Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/123/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715206837
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:1715206837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a

sudkýň JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanému Auto discont s.r.o., Šenkvická cesta 14/F, 902 01 Pezinok,
IČO: 35 899 620, právne zastúpený Mgr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom Tešedíkova 59, 841
06 Bratislava, o zaplatenie 1.799,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 17C/491/2015-142 zo dňa 10.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.799,-
eur s 5,5 % p.a. úrokom z omeškania od 05.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že
o výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, záver odborného vyjadrenia vypracovaného

znalcom V.. G. K., výpovede svedkov I. Y., V. I., Q. Y., V.. R. a uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 03.05.2015, predmetom
ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla M., farba strieborná EČ: C za kúpnu cenu 1.799,-
eur, z toho kúpna cena vo výške 1.000,- eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise
zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 799,- eur mala byť zaplatená prostredníctvom úveru na
základe zmluvy o úvere. Podľa vyjadrenia strán sporu, kúpna cena bola v celosti žalovanému zaplatená.
Predmetom konania je nárok na vrátenie kúpnej ceny v súvislosti s kúpnou zmluvou z dôvodu, že

žalobkyňa listom zo dňa 21.05.2015 odstúpila od kúpnej zmluvy, s čím žalovaný nesúhlasil. Pred
uzavretím kúpnej zmluvy žalobkyňa absolvovala skúšobnú jazdu a následne motorové vozidlo prevzala.
Po cca dvoch týždňoch a počte najazdených cca 500 km vozidlo prestalo byť funkčné a použiteľné.
Na základe telefonického vyjadrenia žalovaného, žalobkyňa na vlastné náklady dopravila vozidlo k
mechanikovi, ktorý skonštatoval nefunkčnosť, nepojazdnosť vozidla a potrebu opravy v rozsahu 1.100,-
eur. Následne žalobkyňa nefunkčné, nepojazdné vozidlo doviezla žalovanému po predchádzajúcom
odstúpení od kúpnej zmluvy.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 588, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1, 2, § 48 ods. 2 a §
457 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania vrátane doplneného
dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Je nesporné,že strany sporu dňa 03.05.2015 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo. V
dôsledku odstúpenia od zmluvy z dôvodu vady turbodúchadla, ktorá vada vyšla najavo dodatočne,
žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy, keďže išlo o vadu odstrániteľnú, ale náklady na jej odstránenie

sú neefektívne vzhľadom na kúpnu cenu vozidla a hodnotu vozidla, a preto túto vadu je potrebné
považovať za neodstrániteľnú. Doplnením dokazovania, a to opätovným výsluchom svedkov Q. Y., I. Y.
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že vada turbodúchadla bola
obsiahnutá v protokole o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla, ktorý žalobkyňa podpísala. Okolnosti,
za ktorých k podpisu protokolu došlo, možno považovať za omyl týkajúci sa druhu a obsahu právneho

úkonu. V konaní bolo preukázané najmä výsluchom svedka Q. Y., ktorý potvrdil pravdivosť obsahu
výpovede žalobkyne, že pred podpisom protokolu žalobkyňa o jeho obsahu nebola upovedomená.
Je zrejmé, že žalobkyňa protokol pred podpisom nečítala, ale uvedené nemožno pričítať na ťarchu
žalobkyne, ktorú zamestnanec žalovaného I. Y. nesprávne informoval o tom, že podpisuje iba doklad
o absolvovaní skúšobnej jazdy pre internú potrebu svedka. V tomto smere súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s výsluchom žalobkyne a svedka Q. Y., lebo bolo by v rozpore s logikou i potrebou žalobkyne,

aby uzavrela kúpnu zmluvu, ak by vedela o existencii vady turbodúchadla, na opravu ktorej vady bolo
potrebné vynaložiť 1.100,- eur, t.j. viac ako 60 % z kúpnej ceny vozidla. Vzhľadom na odborné znalosti
svedka Q. Y. je nepravdepodobné, že by odporúčal žalobkyni kúpu vozidla s takouto vadou. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že je potrebné zohľadniť aj okolnosti prípadu, že žalobkyňa na financovanie
predmetu kúpy uzavrela zmluvu o úvere a celkovú sumu, ktorú zaplatila za vozidlo je 2.779,12 eura.

Podľa názoru súdu prvej inštancie, je nemorálne zo strany žalovaného uvedenie žalobkyne do omylu, v
dôsledku ktorého podpísala protokol. Svedok I. Y. žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňu ústne
oboznámil s vadami osobného motorového vozidla a nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že jej uviedol pred
podpisom protokolu, že ide o interný doklad o absolvovaní skúšobnej jazdy. Svedkyňa V. I. nevedela
potvrdiť výpoveď svedka I. Y. a iný prostriedok procesnej obrany žalovaný neprodukoval. K vierohodnosti

svedka Q. Y. súd skonštatoval, že tento svedok pri existencii blízkeho príbuzenského vzťahu vypovedal
vierohodne, logicky súd nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede. Podľa názoru súdu
prvej inštancie, svedok I. Y. pri existencii jeho pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným, keby potvrdil, že
žalobkyňu neoboznámil s vadami vozidla, ohrozil by si pracovnoprávny vzťah. Pokiaľ žalobkyňa platne
odstúpila od zmluvy, zmluva sa v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka (správne, nie § 18 ods.

2) odstúpením od zmluvy zrušuje od začiatku. V zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je žalovaný
povinný vrátiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 1.799,- eur. Pokiaľ žalovaný namietal, že časť kúpnej ceny
bola uhradená prostredníctvom úveru, uvedené nemá vplyv na záväzkový vzťah medzi stranami sporu.
Kúpnu cenu zaplatila žalobkyňa žalovanému. Na záver súd dodal, že pokiaľ z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že vozidlo má platné STK a emisnú kontrolu do 04.02.2017 (vykonaná bola 04.02.2015, t.j. tri

mesiace pred kúpou vozidla) kupujúci dôvodne predpokladal, že vozidlo bude plne spôsobilé na jazdu
na pozemných komunikáciách počas platnosti STK. Navyše, každá osoba kupujúca osobné motorové
vozidlo kupuje vozidlo za účelom jeho používania po obvyklú dobu. I pri používaní ojazdeného vozidla je
dlhší predpoklad užívania vozidla ako dva týždne. Za iných okolností nadobudnutie motorového vozidla
stráca zmysel. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a v plnom rozsahu jej

vyhovel. Zároveň žalobkyni priznal uplatnený úrok z omeškania v súlade s ust. § 121 ods. 3 v spojení s §
517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne

uznesením po právoplatnosti vo veci.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Opätovne poukázal na skutkový
stav a predmet sporu s tým že so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Poukázal na to, že ani

pri opakovanom výsluchu svedka Q. Y., otca žalobkyne, nedošlo k rozptýleniu pochybností o jeho
dôveryhodnosti z dôvodov, na ktoré poukázal už v prvom podanom odvolaní. Zdôraznil, že uvedený
svedok bol prítomný na pojednávaní s tým, že žalobkyňa bola poučená súdom, že v prípade, ak
je prítomný na pojednávaní jej otec, nemôže byť ďalej vypočutý ako svedok. Tvrdené skutočnosti
žalobkyňou, že zamestnanec žalovaného ju uviedol do omylu, keď jej predložil na podpísanie protokol

o skúšobnej jazde s tvrdením, že ho má podpísať pre interné potreby tohto zamestnanca, žalobkyňa
nepreukázala, ani neoznačila žiaden dôkaz. Za nesprávny záver preto právny zástupca žalovaného
považoval záver vyplývajúci z odseku 30 napadnutého odôvodnenia, v časti pokiaľ súd uviedol, ... „že
svedok Q. Y. potvrdil, že žalobkyni nebol protokol o skúšobnej jazde predložený pred jeho podpísaním“.Ďalej poukázal na obsah protokolu o skúšobnej jazde, ktorý obsahuje detailný popis vád na predávanom
vozidle, s ktorého obsahom sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť. Svedok I. Y. poprel tvrdenia
žalobkyne o tom, že jej oznámil, že sa jedná o interný doklad a slúži len pre internú potrebu. Potvrdil,

že žalobkyňa o existencii vady turbodúchadla bola informovaná pred uzavretím kúpnej zmluvy. Aj
z ostatných okolností danej veci podľa žalovaného nepochybne vyplýva charakter protokolu, ktorý
žalobkyňa podpísala, že nepredstavoval, ani nemohol predstavovať interný doklad žalovaného, ale
predstavoval prílohu kúpnej zmluvy, prostredníctvom ktorej žalovaný žalobkyňu informoval o technickom
stave vozidla pre účely jeho predaja, o vade turbodúchadla a napokon o odporúčanej údržbe. Záver

súdu prvej inštancie, že žalovaný uviedol do omylu žalobkyňu, bol nesprávny, a preto súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Právny zástupca
žalovaného poukázal na to, že žalovaný odovzdal žalobkyni všetky relevantné podklady a dokumenty
týkajúce sa motorového vozidla a popisu jeho technického stavu a vád. Je však zrejmé, že žalobkyňa sa
s ich obsahom neoboznámila ani následne. Žalobkyňa svojpomocne s otcom doliali po troch dňoch olej,
pretože jej začala blikať kontrolka. Žalobkyňa mala všetky zmluvné dokumenty týkajúce sa motorového

vozidla, odporúčaného spôsobu jeho údržby a opráv, ktoré jej poskytol žalovaný, a preto jej nič nebránilo
sa s nimi oboznámiť. Žalobkyňa vedela, že kupuje nie nové motorové vozidla, ale používané. Ďalej
súd prvej inštancie poukázal na obsah svedeckej výpovede I. R., ktorý potvrdil, že vada turbodúchadla
vznikla v dôsledku opotrebovania vozidla. Tento svedok tiež potvrdil náklady na opravu uvedenej vady v
sume 1.100,- eur. Zdôraznil, že práve technickému stavu vozidla žalovaný v čase jej predaja prispôsobil

aj cenu vozidla. Žalovaný informoval žalobkyňu, že aktuálna kúpna cena nového motorového vozidla,
ktoré si kúpila žalobkyňa, je minimálne 18.000,- eur. Žalobkyňa zaplatila za motorové vozidlo 1/10-inu
kúpnej ceny nového vozidla. Kúpna cena zodpovedala technickému stavu a miere jeho opotrebenia.
Podľa názoru žalovaného, nie je opodstatnené tvrdenie súdu, že pokiaľ náklady na odstránenie vady
dosiahnu 91 % kúpnej ceny, tak takéto vady treba považovať za neodstrániteľné. Žalovaný súhlasil s

tvrdením súdu, že zákazníci si nekupujú vozidlá preto, aby im prestali fungovať po dvoch týždňoch, ale
zdôraznil, že ojazdené vozidlo predstavuje použitú vec, ktorú by si mal každý kupujúci dôkladne prezrieť
a následne zabezpečiť jeho údržbu a opravu, výmenu opotrebovaných súčastí, ide o všeobecne známu
povinnosť vlastníka použitej veci. Pokiaľ by žalobkyňa túto povinnosť splnila, nepochybne by mohla
kúpené motorové vozidlo ďalej užívať. Žalovaný odmietol záver súdu, že by sa voči žalobkyni dopustil

nemorálneho konania. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyni nevzniklo právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy so
žalovaným, pretože žalovaný túto informoval o vadách predávanej veci a osobitne o vade, v dôsledku
ktorej sa vozidlo po používaní žalobkyňou stalo nepojazdným. Žalovaný preto za vady na motorovom
vozidle nezodpovedá. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnil si nárok na

náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi názormi súdu prvej inštancie. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. K
odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný opakovane poukazuje na svoje tvrdenia, ktoré už uplatnil

v prvom odvolaní. Zdôraznila, že pri kúpe bola uvedená do omylu preto, že k vozidlu boli predložené
doklady o emisnej a technickej kontrole vozidla platné do 04.02.2017, a teda podľa podkladov bolo
vozidlo spôsobilé premávky na cestných komunikáciách. V skutočnosti to nebolo a vozidlo vôbec nebolo
spôsobilé premávky na cestných komunikáciách, čo v dôsledku tvrdí aj žalovaný, ktorý síce tvrdil, že
žalobkyňu informoval o vade turbodúchadla pred uzavretím kúpnej zmluvy, čo však nie je pravda. Podľa

znalca, vada turbodúchadla bola taká, že vozidlo v takomto stave mohlo spôsobiť fatálny úbytok oleja v
motore a jeho poškodenie. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný odpredával vozidlo s takou vadou, ktorá
robí vozidlo nepoužiteľným na cestných komunikáciách, a teda nemal ani jej umožniť odchod na cestné
komunikácie, ale upozorniť ju na to, že vozidlo je potrebné najprv odtiahnuť do servisu a až potom je
spôsobilénapoužívanie.Skonštatovala,žezáverjejednoznačný,lebopredanévozidlonebolospôsobilé

jazdy na cestných komunikáciách, pričom sám žalovaný vo výpovedi dňa 22.04.2016 uviedol, že vozidlo
predával ako funkčné vozidlo na používanie. Ak by naozaj bola o týchto vadách informovaná ako tvrdí
žalovaný, s určitosťou by motorové vozidlo nekúpila a s určitosťou by jej otec neodporúčal vozidlo kúpiť.
Poukázala na ochranu svojich práv ako spotrebiteľa voči nekalým praktikám súkromných podnikateľov
s tým, že sa stotožnila so záverom súdu o nemorálnom konaní. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok.

4. Právny zástupca žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu písomne
nevyjadril.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov,
ďalej len CSP) v spojení s § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vzhľadom na včas podané odvolanie osobou

oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania, s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke dňa 3.4.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámenímsasobsahomspisu,zistenýmskutkovýmstavom,akoajprávnymposúdenímdôvodnosti
uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení
vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie náležite postupoval v
súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č.k. 4Co/134/2016-115 zo dňa
16.11.2017 s tým, že doplnením dokazovania, následne rozhodnutím vo veci samej náležite vyhodnotil

jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191
CSP, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj správne právne vec posúdil.

Je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe spotrebiteľskej zmluvy.
Pri posudzovaní obsahu spotrebiteľskej zmluvy pri pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo skutkových okolností danej veci, najmä z
uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 3.5.2015 (č.l. 22 spisu) vyplýva z bodu D opísaný faktický stav
automobilu, z ktorého bodu vyplýva ... „že technický stav automobilu je veľmi zlý a je možné
predpokladať, že v rámci technickej kontroly nemusí byť uznaný spôsobilý k prevádzke na pozemných
komunikáciách...“. Ďalej z protokolu o skúšobnej jazde a odovzdaní vozidla (č.l. 25 spisu) vyplýva, že

motorové vozidlo malo zvýšenú hlučnosť, motor bol opotrebovaný so zníženým výkonom, z prevodovky
unikal olej, bola hlučná a opotrebovaná, ako aj z bodu IX. vyplýva, že predajca zaznamenal hlučný a
nepravidelný chod motora, nadmerné opotrebenie zotrvačníka, nadmerné opotrebovanie turbodúchadla
s tým, že doporučil kontrolu, prípadne opravu, ako aj nefunkčný ventilátor kúrenia. Žalobkyňa užívala
motorové vozidlo po dobu 2 týždňov s tým, že následne došlo k úbytku oleja v motore a vozidlo

prestalo byť funkčné, stalo sa nespôsobilým prevádzky na cestných komunikáciách. Príčinou poruchy
sa stalo turbodúchadlo, ktoré podľa predložených listinných dôkazov si vyžaduje opravu v rozsahu
nad 1.100,- eur. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že pokiaľ
bolo v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy poškodené nefunkčné turbodúchadlo, ktoré podľa odborného
vyjadrenia vypracovaného V.. G. K., znalcom z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave,

stanovenie hodnoty cestných vozidiel a technický stav cestných vozidiel č. XXXXXX-XX/XXXX (č.l.
7-10) vypracovaného pre účely posúdenia technického stavu a vyjadrenia sa k predmetu reklamácie
motorového vozidla M. G. X.X dCi, EČ: C., VIN Q., že predmetné motorové vozidlo vzhľadom na
jeho vek 11 rokov, ale aj počet najazdených kilometrov oveľa viac ako 170.000 km mohlo mať
opotrebované všetky popísané skupiny, aj spôsobom jazdy a obsluhy, kvalitou poskytnutého servisu

a prevádzkovými podmienkami. Vo vzťahu k zistenej poruche znalec konštatoval, že vozidlo malo
už pri preberaní kupujúcim nadmerne opotrebované turbodúchadlo. V dôsledku tohto opotrebenia
klzných častí motorovým olejom mazanej osi rotora došlo k nasatiu motorového oleja do sania
motora, ktorý potom horel v spaľovacom priestore a spôsobil nadmerné dymenie. Oprava spočíva vo
výmene turbodúchadla a ďalších ovplyvnených častí motora najčastejšie EGR ventila, sacieho potrubia,

ktoré možno vyčistiť. Takéto zistenie skutkového stavu podľa názoru odvolacieho súdu následne
spochybňuje vydané osvedčenie o technickej kontrole motorového vozidla dňa 4.2.2015 pod č. G.,
ako aj osvedčenie o emisnej kontrole č. G. vydané dňa 4.2.2015 s tým, že motorovému vozidlu bolo
priznané osvedčenie o technickej kontrole a emisnej kontrole platné do 4.2.2017. K uzavretiu kúpnejzmluvy došlo 3 mesiace pred vykonaním technickej a emisnej kontroly. Podľa názoru odvolacieho súdu,
i napriek vyznačeniu rozsahu opotrebenia motorového vozidla, žalovaný ako predajca porušil povinnosti
vyplývajúcemuzust.§596Občianskehozákonníkatýkajúcesaupozorniťkupujúcehonavady,oktorých

vie. I napriek popísaným vadám motorového vozidla, rozsahu poškodenia uvedeného v čl. bodu IX.
protokolu o odovzdaní motorového vozidla žalovaný v konaní nepreukázal, že by si splnil povinnosť
predávajúceho náležite upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých má vedomosť vyplývajúce mu z ust.
§ 596 Občianskeho zákonníka, lebo umožnil žalobkyni používať motorové vozidlo bez toho, že by jej
náležite ako spotrebiteľke vysvetlil, že je potrebné motorové vozidlo najprv opraviť. Navyše predložením

platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole aj podľa názoru odvolacieho súdu, došlo k uvedeniu
žalobkyne do omylu o skutočnom technickom stave motorového vozidla. Podľa tvrdenia žalobkyne a na
základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedka Q. Y., otca žalobkyne, žalobkyňa
o nevyhnutnosti opravy motorového vozidla z dôvodu poruchy turbodúchadla nemala žiadnu vedomosť.
Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že aj keď žalobkyňa kupovala použité motorové vozidlo,
kupovala ho za účelom jeho užívania vzhľadom na platné osvedčenie o technickej a emisnej kontrole

do 4.2.2017. Motorové vozidlo sa stalo nefunkčné po 2 týždňoch od uzavretia kúpnej zmluvy.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní. Z obsahu spisu vyplýva,
že žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani jej nevznikli, a preto odvolací súd v záujme
rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou vyplývajúcou z čl. 4 ods.
2 v spojení so zásadou hospodárnosti vyplývajúcou z čl. 17 Základných princípov CSP žalobkyni nárok

na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.