Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208745
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717208745.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkýň v 1/ X. K. O., E..

XX.X.XXXX, W. Z. Z., Y. XXXX/X W. K. X/ X. B. O., E.. X.X.XXXX, W. Z. Z., Y. XXXX/X, obe zastúpené
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému TOMA
úverová a leasingová, a. s., so sídlom Čadca, Májová 1319, IČO: 36 664 090, zastúpený AK JUDr. Marek
Hic, s. r. o., so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO: 36 865 036, v spore o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam primerané zadosťučinenie vo výške 500,- eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyne majú voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.8.2017 sa žalobkyne domáhali od žalovaného zaplatenia finančného
zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že v konaní, ktoré
skončilo právoplatne rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 z 4.7.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/235/2013 z 18.12.2013 boli ako spotrebiteľky úspešné
a na základe toho si v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. uplatňuje primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv. V konaní vedenom Okresným súdom Poprad
pod sp. zn. 12C/91/2012 súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z
11.6.2007 č. 20105 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a žalobkyniam priznal náhradu
trov konania. Následne Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn.
1Co/235/2013 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že zmluvu o úvere č. 20105

uzatváral podľa Obchodného zákonníka a pokiaľ by šlo o spotrebiteľskú vec, zmluvu so žalobkyňou by
neuzatvoril. Pokiaľ súd konštatoval, že zmluva o úvere aj nadväzujúca zmluva o zriadení záložného
práva sú spotrebiteľskými zmluvami, zmenil tak vôľu žalovaného - veriteľa. Rozhodcovská doložka v
zmluve bola neplatnou zo zákona a súdy o nej rozhodli duplicitne. Napriek tomu, žalovaný rozhodcovskú
doložku nikdy neuplatňoval a neuplatňuje a podal na žalobkyňu žalobu o zaplatenie na všeobecný súd
a nie súd rozhodcovský, preto má žalovaný za to, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad
pod sp. zn. 12C/91/2012 žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nakoľko

žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva nie je rozhodcovskou
doložkou v spotrebiteľskej zmluve, žiadal žalobu zamietnuť.
Svoju právnu argumentáciu vyjadrenú v tomto podaní zopakoval aj na pojednávaní vo veci samej, kde
uviedol,žežalobapodanážalobkyňoužiadnoužalobounieje,nakoľkovnejabsentujúskutkovétvrdenia.Tvrdenia,ženiektobolúspešnývkonanípodľažalovanéhoniesúdostatočnýmtvrdenímpreprejednanie
veci. Podľa žalovaného zákon o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého si žalobkyňa uplatnila nárok
v čase uzavretia zmluvy s neprijateľnou položkou neexistoval. Podľa žalovaného súd rozhoduje spory

a neudeľuje pokuty. Esenciálnou podmienkou pre konštatovanie nekalej obchodnej praktiky má byť
skutočnosť, že takáto skutočnosť mala ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa, avšak rozhodcovská
doložkarozhodovaniespotrebiteľanarušiťnemôže.Podľažalovanéhožiadanieprimeranéhofinančného
zadosťučinenia je amorálnym zneužitím práva a vyrábaním sporov.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

4. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 (č.l. 5) súd zistil, že uvedeným rozsudkom
súd určil, že rozhodcovská doložka v zmluve o zriadení záložného práva z 11.6.2007 č. 20105 je
neprijateľnou podmienkou. Doložka odkazovala na vylúčenie právomoci všeobecných súdov v prípade

sporov medzi stranami sporu v súvislosti s úverovou zmluvou a jediným oprávneným rozhodovať mal
byť rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.
Z nadväzujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 18.12.2013 (č.l. 9) súd zistil, že uvedeným
rozsudkom Krajský Prešov súd ako súd druhej inštancie potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým,
že argumentáciu žalovaného odmietol ako neakceptovateľnú.

Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012 tak nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2014.

5. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

6. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na
záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

7. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom k 17.2.2014 (právoplatnosť
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/91/2012) spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

9. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Poprad a Krajského súdu v Prešove vyššie

uvedených spisových značiek súd konštatuje, že podmienka ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č.
250/2007 Z.z. pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je splnená. Súd neakceptuje
tvrdeniažalovanéhootom,žežiadanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajeamorálnymzneužitím
práva a vyrábaním sporov. Je nepochybné, že zmluvu o úvere či zmluvu o zriadení záložného práva
zo dňa 11.6.2007 predkladal žalobkyniam ako spotrebiteľkám na podpis žalovaný, ktorý v konaní

nepreukázal, že by žalobkyňa mala možnosť ich obsah ovplyvniť. Súčasne tak bolo právoplatne
konštatované, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, v dôsledku čoho je splnená podmienka
uplatnenia si nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľom. Súd prvej i druhej inštancie
konštatoval netransparentnosť a hrubú nevyváženosť práv a povinností žalobkýň ako spotrebiteľov, a je
teda nepochybné, že je na mieste priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

11. Pokiaľ žalovaný namieta, že predpis pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v čase
podpisu spotrebiteľskej zmluvy neexistoval, v tomto smere má súd za to, že námietku nemožno
uznať za oprávnenú. Práve existujúca nerovnováha medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi v neprospechspotrebiteľov bola dôvodom pre zavedenie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého
nemá svoju funkciu v prípade „diskomfortu“, ako nesprávne argumentuje žalovaný, ale má svoje
opodstatnenie v prípadoch, kedy dodávateľ koná vo vzťahu k v spotrebiteľovi spôsobom, ktorým hrubo

a nespravodlivo zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov.

12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z. z., možno uviesť, že ide o
ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. V prejednávanej

veci možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva,
ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v zmarení možnosti
preskúmať podmienky zmluvy o zriadení záložného práva všeobecným súdom, čo mohlo v konečnom
dôsledku viesť k strate finančných prostriedkov či strate obydlia, čo nepochybne predstavuje jeden z
najzávažnejších zásahov do sociálnej identity osoby.
Toto je potrebné považovať za rozhodujúce pre určenie výšky finančného zadosťučinenia, ktoré nemôže

mať iba symbolický charakter. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba akcentovať, že
zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma
nastala alebo čo len hrozila. Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme
spotrebiteľa.), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“).

Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi
a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre

ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
Zároveň pri stanovení primeraného finančného zadosťučinenia musel súd prihliadnuť aj na výšku
odškodňovania iných nemajetkových ujm aprobovaných právnym poriadkom SR, napr. pri poškodení
zdravia, ochrane osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a podobne, kde obyčajne

dochádza k ujmám pre človeka závažným a často neodčiniteľným.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 500,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a teda, že bude mať dostatočný
satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle

individuálnej ale aj generálnej prevencie a zároveň bude odmenou pre žalobkyne, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobili ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,
ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustili do sporu s ním.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 C.s.p. a v konaní úspešným žalobkyniam priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.