Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201144
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8516201144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. Q. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. M.
XXX, XXX XX Ľ., 2. V. N., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX, XXX XX K., 3. W. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. L. XX/
XXXX, XXX XX K., 4. S. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX, Č. T., všetci právne zastúpení: JUDr. Marta
Konkoľová, advokátka, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: M. K., N..
XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, XXX XX B. Ľ., o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 17. 01. 2019, č. k. 7C/35/2016-276 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovia v 1. - 4.rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
J.
„I. Súd u r č u j e, že nehnuteľností vedené na LV č. XXX pre Y. B. Ľ., obec M., kat. územia M., parcely
registra Z. Z. N. V. L. Y., W. Č.. XXX Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. X.XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/
X Y. M.V. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/

X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. X.XXX V. Y. W.F., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. D., W. Č.. XXX/X Y.
M. XXX V. C. C. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. X.XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/
X Y. M. XXXXmX Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. C. C. W., W. Č..
XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M.V. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č..
XXX Y. M. XXX V. C. C. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXX V. C. C.Á. W., W.
Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W.
Č.. XXX/X Y. M. XXX V. Y. W., W. Č.. XXX/X Y. M. XXXmX Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W.

Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W., W. Č.. XXX Y. M. XXXX V. Y. W. D. W. A. A. N. V. K. M. M. W. X/XXX M.
E. P. N. M. N. R. Č.. XXX W. Y. B. Ľ., Y. M., K.. Ú. M., W. T. Z. Z. N. V. L. Y.C., W. Č.. XX Y. M. XXX V.
D. W. P. N., W. Č.. XX Y. M. XXX V. D., W. Č.. XX Y. M. XXXX V. D., W. Č.. XX Y. M. XXX V. D., W. Č..
XX/XXX Y. M.V. XX V. D., W. Č.. XX/XXX Y. M. XX V. D., W. Č.. XX/X Y. M. XX V. D. W. P. N., W. Č.. XX/
X Y. M. XX V. D. W. P. N. zapísané na meno K. M. pod bodom B 9 v podiele 3/128 patria do dedičstva
po N.. P. K., N.. XX.X.XXXX a D. F. XX.X.XXXX v podiele 3/128 z celku.

II. Žalobcom p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku“.2. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a na LV č. XXX pod bodom B7,
B9 zapísané na meno žalovaného, k. ú. M. patria do dedičstva po nebohej P. K., zomrelej XX. XX. XXXX

v podiele 3/128 z celku (ďalej len „sporné pozemky“, resp. „sporné nehnuteľnosti“). Súd prvej inštancie
rozhodnutie právne odôvodnil čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, §
129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 5 zákona
č. 180/1995 Z. z., § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 137, § 205, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba po jej pripustenej zmene
na pojednávaní dňa 16. 11. 2018 je podaná oprávnene. Žalobcovia osvedčili, že majú naliehavý
právny záujem na určení, že podiel na sporných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po ich právnej
predchodkyni, P. M., rod. K.. Zároveň preukázali, že sú právnymi nástupcami po neb. P. M., rod. K., ktorá
bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XX, k. ú. M. pod B24 v podiele 1 titulom dedenia. Podľa listiny

Okresného súdu v Sabinove, sp. zn. D XXX/XX v dedičskom konaní po starom otcovi žalobcov Q. K.
dedila matka žalobcov a jej traja súrodenci Q., V. a Q., ktorí zomreli ako slobodní, bezdetní a dedili po
nich žalobcovia (v dedičských konaniach sp. zn. XD/XX/XXXX, XD/XX/XXXX, XD/XX/XXXX a XD/XX/
XXXX). Žalovaný si v rámci ROEP dal sporné pozemky, ktoré boli vytvorené z pozemkov zapísaných v
pozemnoknižnej zápisnici č. XX v podiele 3/128 osvedčiť a v súčasnosti je žalovaný zapísaný na LV č.

XXX a XXX, k. ú. M. v podiele 3/128 titulom vydržania na základe rozhodnutia Okresného úradu B. C.,
katastrálny odbor č. Vy XXX/XX/Vi-X zo dňa 07. 04. 2014 podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z.
Žalovaný sa v konaní bránil tým, že sporné nehnuteľnosti nemal záujem vydržať, nevie kto ich zapísal do
návrhu na vydržanie, a preto chcel tieto vrátiť. Návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dôkazu súd
zamietol (znalecké dokazovanie v odbore písmoznalectva, aby súd zistil, kto zapísal sporné pozemky

do návrhu na vydržanie namiesto žalovaného a vyžiadanie si originálov listín z katastra nehnuteľnosti,
ktoré žalovaný žiadal vykonať podaniami zo dňa 02. 01. 2019 a zo dňa 10. 01. 2019). Taktiež zamietol
návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom bratov žalovaného, nakoľko títo sa mali vyjadriť
k pozemkom, k. ú. C., ktoré nie sú predmetom tohto konania. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca v
1.rade sa mal vzdať v prospech žalovaného sporných nehnuteľností, resp. ich mal „verejne darovať“

žalovanému, súd poukázal na ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvy o
prevodoch nehnuteľnosti musia mať písomnú formu.

4. Vzhľadom na uvedené majúc za preukázané, že nebohá P. M., rod. K., matka žalobcov zomrela
dňa XX. XX. XXXX a táto bola ako posledná zapísaná podielovou spoluvlastníčkou k nehnuteľnostiam

vedených v pozemnoknižnej zápisnici XX, k. ú. M., ktoré sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX a na
LV č. XXX, k. ú. M. a po tejto právnej predchodkyni žalobcov nebolo prejednané dedičstvo k sporným
nehnuteľnostiam,súdžalobevcelomrozsahuvyhoveltakakojetouvedenévovýrokovejčastirozsudku.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia boli v spore plne úspešný, a

preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol,
že v rokoch 2011 - 2013 sa realizovala ROEP v obci M. na základe rozhodnutia správneho orgánu,

ktorú riadil vedúci odboru Okresného úradu B. C., katastrálny odborW.N. s predsedom komisie pánom
H. (starostom obce M.). Žalobca v 1.rade listom zo dňa 04. 10. 2015 vyzval žalovaného na vrátenie
pozemkov po jeho matke, P. M., rod. K. a jeho blízkych nebohých predkoch. Keďže žalovaný sa zo
zdravotných dôvodov stretnutia nemohol zúčastniť, listom zo dňa 08. 10. 2015 žalobcovi oznámil, že
nie je si vedomý toho, aby po jeho matke si neprávom privlastnil majetok. Následne po určitom zlepšení

zdravotného stavu, žalovaný s manželkou navštívili žalobcu, ktorý ho hrubo osočoval, nadával mu a
týmto konaním bol žalovaný zaskočený, lebo chcel vzniknutú situáciu vysvetliť, že návrhy na vydržanie
vlastníctva k pozemkom nepredložil on, ale v jeho mene niekto iný. Preto navrhol dohodu o urovnaní
podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ale právna zástupkyňa žalobcov, túto odmietla s tým, že žalobcovia
majú nárok aj k ďalším nehnuteľnostiam, ktoré neboli zahrnuté v dohode, aby sa vysporiadali. Žalovaný

sanemôžezmieriťspostupomsúduprvejinštancie,ktorýodmietolvykonaťdôkazvýsluchomsvedkovQ.
a V. K., ktorí mali potvrdiť skutkovú podstatu. Súd tak mal možnosť spor vyriešiť získaním informácie kto
žalovanéhouviedoldoomylu.Spozemkamisavtomčasešafárilo,keďp.H.akopredsedakomisiespolu
sčlenomkomisieV.R.osvedčovalipozemkypoinýchvlastníkochatakosvedčiliajpozemkypoprávnychpredchodcoch žalobcu. Výsledkom toho bolo podané trestné oznámenie na predsedu komisie a jeho
zaťa, nakoľko F. H., W. T. a ďalšie osoby osvedčovali pozemky aj v iných katastrálnych územiach (V.,
C. a Y.). Po istom čase vyšetrovania krajská prokuratúra tento prípad vyhodnotila ako neopodstatnené

podanie. Nakoľko žalovaný návrhy na vyhlásenie vlastníctva k pozemkom vydržaním v zmysle § 11
zákona č. 180/1995 Z. z. nepredkladal osobne, žiadal súd prvej inštancie, aby vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom v odbore písmoznalectvo. Súd návrh žalovaného na vykonanie tohto dôkazu
zamietol.Vzhľadomnauvedenéodvolateľjetohonázoru,žesúdnevykonalanepreskúmavalrelevantné
dôkazy navrhnuté žalovaným, nekonal v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, čo zakladá odvolacie

dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), h) Civilného sporového poriadku.

7.Žalobcoviakpodanémuodvolaniunavrhlirozsudokakovecnesprávnypotvrdiťazaviazaťžalovaného
nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu, že súd nevykonal
dokazovanie výsluchom svedkov, znaleckým posudkom znalca z odboru písmoznalectvo a vyžiadaním
si originálov listín z katastra nehnuteľností uviedli, že znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva

a vyžiadaním si originálov listín z katastra nehnuteľnosti mal žalovaný snahu preukázať skutočnosť,
že sporné nehnuteľnosti vydržať nemal záujem. Skutočnosť, či mal alebo nemal sporné nehnuteľnosti
záujem nadobudnúť je v spore o určenie vlastníckeho práva absolútne irelevantná, keďže podstatné je
len to, že žalovaný je toho času na listoch vlastníctva č. XXX a XXX, k. ú. M. evidovaný ako vlastník.
Pokiaľ ide o výsluchy žalovaným navrhnutých svedkov, tieto sa mali týkať nehnuteľností nachádzajúce

sa v k. ú. C., ktoré však nie sú predmetom konania. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný navrhnutými
dôkazmi nemal v úmysle dokazovať skutočnosti relevantné v tomto konaní (určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam), ale skutočnosti, ktoré môžu byť relevantné v inom konaní (napr. v trestnom konaní).
V podanom odvolaní nekonkretizoval, aké skutočnosti mal záujem navrhovanými dôkazmi preukázať.
Tým nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. K druhému odvolaciemu dôvodu

(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) žalovaný neuviedol, v čom by malo spočívať údajne nesprávne právne
posúdenie veci zo strany súdu, teda aplikácia právnej normy, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje,
opomenutím aplikácie právnej normy, ktorá sa na daný prípad aplikovať mala, prípadne nesprávny
výklad právnej normy. Tým nie je naplnený ani druhý odvolací dôvod. Žalobcovia sa nestotožňujú s
tvrdením žalovaného, že mal záujem sa so žalobcami dohodnúť, keďže tento uzavretie dohody so

žalobcami podmieňoval tým, že žalobcovia sa vzdajú iných právnych nárokov, predovšetkým vo vzťahu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C..

8. Žalovaný v replike zo dňa 08. 04. 2019 uviedol, že rozhodnutie je minimálne pokiaľ ide o trovy
konania nespravodlivé. Ak by súd bol vykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, dokázal by, že za vzniknutý

právny stav žalovaný nenesie zodpovednosť, čo by sa malo prejaviť pri rozhodovaní o náhrade trov
konania. Súd nesprávne vyhodnotil žalovaným predložený návrh dohody o urovnaní, ktorý žalobcovia
odmietali a tým zapríčinili pokračovanie v konaní, čím došlo k navyšovaniu trov konania. Zdôraznil, že od
začiatku súdneho konania tvrdil, že má záujem sa so žalobcami dohodnúť na dobrovoľnom odovzdaní
nehnuteľnostívk.ú.M.ažetietonikdynemalvúmyslenadobudnúť.KomisiaROEPmuspornépozemky

neoprávnene zapísala do vlastníctva, a preto si žalovaný pozemky úmyselne neprivlastnil, lebo bol
evidovaný ako ich vlastník, ale bez svojho pričinenia. Každopádne sa snažil riešiť vec mimosúdne, a
preto dňa 21. 09. 2017 doručil návrh upravenej dohody o urovnaní, ktorá mala byť uzatvorená medzi
žalovaným a žalobcami. Od začiatku konania návrhom na vypočutie svedkov sa snažil preukázať, že
nie je spoluzodpovedný za súčasný evidovaný stav v katastri nehnuteľnosti, snažil sa preukázať svoje

tvrdenia o neúmyselnom nadobudnutí sporných pozemkov. Preto má za to, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, aby súd žalobcom v 1. - 4.rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, a to či
konanie na súde prvej inštancie malo vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
i vec správne právne posúdil.11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v tom, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd konštatuje, že súd
nie je viazaný návrhom strán sporu na vykonanie dokazovania ani nie je povinný vykonať všetky

navrhnuté dôkazy. Vo vzťahu k uvedenému je v prvom rade potrebné uviesť, že pre naplnenie tohto
odvolacieho konania je z pohľadu gramatického výkladu predmetného ustanovenia potrebné, aby v
danom prípade išlo o zistenie rozhodujúcich skutočnosti, teda na vec sa vzťahujúcich okolností, ktoré
môžu byť v predmetnej veci relevantné, odvolateľ znaleckým posudkom a vyžiadaním si originálov
listín z katastra nehnuteľností mal snahu preukázať skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti nemal záujem

vydržať. Žiadal, aby do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectvo zistil zodpovednú osobu, ktorá
namiesto žalovaného podala na príslušný správny orgán návrhu na vydržanie v zmysle § 11 zákona č.
180/1995 Z. z.. Odvolací súd je toho názoru, že vykonaním navrhnutých dôkazov žalovaným by sa v
konaní nezistili také rozhodujúce skutočnosti, teda na vec vzťahujúce sa okolnosti, ktoré by mohli byť
v predmetnej veci relevantné. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie svedkov, títo mali vypovedať ohľadom
nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. C., ktoré však nie sú predmetom konania. Naviac v odôvodnení

rozhodnutia súd vysvetlil, z akého dôvodu návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania zamietol.
Preto neykonanie dôkazov, ktoré sa súd prvej inštancie rozhodol nevykonať, nie je vadou spôsobujúcou
účastníkom konania odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

neaplikuje príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správne zvolenej právnej
normy nesprávne interpretoval, alebo právnu normu na prejednávanú vec nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol v zásade žiadne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa

súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci
samej, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmvanej veci vykonal všetko dokazovanie,
ktoré bolo možné z návrhov strán vyvodiť a na jeho základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité
pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191
ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver. Na

vec správne aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a
svoje dôvody vedúceho k vyhoveniu žaloby riadne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom
sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

13. V prejednávanej veci mali žalobcovia bremeno tvrdenia, že sú vlastníkmi sporných pozemkov a že
tento stav stále trvá. Z tohto bremena tvrdenia mali dôkaznú povinnosť preukázať nadobúdací vlastnícky
titul. Túto skutočnosť žalobcovia preukázali, keďže nebolo sporné, že sú dedičmi po svojej matke P. M.,
rod. K., zomrelej XX. XX. XXXX, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe ako vlastníčka pozemkov v

pozemnoknižnej zápisnici č. XX, k. ú. M.. Matka žalobcov tieto pozemky za svojho života na iný subjekt
nepreviedla. Tiež bolo nepochybne preukázané, že pozemky evidované v pozemnoknižnej vložke č.
XX ako parcely mpč. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pod B24/a, č. d. XXXX/XXXX v podiele 3/128 zapísané
na meno P. K. - matka žalobcov (vydatá M.) v k. ú. M., sú v súčasnosti vedené na LV č. XXX a LV č.

XXX, k. ú. M.. Pokiaľ žalovaný nadobudol vlastnícke právo k týmto pozemkom vydržaním, bolo jeho
povinnosťou preukázať, že existujú zákonom stanovené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva,
t. j. oprávnenú (dobromyseľnú) držbu, trvajúcu po stanovenú dobu a spôsobilý predmet vydržania. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný sám uznával, že je ako vlastník zapísaný neoprávnene
k sporným nehnuteľnostiam, uznával, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. matke

žalobcov, na druhej strane podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a preto je otázne,
čo vlastne žalovaný žiada, ako chce, aby súd v tejto veci rozhodol. Ako vyplýva z obsahu spisu,
žalovanému v rámci ROEP boli osvedčené pozemky z pozemnoknižnej zápisnici č. XX pod B24/a, k.
ú. M. v podiele 3/128, teda rozhodnutím Okresného úradu B. C., katastrálny odbor, Vy XXX/XX/Vi-X
takto žalovanému boli osvedčené pozemky, ktoré mu nikdy nepatrili a ktoré od roku XXXX vlastnila

právna predchodkyňa žalobcov, ich matka. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že od začiatku konania
mal záujem mimosúdne vec vyriešiť poukazujúc na návrh dohody o urovnaní, k tomu je potrebné
uviesť,žežalovanýpodmieňovaluzavretiedohodytým,žesažalobcoviavzdajúinýchprávnychnárokov,predovšetkým vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., ktoré žalovaný podobne ako
sporné nehnuteľnosti nadobudol vydržaním (viď čl. IV bod 5 návrhu dohody o urovnaní).

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok vo výroku I, ktorým súd prvej
inštancie žalobe žalobcov vyhovel v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. K
odvolacej námietke týkajúcej sa rozhodnutia o trovách konania odvolací súd uvádza:

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

16. Aplikácia citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Dôvody
hodné osobitného zreteľa (teda či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení

povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť) sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného
plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody pomerne jasne vymedzené, stabilizované
judikatúrou spôsobujú čiastočne alebo úplný zánik práva, na náhradu trov konania u čiastočne alebo
u úplne úspešného účastníka sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

na strane sporových strán. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

17. Ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami

sporu. Použitie ust. § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že je zárobková
a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži
na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda povedané inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre
strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

18. Treba konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne:
a) neprimeraná tvrdosť,
b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
c) povaha a okolnosti sporu,
d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,

e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
f) osobitné pomery strany sporu,
g) nízky príjem

19. Čo sa týka aplikácie ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd nezistil z obsahu

spisu žiadne predpoklady, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP.

20. Keďže z výsledkov konania, zo spôsobu vedenia sporu a ani z iných procesných situácií nevyplynul
dôvod na použitie moderačného práva, odvolací súd potvrdil rozsudok aj v napadnutom výroku II o
náhrade trov konania ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom konaní
boli úspešní žalobcovia, preto vzhľadom na ich úspech v odvolacom konaní súd im priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).