Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoR/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222832
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117222832.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne Y. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXXX/XB, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom
Slovenská 46, 080 01 Prešov, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32Cr/1/2017-66 zo dňa 28. septembra
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Z r u š u j erozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava sp. zn. SRSAspA 01439/17 zo dňa 10.08.2017.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 3, § 28 odsek 6, § 45 až 47 zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“); § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného
(Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzatvorená úverová
zmluva, ktorú vzhľadom na charakter zmluvných strán považoval za zmluvu spotrebiteľskú. V prvom
rade preskúmal včasnosť podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom dospel k záveru,
že žaloba bola podaná včas. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 30.08.2017, pričom
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na súd doručená dňa 31.10.2017, teda v rámci 3

mesačnej lehoty v zmysle § 46 odsek 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V danom
prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 10.09.2015 (súd vychádzal
z tejto „druhej“ rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v zmysle Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a od ktorej odvodzoval svoju právomoc rozhodcovský súd), teda v ten istý deňako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a dotazník. Tieto dokumenty boli
zaslané žalovaným na základe predchádzajúcej komunikácie s tým, že podľa výpovede žalobkyne táto
ich podpísala bez toho, aby jej bolo čokoľvek vysvetlené. Podľa názoru súdu doručenie uvedených

dokumentov naraz vytvára dojem, že podpísanie dohody bolo podmienené podpísaním rozhodcovskej
zmluvy, preto žalobkyňa automaticky podpísala oba dokumenty spolu s dotazníkom. V dotazníku sú
otázky formulované tak, že ak chce spotrebiteľ skutočne uzavrieť dohodu o splátkach, musí na všetky
otázky kladne odpovedať a podpísať nielen dohodu, ale aj rozhodcovskú zmluvu. Postup žalovaného
a doklady vnútené žalobkyni vytvárajú iba ilúziu o slobodnej vôli spotrebiteľky pri uzatváraní právneho

úkonu, keďže doklady jej boli zaslané poštou bez toho, aby mala možnosť otázkami priamo na zástupcu
spoločnosti ujasniť si záležitosti a právne výrazy, ktorým ako bežný spotrebiteľ bez určitého stupňa
právnického vzdelania ani nemôže rozumieť. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Podľa názoru
súdu prvej inštancie rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, nebola

dojednaná individuálne, napriek tomu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá na
samostatnej listine, pretože bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou
bolo uzavrieť dohodu o splátkach, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj
rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Takéto ustanovenie (dojednanie) je podľa § 53
odsek 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou

podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo individuálne dojednané. Rozhodcovská zmluva totiž bola
vyhotovená na predtlačenom, vopred pripravenom formulári, a spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť
oboznámiť pred podpisom, avšak reálne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto podľa § 53 odsek
2 a 3 Občianskeho zákonníka ju nemožno považovať za individuálne dojednanú. Za individuálne

dojednanú by bolo možné považovať len takú rozhodcovskú zmluvu, ktorej obsah bol predmetom
rokovaní v procese jej kontraktácie, a jej znenie by bolo výsledok konsenzu oboch zmluvných strán.
Bol to žalovaný, ktorý inicioval uzatvorenie tohto dojednania (rozhodcovskej zmluvy) a dal žalobcovi
podpísať ním pripravený text rozhodcovskej zmluvy. Jej podpisom, či už z nevedomosti alebo z potreby
získaťmožnosťsplácať(údajnú)pohľadávkužalovaného,saspotrebiteľvzdalkonaniapredvšeobecným

súdom, v prípade ak žalobcom bude veriteľ (žalovaný). Prvoinštančný súd dospel k záveru, že napriek
tomu, že dotknutá rozhodcovská zmluva je samostatnou listinou, nie je úkonom, ktorý by bol medzi
stranami uzavretý mimo ostatné súvislosti ich právneho vzťahu. Spoločne s rozhodcovskou zmluvou
došlo k uzatvoreniu ďalšej dohody, a to k dohode o uznaní záväzku, ktorá výrazne zhoršuje postavenie
spotrebiteľa, keďže uznáva aj premlčané záväzky. V danom prípade uzavretá rozhodcovská zmluva

predstavovalaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,zktoréhotitulujeneplatná,apretonajejzákladevydaný
rozhodcovský rozsudok (ako vydaný orgánom bez právomoci konať a rozhodovať daný spor) musel byť
zrušený.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že žalobu zamietne, resp. ho zruší a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol,
že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám týkajúcim sa spotrebiteľského rozhodcovského konania
a pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy so žalobcom postupoval prísne podľa pravidiel. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, na základe akých skutočností dospel súd k záveru,
že žalobca bol nútený podpísať Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ale

aj Rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný preukázal, že Rozhodcovská zmluva ako samostatný dokument
podrobne špecifikuje podmienky riešenia sporu vzniknutého medzi stranami sporu, dávajúc možnosť
riešenia sporu v rozhodcovskom konaní ako i v konaní pred všeobecným súdom a tiež možnosť jej
neuzavretia, prípadne odstúpenia od nej. Uvedené dokumenty boli žalobkyni doručené prostredníctvom
pošty a v prípade, ak žalobkyňa neporozumela ich obsahu, mohla požiadať o pomoc centrum právnej

pomoci alebo sa obrátiť na ktorékoľvek združenie na ochranu práv spotrebiteľa. Podpísanie dokumentov
nebolo časovo ohraničené a teda žalobkyňa mala možnosť si dokumenty preštudovať a rozhodnúť sa,
či ich podpíše.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný jej zaslal splátkový kalendár s uznávacou doložkou, ktorý by
buď podpísala alebo by od nej žalovaný vymáhal celý nárok. Inštitút spotrebiteľského rozhodcovského
konania má za cieľ odľahčiť všeobecné súdy od spotrebiteľskej agendy, ktorá zaberá podstatnú časť
ich rozhodovacej činnosti, za súčasnej existencie kvalitného rozhodovania rozhodcami a rýchlosti tohtokonania. Kvalita a rýchlosť však v praxi nedosahuje očakávanie zákonodarcu. Za týchto okolností pri
rozhodcovskom konaní o žiadnu alternatívu voči súdnemu konaniu nemôže ísť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi obchodnou spoločnosťou - Všeobecná úverová banka, a.s. ako
veriteľomažalobkyňouakodlžníkomboladňa06.03.2008uzatvorenáŽiadosťoaktiváciuSPLÁTKOVEJ
KARTY QUATRO č. XXXXXXXX. Dňa 10.09.2015 bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená

Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vyplávajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXX.
V rovnaký deň, t.j. dňa 10.09.2015 bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená Spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

11. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odsek 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa §

18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov zmluvných strán.

Podľa odseku 5, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie
spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa odseku 8, dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe vpriestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.

13. Podľa ustanovenia § 28 odsek 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály
rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

14. Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniasamôžežaloboupodanouprotidruhémuúčastníkovinasúde
domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ predmetný vzťah
uzavretý medzi dodávateľom (právny predchodca žalovaného) a spotrebiteľom (žalobkyňa) posúdil ako

vzťah spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na
predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa

vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06.03.2008 uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalovaného mal v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver
poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalovaného.

Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.

17. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 6 M Cdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa

podrobiť sa arbitráži. V predmetnom prípade bola rozhodcovská spotrebiteľská zmluva podpísaná
dňa 10.09.2015 spolu s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom ako
už správne poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, žalovaným boli podpísané dňa
07.09.2015.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu je podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly
skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je
práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú
vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Žalobkyňa ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskejzmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde, preto odvolací súd zastáva
názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú
rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva

štátny súd. Vzhľadom na uvedené sa teda podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

19. Spotrebiteľ, ak si niečo z určitých dôvodov želá, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo

individuálne vyjednať. Skutočnosť, že zmluva je spísaná na samostatnej listine, neodôvodňuje záver,
že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie, resp. dodržanie všetkých právnych predpisov. Naopak, ide
o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej zmluvy z režimu
súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku rovnako ako súd prvej inštancie.

20. V prípade, ak rozhodcovská zmluva nebola dojednaná platne, táto ani nemohla založiť právomoc

rozhodcovského súdu v zmysle Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský
rozsudok je teda nulitným právnym aktom, nevyvoláva žiadne právne účinky, a preto je daný dôvod
na jeho zrušenie v zmysle ustanovenia § 45 odsek 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Pokiaľ ide o možnosť preskúmať rozhodcovskú zmluvu z hľadiska jej ne/platnosti, tu odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa 18.01.2012, v

zmysle ktorého: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený
postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“
tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba
skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či
ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný

súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV.
ÚS 78/2011).“ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že pokiaľ je možné preskúmavať
platnosť rozhodcovskej zmluvy/ doložky v rámci exekučného konania a exekučnému titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky/zmluvy nepriznať právne
účinky, tým skôr je možnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky/zmluvy danú súdu v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

21. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie aj v tom smere, že Rozhodcovská zmluva je neprijateľná

aj z toho dôvodu, že spotrebiteľ nemal na výber a bol nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú
podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež
v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo
Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má

odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
403 km (T. - F.) na rozhodcovské konanie pre žalobkyňu je odradzujúca.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnostirozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

23. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).