Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226087
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8113226087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: F. U., F.. XX.XX.XXXX, T.
P. XX, XXX XX H., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so
sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému: Future Media Invest, spol.
s r.o., so sídlom Komenského 4, 080 01 Prešov, IČO: 44 871 953, právne zastúpenému JUDr. Jánom
Kasenčákom, advokátom so sídlom Juraja Fándlyho 2163/7, 010 01 Žilina, v konaní o zaplatenie 11.880
eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/119/2013-413 zo
dňa 16.04.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok vo výroku II a v súvisiacom výroku IV. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
sumu vo výške 7.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Priznáva sa žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z
prisúdenej istiny, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku V.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

,,I. Konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 418,00 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 11.462 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 11.462 Eur odo dňa 16.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne zamieta.

IV. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,96 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline m á vo vzťahu k žalovanému nároku na odmenu
v rozsahu 100 % za podaný Znalecký posudok číslo 46/2017.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 588, § 589,
§ 596, § 597 ods. 1 a 2, § 598, § 599 ods. 1 a 2, § 600, § 612, § 616, § 619 ods. 1 a 2, § 620 ods. 1, § 622
ods. 1 a 3, § 623 ods. 1 a 2, § 625, § 626 ods. 1 až 3, § 627 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa
08.08.2011 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou uzatvorená Kúpna
zmluva, predmetom ktorej bola kúpa rozostavaného bytu číslo 10 - 2. mezanín, vo vchode číslo XX, na

X. poschodí bytového domu v H., na ulici P., súpisné číslo domu XXXX, zapísaného na Liste vlastníctva
číslo XXXX. Uzatvoreniu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy
dňa 27.03.2011, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni dodať byt o podlahovej výmere
90 m2. Konštatoval, že Zmluva o uzatvorení budúcej zmluvy, ako aj uzatvorená Kúpna zmluva medzi
stranami sporu zo dňa 08.08.2011 spĺňajú charakter spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že aj keď v zmluve

o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a v kúpnej zmluve nie je špecifikované, že sa predáva byt o
jednotkovej cene za 1 m2, súdu to vyplývalo z konania samotného žalovaného, ktorý z pôvodnej ceny
bytu 95.700 eur (článok 5. bod 5.1 zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy) zvýšil kúpnu cenu za byt na
99.000 eur, keďže ponúkal byt žalobkyni o podlahovej výmere 90 m2. Následne medzi stranami tohto
sporu bola uzatvorená dňa 08.08.2011 Kúpna zmluva, kde v článku 3. bod 3.1 žalovaný deklaroval
dodanie bytu o podlahovej výmere 90 m2. Na základe samotného konania žalovaného, ktorý pri

pôvodnej zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy deklaroval kúpnu cenu 95.700 eur za 87 m2 a neskôr túto
sumu zmenil na 99.000 eur za 90 m2 považoval za zrejmé, že podlahová plocha bytu bola smerodajná
vo vzťahu k určeniu konečnej ceny bytu. Podľa názoru súdu prvej inštancie si žalobkyňa objednala u
žalovaného byt o podlahovej ploche 90 m2. Žalobkyňa ako kupujúca má právo, aby kupovaná vec
mala vlastnosti také, aké boli deklarované v uzatvorenej kúpnej zmluve medzi stranami sporu, teda, aby

vec mala požadovanú akosť, množstvo, to znamená výmeru a bola bez vád. V čase, keď strany sporu
uzatvárali Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, byt ešte neexistoval, preto podľa názoru súdu žalobkyňa
nebola spôsobilá urobiť obhliadku bytu, byt si premerať a na základe takto zisteného stavu si ho kúpiť.
Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal dodať žalobkyni byt o podlahovej výmere 90 m2. Tým, že dodal
byt menšej výmery, čo bolo v konaní preukázané rozsiahlym znaleckým dokazovaním, porušil svoje

povinnosti a svoj záväzok nesplnil. Samotná žalobkyňa v konaní pred súdom vypovedala, že mali spolu
s manželom záujem o byt väčšej výmery, ktorý by dosahoval celkovú plochu 90 m2. Žalovaný deklaroval
žalobkyni záručnú dobu v trvaní tridsiatich šiestich mesiacov od prevzatia bytu. Žalobkyňa ihneď po tom,
čo zo Znaleckého posudku O. zistila, že byt má nižšiu podlahovú výmeru, oznámila túto skutočnosť
žalovanému výzvou zo dňa 02.07.2013 a uplatnila si nárok na zľavu z kúpnej ceny. Žalobkyňa tak

postupovala v rámci záručnej doby, a teda nedošlo u nej k preklúzii práv vyplývajúcich zo zodpovednosti
žalovaného za vadu bytu. Uviedol, že pokiaľ žalovaný argumentoval v priebehu tohto konania tým, že
žalobkyňa zaslala žalovanému pôdorys budúceho bytu, o čom bola súdu predložená rozsiahla mailová
komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným, kde vyznačila, kde sa majú nachádzať jednotlivé priečky
bytu, z pôdorysu však nevyplynulo pre žalobkyňu, že šikmé časti stropu budú umiestnené nižšie ako vo

výške130cm,atedažesanebudúzapočítavaťdosamotnejpodlahovejplochybytuabudúnevyužiteľné
pri užívaní bytu.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“). Úspech žalobkyne v tomto konaní predstavoval 96,46 %,

jej neúspech 3,52 %, z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,96 %. V zmysle §
256 ods. 1 CSP žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 418 eur, keď žalobný
návrh v tejto časti vzala späť. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov konania
v rozsahu 92,96 % vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady týchto trov konania malo byť rozhodnuté
postupom podľa § 262 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozsudku. V tomto konaní súd prvej inštancie zároveň rozhodol aj o odmene Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za podaný Znalecký posudok číslo 46/2007. Časť odmeny tohto
Znaleckého ústavu za podaný znalecký posudok nie je krytá preddavkom, preto súd rozhodol o nároku
na odmenu tohto ústavu za podaný znalecký posudok vo vzťahu k žalovanému ako neúspešnej strane
sporu.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 vyzval
strany sporu, aby prípadne navrhli vykonať dôkazy na ďalšom pojednávaní, načo právny zástupca
žalovaného predložil na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 rozsudok Krajského súdu v Trnave,

sp. zn. 24Co/158/2013, ktorého závery boli jasne v prospech argumentácie žalovaného a v prospech
zamietnutia žaloby. Žalovaný a jeho právny zástupca produkovali len tie dôkazy, ktoré označili na
pojednávaní konanom dňa 05.02.2018. Následne na pojednávaní konanom dňa 26.03.2018 súd uviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci, ktoré bolo v rozpore s tým, ktoré formuloval Krajský súd vTrnave v rozsudku vydanom pod sp. zn. 24Co/158/2013. Namietal tak, že súd prvej inštancie svojím
postupom znemožnil žalovanému a jeho právnemu zástupcovi vykonať akékoľvek procesné práva,
najmä riadne a včas navrhnúť iné dôkazy resp. argumentačne si obhájiť návrh na vykonanie dôkazu,

ktorý produkoval právny zástupca žalovaného. Súd prvej inštancie takýmto postupom zároveň porušil
čl. 2 základných princípov, a to najmä ods. 3, v zmysle ktorého cit.: “Ak sa spor na základe prihliadnutia
na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a
presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu”. Považoval záver formulovaný súdom prvej inštancie za
nesprávny, rozporný so skutkovými zisteniami samotného súdu prvej inštancie, pretože: a) žalobkyňa

kupovala existujúci byt - k prevodu vlastníckeho práva došlo predsa kúpnou zmluvou a nie zmluvou
o vstavbe/nadstavbe/prístavbe bytu. K jej nadobudnutiu teda došlo nie originárnym spôsobom, ale
derivatívnym, b) žalobkyňa sa sama vyjadrila, že byt niekoľkokrát navštívila, c) byt ako taký nevzniká
zápisom do katastra nehnuteľností; byt sa zapisuje na základe verejnej listiny, a teda Okresný úrad,
odbor katastra iba záznamovým konaním na základe verejnej listiny zapisuje to, čo už vzniklo; preto
dňa 08.08.2011 v čase uzavretia kúpnej zmluvy byt existoval; taktiež je nesprávny záver súdu, že v

čase podpisu si žalobkyňa nemohla byt obzrieť, premerať ho, pretože už v deň uzavretia zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve odoslala žalobkyňa pôdorys bytu, pričom postupovala podľa bodu 3.2 zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, d) súd opomenul, že žalobkyňa ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy mohla
využiť ustanovenie § 5 ods. 1 písm. f) zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov platné v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré slúži presne na takéto

situácie. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/158/2013, ktorý
dospel k záveru, že znaleckým posudkom nemožno meniť ani korigovať zmluvné dojednania účastníkov.
Ak účastníci dojednali určitý predmet prevodu a zaň určitú a to jedinú cenu, nemôže mať relevanciu pri
posudzovaní obsahu právneho vzťahu založeného zmluvou znalecké ocenenie. Pri určovaní primeranej
zľavy z kúpnej ceny je znalecký posudok irelevantný. Vo veci Krajského súdu v Trnave sp. zn.

24Co/158/2013 bola riadne uzatvorená kúpna zmluva, navrhovateľ si ako kupujúci byt obhliadol a
dokonca sa v danom prípade aj nasťahoval. V našom prípade sa síce žalobkyňa nenasťahovala do bytu,
ale poznala celý byt vzhľadom k tomu, že si sama vypracovala pôdorysy bytu s výmerami ako bolo vyššie
uvedené. Aj súd v odôvodnení uviedol, že byt žalobkyňa navštívila asi 10-krát. Krajský súd v Trnave
ďalej dospel k záveru, že podlahová plocha bytu nie je vlastnosť ako taká, ktorej nesprávny - zavádzajúci

údaj by mohol byť vadou bytu. Ide o chybu, ktorú je možné napraviť prípadným dodatkom zmluvy, ale
nesprávny údaj nemôže byť považovaný za vadu bytu. Vada bytu môže prameniť len z jeho stavu.
Krajský súd v Trnave v tomto smere zastával názor, že zo strany navrhovateľa išlo o nedbanlivosť a
nedostatočnú opatrnosť pri kontrahovaní zmluvy. V prípade žalobkyne šlo o nedbanlivosť, pretože podľa
§ 5 ods. 1 písm. f) zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mohla

žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku. Ďalej namietal, že súd mal vyhovieť návrhu na vykonanie
dôkazu znaleckého dokazovania s výpočtom objemu, ktorý by bol dodaný v prípade, ak by rozmery bytu
boli v súlade so znaleckým posudkom, a objemu, ktorý bol nakoniec dodaný. Žalovaný si s vlastníkmi
bytov v zmluve o nadstavbe domu jasne upravili práva a povinnosti a nároky vyplývajúce z tejto zmluvy.
Aksapretozmluvnéstranydohodnú,žebytč.XX budemaťvýmeru90m2,vylúčilitakpoužitietechnickej

normy STN 73 4301. Znaleckým posudkom preto nemožno zasahovať do zmluvnej slobody. Znaleckým
posudkomvyhotoveným,čiužžalobkyňoualebosúdomnazákladeprávoplatnéhouzneseniasanemôžu
meniť zmluvou stanovené vzájomné práva a povinnosti a už vôbec nie voči osobám, ktoré ani nie sú
stranami sporu. Podľa názoru žalovaného a právneho zástupcu technická norma STN 73 4301 nemá
žiaden právny základ a nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. Za nesprávne považoval aj

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tom, že cena bola stanovená za 1 m2. Zo žiadneho
vykonaného dôkazu táto skutočnosť priamo alebo nepriamo nevyplýva. Len skutočnosť, že ak vydelíme
výšku kúpnej ceny (99.000 eur) výmerou (90 m2), vyjde nám 1.100 eur/1 m2, nezakladá oprávnenosť
takéhoto záveru. Podľa žalovaného je nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie aj
z dôvodu, že podľa názoru právneho zástupcu žalovaného k určeniu výmery a podlahovej plochy

došlo v administratívnom konaní, keď predmetný byt bol následne kolaudovaný, pričom žalobkyňa v
zmysle vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku bola oprávnená do 2 mesiacov odo dňa, keď sa
dozvedela o údajnej nesprávnej výmere, napadnúť správnou žalobou kolaudačné rozhodnutie, čím by
mohla prípadne preukázať, že výmera podlahovej plochy bytu nie je taká, ako je uvedená v znaleckom
posudku znalca O. Pokiaľ ide o výrok V. rozsudku, namietal, že žalovaný nemôže byť zaviazaný zaplatiť

Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity odmenu. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
má nárok na úhradu odmeny voči štátu (súdu) a ten to má následne vyporiadať so stranami sporu podľa
pomeru úspechu (napr. žalobca/žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu za podaný znalecký posudok).
V zmysle uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancietak,žežalobuzamieta.ZároveňnavrholzmeniťvýrokIV.rozsudkusúduprvejinštancietak,žežalobkyňa
je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%,

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Je toho názoru, že účastníci konania mali
dostatočný priestor a čas na navrhovanie a riadne vykonanie dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia a
nimi preukazované skutočnosti. Žalovaný mal priestor takmer štyri roky na navrhovanie dôkazov a
dokazovanie ním tvrdených a uvádzaných skutočností. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neakceptoval
závery rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/158/2013, nemá za následok porušenie jeho

práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/158/2013 vychádza z
iného skutkového stavu, a preto je na danú vec nepoužiteľné. Zároveň ide o rozhodnutie krajského súdu
a nie Najvyššieho súdu SR. Podľa žalobkyne je dokazovanie plne v kompetencii súdu prvej inštancie.
V súlade s § 185 ods. 1 CSP rozhodne súd o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd prvej
inštancie nebol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale iba tie, ktoré uznal za vhodné na riadne
zistenie skutkového stavu veci. Žalobkyňa je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe riadne

vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu
veci.Súdvykonaldokazovanievsúladesnávrhomžalovanéhoaprihliadalnazáverystanovenéznalcom
- Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého navrhol žalovaný. Znalec dospel v
znaleckom posudku k jednoznačnému záveru o tom, že výmera podlahovej plochy bytu je 79,58 m2.
Keďže určenie podlahovej plochy bytu je skutočnosťou, na ktorej určenie sa vyžadujú odborné znalosti,

súd v súlade s návrhom žalovaného ustanovil znalca a znalcovi položil otázky navrhnuté účastníkmi
konania. Je plne v kompetencii súdneho znalca vypracovať posudok vo veciach, na ktoré sa vyžadujú
odbornéznalostianaktoréjeznalecplnespôsobilý. AkžalovanýodkazujenaZmluvuonadstavbedomu
uzatvorenú s vlastníkmi bytov dňa 17.06.2010, ide o zmluvu, ktorej žalovaná nebola zmluvnou stranou
a ktorá je v danej veci nepodstatná. Znalec vypracovaným znaleckým posudkom žiadnym spôsobom

nezasiahol do zmluvnej slobody strán Zmluvy o nadstavbe. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej
inštancie preukázala, že kúpna cena bytu bola určená ako súčin sumy 1.100 eur a výmery podlahovej
plochy bytu. Dodaním bytu menšej ako dohodnutej výmery má predaná vec vady a pri uplatňovaní
nárokov z vád predaného tovaru sa postupuje v súlade s § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jedným
z nárokov z vád je aj právo kupujúceho požadovať zľavu z kúpnej ceny vo výške zodpovedajúcej povahe

a rozsahu vady. Menšia výmera bytu nemá za následok neupotrebiteľnosť bytu a nemožnosť ho užívať.
Žalobkyňa si v rámci svojich nárokov vyplývajúcich z vád predanej veci uplatnila nárok na zľavu z kúpnej
ceny vo výške zodpovedajúcej povahe a rozsahu tejto vady. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhla,
aby odvolací súd odvolanie zamietol, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Odvolací súd sa vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu zaoberal najprv tým, či postupom súdu
prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnejochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mu znemožnil vykonať akékoľvek procesné práva,
najmä riadne a včas navrhnúť iné dôkazy resp. argumentačne si obhájiť návrh na vykonanie dôkazu

(rozsudok Krajského súdu v Trnave dňa 05.02.2018.), ktorý produkoval právny zástupca žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 05.02.2018, nakoľko na nasledujúcom pojednávaní súd prvej inštancie už
formuloval svoje predbežné právne posúdenie.

12. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

13. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

14. Podľa § 181 ods. 1 až 4 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže

odkázať na svoje písomné podanie. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia
sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a
ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak
už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami
o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o

dokazovaní. Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné
splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a
dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.

15. Podľa § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje
za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

16. S účinnosťou nového procesného kódexu Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 bola v

zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 zakotvená (mimo iného) povinnosť súdu po otvorení pojednávania,
prednesení žaloby, vyjadrení žalovaného k prednesu žalobcu na prvom pojednávaní, uviesť predbežné
právne posúdenie veci. Znamená to, že súd je povinný subsumovať významné skutkové okolnosti
prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia a prezentovať relevantný právny názor. Predbežné
právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho

rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú
a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a
pod. Účelom tohto inštitútu je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane
prevencie tzv. prekvapivých rozhodnutí. Avšak ani v prípade predbežného právneho posúdenia veci nie
je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný. Nikde v zákone nie je uvedené, že aj keď sudca

vysloví predbežný právny názor, že ním bude aj do budúcna viazaný. Striktné dodržiavanie uvedeného
ustanovenia by znamenalo absolútne formalistický proces.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 05.02.2018 vo svojom
vyjadrení k prednesu žalobkyne žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, pričom poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/158/2013, ktorý krátkou cestou predložil súdu. Zo zápisnice
o pojednávaní je zrejmé, že súd prvej inštancie poučil strany sporu o sudcovskej koncentrácii, že
všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je potrebné predložiť v lehote 30 dní od tohto
pojednávania. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň 26.03.2018 za účelom vzájomného
doručenia písomných vyjadrení strán sporu protistrane. Na pojednávanie konanom dňa 26.03.2018

sa ustanovili strany sporu spoločne s právnymi zástupcami. Súd prvej inštancie nariadil dokazovanie
oboznámením a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, vrátane záverov
znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Následne súd prvej inštancie v súlade s §
181 ods. 2 CSP vyslovil predbežné právne posúdenie v tom smere, že žalobu považoval za dôvodnú.18. Odvolací súd uvádza, že nevidí porušenie procesných práv žalovaného, spočívajúcom podľa
neho v znemožnení argumentačne si obhájiť návrh na vykonanie dôkazu, s ohľadom na predbežné

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pretože takéto posúdenie by súd nezaväzovalo v ďalšom
konaní, ak by žalovaný predložili ďalšie dôkazy vyvracajúce skutočnosti, z ktorých by pri predbežnom
vyjadrení právneho názoru na vec vychádzal. Súd prvej inštancie po vyslovení predbežného právneho
posúdenia na pojednávaní konanom dňa 26.03.2018 vyzval prítomného právneho zástupcu žalovaného
na predloženie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania. Žalovaný reagoval s návrhom ustanoviť

znalca na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý by vypočítal objem predmetného bytu. Tento návrh
bol súdom prvej inštancie zamietnutý z dôvodu nehospodárnosti. Súd prvej inštancie tak poskytol
žalovanému priestor doplniť dokazovanie, a tým možnosť ovplyvniť zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci. Platí predsa, že objektívne právo je súd vždy
spôsobilý interpretovať (iura novit curia), avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený
skutkový stav v procesnom zmysle. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú

odvolaciu námietku žalovaného tykajúcu sa porušenia jeho práva na spravodlivý proces.

19. V odvolaní ďalej žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení nároku žalobkyne na zľavu z kúpnej ceny (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok zo zodpovednosti za vadu veci, ktorá mala spočívať

v menšej podlahovej ploche, než je uvedená v kúpnej zmluve. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť,
konkrétne byt v bytovom dome. Predaj nehnuteľnosti predstavuje z právneho hľadiska uzatvorenie
kúpnej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

21. Podľa 588 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 08.08.2011 (ďalej len ,,OZ“) z kúpnej

zmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

22. Podľa § 596 OZ, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní
kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

23. Podľa § 597 ods. 1 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

24. Podľa § 599 ods. 1, 2 OZ, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu.
Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do
24 mesiacov od prevzatia veci. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na
súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

25. V prejednávanom prípade nebolo sporným, že žalobkyňa ako kupujúca a žalovaný ako predávajúci
uzatvorili dňa 08.08.2011 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva
zo žalovaného na žalobkyňu, a to k rozostavanému bytu č. XX - X mezanín, nachádzajúcom sa vo
vchode číslo XX, na 2. poschodí bytového domu v H., na ulici P., súpisné číslo domu XXXX, postaveného
na parcele registra ,,C“ číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX (ďalej len ako ,,byt“). Spolu s bytom

bol predmetom prevodu aj spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam a k
pozemku zastavanému bytovým domom s veľkosťou 90/1347. Kúpna cena bola dojednaná vo výške
99.000 eur. Podľa dojednania čl. III. ods. 4 Kúpnej zmluvy celková veľkosť podlahovej plochy bytu, ktorý
bol predmetom prevodu, mala byť 90 m2. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve dňa 27.03.2011, v zmysle ktorej sa žalovaný ako budúci predávajúci zaviazal

odpredať byt č. XX vo vchode č. XX, ktorý vznikne nadstavbou na obytnom dome na ul. P. XX s celkovou
podlahovou plochou 90 m2, spoločne so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a spoločným
zariadeniam a k pozemku a žalobkyňa ako budúca kupujúca vyhlásila, že tieto nehnuteľnosti kupuje dovýlučného vlastníctva. V zmysle čl. V. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na
kúpnej cene 99.000 eur.
26. V konaní pred súdom prvej inštancie bola spornou výmera podlahovej plochy bytu a to, či nižšia

výmera podlahovej plochy, než bola dohodnutá v kúpnej zmluve je vadou, ktorá by priznávala žalobkyni
ako kupujúcej právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny bytu. Žalobkyňa si uplatnila zľavu z kúpnej
ceny vo výške 11.880 eur na základe tvrdenia, že skutočná podlahová plocha bytu je 79,20 m2, a nie
90 m2, ako je uvedené v kúpnej zmluve, čo podľa nej preukazuje aj znalecký posudok, ktorý si dala
vypracovať za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti znalkyňou O.. L. Z.. Zľavu z kúpnej

ceny vo výške 11.880 eur vypočítala ako násobok rozdielu medzi dohodnutou a skutočnou podlahovou
plochou vo výške 10,80 m2 a dohodnutej ceny bytu za 1 m2 vo výške 1.100 eura. Žalovaný nesúhlasil
so žalobou, pričom sa odvolával okrem iného i na znalecký posudok vypracovaný O.. D., ktorý stanovil
veľkosť podlahovej plochy bytu vo výške 90 m2, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
24Co/153/2018,ktorývobdobnejvecidospelkprávnemuzáveru,ženesprávnyudajopodlahovejploche
bytu nie je vadou.

27. Pokiaľ ide o otázku výmery podlahovej plochy bytu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že skutočná rozloha podlahovej plochy bytu je 79,20 m2. Z obsahu spisu je zrejmé,
že v tomto smere bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré potvrdilo tento záver. Obe sporové
strany opierali svoje dôkazné tvrdenia o znalecké posudky, ktoré mali potvrdiť ich protichodné závery

o výmere podlahovej plochy. Zo znaleckého posudku znalkyne O.. L. č. XX/XXXX zo dňa 10.06.2013
vyplýva veľkosť vypočítanej podlahovej plochy bytu 79,20 m2. Uvedený záver bol v rozpore so závermi
znaleckého posudku znalca O.. D. č. XX/XXXX zo dňa 28.06.2011, ktorý stanovil veľkosť podlahovej
plochy bytu 90,10 m2. Za účelom odstránenia rozporných záverov znalcov, súd prvej inštancie nariadil
znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý vypracoval znalecký posudok č.

46/2017 zo dňa 11.10.2017. Z jeho záverov vyplýva, že veľkosť podlahovej plochy bytu je totožná s
tou, akú určil znalecký posudok O.. L. Z. č. XX/XXXX, t. j. 79,20 m2, pričom ten nevykazuje metodické
nedostatky pri určení podlahovej plochy. Na druhej strane Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
konštatoval metodické nedostatky znaleckého posudku znalca O.. D. č. XX/XXXX pri určení podlahovej
plochy, keď napr. na základe rozmerov vyznačených znalcom vo výkresoch v prílohe znaleckého

posudku nemožno vypočítať podlahovú plochu bytu, nakoľko nie sú uvedené rozmery jednotlivých
miestností; znalec určil len vzdialenosti hlavných konštrukcií - obvodových stien bytu. Odvolací súd
dodáva,žetobolprávežalovaný,ktorýnavrholsúduprvejinštancieustanoviťÚstavsúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity na vypracovanie znaleckého posudku.

28. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz znaleckým posudkom za účelom
určenia objemu bytu, čím zaťažil rozsudok vadou podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. K tejto odvolacej
námietke odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie
o nehospodárnosti takého navrhnutého dokazovania (bod č. 56 odôvodnenia).

29. V prípade odvolacích námietok žalovaného tykajúcich sa (ne)záväznosti technickej normy STN 73
4301, na základe ktorej znalecký ústav určil veľkosť podlahovej plochy, tie odvolací súd nepovažoval
za relevantné. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa
ustanovenia § 191 CSP, teda podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,

čo uviedli účastníci. Znalecký posudok je jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré súd síce hodnotí
ako každý iný dôkaz, od iných dôkazov sa však odlišuje tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté
nepodliehajú hodnoteniu súdom podľa zásad § 191 CSP. Súd pre nedostatok odborných vedomostí
z príslušného znaleckého odboru, neposudzuje vecnú správnosť znaleckého posudku. Hodnotenie
dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú

podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté k všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba
vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či odôvodnenie
znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Z uvedeného vyplýva, že dôkaz
znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov. V danom spore súd prvej inštancie pribral na vypracovanie znaleckého posudku

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý podľa normy STN 73 4301 - Budovy na bývanie
stanovil podlahovú plochu bytu. Znalecký ústav zhodnotil všetky podklady, ktoré mu boli poskytnuté,
posúdil skutočnosti, ktoré mu boli určené za pomoci normy STN 73 4301 - Budovy na bývanie a na
základe toho dospel k záveru o veľkosti podlahovej plochy bytu. Je plne v kompetencii znalca vypracovaťznalecký posudok vo veciach, na ktoré sa vyžadujú odborné znalosti a na ktoré je znalec plne spôsobilý.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý vo
svojom znaleckom posudku uviedol, že ide o jediný technický predpis všeobecne určujúci spôsob

určenia podlahovej plochy. Neuvedenie výpočtu podlahovej plochy v zákone č. 182/1993 Z. z., nemôže
dať voľnosť výkladu spôsobu jej určenia, keď na spôsob jej určenia existuje platná technická norma.
Súdu prvej inštancie neprislúchalo právo posúdiť vecnú správnosť aplikácie normy STN 73 4301 -
Budovy na bývanie, vrátane jej záväznosti, jedine právo a zároveň povinnosť posúdiť presvedčivosť
a náležitú odôvodnenosť odpovedí znaleckého ústavu na predložené otázky. Odvolací súd navyše

dodáva, že žalovaný mohol prípadne aj navrhnúť súdu výsluch znalca z Ústavu súdneho inžinierstva na
odstránenienejasnostiohľadnepoužitia normySTN734301-Budovynabývanienavýpočetpodlahovej
plochy.

30. Pokiaľ ide o namietanú smerodajnosť podlahovej plochy bytu vo vzťahu k určeniu konečnej ceny
bytu, je zrejmé, že v kúpnej zmluve nie je uvedená cena bytu za 1 m2. Napriek tomu minimálne sa

táto skutočnosť dá odvodiť z procesu uzatvárania Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobkyňou a
žalovaným, ktoré popísal súd prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia svojho rozsudku, na ktoré odvolací
súd odkazuje.

31. Medzi základné povinnosti predávajúceho patrí predávať len takú vec, ktorá má vlastnosti

požadované kupujúcim, resp. vlastnosti, aké možno od veci, ktorá je predmetom kúpy, obvykle
očakávať. Pokiaľ vec, ktorá bola prenechaná za odplatu, nemá vlastnosti výslovne vymienené, alebo
obvyklé, alebo nemožno ju použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy, alebo podľa toho, čo účastníci
dojednali alebo má právne vady, ide o vadnú vec. Vadami sa všeobecne rozumie všetko, čo znižuje
možnosť použitia veci, jej upotrebenia alebo čo ju znehodnocuje. Je zrejmé, že nehnuteľnosti môžu

vykazovať faktické a právne vady. Faktickými vadami sa rozumie: absencia vlastností predávanej
nehnuteľnosti, ktoré boli výslovne vymienené alebo obvyklé, ako aj nemožnosť použitia predávanej
nehnuteľnosti podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali. Právnymi vadami
sa rozumie nenadobudnutie vlastníckeho práva k predávanej nehnuteľnosti v rozsahu podľa zmluvy,
ako aj nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená právami tretích osôb, ktoré neboli predpokladané

zmluvou.

32. Odvolací súd tu podotýka, že vadné plnenie je právnou kategóriou; to, či je vec vadná, sa určuje na
základe zmluvy a zákona, teda plnenie musí zodpovedať kvalitatívnym požiadavkám uvedeným nielen
v zákone, ale aj v zmluve. Kvalitatívne požiadavky špecifikované v zmluve majú rovnakú právnu silu

ako zákonná úprava, pričom v danom prípade môžu mať aj prednosť: ak plnenie nezodpovedá vôli
zmluvných strán vyjadrenej v zmluve, pôjde o vadné plnenie, aj keď vec možno použiť podľa povahy
a účelu zmluvy. To platí aj opačne, môže sa stať, že v každodennom zmysle slova vadná vec nebude
predstavovať vadné plnenie, pretože jej vlastnosti zodpovedajú vlastnostiam vymieneným zmluvnými
stranami.

33. Keďže subjektom, od ktorého možno dôvodne očakávať dôkladnú znalosť stavu predávanej veci, je
predávajúci, zákon predávajúcemu ukladá povinnosť upozorniť kupujúceho na vady, ktoré sa prejavili
pri používaní veci a o ktorých predávajúci má vedomosť. Táto tzv. notifikačná povinnosť predávajúcemu
vzniká už v procese dojednávania kúpnej zmluvy, t. j. ešte v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy.

Nesplnenie notifikačnej povinnosti bude mať za následok vznik práva uplatňovať nároky z vadného
plnenia v zmysle § 597 OZ.

34. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci podľa
§ 597 ods. 1 OZ právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahe a rozsahu vady.

Podmienkou na vznik tohto práva je to, že kúpená vec je aj naďalej upotrebiteľná, t. j. môže slúžiť
svojmu účelu. Zodpovednosť predávajúceho za vady podľa § 597 ods. 1 OZ má charakter objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa predávajúci - pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy kupujúceho
neupozornil - nemôže zbaviť, pritom nie je rozhodujúce, či o vade sám vedel alebo nevedel. Ustanovenie
§ 597 ods. OZ sa nevzťahuje len na prípady, keď predávajúci neupozorní kupujúceho na vady, o ktorých

vie, ale aj na prípady, keď ide o vady, ktoré vyšli dodatočne najavo nielen pre kupujúceho, ale aj pre
predávajúceho, a na ktoré predávajúci kupujúceho ani nemohol upozorniť, pretože o nich nevedel (R
23/1970). Odvolací súd podotýka, že určitá miera zodpovednosti za prijatie plnenia však spočíva aj na
nadobúdateľovi, ktorý je povinný postupovať obozretne, pretože v prípade, že sa na danej veci vyskytujevada, ktorú si nadobúdateľ mohol všimnúť v rámci bežnej pozornosti, nemôže následne uplatniť nároky
zo zodpovednosti za vady, lebo na tieto sa zodpovednosť predávajúceho nevzťahuje.

35. Žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie, že porušenie povinnosti dodať byt o podlahovej
výmere v nižšej výške, ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve, predstavuje vadu veci. Podľa žalovaného
podlahová plocha bytu nie je vlastnosť ako taká, ktorej nesprávny - zavádzajúci údaj by mohol byť vadou
bytu. Ide o chybu, ktorú je možné napraviť prípadným dodatkom zmluvy. Odvolací súd sa nestotožňuje s
týmto názorom odvolateľa. O vadnom plnení možno hovoriť vtedy, ak niekto plnil dohovorený, ale vadný

predmet. Vymienená vlastnosť býva presne vymedzená zmluvou. Za vady treba považovať nedostatok
vlastností, o ktorých predávajúci ubezpečil nadobúdateľa, že ich scudzovaná vec má (obdobne pozri
rozsudok NS ČR 25Cdo/1454/2000). Vadou je preto každý odklon plnenia od toho, čo sa malo podľa
zmluvy splniť, a to pokiaľ ide o kvantitu a kvalitu plnenia. Ak je predmetom odplatného prevodu byt, môže
byť považované za vadu bytu, ak je jeho skutočná výmera podlahovej plochy menšia oproti dohodnutej
v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vychádzajúcej z údajov poskytnutých predávajúcim.

Výmera bytu patrí medzi základné ukazovatele, na ktoré sa pri kúpe bytu prihliada. V danom prípade
žalobkyňa svoj nárok zo zodpovednosti za vady odvodzovala zo zistenej menšej podlahovej plochy
bytu, vzhľadom na jeho skutočnú výmeru, o ktorej ju žalovaný neinformoval a ktorú zistila až dodatočne
po prevzatí bytu. Veľkosť podlahovej plochy môže použiteľnosť bytu zlepšovať, ale aj znižovať, hlavne
pokiaľ si kupujúca výslovne vymienila, že chce kúpiť byt s podlahovou plochou 90 m2. Na základe toho

dospel odvolací súd k záveru, že za vadu bytu je možné považovať nižšiu podlahovú plochu bytu, oproti
deklarovanej v kúpnej zmluve.

36. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nedbanlivosť a nedostatočnú opatrnosť žalobkyne pri
kontrahovaní kúpnej zmluvy, tú sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že v čase

uzavretia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dňa 27.03.2011 si žalobkyňa byt nemohla prezrieť, premerať,
keďže tento byt ešte neexistoval. Odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že žalobkyňa zaslala pôdorys
budúceho bytu, čiže vedela o jeho rozmeroch, a po uzavretí Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalobkyňa
navštívila rozostavaný byt asi 10-krát (podľa jej vyjadrenia na pojednávaní dňa 24.04.2014), no napriek
tomu nemožno od žalobkyne očakávať takú odbornú obozretnosť, že by si všimla vadu vo veľkosti

podlahovej plochy vzhľadom na skutočnosť, že šikmé časti stropu budú umiestnené nižšie, ako vo výške
130 cm, a teda že sa nebudú započítavať do samotnej podlahovej plochy bytu a budú nevyužiteľné
pri užívaní bytu. Ako aj to že podlahová plocha schodišťa sa taktiež nezapočítava. O tejto skutočnosti
sa dozvedala až od znalkyne po vyhotovení znaleckého posudku zo dňa 10.06.2013, čiže po uzavretí
kúpnej zmluvy, ako vyplýva z jej výpovede na pojednávaní dňa 24.04.2014. Uvedené potvrdil znalecký

posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý v znaleckom posudku konštatoval,
že podlahová (úžitková) plocha bytu je vyjadrená súčtom podlahových plôch obytných miestností a
miestností príslušenstva bytu bez balkónov, lodžií a terás; určuje sa zohľadnením čl. 7.2.4., 7.3.7 a 10.01
normySTN734301-Budovynabývanie.Včl.XX.1jeuvedené,žezapočítavasa celáplochamiestnosti
okrem plôch, nad ktorými je svetlá výška menšia ako 1.300 mm. V podkroví v miestach sklonenia sa do

podlahovej plochy započítava plocha, nad ktorou je minimálna svetlá výška 1.300 mm.

37. Posúdenie primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny je otázkou právnou a v prípade sporu
bude posúdenie primeranosti výšky zľavy z kúpnej ceny vecou úvahy súdu. Záleží teda od súdu, aby
na základe svojej úvahy urobil právny záver o výške primeranej zľavy z dojednanej kúpnej ceny, tak

aby zodpovedala povahe a rozsahu vád. Zákon neustanovuje nijaký všeobecne platný návod na určenie
výšky zľavy z kúpnej ceny. Úvaha súdu o výške plnenia sa však musí opierať o hmotné právo, spravidla
o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho
samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Rozsah zníženej ceny musí
byť vždy posúdený s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, výška zľavy bude závisieť najmä

od povahy vady a rozsahu vady, do akej miery táto vada komplikuje používanie vadnej veci, rozsahu
zníženia funkčných vlastností veci, ďalšej použiteľnosti, životnosti či vzhľadu veci, ceny potrebných
opráv a pod. Výška zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci, ale pri jej určení je
potrebné prihliadať aj na to, ako sa vada prejavuje pri užívaní veci.

38. Odvolací súd prihliadol pri určení výšky primeranej zľavy z dojednanej kúpnej ceny na skutočnosť,
že by bolo nespravodlivé zaviazať žalovaného k uhradeniu zľavy v takej výške, ako ho zaviazal súd prvej
inštancie, nakoľko aj on ako predávajúci vychádzal zo znaleckého posudku Z... D. G. č. XX/XXXX, ktorý
uviedol veľkosť podlahovej plochy bytu vo výške 90 m2, pričom až na základe znaleckých posudkovO.. L. Z. a Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline bola preukázaná skutočná výmera podlahovej plochy
bytu vo výške 79,20 m2. Pokiaľ žalovaný pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy, súhlasil so zriadením
záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva a súvisiacej úverovej zmluvy, bolo

to aj na základe znaleckého posudku O.. D. G. č. XX/XXXX. Odvolací súd zároveň prihliadol aj na
určitú znalosť žalobkyne o rozostavanom byte, čo preukazuje predloženie pôdorysu bytu žalobkyňou
žalovanému pred uzavretím Zmluvy o uzavretí kúpnej zmluvy, ako aj časté návštevy žalobkyne v
rozostavanom byte pred uzavretím kúpnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností považoval za
primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny vo výške 7.000 eur.

39. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď
jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.
Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení.

40. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v
súvisiacom výroku IV. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7.000 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

41. Nakoniec žalovaný namietal V. výrok rozsudku v tom smere, že žalovaný nemôže byť zaviazaný

zaplatiť Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity odmenu, nakoľko ten má nárok na úhradu
odmeny voči štátu (súdu) a ten to má následne vyporiadať so stranami sporu podľa pomeru úspechu.

42. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ktorý v ust. § 148 ods. 1 veta prvá upravoval, že štát má

podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

43. Citované ustanovenie o náhrade trov konania štátu nemá ekvivalent v CSP, účinnom od 01.07.2016.

44. Vykonanie dôkazov, s ktorými sú spojené výdavky, CSP viaže na povinnosť zloženia preddavku. V

prípade, ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (§ 253
ods. 3 CSP).

45. V danom prípade súd prvej inštancie ustanovil znalecký ústav na vypracovanie znaleckého posudku
za účinnosti OSP, avšak znalecký posudok bol vypracovaný za účinnosti CSP. CSP neumožňuje súdu,

aby zo svojich rozpočtových prostriedkov uhradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré nie sú kryté
preddavkom procesnej strany. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením o odmene Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za podaný znalecký posudok č. 46/2007, pričom časť odmeny
znaleckého ústavu za podaný znalecký posudok nebola krytá preddavkom. Znalecky ústav má v konaní
o náhradu trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného postavenia pre ňu vyplýva nárok na

náhradu tých trov, ktoré mu vypracovaním znaleckého posudku vznikli. Nárok na náhradu trov konania
sa aj v takomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá vyplýva z ust. § 255 ods. 1 CSP. V
konaní vo veci samej bol procesne neúspešný žalovaný, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď
znaleckému ústavu priznal nárok na odmenu za podaný znalecký posudok proti žalobcovi. Vzhľadom na
uvedené, odvolací súd nepovažoval ani túto odvolaciu námietku za dôvodnú a preto potvrdil rozsudok

aj vo výroku V. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

46. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 CSP.
Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu,

čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné
pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).