Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/115/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201060
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5817201060.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX U. XX, zastúpený spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: M. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XX, zastúpený Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom G. XXX,

XXX XX D., v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 11C/6/2017-69 zo dňa 12. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 11C/6/2017-69 zo dňa 12. decembra 2018 vo výroku o
trovách konania (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výrok I.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 11C/6/2017-69

zo dňa 12. decembra 2018 n e d o t k n u t é .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd postupom podľa § 163 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“) konanie zastavil (výrok I.). Zároveň podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s §

262 ods. 1 CSP žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2017 sa žalobca
domáhal rozhodnutia, ktorým by súd prikázal žalovanému zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti uvedenej v žalobe, ktorá je spoločným dvorom sporových strán. Žalovaný podaním
doručenýmsúdudňa26.03.2018žiadalsúdoodročenietermínupojednávaniazdôvodu,žestranysporu
prejavilizáujemsamimosúdnedohodnúť.Zrovnakéhodôvodužiadalžalobcapodanímdoručenýmsúdu

26.03.2018 o odročenie termínu pojednávania. Uznesením č.k. 11C/6/2017-67 zo dňa 17.05.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.06.2018, prvoinštančný súd podľa § 163 ods. 1 CSP konanie prerušil.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v konaní do šiestich
mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, okresný súd postupom podľa § 163
ods. 2 CSP konanie zastavil.
3. O trovách konania okresný súd s prihliadnutím na zavinenie oboch sporových strán na zastavení

konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo sporových
strán nepriznal nárok na ich náhradu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny vo výroku o trovách konania (výrok II.) tak, že súd prizná žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že strany sporu požiadali o odročenie termínu pojednávania z

dôvodu, že mali záujem vyriešiť ich spor vo veci samej, a to uzavretím dohody o užívaní spoločného
dvora. Právny zástupca žalovaného návrh Dohody pripravil a zaslal právnemu zástupcovi žalobcuna odsúhlasenie, resp. spripomienkovanie. Dňa 24.08.2018 zaslal právny zástupca žalovaného email
právnemu zástupcovi žalobcu, v ktorom uviedol svoje stanovisko k pripomienkam k predmetnej Dohode.
Na email zo dňa 24.08.2018 už žalobca nereagoval. Žalovaný nevidí dôvod, pre ktorý mal podať návrh

na pokračovanie v konaní, keďže na vedení sporového konania nemal záujem. Zavinenie na zastavení
konania tak nesie žalobca.

5.Žalobcasakpodanémuodvolaniu,ktorémubolodoručenédňa15.04.2019,nevyjadril.Ďalšiepodania
v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
vecne správne. V nenapadnutej časti (výrok I.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenie splnenia zákonom stanovených
podmienokpreobligatórnezastaveniekonaniapodľa§163ods.2CSP),vecnesprávnerozhodolasvoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu

je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa
krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe

zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými
v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP).

9. Zároveň odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Prvoinštančný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov konanie zastavil a rozhodol tiež o nároku na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie pritom zákonu zodpovedajúcim spôsobom i presvedčivo odôvodnil.

10. Jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania, okrem zásady
úspechu v konaní podľa § 255 CSP, je zásada zavinenia na zastavení konania upravená v § 256 CSP. Ak

dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane
žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne a extenzívne.

11. Prvoinštančný súd v prejednávanej právnej veci pri rozhodovaní o trovách konania v časti napadnutej
odvolaním postupoval správne, keď pre potreby rozhodnutia o trovách konania ustálil, že zastavenie
konania z procesného hľadiska zavinili obe sporové strany - ako žalobca, tak aj žalovaný.

12. Ustanovenie § 163 CSP upravuje prípad obligatórneho, teda povinného prerušenia konania, a to v

prípade, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania.
Ak je prebiehajúce sporové konanie prerušené na základe zhodného návrhu strán sporu, súd v konaní
pokračuje len na návrh niektorej zo strán sporu, nikdy nie ex offo. Ak takýto návrh nie je v stanovenej
lehote podaný, súd nemá inú možnosť, ako konanie zastaviť. Zákonodarca v danom ustanovení nedáva
súdu možnosť rozhodnúť, či konanie zastaví, ak to uzná za vhodné, alebo v ňom bude pokračovať. Zo

znenia citovaného ustanovenia: „súd konanie zastaví“ vyplýva, že súd je povinný konanie zastaviť, ak v
stanovenej lehote nie je podaný návrh na pokračovanie v konaní. Z hľadiska procesného postupu súdu
je pritom irelevantné, ktorá zo sporových strán návrh na pokračovanie v konaní podá. Z ustanovenia §
163 ods. 2 CSP vyplýva v prípade pasivity strán sporu, teda nie len žalobcu, ale i žalovaného, následokspočívajúci v zastavení konania za predpokladu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do 6
mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania.

13. Odvolacie námietky žalovaného o tom, že zastavenie konania v danom prípade zavinil žalobca,
posúdil krajský súd ako nedôvodné. V prejednávanej veci obe strany sporu navrhli odročenie
pojednávania a následne po prerušení konania ani jedna z nich nenavrhla v konaní pokračovať, v
dôsledku čoho muselo byť konanie v súlade s § 163 ods. 2 CSP zastavené. Na tomto zastavení konania
sa rovnakou mierou podieľali obe strany sporu nepodaním návrhu na pokračovanie v konaní, keďže v

zmysle Civilného sporového poriadku tento dispozitívny úkon prislúcha ako žalujúcej, tak aj žalovanej
sporovej strane. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak v zmysle § 256 ods. 1 CSP nepriznal
náhradutrovkonaniažiadnejzosporovýchstrán,vzhľadomnadôvodnazastaveníkonania-obojstranný
nezáujem sporových strán na ďalšom pokračovaní v konaní.

14. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako

nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o
trovách konania (výrok II.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného súdu

nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane
(neúspech žalovaného súd konštatuje na základe porovnania ním predloženého odvolacieho petitu s

rozhodnutím odvolacieho súdu) nepriznal nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž
vyplýva, že žalobcovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti
s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení

sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj §
262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak
taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto

nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený
výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)