Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517209374
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517209374.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: P. V., o zaplatenie 5.822,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 10C/222/2017-116 zo dňa 05.
marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o splatnosti peňažného plnenia v
splátkach p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie
1.519,50 eur, druhým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.312,21 eur s
príslušenstvom špecifikovaným v tomto výroku. Tretím výrokom súd určil, že žalovaná môže peňažný

dlh vrátane trov konania splácať v pravidelných mesačných splátkach v celkovej sume 150 eur k 20.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca, od nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po
kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Štvrtým výrokom súd žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 % a zároveň žalobcovi vrátil čiastočne zaplatený súdny poplatok
za podanie žalobného návrhu vo výške 62,30 eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti rozsudku

prostredníctvom F. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovanej zaplatenia istiny 5.822,71 eur, úrokov z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v
sume227,51eur,úrokovzomeškaniadovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruvsume2,46eur,úrokov
vo výške 11,90 % ročne zo sumy 5.822,71 eur od 24.11.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo
výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5.822,71 eur od 24.11.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 227,51 eur od 24.11.2017 do zaplatenia. Svoj nárok žalobca

odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 06.10.2015 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 6.700 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v
108 anuitných mesačných splátkach po 101,50 eur. Keďže žalovaná úver riadne nesplácala, žalobca
jej oznámil splatnosť celého úveru ku dňu 23.11.2017 a požiadal ju o úhradu celého dlhu, pričom
žalovaná nereagovala. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil vo vyhovujúcej časti ust. §
282, § 283, § 285 CSP, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b) zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase. Uviedol, že žalovaná na pojednávaní uznala nárok
žalobcu čo do titulu a výšky. S poukazom na ust. § 144 a § 145 ods. 2 CSP súd rozhodol o späťvzatí
žaloby v časti o zaplatenie 1.519,50 eur a v súlade s ust. § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o
vrátení súdneho poplatku zo sumy 1.158,50 eur, keďže iba v tejto sume vzal žalobca žalobu späť pred
otvorením pojednávania. Rozhodnutie o možnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu vrátane trov konania
v splátkach po 150 eur mesačne sú odôvodnil ust. § 232 ods. 3 CSP. Uviedol, že finančná situácia

žalovanej neumožňuje dlh splatiť v celom rozsahu jednorazovo. Žalovaná uviedla, že sa snaží splatiť
úver podľa svojich schopností a možností a v prípade, ak by bola splátka vyššia ako 150 eur, bolo by topre ňu likvidačné, nemohla by ani zaplatiť základné životné potreby spojené s bývaním, stravou a liekmi.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 2, § 262 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku III. o splatnosti peňažného plnenia podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a zaviazania žalovanej zaplatiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nepovažuje za správny. Uviedol,
že on so splátkami vo výške 150 eur nesúhlasil. Priznaním plnenia v splátkach môže byť negatívne

dotknutý, preto rozhodnutie o priznaní plnenia v splátkach nemôže byť svojvoľné, musí vychádzať z
osobitných okolností prípadu, dôkazmi preukázaných skutočností a musí zohľadňovať viaceré kritériá
než len žiadosť žalovanej, ktoré presvedčivo odôvodňujú záver o vhodnosti určenia plnenia v splátkach.
Bol toho názoru, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú
sumu a v podstate sa nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej. Ohľadne uvedeného poukázal na
aktuálnu judikatúru a viaceré rozhodnutia krajských súdov (napr. rozsudok Krajského súdu Trnava č.k.

24Co/322/2016 zo dňa 01.03.2017, uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 15Co/185/2017
zo dňa 27.09.2017, rozsudok Krajského súdu Nitra č.k. 8Co/157/2017 zo dňa 07.09.2017 a uznesenie
tohto súdu 6Co/49/2017 zo dňa 17.01.2018). Uviedol, že len výnimočne, v odôvodnených prípadoch,
môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má
žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, bude najmä výška priznaného

plnenia,platobnáschopnosťžalovaného,žalovanýmprejavenásnahaoplneniezáväzkupočaskonania,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, dobu, po
ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné
zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov
oboch strán sporu v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv, či možnému vzniku inej

ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu. Dodal, že posúdenie finančných možností žalovanej pre
účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe
najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Žiadal zároveň priznať náhradu trov konania, aj trov
odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti považuje za správne a žiada ho potvrdiť. Poukázala na to, že ona nemá žiadnu rodinu,
vyrastala v detskom domove. Má zdravotné problémy a berie lieky, čo v spore doložila. Nemá žiaden
majetok, býva v nájomnom byte. Jej jediným príjmom je mzda vo výške 416 a od januára 2019 jej bola

zvýšená mzda na 495,60 eur, o čom predložila doklady. Od januára 2019 teda začala žalobcovi splácať
dlh po 150 eur mesačne, zaplatila aj v marci a apríli 2019, hoci rozsudok nebol právoplatný. Poukázala
na to, že je rozsudkom zaviazaná k pravidelným mesačným splátkam a žalobca má istotu, že každý
mesiac splátku dostane, inak sa môže domáhať exekúcie. I keď splácanie bude trvať dlhšiu dobu, ona
inú možnosť nemá, keďže vzhľadom na nízky príjem a skutočnosť, že už jednu pôžičku má a je vedená

ako neplatič, od inej banky, aby mohla splatiť dlh jednorazovo, nedostane. Dodala, že ona dostatočne
preukázala snahu splatiť dlh žalobcovi, splátky riadne platí, pričom tieto sú vyššie ako pôvodné mesačné
splátky (podľa zmluvy).

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti, vo výroku III. v časti splatnosti peňažného podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdiť.

5. Vo výroku I. o čiastočnom zastavení konania, vo vyhovujúcom výroku ( výrok II. ), ako aj vo výrokoch

IV. a V. o trovách konania a vrátení súdneho poplatku, nebol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním
napadnutý, preto je v týchto častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie umožnil žalovanej peňažný dlh vrátane trov konania splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 150 eur. Žalobca namietal, že neboli splnené podmienky pre

stanovenie inej lehoty na plnenie, ako zákonnej trojdňovej.

7.Vzmysle§232ods.3,4CSP,lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnostisplatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

8. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína
plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a
súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým

sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú
časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej
odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína
lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde). Určenie dlhšej než trojdennej
lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony

súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám
a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na
pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti
prípadu.

9. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných
prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude
posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku
svojho rozhodnutia tiež doložku, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

10. Pri úvahách a možnom plnení v splátkach, je okrem pomerov na strane povinných subjektov (ich
platobnej schopnosti) vo vzťahu k výške priznaného nároku, potrebné tiež posúdiť, či prípadné plnenie
nad rámec zákonnej lehoty troch dní by vzhľadom na okolnosti oprávneného subjektu (žalobcu) nebolo
prílišťaživýmzhľadiskajehopomerovnajehostraneavkonečnomdôsledkunemožnonevziaťdoúvahy

tiež postoj žalovaných v spore, teda ich (ne)ochotu plniť. Je teda zrejmé, že takéto rozhodnutie vyžaduje
existenciu konkrétnych okolností každej posudzovanej veci, smerujúcich dôvodne k takémuto záveru.

11. V danej veci bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.312,21 eur, úrok 227,51
eur, úrok z omeškania 2,46 eur, ako aj 11,90 % úrok z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia, ako aj

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z konkrétnych súm a za konkrétne obdobia (presne špecifikované
vo výroku II. rozsudku) a súd jej povolil tento peňažný dlh (vrátane trov konania) splácať v mesačných
splátkach po 150 eur pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Rozloženie
splátok v pomere k istine na cca 28 mesiacov takto v zásade nemožno považovať za neprimerané,
pričomvezmúcdoúvahysúčasnepomeryžalovanej,spočívajúcevtom,žetátopracujeakoupratovačka

s príjmom v súčasnosti do 495 eur mesačne, z ktorého si hradí bývanie v nájomnom byte (nájom cca 86
eur,voda25eur,plyn43eur,elektrina24eur),vsúvislosti sozdravotnýmstavommápravidelnévýdavky
na lieky do 30 eur mesačne, pričom nevlastní žiaden majetok, tieto skutočnosti jednoznačne indikujú
k záveru, že aktuálna finančná situácia žalovanej nenasvedčuje takej platobnej schopnosti, aby bez
ohrozeniasvojichzákladnýchpotriebbolaspôsobiládlhjednorazovouhradiť; úvahasúduprvejinštancie

z týchto dôvodov povoliť žalovanej prisúdenú čiastku splácať žalobcovi v splátkach, má nepochybne
racionálne opodstatnenie. Pokiaľ naviac odvolací súd prihliadne na to, že súd prvej inštancie rozhodol
vo veci rozsudkom pre uznanie nároku, keďže žalovaná v priebehu konania nárok uznala čo do základu
aj čo do výšky, teda jednoznačne prejavila ochotu vo vzťahu k žalobcovi plniť ( a riadne dlh v splátkach
150 eur mesačne aj plní) a na druhej strane vezmúc do úvahy nie zanedbateľný fakt, že žalobca ako

oprávnený subjekt je právnickou osobou (naviac bankovým subjektom), a teda na jeho strane rozhodne
nemožno hovoriť o vzniku ťaživej situácie v dôsledku skutočnosti, že by mu žalovaná prisúdenú splátku
mala splatiť v 150 eurových mesačných splátkach v časovom horizonte s pripočítaním úrokov a úrokov
z omeškania cca 2 a 3 roka, možno sa v plnom rozsahu stotožniť s vecnou správnosťou napadnutého
rozsudkuvčastilehotynaplnenie,keďžeajpodľanázoruodvolaciehosúduuvedenékonkrétneokolnosti

odôvodňujú využitie aplikovaného inštitútu splátok dlhu.

12. Absolútne nedôvodne poukazuje žalobca v odvolaní na rozhodnutia iných odvolacích súdov (ktoré
naviac označuje za " judikatórne"), pretože rozhodnutiami iných odvolacích súdov jednak odvolacísúd v danej konkrétnej veci viazaný nie je, a jednak uvedená sporná otázka jednoznačne nemôže
mať paušálne riešenie, ale vždy len v konkrétnostiach tej danej posudzovanej veci je možné uvážiť, či
existujúce okolnosti v prospech inej lehoty na plnenie ako trojdňovej indikujú. Naviac z odôvodnenia

týchto rozhodnutí vyplýva, že práve na individuálnych okolnostiach daných konkrétnych prípadov
svoje závery súdy zakladali, pričom súčasne tieto rozhodnutia mali pôvod v diferentných skutkových
okolnostiach. V posudzovanej veci však súd prvej inštancie primerane výške prisúdenej sumy, ako
aj s ohľadom na ďalšie okolnosti prípadu, stanovil mesačnú splátku tak, aby táto bola vzhľadom na
pomeryžalovanejfinančnezvládnuteľnouanastranedruhejbezpochybnostínezaťažujúcousamotného

žalobcu. Niet žiadneho racionálneho dôvodu, pre ktorý by za zistených rozhodujúcich skutočností mala
byť ponechaná možnosť splácania dlhu v splátkach žalovanou až na exekučné konanie, ako to navrhuje
v odvolaní žalobca, čím vlastne sám predpokladajúc vykonávacie konanie fakticky priznáva relevanciu
záveru,žezaaktuálnejsituácienastranežalovanej, táto niejeschopnácelúčiastkureálne jednorazovo
zaplatiť. S prípadným exekučným konaním sú však spojené ďalšie náklady, ktoré by pre žalovanú mohli
byť likvidačnými a vzhľadom aj na jej postoj v konaní, ako aj okolnosti na jej strane v porovnaní

s okolnosťami na strane žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať vo vzťahu k
žalobcovi za nespravodlivé, ak bola žalovanej daná možnosť dodržať súdom prvej inštancie nastavenú
platobnú disciplínu v mesačných splátkach, ktoré je schopná plniť. Pritom nemožno opomenúť ani
sankciu,ktoránastupujepreprípadnedodržanianastavenéhoplatobnéhorežimuvpodobestratyvýhody
splátok pre prípad čo i len jednej nezaplatenej splátky žalobcovi riadne a včas.

13. Z týchto dôvodov, keďže odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti - o lehote plnenia je vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP toto potvrdil.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene rozsudku v napadnutej časti.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).