Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/414/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220504
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117220504.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcov: 1/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, U., 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, U., obaja zastúpení JUDr. Milanom Cíbikom,
advokátom, so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, proti žalovaným: 1/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
O. XX, W., zast. JUDr. Božena Bubenčíková, advokátka so sídlom Trnava, Paulínska 20 2/ Ing. J. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Y., zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., Špitálska 10, 811
08 Bratislava, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania, na odvolanie
žalobcov proti uzneseniu 40C/21/2017-38 zo dňa 30. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa
s návrhom súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva a návrhom nie je
rešpektovaný princíp proporcionality. Z podaného návrhu, predloženej kúpnej zmluvy a mimosúdneho
vyjadrenia odporkyne 2/ s poukazom na článok IV zmluvy je súd toho názoru, že nateraz žalobcovia

neosvedčili danosť práva a z predložených listín súd má pochybnosti o samotnom nároku navrhovateľov,
keď tento jednoznačne z uzavretej kúpnej zmluvy nevyplýva a zo skutkových okolností uvedených
odporkyňou 2/ zo dňa 31.03.2017 je danosť práva žalobcov spochybnená. K posúdeniu pomeru
primeranosti súd uvádza, že žalobcami uvádzaná výška pohľadávky, ktorú v žalobe vo veci samej mienia
uplatniť, je vo výške 18.539,78 € s príslušenstvom. Žalobcovia žiadajú pre túto v budúcnosti uplatňovanú
peňažnú pohľadávku zriadiť záložné právo k 2- izbovému bytu v obci U. X. vo vlastníctve žalovanej 1/,

pôvodne vo vlastníctve J. R., právneho predchodcu žalovanej 1/, ktorý ako spolupredávajúci uzavrel s
navrhovateľmi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu. Pri testovaní proporcionality zásahu do majetkového práva
odporkyne 1/ k zabezpečovanej pohľadávke súd došiel k záveru, že tu vzniká zjavný nepomer, keď
hodnota zálohu, 2- izbového bytu v obci U. X., niekoľko násobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej
peňažnej pohľadávky navrhovateľov. Takýto zásah je podľa názoru súdu zjavne neprimeraný. Z týchto
dôvodov súd návrh na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zamietol.

2. Odvolanie proti uzneseniu podali žalobcovia 1/ a 2/. Napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie
považujú za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali
návrhom proti žalovaným 1/, 2/ zriadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 CSP, a to

záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorých vlastníkom bol v čase podania návrhu syn žalovanej 1
(v tom čase už zomrelý), v prospech žalobcov ako záložných veriteľov, na zabezpečenie pohľadávkyžalobcov z titulu vád pri predaji nehnuteľností ako nákladov potrebných na odstránenie reklamovaných
skrytých vád vo výške 18.539,78 eur. Súd I. inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že podľa nie
je osvedčená danosť práva a nie je rešpektovaný princíp proporcionality. Súd I. inštancie došiel k

záveru, že tu vzniká zjavný nepomer, keď hodnota zálohu, 2izbového bytu v obci U. X., niekoľko
násobne prevyšuje hodnotu zabezpečovanej peňažnej pohľadávky navrhovateľov. Takýto zásah je
podľa názoru súdu I. inštancie zjavne neprimeraný. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ ako kupujúci uzavreli
spolu so žalovanou 2/ a p. Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX (už zomrelým) kúpnu zmluvu dňa 02.12.2015,
ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, spolu s pozemkami.

Kupujúci sa stali podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti, žalobca 1/ v podiele 3 vzhľadom k celku
a žalobkyňa 2/ v podiele 1 vzhľadom k celku. Dňa 14.02.2016 došlo k protokolárnemu odovzdaniu
Nehnuteľnosti. Po zistení skrytých vád na nehnuteľnosti žalobcovia 1/ a 2/ reklamovali u p. Ing. J. R.
a žalovanej 2/ ako predávajúcich aj prostredníctvom právneho zástupcu vady, ktoré náklady na ich
odstránenie predstavujú sumu vo výške 18.539,78 eur. K tomu pripojili žalobcovia 1/, 2/ faktúru, krycie
listov, ako vyčíslenie nákladov, ktoré sú potrebné na odstránenie závad. Listom zo dňa 31.03.2017

žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu neuznala vady žalobcov 1/ a 2/ a uviedla, že Ing. J.
R. zomrel. Žalobcovia 1/, 2/ sa v konaní vo veci samej budú (nie je podaná) domáhať proti žalovaným
1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy vo výške 18.539,78 eur ako nákladov potrebných
na odstránenie reklamovaných skrytých vád. Žalobcovia 1/, 2/ však poukazujú najmä na posúdenie
stavebných konštrukcií nehnuteľnosti stavebného dozoru Ing. J. F. z apríla 2016, notársku zápisnicu

zn.: N 1239/2016, NZ 25179/2016 o zdokumentovaní stavu nehnuteľnosti, krycie listy vypracované
stavebným dozorom Ing. J. F., Faktúru č. 20160285 zo dňa 14.10.2016 obchodnej spoločnosti
Masomeat, s.r.o. Súd I. inštancie sa len obmedzil v uznesení na konštatovanie, že sú pochybnosti o
existencii práva žalobcov vzhľadom na vyjadrenie žalovanej 2/ zo dňa 31.3.2017. Súd I. inštancie sa
však vôbec nezaoberal predloženými vyššie uvedenými listinnými dokladmi zo strany žalobcov, ktoré

preukazujú, že nehnuteľnosť mala skryté vady už pri jej kúpe. Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrel podľa
vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej 2/ najneskôr ku dňu 31.03.2017. Oproti stavu kedy rozhodoval
súd I. inštancie poukazujú na to, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú požadujú žalobcovia
zriadiť záložné právo, sa už stala žalovaná 1/, a to podľa rozhodnutia v dedičskom konaní sp. zn.:
21D/62/2017, Dnot 49/2017. Na internetovom portály B. je zverejnená ponuka na odpredaj bytu na R.

ulici, U. X., W. na 2. poschodí. Dohoda je možná pri rýchlom jednaní. Výmera bytu je 59 m2. Podľa listu
vlastníctva č. XXXX sa na 2. poschodí bytového domu na R. ulici XX nachádzajú iba 2 byty, jeden o
rozlohe 36 m2 a jeden o výmere 59 m2. Z uvedeného vyplýva, že predmetný byt bol daný do ponuky
realitnej kancelárie za účelom jeho predaja. Nakoľko žalovaná 1/ najprv prisľúbila vec riešiť a následne
prestala komunikovať, a pri ostatnom telefonickom rozhovore sa iba vyjadrila žalobcovi 1/, že ona byt

predá a môže si to žalobca 1/ vymáhať od bývalej manželky jej syna - žalovanej 2/. V tomto prípade
predmetom konania vo veci samej bude žaloba o zaplatenie sumy vo výške 18.539,78 eur. Návrhom
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobcovia 1/, 2/ domáhajú zriadenia záložného práva k
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 1/. Zo strany žalovanej 1/ by mohlo kedykoľvek dôjsť k prejaveniu
vôle smerujúcej k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, alebo k ich zaťaženiu právami tretích

osôb, čo by mohlo ohroziť výkon prípadnej exekúcie žalobcov 1/, 2/. V danom prípade tak žalovaná
1/ už aj koná, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť ponúkla na odpredaj. Existuje tu teda určité právo
ochrany domáhajúceho sa subjektu a toto právo môže byť ohrozené alebo narušené, pričom na jeho
ochranujevhodnénariadiťneodkladnéopatrenie.Užajspoukazomnaprejavvôležalovanej1/odpredať
nehnuteľnosť, obava z ohrozenia exekúcie na podklade uvedených záverov je daná, a teda je daný

aj dôvod na vyhovenie tomuto návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak súd I. inštancie
poukazuje na nepomer medzi uplatňovaným nárokom z titulu vád predanej nehnuteľnosti a hodnoty
nehnuteľnosti, ku ktorej má byť zriadené záložné právo, z odôvodnenia súdu I. inštancie nevyplýva, na
základe akých skutočností a konkrétnych dôkazov dospel súd k takémuto záveru. Žalobcovia sa však
domáhajú zriadenia len zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti,

nakoľko majú za to, že sledovaný účel možno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením, a preto nežiadali
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by obmedzovalo žalovanú 1/ vo výkone jej vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, ako pri zriadení záložného práva. Navrhujú, aby Krajský
súd v Trnave, ako odvolací súd, uznesenie súdu I. inštancie zmenil, a to tak, že zriadi zabezpečovacie
opatrenie podľa ust. § 343 Civilného sporového poriadku, a to záložné právo na nehnuteľnosť - byť č. X,

nachádzajúcom sa na 2. poschodí domu so súp. č. XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. 1003/218,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny, okres
Trnava, obec U. X., katastrálne územie U. X., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5865/19822 - in vzhľadom k celku v prospech žalobcov 1/ a2/ ako záložných veriteľov, na zabezpečenie ich pohľadávky proti žalovaným 1/, 2/ vo výške 18.539,78
eur s príslušenstvom. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy
konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. V zastúpení odporkyne v 1. rade J. R. k odvolaniu navrhovateľov v 1. a 2. rade podáva vyjadrenie
jej právna zástupkyňa. Odporkyňa v 1. rade je jedinou dedičkou po poručiteľovi Ing. J. R., ktorý spolu s
odporkyňou v 2. rade uzatvoril s navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, podľa ktorej
Ing. J. R. predal podiel 1/2 a Ing. J. R. predala podiel 1/2 na nehnuteľnostiach v obci U., m. č. M. U.,

kat. úz. M. U. zapísaných na Okresnom úrade Bratislava IV, katastrálnom odbore na LV č. XXX. Pán
Ing. J. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Reklamácia navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorú adresovali Ing. J.
R. a Ing. J. R. je zo dňa 02.03.2017. Predmetná reklamácia už teda pánovi Ing. J. R. nebola doručená,
neprebiehalo žiadne súdne konanie, v ktorom by sa navrhovatelia 1. a 2. domáhali zaplatenia nejakého
dlhu.Niesúsplnenépodmienkyprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Navrhovateliav1.a2.rade
neosvedčili dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ navrhovatelia v 1. a 2. rade poukazujú,

že na internetovom portáli B. je zverejnená ponuka na odpredaj bytu na R. ulici, U. X., na 2. poschodí,
odporkyňa v 1. rade na uvedenom portáli nezverejnila takúto ponuku. Kontakt na údajného predajcu,
telefón XXXX XXX XXX, nepatrí odporkyni v 1. rade a na toto číslo nie je možné sa dovolať, je na ňom
neustále odkaz, že účastník je nedostupný. Trhová cena bytu na R. ulici v U. X. vo vlastníctve odporkyni
v 1. rade je cca 68.000 eur. Polovica pohľadávky predstavuje sumu 9.269,89 eur, čo je nepomerná suma

k hodnote dvojizbového bytu v U. X.. Hodnota bytu prevyšuje údajnú peňažnú pohľadávku takmer 8-
násobne. S ohľadom na túto skutočnosť, že na odporkyňu v 1. rade neprešla zodpovednosť podľa §
596 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo by nespravodlivé nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne v 1.
rade zaťažiť záložným právom.

4. Vyjadrenie žalovanej 2/ k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k odvolaniu žalobcov.
Žalovaná 2/ sa aj naďalej pridŕža svojho tvrdenia vo svojom podaní zo dňa 31.03.2017, že žalobcovia
o vytýkaných nedostatkoch/vadách na nehnuteľnosti v čase kúpy vedeli, t. j. vedeli, že oporný múr
zadnej terasy rekreačnej chaty je poškodený, že vstupná brána nefunguje na elektrický pohon, ako aj
o tom, že bleskozvod nie je dokončený. Preto je žalovaná 2/ presvedčená o tom, že žalobkyňa 2/, ako

aj žalobkyňa 1/, nemajú povinnosť zo zodpovednosti za vady, a že nárokovanie si žalobcov na sumu
18.539,78 eur je v plnej miere nedôvodné. Žalobcovia svojim návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zo dňa 22.09.2017 mienili zabezpečiť svoju údajnú pohľadávku vo výške 18.539,78 eur
zriadením záložného práva na nehnuteľnosť - 2-izbový byt č. X, nachádzajúci sa v obytnom dome
so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“, parc. č. 1003/218, evidovaný v katastri

nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Trnava na LV č. XXXX, pre okres Trnava, obec U. X.,
katastrálne územie U. X., ktorý bol pôvodne vo vlastníctve zosnulého Ing. J. R., nar. XX.XX.XXXX.
Žalobcovia si dali námahu zistiť aj okruh dedičov zosnulého, na základe čoho vydedukovali, že
predmetnúnehnuteľnosťzdedilajehomatka-Žalovaná1/,čosaneskôrajpotvrdilo-viďpriloženývýpisz
listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 9.11.2017. Žalovaná 2/ je však s ohľadom na Ústavou zaručenú ochranu

vlastníckeho práva v čl. 20 Ústavy presvedčená o tom, že pri zriaďovaní zabezpečovacieho opatrenia
- záložného práva na majetok „dlžníka“ je potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti (proporcionality)
zásahov do majetkových pomerov dlžníka aj vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke, na zabezpečenie
ktorej sa samotné zabezpečovacie opatrenie zriaďuje. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia by tak nemal
vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd je povinný zásadu proporcionality pri posudzovaní návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rešpektovať. Žalovaná 2/ sa preto stotožňuje s právnou
argumentáciou prvoinštančného súdu prezentovanou v bode 22 a 24 odôvodnenia Uznesenia, podľa
ktorej návrhom žalobcov nie je rešpektovaný princíp proporcionality, nakoľko vzniká zjavný nepomer,
keď hodnota zálohu, ktorým je vyššie špecifikovaný 2-izbový byt, niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu
zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcov. V tomto prípade sa podľa vedomosti žalovanej 2/ jedná

o pomerne nový byt, ktorého hodnota sa vzhľadom na v súčasnosti sa pohybujúce ceny nehnuteľností a
z porovnania cien na rôznych realitných webových portálochmôže pohybovať vo výške viac ako 60.000,-
eur. Táto suma je vzhľadom k žalobcami uplatňovanej peňažnej pohľadávke v zjavnom nepomere a
skutočne túto pohľadávku niekoľkonásobne prevyšuje. Žalobcovia k návrhu priložili printscreen ponuky
z webového portálu B., v ktorom žalovaná 1/ ponúka na predaj spomínaný 2-izbový byt, v súčasnosti

už táto ponuka na uvedenom realitnom portáli, ako ani na iných portáloch nefiguruje, preto nie je
ani dôvod k tomu, aby mali žalobcovia obavy z prípadného ohrozenia exekvovateľnosti nimi tvrdenej
pohľadávky. V tomto smere však žalovaná 2/ opäť dáva do pozornosti skutočnosť, že v tomto prípade
nebola žalobcami osvedčená danosť ich práva na peňažnú pohľadávku vo výške 18.539,78 eur vočižalovaným, preto neexistuje ani predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia v
podanom odvolaní zo dňa 12.11.2017 aplikovali odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
keď uviedli, že napadnuté Uznesenie je nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní aplikovaný odvolací dôvod však nepodopreli
adekvátnymi argumentami. V odvolaní žalobca akurát spochybnil Uznesenie len v tom smere, že sa
prvoinštančnýsúdnedostatočnezaoberalpredloženýmilistinnýmidôkazmi,ktorépodľanázoružalobcov
preukazujú existenciu práva na ich strane, t. j. že nehnuteľnosti, ktoré titulom kúpnej zmluvy nadobudli
od žalovanej 2/ a zosnulého J. R., mali skryté vady už pri kúpe. S tvrdením sa žalovaná 2/ absolútne

nestotožňuje a poukazuje na zásadu voľného hodnotenia dôkazov zakotvenú v č. 15 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „CSP“), ktorou sa súd
spravuje. Súd v súlade s § 185 ods. 1 CSP sám rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,
a ktoré nie, preto ak mal prvoinštančný súd za to, že predložené dôkazy v predmetnom spore nie sú
relevantné, nemusel na ne pri dokazovaní ani prihliadať. Žalovaná 2/ odvolaciemu súdu navrhuje, aby
s poukazom na § 387 ods. 1 a § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP vydal nasledovné uznesenie:

Súd uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 30. októbra 2017, sp. zn. 40C/21/2017-38, potvrdzuje.
Žalovanej 1/ a žalovanej 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas
a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§

355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len
„Občiansky zákonníka“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.7. Súd vydá zabezpečovacie opatrenie, ak je to naliehavé a ak nemá závažnejšie pochybnosti o
samotnomnárokužalobcu.Mieruosvedčeniaskúmavovzťahukukonkrétnejveci,aosvedčenietvrdenej
skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Je evidentné, že pred vydaním zabezpečovacieho

opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že
existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo

vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia
zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje
takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia
sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto
rozhodnúť. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi
iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa
zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.

Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto
ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú
mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať.
Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade

návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak

nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.
Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych
podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti) tak ako boli uvedené vyššie v odseku 20 a 21, 2/ právne účinky
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp

proporcionality).

8. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vydanie
zabezpečovaciehoopatrenia,niejeosvedčenádanosťpráva,niejerešpektovanýprincípproporcionality.
Žalobcom ešte len v budúcnosti uplatnená pohľadávka je vo výške 18.539,78 €. Z výzvy na mimosúdne

rokovanie a pokus o zmier vyplýva, že navrhovatelia si uplatnili dňa 02.03.2017 zo zodpovednosti
predávajúcich za vady predanej veci zaplatenie nevyhnutne vykonaných prác pri odstraňovaní vád
veci v sume 18.539,78 €. Doposiaľ žaloba podaná nebola. Návrhom sa žalobcovia domáhajú vydania
zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v ich prospech ako záložných veriteľov na
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa okrese Trnava, obec U. X., katastrálne územie U. X., a to byt č. X

na 2. poschodí domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. 1003/218,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny (ďalej
len „predmetné nehnuteľnosti“) vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 5865/19822, na zabezpečenie ich pohľadávky voči žalovaným vo výške
18.539,78 € s príslušenstvom.

9. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. X. ku dňu rozhodovania
súdu o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žalovaná 1/ nadobudla do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť, byt č. X na R. ulici č. XX v U. X., ktorého vlastníkom bol ku dňu smrti J.
R., pričom k záznamu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 1/ došlo na základe uznesenia sp. zn.

21D/62/2017, Dnot 49/2017, právoplatné dňa 22.07.2017.

10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. U. vyplýva, že navrhovatelia 1/ a
2/ nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to rekreačnú chatu v R. so súpisnýmčíslom XXX, spolu so zastavanou plochou a nádvorím s parcelným číslom 3394 o výmere 120 m2 a
záhradou s parcelným číslom 3395 o výmere 278 m2, navrhovateľ 1/ v podiele 3/4 a navrhovateľka
2/ v podiele 1/4 kúpnou zmluvou s povolením vkladu pod č. V 252/16 zo dňa 19.02.2016. Z kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 03.12.2015 medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a právnym predchodcom
odporkyne 1/ a odporkyňou 2/ z článku IV bolo zistené, že predávajúci vyhlasujú, že im nie sú známe
také technické alebo právne vady nehnuteľnosti, na ktoré by mali kupujúcich upozorniť, nehnuteľnosť
je v stave spôsobilom na riadne užívanie, na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, záložné práva,
predkupné práva a ani vecné bremená a že ich zmluvná voľnosť nakladať s nehnuteľnosťou nie je

nijak obmedzená. Kupujúci prehlasujú, že sa so stavom nehnuteľnosti (či už technickým alebo právnym)
oboznámili v rozsahu predložených technických a právnych podkladov, opakovanou osobou obhliadkou
a v tomto stave ju kupujú. Z výzvy na mimosúdne rokovanie a pokus o zmier vyplýva, že navrhovatelia si
uplatnili dňa 02.03.2017 zo zodpovednosti predávajúcich za vady predanej veci zaplatenie nevyhnutne
vykonaných prác pri odstraňovaní vád veci v sume 18.539,78 €. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie U. X. ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia vyplýva, že žalovaná 1/ nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, byt č. X na R.
ulici č. XX v U. X., ktorého vlastníkom bol ku dňu smrti J. R., pričom k záznamu vlastníckeho práva
v prospech žalovanej 1/ došlo na základe uznesenia sp. zn. 21D/62/2017, Dnot 49/2017, právoplatné
dňa 22.07.2017. Z výpisu z inzercie na B. vyplýva, že žalovaná 1/ ponúka na predaj 2- izbový byt po
čiastočnej rekonštrukcii v obci U. X., okres Trnava na R. ulici č. XX, cena dohodou.

11. Po oboznámení sa s návrhom súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva a
návrhom nie je rešpektovaný princíp proporcionality. Z podaného návrhu, predloženej kúpnej zmluvy a
mimosúdneho vyjadrenia odporkyne 2/ s poukazom na článok IV zmluvy je súd toho názoru, že nateraz

navrhovatelia neosvedčili danosť práva a z predložených listín súd má pochybnosti o samotnom nároku
navrhovateľov, keď tento jednoznačne z uzavretej kúpnej zmluvy nevyplýva a zo skutkových okolností
uvedených odporkyňou 2/ zo dňa 31.03.2017 je danosť práva navrhovateľov spochybnená. K posúdeniu
primeranosti súd uvádza, že navrhovateľmi uvádzaná výška pohľadávky, ktorú v žalobe vo veci samej
mienia uplatniť, je vo výške 18.539,78 € s príslušenstvom a žiadajú pre túto v budúcnosti uplatňovanú

peňažnú pohľadávku zriadiť záložné právo k 2- izbovému bytu v obci U. X. vo vlastníctve odporkyne 1/,
pôvodne vo vlastníctve J. R., právneho predchodcu odporkyne 1/, ktorý ako spolupredávajúci uzavrel
s navrhovateľmi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu. Testom proporcionality zásahu do majetkového práva
žalovanej 1/ k zabezpečovanej pohľadávke súd I. inštancie uzavrel, že tu vzniká zjavný nepomer,
hodnota zálohu- 2-izbového bytu v obci U. X. niekoľkokrát prevyšuje hodnotu zabezpečovanej peňažnej

pohľadávky. Preto je takýto zásah podľa názoru súdu zjavne neprimeraný.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd I. inštancie postupoval správne, keď
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde I. inštancie je nie ešte vedené konanie vo veci samej, ktorým
by sa žalobcovia domáhali zaplatenia 18.539,78 € s príslušenstvom, tzn. pohľadávky kvôli ktorej žiadali
návrhom doručeným súdu dňa 29.09.2017 vydania zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného
práva v ich prospech ako záložných veriteľov na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa okrese Trnava, obec U.
X., katastrálne územie U. X., a to byt č. X na 2. poschodí domu so súpisným číslom XXXX, postavenom

naparceleregistra„C“č.1003/218,zapísanomnalistevlastníctvač.XXXX,vedenomOkresnýmúradom
Trnava, odbor katastrálny (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5865/19822. Žalobcami uvádzaná
výškapohľadávky,ktorúvžalobevovecisamejmieniauplatniť,jevovýške18.539,78€spríslušenstvom
a žiadajú pre túto v budúcnosti uplatňovanú peňažnú pohľadávku zriadiť záložné právo k 2- izbovému

bytu v obci U. X. vo vlastníctve žalovanej 1/, pôvodne vo vlastníctve J. R., jej právneho predchodcu,
ktorý ako spolupredávajúci uzavrel s nimi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu.

14. Pokiaľ sa jedná o hodnotu predmetného bytu treba poukázať na dedičské konanie po poručiteľovi
Ing. J. R.. V konaní v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. J. R. rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/

XXXX, posledná adresa trvalého pobytu U. X., R. XXXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v W.,
ktorého účastníkom je J. R. rod. X., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom W., T. O. XXX/
XX, Okresný súd Trnava, prostredníctvom notára JUDr. Ivety Vaškovej, povereného Okresným súdomTrnava funkciou súdneho komisára uznesením č. k. 21D/62/2017 - 52, Dnot 49/2017 zo dňa 06.07.2017
určil
1. všeobecnú hodnotu majetku: .....................................................................85.980,80 EUR

2. výšku dlhov: ................................................................................................. 5.045,69 EUR
3. čistú hodnotu dedičstva .............................................................................. 80.935,11 EUR
II. Súd potvrdil nadobudnutie celého dedičstva po poručiteľovi a to :
A. nehnuteľností v kat. úz. U. X., obec U. X., okres Trnava:

LV č. XXXX, pozemky, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 1003/218 -
zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 136 m2, parc.č.1003/607 - zastavaná plocha a nádvorie,
vo výmere 11 m2 a parc.č.1003/608 - zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 47 m2, podľa B 3 v
5865/17332 - inách
Iné údaje:
Stavba na parcele 1003/218 je evidovaná na LV č. XXXX

LV č. XXXX, byt č. X na 2. p., vo vchode: R. č. XX, v rodinnom dome - 3 b. j., súpisné číslo XXXX, na
parc. č. 1003/218 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
5856/19822-ín, podľa B3 v celosti,

Iné údaje:
Parcela 1003/218 pod stavbou je evidovaná na LV č. XXXX
spolu v hodnote 68.000,- EUR (hodnota bola určená ako všeobecná cena zhodným tvrdením prítomnej
účastníčky konania o dedičstve, s prihliadnutím na internetový portál B. a v súlade s ustanovením § 200
ods.2CMP).Podľa§200ods.2CMPvšeobecnouhodnotoumajetkujecena,ktorábysamaladosiahnuť

na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s
náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že účinky neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia

nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov strán sporu. Zabezpečovacie opatrenie a rovnako
neodkladné opatrenie nemá nad mieru primeranú veci obťažovať stranu sporu, proti ktorému smeruje.
Z toho možno vyvodiť zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia do
právnych vzťahov medzi stranami.

16. Pohľadávka, ktorú si mimosúdne uplatňovali žalobcovia voči žalovanej je vo výške18.539,78 €,
hodnota, bytu č. X na 2. p., vo vchode: R. č. XX, v rodinnom dome - 3 b. j., súpisné číslo XXXX,
na parc. č. 1003/218 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
vo veľkosti 5856/19822-ín, podľa B3 v celosti s príslušenstvom, na ktorý žiadajú žalobcovia zriadiť
zabezpečovacie opatrenia je nepomerne niekoľkokrát vyššia. Bolo to zistené z uvedeného dedičského

rozhodnutia, v ktorom sa tiež poukazuje na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti s prihliadnutím na
internetový portál B. (viac ako 60.000,- eur ) a v súlade s ustanovením § 200 ods. 2 CMP). Z uvedeného
vyplýva, že výška nároku žalobcov a navrhované obmedzenie práv žalovanej by bolo neprimerané
povahenárokužalobcov.Navyšenemožnodôvodiťohrozenímprípadnejexekúcie,pretožezdedičského
konania vyplýva majetnosť žalovanej, keď okrem predmetného bytu zdedila aj ďalšiu nehnuteľnosť.

Preto správne návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie potvrdil podľa § 387 CSP.

18. V odvolacom konaní úspešným žalovaným vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1

CSP na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešným žalobcom. O jej výške rozhodne
súd I. inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákonpripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).