Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010879
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117010879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanej R. N., nar.:

XX.XX.XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

R. N. nar. XX.XX.XXXX v M.
trvale bytom: A. kríčok 4, M.
t.č. v D. W. - Z.

sa uznáva za vinnú, že

napriek tomu, že si dňa 23.08.2016 v Trnave osobne prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 4T/101/2014 zo dňa 24.02.2015, právoplatným dňa 24.02.2015 a to najneskôr v lehote do 8
dní od prevzatia výzvy na nástup trestu, túto výzvu v mieste svojho trvalého pobytu a na iných miestach

v SR nerešpektovala a do výkonu trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon
väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom nenastúpila až
do dňa 16.11.2016, kedy bola na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu Okresného súdu Trnava
zo dňa 06.09.2016, dodaná do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a ústav na výkon väzby,

teda

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

čím spáchala

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa§348ods.1Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvinenú na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 12.05.2017 na Okresnom súde Trnava obžalobu na
obvinenú R. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby súd vydal trestný rozkaz, proti ktorému prokurátor a obvinená podali odpor.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bola obžalovaná Jana Lakatošová na
hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku,

pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaná odpovedala „áno“.
Prokurátor a obhajca obžalovanej na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal
jej vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania stíhaného
skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený
v podanej obžalobe, teda ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu -
prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka a závažnosť spáchaného prečinu
je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku obžalovanej vyššia ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku
prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti

o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Následnebolonahlavnompojednávanívykonanédokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazov,najmä
odpisu registra trestov obžalovanej, lustrácie registra priestupkov obžalovanej a hodnotenia z výkonu
trestu odňatia slobody. Z týchto na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ sedemkrát odsúdená za
majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2016,
sp. zn. 0T/143/2016, právoplatným dňa 20.06.2016 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z lustrácie registra priestupkov súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ 4 krát postihnutá za spáchanie
priestupku, z toho trikrát za priestupky proti majetku.

Z hodnotenia Ústavu na výkon tretu odňatia slobody Nitra - Chrenová zo dňa 06.04.2017 vyplýva,
že správanie odsúdenej vo výkone trestu odňatia slobody je hodnotené kladne, nebola disciplinárne
riešená. K spáchaniu majetkovej trestnej činnosti prezentuje kritický postoj.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia §

34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená do 2 rokov. Skúmajúc
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru,

že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvoduvyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď súd zohľadnil jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,

teda že obžalovaná už bola odsúdená. Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu
trestu za primeraný. Súd pri určení výmery trestu zohľadnil aj rodinnú situáciu obžalovanej (starostlivosť
o maloleté dieťa a úmrtie otca) a postupne (po spáchaní stíhaného trestného činu) vykonávané tresty
odňatia slobody v celkovej dĺžke 15 mesiacov (od 16.11.2016 do 15.02.2018).

Súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaná nebola
pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona).

Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať

práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.