a U. jej zviazal špargou ruky a nohy. Všetko jej mal zviazať jednou väčšou špargou,
ktorú potrhal na menšie kusy. R. V. mala svedkyni povedať, že „W. kedz idzeš domu, ta chodz po moju

mamičku“ a následne svedkyňa išla pre R. matku a povedala jej, že U. R. E. jej poviazali dcéru pri
vodárni. Následne spoločne aj s V. mamou prišli k vodárni a R. tam bola celá poviazaná. Obžalovaný sa
tam už nenachádzal, pričom na pol ceste smerom tam ho stretli, keď odchádzal z miesta činu. Svedkyňa
dodala, že R. mala zviazané ruky a nohy a taktiež mala špagát okolo pása. Doplnila, že na vlastné oči
videla, ako E. V. držal a U. ju so špargou viazal. Dodala, že V. jej povedala, aby išla pre jej mamu, lebo

U. R. E. ju nechceli pustiť. V. bola zviazaná tak, že ruky mala vpredu zviazané, nohy mala zviazané,
okolo krku mala špagát, ktorý bol priviazaný o železo a ruky mala zviazané pri páse.

Po výsluchu maloletej svedkyne bola vypočutá prítomná U.. U. U., psychologička Špeciálno-
pedagogického centra v Trebišove, ktorá uviedla, že na maloletých, teda na E. V. R. O. W. V.,

nebol v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní vyvíjaný žiaden nátlak zo strany sudcu, obhajcu,
ani prokurátora. Výsluch prebehol v neprítomnosti obžalovaného, ako aj v neprítomnosti zákonného
zástupcu maloletých. Zhodne, ako pri výpovedi maloletej R. V. bolo konštatované, že výsluch obochmaloletých svedkov bol zdĺhavý a komplikovaný, vzhľadom na ich rozumovú vyspelosť a po dôsledkom
kladení otázok, odpovedali na otázky súdu, obhajoby a prokurátora.

V podstate totožná výpoveď bola učinená taktiež zo strany maloletej svedkyne U. B., ktorá pred súdom
uviedla, že keď prišla spoločne s W. V. a matkou R. V. k vodárni, bol tam obžalovaný, E. V. R. R.V.
V.. Svedkyňa upresnila, že bola prítomná pri tom, keď obžalovaný mal R. V. zviazovať špagátom. E.
V. ju mal držať a obžalovaný ju mal zviazovať. Svedkyňa doplnila, že R. bola poviazaná tak, že mala
poviazané ústa, nohy, ruky a na vlastné oči videla, ako ju mal obžalovaný zviazovať, pričom nič nehovoril

a nič nehovorila ani R. V..

Po výsluchu maloletej svedkyne bola vypočutá prítomná P.. O. G., psychologička Špeciálno-
pedagogického centra v Trebišove, ktorá uviedla, že v rámci výsluchu na maloletú nebol vyvíjaný žiaden
nátlak zo strany sudcu, obhajcu, ani prokurátora. Výsluch prebehol v neprítomnosti obžalovaného.

Následne po výsluchu maloletých svedkov, v neprítomnosti obžalovaného, bol obžalovaný oboznámený
s výpoveďami všetkých svedkov, pričom v zásade uviedol, že sa stotožnil s výpoveďou svedka E. V.,
ktorý hovorí pravdu a tak ako sa to stalo. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne W. V., táto podľa tvrdení
obžalovaného klame, nehovorí pravdu a trvá na tom, že R. V. nezviazal. Taktiež pokiaľ ide o výpoveď
svedkyne U.E. B., podľa názoru obžalovaného svedkyňa klame a nehovorí pravdu a opätovne dodal,

že otec poškodenej chodí po cigánskom tábore a upláca ľudí, aby svedčili proti nemu tak, ako uplatil
aj E. V. ešte v rámci prípravného konania, aby svedčil proti nemu. No na tomto hlavnom pojednávaní
svedok E. V. podľa obžalovaného hovorí pravdu.

Hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 07. 03.2019, kde obhajca obžalovaného navrhol vykonať

znalecké dokazovanie ohľadne vierohodnosti výpovedí otca a matky poškodenej, v rozsahu sklonov k
fabuláciam a konfabuláciam. Nakoľko prokurátor navrhol zamietnuť takýto návrh, keďže nevidel dôvod
na takýto postup a na vykonanie znaleckého dokazovanie v tomto rozsahu, samosudca sa s takýmto
návrhom stotožnil a odmietol vykonať navrhnutý dôkaz, pretože podľa názoru súdu sa týka okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie. Následne bol oboznámený podstatný obsah spisového materiálu.

Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Košice bolo konštatované, že ústav
skúmal zaistené stopy, a to šnúrky, handru a nohavičky poškodenej, kde zo záverov posudku vyplýva,
že na motúze, ktorý je označený ako biologická stopa č. 1, boli zistené kombinácie profilov DNA jednak
obvineného, tak aj poškodenej a na motúze č. 2. išlo o DNA profilu maloletej poškodenej. Na dámskych

nohavičkách bola tiež zaistená kombinácia DNA profilov maloletej poškodenej a obvineného.

Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Viery Truskovej bolo konštatované, že maloletá R. V. nemá
sklony k fabuláciam a konfabuláciam, či ku skresľovaniu výpovede. Všeobecná špecifická vierohodnosť
výpovedí maloletej je zachovaná. Konanie obvineného jej spôsobilo negatívne prežívanie - jednorazový

zážitok (akútnu stresovú reakciu s rýchlym odznením) ako aj negatívnu emocionálnu skúsenosť,
pričom t. č. bez vážnejších následkov na jej psychickom, či fyzickom zdraví. Znalkyňa psychologicky
vyšetrila aj maloletú W. V. a maloletého E. V., kde u oboch konštatovala, že nemajú sklony k
fabuláciam a konfabuláciam, či skresľovaniu výpovedí. Potvrdila u nich zachovanú všeobecnú i
špecifickú vierohodnosť výpovedí.

Teda v súhrne možno konštatovať, že zo všetkých troch znaleckých posudkov znalkyne PhDr. Viery
Truskovejvyplynulo,žetakmaloletáR.V.V.,akoanisvedkoviaW.V.R.E.V.niesúnáchylníkfabuláciam,
ani konfabuláciam, či skresľovaniu výpovedí.

Zo znaleckého posudku znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina z odvetvia psychiatrie bolo zistené, že

obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy a nie je duševne chorý, ani v
čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou či poruchou. Je schopný chápať zmysel trestného
konania, je schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať. Znalec u
neho zistil škodlivé užívanie alkoholu a prchavých rozpúšťadiel. Obvinený nie je duševne chorý, jeho
pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je mu preto potrebné nariadiť ochranné

psychiatrické liečenie. Vzhľadom na zistené škodlivé užívanie alkoholu a prchavých rozpúšťadiel
(toluén), navrhuje obvinenému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Znalec
u obvineného vykonal aj PPG vyšetrenie - laboratórne meranie objemových zmien penisu pri prezentácii
erotických i neerotických podnetov, pričom bolo zistené, že pri navýšení podnetov zobrazujúcichzviazanie a znehybnenie ženy, nebolo u obvineného zaznamenávané vzrušenie, bola však jednorázovo
zaznamenaná pozitívna reakcia pri škrtení a prepadnutí ženy. Na ostatné podnety svedčiace pre
deviantnú sexualitu nebolo zaznamenané sexuálne vzrušenie. Súhrnné vyhodnotenie teda nesvedčí

pre prítomnosť sexuálnej deviácie u obvineného. Z hľadiska sexuologického neboli rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti obvineného v čase skutku ovplyvnené. Zo sexuologického hľadiska nie je jeho
pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný a preto mu nie je potrebné uložiť ochranné sexuologické
liečenie.

Z oboznámenej fotodokumentácie nepochybne vyplýva, že poškodená R. V. bola zviazaná špagátom a
taktiež handrou v oblasti rúk a krku a taktiež nôh.

Zo správy Nemocnice s poliklinikou Trebišov bolo zistené, že maloletá R. V. bola ambulantne
ošetrená na gynekologickej ambulancii dňa 27. 06. 2018, na pediatrickej ambulancii a následne aj na
traumatologickej ambulancii. Bola hospitalizovaná na pediatrickom oddelení od 14. 01. 2018 do 15. 01.

2018 z dôvodu poruchy správania a socializácie u detí a stavu po pokuse o samovraždu obesením, ako
aj z dôvodu toxického účinku organických rozpúšťadiel.

Z charakteristiky Mesta Trebišov na obžalovaného U. P. bolo oboznámené, že sa jedná o osobu
bez prístrešia - bezdomovec. V evidencii obyvateľov na mestskom úrade je vedený ako slobodný.

Charakteristika mesta je všeobecná, o ničom bližšom nevypovedajúca.

Z oboznámeného odpisu registra trestov bolo konštatované, že obžalovaný má osem záznamov, a to
vo viacerých prípadoch odsúdenia Okresným súdom Trebišov, ako aj odsúdenia súdu v Birminghame,
Veľká Británia, v dvoch prípadoch. V minulosti sa jednalo prevažne o majetkovú trestnú činnosť a

posledné odsúdenie je z roku 2018, pričom bližšie bolo špecifikované oboznámením pripojeného spisu
Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 3T/36/2018, kde bol obžalovaný dňa 21. 06. 2018 právoplatne
odsúdený za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3
rokov s probačným dohľadom. Súčasne mu bola uložená povinnosť osobne a verejne sa ospravedlniť

poškodeným. Pre úplnosť súd dodáva, že sa jedná o skutok z presne nezisteného dňa a mesiaca
september2017,kedymalvoviacerýchprípadochvykonaťdokonanýpohlavnýstykprávespoškodenou
maloletou R. V., pričom je potrebné upresniť, že rozsudok bol vynesený dňa 21. 06. 2018 a toho dňa
bol aj právoplatný, pričom teraz posudzovanej trestnej činnosti sa mal dopustiť len pár dní na to, teda
27. 06. 2018.

Po takto vykonanom dokazovaní a po oboznámení podstatného obsahu spisového materiálu,
nakoľko žiadna z procesných strán nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, bolo vyhlásené
dokazovanie za skončené a po záverečných rečiach bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný
uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby v celom rozsahu, teda zo spáchania zločinu

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Vykonaným rozsiahlym dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil danej
trestnej činnosti tak, ako mu to je kladené za vinu v obžalobe. V prvom rade je potrebné uviesť, že

obžalovaný od začiatku konania popiera spáchanie daného skutku, resp. opisuje priebeh celého skutku
inak, ako mu je kladené za vinu v obžalobe. Paradoxom je, že v zásade nepopiera čiastočne spáchanie
skutku,keďvrámcidokazovaniavyhlásil,žepoškodenejzviazalnohy,nozvyšnéčastitelajejmalzviazať
E. V.. Túto jeho výpoveď považuje súd sčasti za usvedčujúcu samého seba, nakoľko uvedené potvrdzuje
fakt, že na špagáte, resp. na handre sa našla taktiež DNA vzorka obžalovaného. Teda je nepochybné,

že obžalovaný bol v kontakte s poškodenou v inkriminovaný deň a taktiež jej mal zviazať určité časti tela
zaistenými stopami, teda špagátom a taktiež použitou handrou. Z tejto trestnej činnosti je obžalovaný
usvedčený taktiež výpoveďou samotnej poškodenej maloletej R. V., pričom v tejto časti považuje súd za
potrebné konštatovať, že pristúpil k výsluchu maloletých osôb, či už maloletej R. V., ale taktiež svedka
E. V., ako aj maloletej U. B. R. U. W. V., ktoré boli vypočuté v rámci prípravného konania zákonným

spôsobom, no vzhľadom na vývin dôkaznej situácie v rámci hlavného pojednávania, ich osobné výsluchy
v konaní pred súdom sa javili ako nevyhnutné.Súd v rámci výsluchu týchto maloletých osôb vykonal všetky potrebné a vhodné opatrenia, teda
výsluch prebehol v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko existovala dôvodná obava, že v prítomnosti
obžalovaného by nevypovedali pravdu a ich výsluch prebehol za prítomnosti a účasti psychologičiek

U.. U. U. R. P.. O. G., ktoré následne po výsluchu týchto maloletých svedkov konštatovali, že v rámci
ich výsluchov nebol na tieto osoby vyvíjaný žiaden nátlak a vypovedali spontánne. Je však potrebné
konštatovať, že výsluchy týchto maloletých svedkov boli zdĺhavé a komplikované, vzhľadom na ich
rozumovú vyspelosť a rečový prejav.

Nič to však nemení na skutočnosti, že z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčený taktiež výpoveďou
maloletej R. V., ktorá detailne opísala akým spôsobom bola zviazaná zo strany obžalovaného, resp. za
asistencie E. V.. Zhodne v podstate vypovedali taktiež maloleté svedkyne U. B. R. W. V., ktoré taktiež
podrobne opísali priebeh celého skutku, teda samotné zviazanie poškodenej zo strany obžalovaného,
za prítomnosti svedka Romana Baloga. V neprospech obžalovaného svedčí taktiež výpoveď matky
poškodenej L. P., ktorá prišla na miesto činu a videla zviazanú dcéru a následne zo strany všetkých

prítomných osôb jej bolo interpretované, ako ku skutku došlo, teda že ju mal poviazať obžalovaný za
prítomnosti E. V..

V tomto smere považuje súd za vhodné poznamenať, že je otázne, prečo nebol v tomto trestnom konaní
obvineným taktiež E. V., ale bol v procesnom postavení svedka. Pretože ako vyplynulo z vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní, jeho účasť na celom incidente je zjavná a nepochybná. Súd však
môže konať len ohľadne skutku uvedeného v obžalobe a rozhodovať len o osobách obvinených, teda
na ktorých je zo strany prokurátora podaná obžaloba. Preto uvedená úvaha je skôr otázkou na orgány
činné v trestnom konaní.

Pokiaľ ide o zmenenú výpoveď svedka E. V. v rámci hlavného pojednávania, v porovnaní s prípravným
konaním, túto zmenenú výpoveď v prospech obžalovaného považuje súd za účelovú, v snahe dopomôcť
obžalovanému vyviniť sa z danej trestnej činnosti a z prípadného uloženého trestu. Uvedené potvrdzuje
taktiež znalecký posudok znalkyne PhDr. Viery Truskovej, ktorá konštatovala, že okrem iného svedok E.
V.nemásklonykfabuláciamakonfabuláciam,tedaniejenáchylnýnavymýšľaniesiapretopovažujesúd

jeho zmenenú výpoveď v rámci hlavného pojednávania za účelovú. Tvrdenia obžalovaného, resp. jeho
otca, matky, že otec maloletej R. V. upláca rôznych svedkov, aby vypovedali v neprospech obžalovaného
a takýmto spôsobom ho dostali do väzenia, považuje súd taktiež za účelové a tendenčné, v snahe
vyhnúť sa prípadnému trestu, nakoľko je nepochybné, že v prípade uznania viny hrozí obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko teraz posudzovanej trestnej činnosti sa mal dopustiť v

skúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia,dokoncalenšesťdnípovynesenírozsudkutunajšiehosúdu
pod sp. zn. 3T/36/2018 a po nadobudnutí právoplatnosti dňa 21. 06. 2018. Len pre úplnosť súd udáva,
že išlo o zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pričom poškodenou je
totožná osoba ako v teraz posudzovanom prípade, teda maloletá R. V.Á..

Teda v súhrne možno konštatovať, že vina obžalovaného bola dostatočným spôsobom preukázaná
vykonaným, rozsiahlym dokazovaním výsluchom svedkov, oboznámením podstatného obsahu
spisového materiálu, vykonaným znaleckým dokazovaním a pod.. Všetky dôkazy svedčiace v prospech
obžalovaného, najmä pokiaľ ide o zmenenú výpoveď svedka E. V., resp. o výpovede otca a matky
obžalovaného, považuje súd za tendenčné a účelové.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle
§ 34 Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na strane poľahčujúcich okolností
nebola zistená žiadna okolnosť a na strane priťažujúcich bola konštatovaná okolnosť v zmysle § 37

písm. m/ Trestného zákona, teda že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený, a to dokonca pár dní pred
spáchaním tejto trestnej činnosti, dokonca na totožnej poškodenej, pre zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, kde mu bol uložený najmiernejší možný trest - trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným
dohľadom. Teda teraz posudzovanej trestnej činnosti sa dopustil len pár dní po vyhlásení odsudzujúceho

rozsudku, ktorý v deň vyhlásenia nadobudol právoplatnosť (21.6.2018), a teda súd nemal inú možnosť
ako pristúpiť k ukladaniu nepodmienečného trestu odňatia slobody.Nakoľko išlo o opätovné spáchanie zločinu, súd postupoval v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona,
kde pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o
jednu polovicu a v takom prípade súd neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona. Trestná

sadzba za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je 3 a
8 rokov a v dôsledku zvyšovania dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu,
je následná upravená trestná sadzba v rozpätí 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov. S prihliadnutím na
charakter spáchaného trestného činu, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj zvyšovanie dolnej
hranicezákonomstanovenejtrestnejsadzbyažojednupolovicu,súdpristúpilkuloženiunajmiernejšieho

možného trestu po úprave trestnej sadzby v súlade s § 38 ods. 5 Trestného zákona a obžalovanému
uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Pre výkon uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko v minulosti bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a preto v súlade s § 48 ods.
2 písm. b/ Trestného zákona bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V súlade so závermi znaleckého posudku súd obžalovanému súčasne uložil ochranné opatrenie,
konkrétne ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o náhrade škody, poškodená L. P., teda matka maloletej R. V., si uplatnila

náhradu škody vo výške 1.000,- Eur, pričom táto výška nebola žiadnym spôsobom verifikovaná,
špecifikovaná a ani opodstatnená, preto súd v súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku, poškodenú s
jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a odôvodnenie, súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal na chránenej osobe, a to dieťati,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný
súd Trebišov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.