Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208745
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr.BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobkýň:1.radeK.O.,nar.XX.XX.XXXX,
adresa pobytu Z., Y. XXXX/X a 2. rade B. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu Z., Y. XXXX/X,
obe zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovanému TOMA úverová a leasingová, a. s., so sídlom Čadca, Májová 1319, IČO: 36 664 090,
zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865
036, v spore o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 23.02.2018 č.k. 20Csp 164/2017-55 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyniam sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam
primerané zadosťučinenie vo výške 500 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobkyne majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
24.08.2017 sa žalobkyne domáhali od žalovaného zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške
500,- eur. Podanú žalobu žalobkyne odôvodnili tým, že v konaní, ktoré skončilo právoplatne rozsudkom
Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 z 04.07.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Prešov sp. zn. 1Co/235/2013 z 18.12.2013 boli ako spotrebiteľky úspešné a na základe toho si v zmysle
§ 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za porušenie ich
spotrebiteľských práv. V konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/91/2012 súd určil,

že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.06.2007 č. 20105 je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná a žalobkyniam priznal náhradu trov konania. Následne Krajský súd Prešov
ako súd druhej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 1Co/235/2013 rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluvu o úvere č. XXXXX
uzatváral podľa Obchodného zákonníka a pokiaľ by šlo o spotrebiteľskú vec, zmluvu so žalobkyňou by

neuzatvoril. Pokiaľ súd konštatoval, že zmluva o úvere aj nadväzujúca zmluva o zriadení záložného
práva sú spotrebiteľskými zmluvami, zmenil tak vôľu žalovaného - veriteľa. Rozhodcovská doložka v
zmluve bola neplatnou zo zákona a súdy o nej rozhodli duplicitne. Napriek tomu, žalovaný rozhodcovskú
doložku nikdy neuplatňoval a neuplatňuje a podal na žalobkyňu žalobu o zaplatenie na všeobecný súda nie súd rozhodcovský, preto má žalovaný za to, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad
pod sp. zn. 12C/91/2012 žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nakoľko
žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva nie je rozhodcovskou

doložkou v spotrebiteľskej zmluve, žiadal žalobu zamietnuť.
4. Svoju právnu argumentáciu vyjadrenú v tomto podaní zopakoval aj na pojednávaní vo veci samej, kde
uviedol,žežalobapodanážalobkyňoužiadnoužalobounieje,nakoľkovnejabsentujúskutkovétvrdenia.
Tvrdenia,ženiektobolúspešnývkonanípodľažalovanéhoniesúdostatočnýmtvrdenímpreprejednanie
veci. Podľa žalovaného zákon o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok

v čase uzavretia zmluvy s neprijateľnou položkou neexistoval. Podľa žalovaného súd rozhoduje spory
a neudeľuje pokuty. Esenciálnou podmienkou pre konštatovanie nekalej obchodnej praktiky má byť
skutočnosť, že takáto skutočnosť mala ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa, avšak rozhodcovská
doložkarozhodovaniespotrebiteľanarušiťnemôže.Podľažalovanéhožiadanieprimeranéhofinančného
zadosťučinenia je amorálnym zneužitím práva a vyrábaním sporov.

5. Po vykonanom dokazovaní zistil súd prvej inštancie skutkový stav, podľa ktorého z rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 (č.l. 5) súd zistil, že uvedeným rozsudkom súd určil, že
rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.6.2007 č. XXXXX je neprijateľnou
podmienkou. Doložka odkazovala na vylúčenie právomoci všeobecných súdov v prípade sporov medzi
stranami sporu v súvislosti s úverovou zmluvou a jediným oprávneným rozhodovať mal byť rozhodca

Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.
6. Z nadväzujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 18.12.2013 (č.l. 9) súd zistil, že uvedeným
rozsudkom Krajský Prešov súd ako súd druhej inštancie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým,
že argumentáciu žalovaného odmietol ako neakceptovateľnú.
7. Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014.

8. Súd vec správne posúdil podľa ustanovenia § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 veta
tretia zákona č. 250/2007 Z.z., článku 6 ods. 1 a článku 8 CSP a dospel k nasledovným záverom.

9. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove vyššie

uvedených spisových značiek súd konštatuje, že podmienka ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č.
250/2007 Z.z. pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je splnená. Súd neakceptuje
tvrdeniažalovanéhootom,žežiadanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajeamorálnymzneužitím
práva a vyrábaním sporov. Je nepochybné, že zmluvu o úvere či zmluvu o zriadení záložného práva
zo dňa 11.6.2007 predkladal žalobkyniam ako spotrebiteľkám na podpis žalovaný, ktorý v konaní

nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť ich obsah ovplyvniť. Súčasne tak bolo právoplatne
konštatované, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, v dôsledku čoho je splnená podmienka
uplatnenia si nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľom. Súd prvej i druhej inštancie
konštatoval netransparentnosť a hrubú nevyváženosť práv a povinností žalobkýň ako spotrebiteľov, a je
teda nepochybné, že je na mieste priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

10. Pokiaľ žalovaný namieta, že predpis pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v čase
podpisu spotrebiteľskej zmluvy neexistoval, v tomto smere má súd za to, že námietku nemožno
uznať za oprávnenú. Práve existujúca nerovnováha medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi v neprospech
spotrebiteľov bola dôvodom pre zavedenie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého

nemá svoju funkciu v prípade „diskomfortu“, ako nesprávne argumentuje žalovaný, ale má svoje
opodstatnenie v prípadoch, kedy dodávateľ koná vo vzťahu k v spotrebiteľovi spôsobom, ktorým hrubo
a nespravodlivo zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov.

11. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z., možno uviesť, že ide o

ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. V prejednávanej
veci možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva,
ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v zmarení možnosti
preskúmať podmienky zmluvy o zriadení záložného práva všeobecným súdom, čo mohlo v konečnom

dôsledku viesť k strate finančných prostriedkov či strate obydlia, čo nepochybne predstavuje jeden z
najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby.
12. Toto je potrebné považovať za rozhodujúce pre určenie výšky finančného zadosťučinenia, ktoré
nemôže mať iba symbolický charakter. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. trebaakcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu
(Beztoho,abyujmanastalaalebočolenhrozila.Postačujespôsobilosťporušeniaprávaalebopovinnosti

viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“).
13. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s

nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
14. Zároveň pri stanovení primeraného finančného zadosťučinenia musel súd prihliadnuť aj na výšku
odškodňovania iných nemajetkových újm aprobovaných právnym poriadkom SR, napr. pri poškodení
zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne, kde obyčajne

dochádza k ujmám pre človeka závažným a často neodčiniteľným.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 500,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a teda, že bude mať dostatočný
satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle

individuálnej ale aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobkyne, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobili ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,
ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustili do sporu s ním.

16. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa názoru odvolateľa, v rozhodnutí súdu prvej inštancie v podstatnej časti absentuje relevantné
odôvodnenie.

18. Podanie žalobkýň označené ako žaloba v úplnosti neobsahuje relevantné tvrdenia a relevantné
dôkazné návrhy vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, resp. vo vzťahu ku skutočnostiam
odôvodňujúcim a preukazujúcim opodstatnenosť uplatneného údajného „nároku“.

19. Žalobkyne netvrdia (neuvádzajú) žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli dať vzniknúť právu

normovanému ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., žiadne konkrétne okolnosti, na základe
ktorýchimmalvzniknúťúdajný,nimitvrdenýnárok,okolnosti,nazákladektorýchbymohlabyťposúdená
jeho údajná existencia a výška uvedeného nároku.

20. To, že pôvodcovia konania označia rozhodnutie, v ktorom im bolo vyhovené a inak skutkovo neuvedú

vôbec nič, nie je v žiadnom prípade skutkovým tvrdením dostatočným, na základe ktorého by bolo vôbec
možné posudzovať prípadnú existenciu nároku, či jeho výšku.

21. Účelom zákonného ustanovenia, ktorého sa žalobcovia dovolávajú, je odškodniť spotrebiteľa za
špecifické okolnosti, špecifický diskomfort, ktorý nastal z dôvodu tvrdeného porušenia práva alebo

povinnosti zo strany dodávateľa a ktorý by mal za následok, že takéto tvrdené porušenie je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi, že takáto ujma s ohľadom na konkrétne špecifické okolnosti vznikla.
Žalobcovia však netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by takto nastali na ich strane a boli by spôsobilé
vzniknúť takému nároku.

22. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľné. Súd neuviedol, o ktoré právne normy svoje názory oprel, a keďže neodkazuje na
konkrétne právne normy a nič z uvedeného, ani zo žiadnych noriem nevyplýva, navyše je uvedené v
rozpore s konceptom ujmy, ako ho definoval Najvyšší súd Slovenskej republiky.

23. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.24. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností
je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom

ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde.

26. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo
zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či

došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného
rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 389/2015 zo
dňa 14.09.2016, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
trebarozumieťúspešnéuplatneniekonkrétnehonárokuzporušeniaprávaalebopovinnosti,napr.nároku
na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne
vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal (rovnako ako žalobkyne v podanej
žalobe) na konania, v ktorých boli žalobkyne v postavení spotrebiteliek úspešné a v ktorých úspešne
uplatnili porušenie práva.

29. V týchto skorších konaniach súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva

z 11.06.2007 č. 20105 je neplatná a po podanom odvolaní žalovaným odvolací súd rozsudok potvrdil.

30. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.12.2013 č.k. 1Co 235/2013, 1Co 236/2013, 1Co
237/2013 okrem iného zvýraznil, že „Tieto citované články Smernice č. 93/13/EHS dávajú taktiež priestor
(v kontexte so Zákonom na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.) pre deklarovanie neprijateľnosti

takejto zmluvnej podmienky, a to práve z dôvodu, že článok 6 citovanej Smernice naďalej zabezpečuje
existenciu pôvodnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi (teda aj medzi účastníkmi tohto konania),
avšak existencia tejto zmluvy by mala byť očistená od nekalých podmienok, čím by sa zabezpečil stav
právnej istoty vo vzťahu medzi účastníkmi, predovšetkým stav právnej istoty na strane žalobkýň ako
spotrebiteliek, ktoré by neboli naďalej privádzané do stavu neistoty, ktorý je vytvorený existenciou tejto

neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky.

31. Žalobkyne si tak bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnili nárok
z porušenia práva na určenie neplatnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v
spotrebiteľskej zmluve.

32.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiazvýraznil,žejenepochybné,žezmluvuoúvere,
či zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 11.06.2007 predkladal žalobkyniam ako spotrebiteľkám na
podpis žalovaný, ktorý v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť ich obsah ovplyvniť.33. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur tak, ako to správne určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie je
vyrovnaním ujmy žalobkýň, ktorá im vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav,
ktorý museli v dôsledku konania žalovaného, ktorý ich priviedol do stavu neistoty, trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu

vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď
k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobkyne sa v tomto prípade úspešne domohli svojho práva,
a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

34. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom
konaní úspešným žalobkyniam v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).