Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Zlata Simková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718204695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Z. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXX,XXXXXY.,zastúpenej:JUDr.IgorŠafranko,advokátsosídlomul.Sovietskychhrdinov163/66,089
01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21Csp/26/2018 - 40 zo dňa 03.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 300 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia citujúc ust. § 3 ods. 5, § 4 ods. 2 a 10 a § 9 písm. e) z. č. 250/2007 Z.z.

a po vykonanom dokazovaní okrem iného uviedol, že žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila
porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom súde Poprad, ktorý rozsudkom zo dňa 26.08.2016,
č.k. 20C/223/2013 - 165 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.03.2018. č.k.
21Co/94/2017 - 212 zamietol žalobu aj voči žalovanej v 3./ rade, teda v tomto konaní žalobkyni. So
žalovanou v 3./ rade v pôvodnom konaní žalobca uzavrel dohodu o ručení. Dôvodom zamietnutia
žaloby bolo neplatné postúpenie pohľadávky z uzavretej zmluvy o úvere pred zaslaním písomnej
výzvy, resp. zosplatnením pohľadávky. Za daného stavu s ohľadom na porušenie práva žalobkyne zo

strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, je priznanie finančného
zadosťučinenia dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd bol toho názoru, že primeraná
povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 300,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu. Teda
poskytuježalobkyniakospotrebiteľkesatisfakciuaodradídodávateľaodporušovaniaprávspotrebiteľov.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti vyhovujúcemu výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc,

že žalovaný nikdy nebol vlastníkom pohľadávky voči žalobkyni (v dôsledku neplatného postúpenia
pohľadávky patrí pohľadávka postupcovi), a teda ani nikdy nemohol porušiť spotrebiteľské práva
žalobkyne, keďže s ňou nikdy nebol v zmluvnom vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudokzmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.05.2019 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,

v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahu zistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedené ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto

súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

10. V podstate jedinou odvolacou námietkou žalovaného je nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie,
nakoľko on nikdy nebol v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a teda ani nemohol porušiť jej spotrebiteľské

práva.

11. V tejto súvislosti treba uviesť, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.
zn. 20C/223/2013 si žalobca (v tomto konaní žalovaný) uplatnil proti žalovaným (žalovaná v rade 3/
je v tomto konaní žalobkyňa) zaplatenie sumy 2 577,81 Eur s prísl. Bez akýchkoľvek pochybností v

tomto pôvodnom konaní vystupovala terajšia žalobkyňa ako spotrebiteľka. V pôvodnom konaní žalobca
(teraz žalovaný) si uplatňoval práva z neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak teda žalovaný v
pôvodnom konaní vyžadoval plnenie od spotrebiteľov v rozsahu, ktorý by bol založený platnou zmluvou
o postúpení pohľadávky, pričom k platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo, zo strany žalovaného
ako obchodníka s pohľadávkami je toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou (§ 2

písm. u/ Zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže pravidlá postúpenia pohľadávky poznať musí a rovnako to
možno považovať za nekalú obchodnú praktiku (§ 8 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 250/2007 Z.z.). Nemožno
sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej, keďže nikdy nebol vlastníkom
pohľadávky voči žalobkyni, nemožno ho v žiadnom prípade považovať za osobu, ktorá by za porušeniespotrebiteľského práva žalobkyne zodpovedala. Pri takomto konaní žalovaného, ktorého úmyslom
bolo v predchádzajúcom konaní uplatniť pohľadávku z neplatného postúpenia pohľadávky, je nutné
konštatovať, že žalobkyni ujma na jej právach dokonca bezprostredne hrozila. Na základe toho odvolací

súd dospel k záveru, že žalovaný je v tomto konaní pasívne legitimovaný, keďže podaním žaloby proti
žalobkyni v pôvodnom konaní došlo k porušeniu práv a povinností (vyššie citovaných ustanovení v
Zákone č. 250/2007 Z.z.). Žalovaný vyvolaním súdneho konania nie nevýznamnou mierou participoval
na zásahu do práv žalobkyne, ktoré pre neho skončilo neúspechom v dôsledku nerešpektovania kritérií
postúpenia bankovej pohľadávky (§ 92 ods. 8 ZOB).

12.Keďžepasívnulegitimáciužalovanéhomalodvolacísúdzadanúaainéodvolacienámietkyžalovaný
neuviedol, za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto

priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.