Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618201857
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2618201857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. J.
Y., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom Domov sociálnych služieb M., zastúpená opatrovníkom: Domov
sociálnych služieb M., o návrhu o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Okresnej
prokuratúry Senica, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 10
Ps5/2018-42, zo dňa 22.novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie o návrhu navrhovateľky na vrátenie
spôsobilosti na právne úkony rozhodol nasledovne :
„Súd obmedzuje JUDr. J. Y., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom Domov sociálnych služieb M., M. XX, XXX
XX M. spôsobilosti na právne úkony v rozsahu:
- samostatného konania a vystupovania pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi
územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami vrátane preberania poštových zásielok,
- disponovania bankovým účtom, dôchodkom, s finančnou čiastkou prevyšujúcou 20,-EUR týždenne,

- udelenia plnomocenstva,
- uzatvárania akýchkoľvek zmlúv majetkovo-právnej povahy, a to najmä zmlúv o prevode vlastníctva k
hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpnych zmlúv, zmlúv o pôžičke, zmlúv o úvere, darovacích zmlúv,
zámenných zmlúv, záložných zmlúv, zmlúv o zriadení vecného bremena,
- uzatvárania dohôd v dedičskom konaní,
- spísania závetu,
- rozhodovania o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti svojej osobe a o umiestnení

svojej osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť,
- kandidovania vo voľbách do volených orgánov,
- rozhodovania o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 8Ps/1/2012 zo dňa 06.12.2012 pričom jeho
ostatné časti zostávajú nezmenené.

Trovy konania platí štát.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“2. Vecne argumentoval tým, že navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že by chcela prinavrátiť spôsobilosť,
lebo jej stratou trpí ako človek aj ako právnik a potom by sa pokúsila zaradiť do spoločnosti. Uviedla,

že pôsobila na fakulte managementu UK, kde boli aj právne odbory. Veľmi sa jej dotklo pozbavenie
svojprávnosti vzhľadom na to, že učila, že každý má spôsobilosti na práva a povinnosti a na právne
úkony. Motívom podania návrhu, ktorý uviedla aj znalkyni, bolo vyliečiť sa, odísť z ústavu a nájsť si prácu.
Podľa jej názoru znalecký posudok hovorí v jej prospech, keďže z neho vyplýva, že je schopná chápať
zmyselavýznamsúdnehokonania,takžejejznalkyňadávazapravdu.Vprípadenavráteniaspôsobilosti

bybývalaubratranca,vniektoromzjehobytov.Pracovalabyunehovrealitnejkanceláriistým,ženeskôr
by jej niektorý z bytov odpredal. V prípade, že by bratranec odmietol, pokúsila by sa spojiť so svojim
bratom, aj keď ich vzťahy sú po smrti rodičov problematické. V prípade, že by bola odkázaná len sama
na seba, potrebovala by získať byt a prácu, si uvedomuje, že by to bolo problematické a ťažké. Uviedla,
že si uvedomuje výšku svojho invalidného dôchodku v sume 350,-EUR. Radí sa so svojím ošetrujúcim
lekárom, je si vedomá dôležitosti liečby. Ak by bola kdekoľvek, napr. v U., liečbu by dodržovala.

3. Zástupca opatrovníka pri výsluchu uviedol, že navrhovateľka je u nich 6 rokov. Prvé 2 roky splácala
exekúciu pričom oprávneným v exekučnom konaní bol jej brat. Opatrovník nedal návrh na pozbavenie
spôsobilosti, tento dalo Mesto U.. Brat navrhovateľky im výslovne zakázal kontaktovať ho v akejkoľvek
súvislosti s navrhovateľkou. Pokiaľ ide o bratranca spomínaného navrhovateľkou, tohto stretli náhodne

na OS Trnava s tým, že si s ním vymenili kontakty. Za celú dobu pobytu navrhovateľky v ich zariadení
jej nezavolal, nenavštívil ju, aj keď sa navrhovateľka snaží o kontakt predtlačenými veľkonočnými a
vianočnýmipohľadnicami.Zacelúdobujej2xodpísal,čovediaztohodôvodu,žepoštaapoštovýstykich
chovancovjemerateľnýmukazovateľomštandardukvality,tzn.rodinnéväzby,komunikáciaapod.,takže
tento údaj je presný. V ústave je zabezpečená strava, pranie, žehlenie. Navrhovateľka zvláda osobnú

hygienu, je na oddelení tréningu na podporované samostatné bývanie. Majú dve 1- posteľové izby, jednu
z nich má ona. V komunite sú rozdelené činnosti ako umývanie, a prezliekanie posteľného prádla. V
rámci tohto si navrhovateľka vybrala prestieranie pred spoločným jedlom a v poobedňajších hodinách
vozí invalidného 8-ročného chlapca v areáli ústavu. Pri príchode prijímateľa sociálnej starostlivosti
z nemocnice opatrovník zisťuje okolnosti súvisiace s ním, vrátane finančnej situácie, dlhov, exekúcii

a pod. V prípade navrhovateľky, pretože prišla rovno z liečebne, boli informácie sporé. V tom čase
nebola pozbavená svojprávnosti a bola vo veľmi zlom zdravotnom stave, takže exekúciu neriešila.
Keďže exekúcií bolo 8 - 10, do ich riešenia sa nezapájala a nezapája. V prípade opustenia ústavu,
keďže nemá rodinnú podporu, by nemal kto u nej kontrolovať užívanie liekov a zabezpečovať nad
navrhovateľkou dohľad, takže by to nedopadlo dobre. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume

426,-EUR. Náklady na pobyt sú v sume 264,-EUR. Zostatok ide na úspory, príp. náklady o ktoré požiada
navrhovateľka navyše, spravidla je to nejaká strava, klobása, krémy.

4. Zo znaleckého posudku č. 119/2018 a výsluchu znalkyne MUDr. Slávky Lenerovej mal súd
preukázané, že navrhovateľka trpí duševnom poruchou dlhodobého charakteru. Je schopná riadiť svoje

záležitosti len v obmedzenej miere, z dôvodu, aby nepoškodila svoje záujmy. Nie je schopná rozhodovať
o konzumácii svojej zdravotnej starostlivosti a nie je schopná narábať s financiami v hodnote vyššej
ako 20,-EUR týždenne. Navrhovateľka má nadmerné požiadavky na zabezpečenie svojich potrieb
presahujúce jej možnosti, ktoré má v súčasnej dobe. Nie je schopná podpisovať žiadne zmluvy, hlavne
nie také, ktoré by vyžadovali finančné plnenie. Nie je schopná rozhodovať o mieste svojho pobytu, nie

je schopná preberať si poštu, nie je schopná sa zastupovať sa pred štátnymi orgánmi, orgánmi miestnej
samosprávy a sociálnou a zdravotnou poisťovňou. V prípade, že by navrhovateľka mala kam ísť,
nemusela by byť umiestnená v ústavnej starostlivosti, avšak tomuto bráni fakt, že v súčasnej dobe nemá
vytvorené možnosti iného bývania. Síce sa spolieha na bratranca, s ktorým sa sporadicky kontaktuje, ale
tento sa k možnosti, že by zabezpečil bývanie navrhovateľke, nevyjadril. Je predpoklad, že ak by aj takto

bývala, úspory, ktoré má, by sa rýchlo minuli. Ďalšou problematickou oblasťou je fakt, že je vylúčené,
aby navrhovateľka vykonávala prácu právnika. Mohla by vykonávať povolanie, v ktorom nie je potrebná
kvalifikácia, potom je ale otázne, či by z toho dokázala vyžiť. Naviac z pobytu v ústave je zrejmé, že
žije vo svojom svete, málo sa zapája do aktivít, aj sebaobslužné činnosti je potrebné u nej kontrolovať
a potrebuje supervíziu. V kontakte s orgánmi štátnej správy je potrebné, aby túto problematiku za ňu

riešil opatrovník. Aktuálny zdravotný stav navrhovateľky je uspokojivo kompenzovaný psychiatrickou
terapiou a režimovou liečbou v prostredí chráneného bývania. Hospitalizácia nebola dlhodobo potrebná.
V popredí klinického obrazu je však reziduálna schizofrénna symptomatika s poruchovou vôľovej zložky,
poruchou kritičnosti, anosognóziou deterioráciou kognitívnych funkcií v porovnaní s obdobím predvypuknutím ochorenia. V možnostiach súčasných poznatkov v psychiatrii nie je možné ochorenie úplne
vyliečiť. Navrhovateľka chápe realitu skreslene, ale formálne je schopná pochopiť zmysle a význam
súdneho konania. Výsluch na súde môže zhoršiť zdravotný stav navrhovateľky a hlavne konfrontácia so

závermi znaleckého posudku, s ktorými sa navrhovateľka určite nestotožní. Reziduum schizofrénnych
príznakov predisponuje navrhovateľku k tomu, aby bola odkázaná na dozor inej osoby a nakoľko taká
osoba v okolí menovanej nie je, je odkázaná na pobyt v sociálnom zariadení.

5. Rozhodnutie súd potom odôvodnil s použitím ust. § 10 ods.1, ods. 2,ods.3, § 26 Občianskeho
zákonníka, § § 231 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 248 ods.2, § 249 ods. 1 CMP a
vecne tým, že súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten
právny záver, že nie sú splnené zákonné podmienky pre navrátenie spôsobilosti na právne úkony
navrhovateľky v plnom rozsahu. V konaní bolo nepochybne preukázané, a to najmä vykonaným
znaleckým dokazovaním, že navrhovateľka trpí duševnou poruchou dlhodobého charakteru, pre ktorú,

podľa záverov znaleckého posudku, nie je v súčasnosti schopná spravovať svoje záležitosti, nie je
v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, najmä na právne úkony vymedzené vo výroku tohto
rozsudku, s výnimkou disponovania s finančnou čiastkou do 20,-EUR týždenne. Súčasne mal súd
preukázané, že zlepšenie jej duševného stavu sa nedá predpokladať, nakoľko v možnostiach súčasných
poznatkov v psychiatrii nie je možné ochorenie úplne vyliečiť. Aktuálny zdravotný stav navrhovateľky je

uspokojivo kompenzovaný psychiatrickou terapiou a režimovou liečbou v prostredí chráneného bývania.
Podľa záverov znaleckého posudku je navrhovateľka odkázaná na dozor inej osoby a nakoľko taká
osoba v okolí menovanej nie je, je odkázaná na pobyt v sociálnom zariadení. Z týchto dôvodov
súd nenavrátil navrhovateľke spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, ale zmenil obmedzenie
spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko navrhovateľka bola rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 8Ps 1/2012-80 zo dňa 06.12.2012
obmedzená (pozbavená) v spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, súd rozhodol o zmene
predmetného rozsudku v časti rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky.
Trovy znaleckého dokazovania v zmysle § 251 ods. 1 CMP platí štát.

6. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP z toho dôvodu, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka argumentujúc tým, že v dôsledku úspešného

absolvovania psychiatrickej liečby bola u nej dosiahnutá zmena zdravotného stavu, v dôsledku ktorej
je schopná ovládať a rozpoznávať svoje správanie a význam svojho konania. Má právny záujem na
tom, aby jej súd prinavrátil spôsobilosť na právne úkony. Poukázala na obsah § 10 ods. 3 Občianskeho
zákonníka zdôrazňujúc, že základné ľudské práva sú základom právneho poriadku každého štátu,
sú upravené vo viacerých medzinárodných dohodách a tiež v európskej konvencie ľudských práv.

Chce plne používať svoje práva a zrealizovať ich prostredníctvom spôsobilosti na právne úkony, ktorú
spôsobilosť nikdy nestratila, vybavuje svoje náležitosti na pošte, v banke, na štátnych orgánoch a
orgánoch samosprávy, zúčastnila sa aj komunálnych volieb a volieb do orgánov samosprávy. Tiež
súdna znalkyňa vo svojom posudku uviedla, že sa jej zlepšil zdravotný stav a je schopná rozoznávať
následky svojho konania a význam súdneho konania. Okresný súd Senica napadnutým rozsudkom

uviedol viaceré právne úkony z niekoľkých právnych odvetví. Toto obmedzenie je tak rozsiahle, že
v praxi sa to rovná úplnému obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Navrhla preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u nej vyslovené
rozsudkom Okresného súdu v Senici zo dňa 22.11.2008 č.k. 10Ps/5/2018-42 sa ruší.

8. K doručenému odvolaniu sa vyjadril opatrovníčka navrhovateľky s tým, že navrhla rozsudok
Okresného súdu v Senici potvrdiť. Má za to, že uvádzané tvrdenia v návrhu navrhovateľky na zrušenie
rozsudku sa nezakladajú na pravde. JUDr. J. Y., PhD vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje pomoc
inej osoby pri všetkých životných úkonoch, nie je schopná samostatné riešiť žiadne záležitosti, ktoré
sa týkajú jej zdravotného stavu, ekonomickej situácie a ani právnych záležitostí, ktoré vznikli pred

vypuknutím a počas jej choroby, čo potvrdzuje aj súdna znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. Slávka
Lenerová v znaleckom posudku č. 119/2018, s ktorými závermi sa stotožňuje.9. Okresná prokuratúra Senica sa vyjadrila písomným podaním došlým súdu 26.03.2019 s tým,
že odvolateľka argumentuje predovšetkým skutočnosťou, že v dôsledku úspešného absolvovania
psychiatrickej liečby bola u nej dosiahnutá zmena zdravotného stavu. Zo znaleckého posudku MUDr.

Slávky Lenerovej č. 119/2018 nepochybne plynie, že MUDr. J. Y., PhD. Trpí psychickým ochorením
diagnostikovaným ako schizoafektívna psychóza zmiešaný typ s reziduálnou symptomatológiou, ktorá je
ochorením celoživotným. Zdravotný stav JUDr. J. Y., PhD. je uspokojivo kompenzovaný psychiatrickou
terapiou a režimovou liečbou v prostredí chráneného bývania. Je teda nepochybné, že subjektívne
postoje JUDr. Y., PhD. prezentované v konaní pred súdom a aj v podanom odvolaní nemajú oporu

v objektívnych záveroch znaleckého posudku a vykonaného dokazovania. Ak odvolateľka v odvolaní
naďalej poukazuje na to, že súd vo výroku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony uviedol právne
úkony z niekoľkých právnych odvetví, pričom tieto sú veľmi rozsiahle, treba mať za to, že výrok
rozsudku je určitý, zrozumiteľný, založený na taxatívnom výpočte právnych úkonov, na vykonávanie
ktorých sa odvolateľka obmedzuje v spôsobilosti a vo formálnom zmysle je výrok rozsudku v súlade s
§ 248 ods. 2 a § 249 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Okruh právnych úkonov vymedzený

vo výroku rozsudku, hoci obsahuje viaceré právne úkony, na vykonávanie ktorých sa odvolateľka
obmedzuje v spôsobilosti, nenapĺňa znaky faktického pozbavenia spôsobilosti na právne úkony ako tvrdí
odvolateľka. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zachovaná spôsobilosť odvolateľky disponovať finančnou
čiastkou, bankovým účtom, dôchodkom v sume neprevyšujúcej 20,-- Eur týždenne. V tomto zmysle je
výrok rozsudku v súlade aj s § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okruh právnych úkonov vymedzených

vo výroku rozsudku na vykonávanie ktorých sa odvolateľka obmedzuje v spôsobilosti mal oporu vo
vykonanom dokazovaní, najmä v záveroch znaleckého posudku a následne aj vo výsluchu znalkyne,
odvolateľky a štatutárnej zástupkyne Domova sociálnych služieb M.. Znalkyňa v konaní pred súdom
počas pojednávania náležite odôvodnila jednotlivé oblasti, v rámci ktorých je v záujme ochrany
odvolateľky túto obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Výpoveď odvolateľky v objektívnom zmysle

doplnila najmä štatutárna zástupkyňa Domova sociálnych služieb M., keď uviedla, že v čase umiestnenia
odvolateľky v ich zariadení boli voči nej vedených 8-10 exekúcií, ktoré nebola schopná riešiť a boli
riešené za pomoci pracovníkov zariadenia. V prípade opustenia ústavu, keďže nemá rodinnú podporu by
nemal kto kontrolovať užívanie liekov a zabezpečovať dohľad nad odvolateľkou, čo by nedopadlo dobre.
Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok bol vydaný v súlade s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka Civilného mimosporového poriadku, je preskúmateľný, správny, jeho výrok má oporu vo
vykonanom dokazovaní a reflektuje predovšetkým potrebu ochrany práv a oprávnených záujmov
odvolateľky.

10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

<..

19. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).