Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715202416
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1715202416.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobcu: N.. Y. T.,

B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX, XXX XX X., zastúpená: JUDr. Anna Besedičová, advokátka so sídlom Dlhá
7, 900 28 Ivanka pri Dunaji, proti žalovanému: P. T., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XX, XXX XX X., adresa
na doručovanie písomností: P. L. XXX, XXX XX, zastúpený: JUDr. Rudolf Suran, advokát, so sídlom
Osloboditeľská 26, 831 07 Bratislava, o obmedzenie užívacieho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 30.06.2015 žiadala, aby súd rozsudkom
žalovaného vylúčil z užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa na V. D.. XX v X., a to parcela registra „C“

č. XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrady; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere
299 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere
114 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere
36 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba rodinný dom s rozostavanou prístavbou
postavený na pozemku parcele registra „C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria; stavba rozostavaná
garáž na parcele registra „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 36 m2, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec X.,

katastrálne územie X. (ďalej len „nehnuteľnosti“).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 17.02.2016, v ktorom uviedol,
že žiada žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným boli do rozvodu manželstva (manželstvo
rozvedené dňa 20.03.2013) bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností. Uvedené bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov nebolo vyporiadané dohodou strán sporu a o jeho vyporiadaní prebieha
na Okresnom súde Pezinok konanie pod sp. zn. 6C/238/2014. Žalobkyňa spolu s dcérami T. T.,
nar. XX.XX.XXXX a X. T. nar. XX.XX.XXXX bývajú v predmetnom rodinnom dome. Žalovaný počas
neprítomnosti žalobkyne a jej dcér odnáša z predmetného rodinného domu hnuteľné veci, ako sú
napr. miešačka, udice a pod., ktoré boli nadobudnuté počas trvania manželstva. Účelovo poškodil
čerpadlo na vodu a odniesol rebrík zo studne, ktorý zabezpečoval prístup k čerpadlu. V pivnici rodinného
domu porozbíjal sklenené fľaše ako aj opakovane poškodzoval prívod elektrickej energie do rodinného

domu. Pri opakovanej obnove prívodu elektrickej energie bola prítomná aj polícia, nakoľko sa žalovaný
nachádzal v blízkosti rodinného domu a bránil prívodu do rodinného domu. Mal snahu znemožniť
užívanie rodinného domu žalobkyňou a jej dcéram. Po zistení týchto skutočností žalobkyňa z obavy
o bezpečnosť svoju a svojich dcér, ako aj z dôvodu, aby nedochádzalo k takejto činnosti žalovanéhovymenila zámky na vstupných dverách do rodinného domu a na vstupnej bráne. Napriek skutočnosti,
že žalovaný sa z nehnuteľností odsťahoval svojim konaním psychickým nátlakom a zastrašovaním
žalobkyne a jej dcér sa snaží o to, aby opustili rodinný dom, resp. má snahu im užívanie nehnuteľností

znepríjemňovať a sťažiť. Žalovaný sa domáha vstupu do rodinného domu pod zámienkou jeho užívania,
viac krát obchádzal okolo rodinného domu, vykrikoval na žalobkyňu a dcéry, vyvolával konflikty a
hádky, oplzlo nadával, účelovo privolával políciu, podával trestné oznámenia. Žalobkyni robil problémy v
zamestnaní, píše listy jej zamestnávateľovi, kde žiadal, aby mu pomohol pri sprístupnení nehnuteľností.
Žalovaný vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom je agresívny. Žalovaný sa

žalobkyni a jej dcéram vyhrážal ublížením na zdraví, zastrašoval ich, pričom fyzicky niekoľko krát
napadol dcéru T. a žalobkyňu. Za dcérou T. prišiel do školy, kde ju pred spolužiakmi fyzicky napadol,
vyhrážal sa jej. Vzhľadom na jeho agresívne správanie ho z priestorov školy musela vykázať až
riaditeľka. Žalovaný sa agresívne správal aj k dcére X. a to najmä v čase kedy prostredníctvom
súdu žiadala žalovaného o výživné. Dňa 31.10.2014 prišiel žalovaný pred rodinný dom a domáhal
sa vstupu. Dcéra X. ho zo strachu o svoj život nevpustila dovnútra, načo žalovaný zavolal políciu a

podal na ňu trestné oznámenie. O týchto skutočnostiach bola dcéra X. nútená vypovedať na polícii.
Žalobkyňu žalovaný dlhodobo obťažuje nadávkami, hrozbami fyzického ublíženia jej aj jej dcéram
najmä psychickým nátlakom o vysťahovaní z rodinného domu, pričom toto vykonáva pred susedmi a
kolegami žalobkyne. Následkom tohto konania žalovaného musela vyhľadať psychiatra. Vzhľadom na
agresívne správanie žalovaného je spolužitie strán sporu v spoločnom rodinnom dome vylúčené. Jeho

prítomnosť psychicky zle vplýva na žalobkyňu a dcéry, ktoré sa žalovanému citovo odcudzili, obávajú sa
o svoje zdravie, či už fyzické alebo psychické. Správanie žalovaného bolo z opísaných dôvodov natoľko
neznesiteľné, že žalobkyňa bola nútená podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia a tento návrh
na vylúčenie z užívacieho práva k domu. Žalobkyňa a jej dcéry majú záujem žiť spoločne v dome bez
toho, aby boli atakované žalovaným, bez toho aby sa im vyhrážal ublížením na zdraví, bez toho, aby im

robil pred susedmi hanbu. Majú záujem žiť pokojným a harmonickým životom.

4. Žalovaný sa vo veci vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.02.2016, ktoré bolo súdu
doručené dňa 17.02.2016 nasledovne: Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalovanému nahradiť
trovy konania. Žalobkyňou skutočnosti uvádzané v žalobe sú nepravdivé, neaktuálne a vo vzájomných

logických súvislostiach si protirečia. Žalovaný žije už niekoľko rokov mimo predmetnej nehnuteľnosti
v X. u svojej terajšej partnerky, s ktorou sa spoločne starajú o ich maloleté dieťa. Vzhľadom na
túto skutočnosť, už nemôže medzi stranami sporu existovať vzájomná neznášanlivosť. Nesúhlasí s
rozsahom žaloby, kedy podľa názoru žalovaného v konaní o vylúčenie užívacieho práva nie je možné ho
vylúčiť z užívania prislúchajúcich nehnuteľností, ale je možné ho vylúčiť len z užívania bytu, alebo domu.

Žalobkyňa zároveň neuvádza, na aké časové obdobie žiada žalovaného vylúčiť z užívania predmetných
nehnuteľností, čo je v rozpore s nedotknuteľnosťou vlastníckeho práva a jeho možného obmedzenia iba
v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu.

5.Vovecisúdvykonaldokazovanievýsluchomžalobkyneažalovaného,výsluchomsvedkov,alistinnými

dôkazmi: rozsudkom sp. zn. 11P 254/2012 zo dňa 20.03.2013, LV č. XXXX pre k.ú. X., lekárskym
nálezom MUDr. Marcely Harsányovej zo dňa 20.01.2015, Lekárskou správou MUDr. Edity Šimkovej
zo dňa 05.05.2012, Čestné prehlásenie zo dňa 25.01.2015 vypracovali X. H. T. T., Potvrdenie OR PZ
ORP-P-2017/SC-BE-2012 zo dňa 16.10.2012, Čestným prehlásením T. L. zo dňa 06.11.2012, výzvou
na sprístupnenie nehnuteľnosti vypracovaná žalovaným dňa 11.03.2015, na základe čoho zistil tento

skutkový stav:

6. Z rozsudku sp. zn. 11P 254/2012 zo dňa 20.03.2013 mal súd za preukázané, že manželstvo strán
sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 10.04.2013.

7. Výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX vyhotovenom dňa 11.3.2014 mal súd preukázané, že
sú v jeho časti B. ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú zapísané strany sporu.

8. Z lekárskeho nálezu MUDr. Marcely Harsányovej zo dňa 20.01.2015 vyplýva, že žalobkyňa má
psychickú nadstavbu vo vzťahu k žalovanému, sťažený návrat do života po rozvode manželstva jej

celkový psychický stav sa zlepšuje.9. Z lekárskej správy MUDr. Edity Šimkovej zo dňa 05.05.2012 vyplýva, že žalobkyňa trpí úzkostnou
poruchou, nespavosťou, bolesťami hlavy, žalobkyňa udáva, že má psychický stres v dôsledku správania
žalovaného.

10.Včestnomprehlásenízodňa25.01.2015 X.H.T.T.opísaliagresívnesprávaniežalovanéhovočinim,
matke, ktoré zdôvodnili mimomanželským pomerom žalovaného a jeho vzťahmi s bratom žalovaného,
ktorý je príslušník polície a kontroluje agresívne správanie žalovaného.

11.ZpotvrdeniaORPZORP-P-2017/SC-BE-2012zodňa16.10.2012,másúdpreukázanézlévzájomné
vzťahy pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti a vzájomné konflikty pri domáhaní sa svojich vlastníckych
práv k predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovaného.

12. Čestným prehlásením T. L. zo dňa 06.11.2012 opísal zlé vzájomné vzťahy strán sporu, ako príklad
uviedol odovzdávanie kľúčov od brány k predmetným nehnuteľnostiam po výmene zámkov žalobkyňou.

13. Uznesením tunajšieho Okresného súdu Pezinok č.k. 10C 102/2015 - 40 zo dňa 26.03.2015 súd
žalovaného zaviazal povinnosťou zdržať sa vstupu na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere
308m2,druhpozemkuzáhrady;pozemokparcelaregistra„C“č.XXX/Xovýmere299m2,druhpozemku
zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 114 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 36 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria; stavba rodinný dom s rozostavanou prístavbou postavený na parcele
registra „C“ č. XXX/X; stavba rozostavaná garáž na parcele registra „C“ č. XXX/X, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec
X., katastrálne územie X. a zaviazal žalobkyňu povinnosťou podať návrh začatie konania o vylúčenie

žalovaného z užívania nehnuteľností v lehote do 50 dní od doručenia predbežného opatrenia, inak
predbežné opatrenie zanikne.

14. Proti tomuto uzneseniu podal v lehote stanovenej zákonom žalobca odvolanie.

15. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 6Co 375/2015 - 90 zo dňa 04.08.2015 rozhodnutie
súdu prvého stupňa č.k. 10C 102/2015 - 40 zo dňa 26.03.2015 zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

16. Žalobkyňa ako strana sporu vypovedala, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, zároveň

predniesla žalobu zhodne ako s písomne podanou. Zdôraznila, že dôvodom podania žaloby vo veci
samej bolo neustále domáhanie sa žalovaného vstupu do predmetných nehnuteľností, kde ona naďalej
býva, ďalej poškodzovanie niektorých vecí, poškodenie prívodu elektrickej energie do nehnuteľností.
Z týchto dôvodov preto žalobkyňa pristúpila aj k výmene zámku, aby týmto zabránila žalovanému
odnášať veci. Žalovaný taktiež opakovane na ulici vykrikoval, aby tým vytvoril stav, pri ktorom sa môže

dostať do nehnuteľnosti, účelovo volal políciu ako aj hrubo listami osočoval žalobkyňu a to aj pred jej
zamestnávateľom a vytváral zdanie situácie, že nadriadený musia riešiť postupy jej konania, ktoré o nej
tvrdil žalovaný. Žalobkyňa v dôsledku tvrdených skutočností má obavu aj o majetok, ktorý nadobudla po
zániku manželstva ako aj o majetok svojich dcér, ale najmä o svoje zdravie a život. V tomto smere sa
preto odvolala na všetky listiny, ktoré k písomne podanej žalobe doposiaľ pripojila, pričom krátkou cestou

súdu založila listy žalovaného z 11.03.2015, 08.09.2015, 08.09.2015 adresované jej zamestnávateľovi
ako aj obrazovú fotodokumentáciu garáže a jej stavu v akom ju odovzdal žalovaný.

Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že trvá na písomnom vyjadrení k žalobe, tohto sa pridržiava. Zdôrazňuje,
že skutočnosť dobrovoľného opustenia rodinného domu nemôže znamenať, že sa žalovaný svojho

vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vzdáva. Poukázal na nedostatky podaného návrhu na začatie
konania a to v rovine hmotnoprávnej, keď aktuálne naďalej nie sú naplnené predpoklady úspešnosti
takejto žaloby, ak sa tento právne kvalifikuje pod § 146 ods. 2 Obč. zákonníka. Medzi stranami nie je
sporné, že nežijú v spoločnej domácnosti, čo je základným predpokladom úspešnosti v tomto konaní.
Žalobkyňa v postupe času neustále mení dôvody už niekoľkokrát opakovanej výmeny zámkov, pričom

tieto boli vymenené ešte pred rozvodom strán sporu a vtedy sa vôbec žalobkyňa nevyjadrovala o takých
dôvodoch tohto jej kroku, ktoré uvádza v tejto žalobe. Nie je možné akceptovať žalobkyňou tvrdený
záver o strachu žalobkyne zo žalovaného ako bývalého boxera, ktorý ju môže dostať na invalidný
vozík, keď táto mu nepopierateľne vo viacerých situáciách fyzicky bránila vlastným telom vo vstupe dorodinného domu a jedenkrát mu aj dala facku. Zhruba ešte niekedy v roku 2012 som sa z predmetných
nehnuteľností odsťahoval z dôvodu, že vzťahy medzi ním a žalobkyňou boli narušené natoľko, že nebolo
možné ich spoločné užívanie. Po odsťahovaní, keď som záujem svoje vlastné nehnuteľnosti opätovne

navštíviť, zistil, že sú vymenené zámky, nemohol sa do nehnuteľností dostať. Volal políciu, raz ho pustila
aj s políciou, druhý raz povedala, že polícia môže ísť dnu, ale žalovaný má zostať vonku. Aj pred políciou
sa preukázal, že je vlastník, vstup mu však bol zamedzený, musel podať trestné oznámenie. V rámci
týchto pokusov o vstup do nehnuteľností mu nikdy nebola uložená pokuta, ani nikdy voči nemu nebolo
nezačalo trestné stíhanie. Vzhľadom na správanie žalobkyne od návštev svojich nehnuteľností upustil

a do dnešného dňa do nich nevstupuje. Predbežné opatrenie vydané okresným súdom ho dorazilo. Do
nehnuteľností nemôže vstupovať.

17. Svedkyňa T. T. na pojednávaní konanom dňa 22.01.2018 uviedla: so stranami sporu som žila
odmalička v predmetnej nehnuteľnosti, spočiatku vzťahy medzi nami boli bežné. Ku konfliktom začalo
dochádzať až keď sa zistilo, že žalovaný má inú známosť, čo v podstate vyvrcholilo rozvodom

manželstva strán sporu. Po rozvode som mala dobré vzťahy s matkou, bola som v tom období preč
z domu a späť do domu som sa vrátila po odchode žalovaného z domu. Žalovaný často a vo veľkom
množstve požíval alkohol a po jeho požití sa správal agresívne. Predo mnou matku nikdy fyzicky
nenapadol. Vyžadoval vstup do nehnuteľnosti. Iným spôsobom so mnou ani so žalobkyňou neprichádzal
dostyku.Stretávalismesalenpripotýčkachovstupdonehnuteľnosti.Vstupusaprestaldožadovaťažpo

vydaní predbežného opatrenia OS PK, ktoré do dnešného dňa rešpektuje. Môj pocit je, že žalovanému
ide o vyplatenie z domu. Pred žalovaným mám strach, mám 1,5 ročné dieťa, ktoré žalovaný doposiaľ
nevidel i keď je to jeho vnuk a nechcela by som, aby to zažilo jeho prípadné agresívne správanie.
Žalovanému bolo umožnené vstupovať do domu a boli mu ponúknuté kľúče, sama som mu ich ponúkla,
bez vedomia žalobkyne, chcela som predísť konfliktom o vstup, žalovaný ich odmietol, vyjadril sa, že

vstupovať do domu bude len za prítomnosti polície. Pri odovzdaní kľúčov bol prítomný môj vtedajší
priateľ T. L..

18. Svedkyňa X. T. na pojednávaní konanom dňa 22.01.2018 uviedla: žalovaný bol agresívny od doby čo
si pamätám, hlavne na moju sestru, vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sa zhoršili v dobe, keď som

mala 17 rokov, to bolo vtedy, keď mu žalobkyňa prišla na neveru, jeho agresívne správanie bolo najmä
v čase keď si vypil. Žalovaný bol agresívny vždy, na mňa zaútočil keď prišla k nám policajná hliadka,
žalobkyňa zabránila jeho útoku, čo si pamätám bol agresívny najmä na moju sestru, ja som bola v tom
čase mladšia a mala som z týchto útokov strach. Momentálne náš vzťah nie je žiadny.

19. Svedkyňa G. Z. na pojednávaní konanom dňa 22.01.2018 uviedla: Viem o čom je toto pojednávanie,
viem to od svojho priateľa. Čo sa týka vstupu do predmetnej nehnuteľnosti, mám za to, že túto žalovaný
od roku 2012 nenavštevuje, pokúšal sa do nej vstúpiť v sprievode polície, momentálne nemá od nej v
držbe kľúče. Podľa môjho názoru sú veci ohľadne vstupu a agresívneho správania zo strany žalobkyne
vymyslené. S políciou do domu sa pokúšal vstúpiť aj preto, aby si žalobkyňa sama neublížila alebo

nevyvolala nejaký konflikt, pretože ich stretnutia bez hádok nemohli prebiehať. V novembri 2012 prišli
obe dcéry, pýtali od žalovaného peniaze, akú sumu neviem, on nemal záujem s nimi komunikovať,
oni chytili hysterický záchvat, búchali alebo kopali do brány, presne neviem, bola tam tma, nakoniec
som sa išla pozrieť von. Žalovaný išiel dovnútra, časom dcéry odišli. Ďalšia návšteva bola za účelom
prinesenia dokumentov ohľadne žalovaného živnosti, bolo to v L., my sme boli mimo domova, návšteva

saneuskutočnila.Návštevuoznámilitelefonicky.Ďalšianávštevasauskutočnilaniekedyvroku2015keď
sa dozvedeli, že čakáme so žalovaným dieťa, videla som dcéru žalovaného T. pred domom, pokúšali sa
volať na telefón žalovaného, ktorý však nemal sa sebou. Na druhý deň po tomto telefonáte ho navštívili
na jeho pracovisku, on tam nebol prítomný, oznámila som im, že príde okolo tretej ku koncu pracovnej
doby, čakali ho pri bráne, keď prišiel, tak sa s nimi rozprával, prišiel za mnou, oznámil im, že sa s nimi

nemá o čom rozprávať. Následne obe dcéry vykrikovali, nadávali mu, vystupovali ako cigánky v osade.
Žijem so žalovaným viac ako 5 rokov, počas tohto obdobia sa voči mne agresívne neprejavil, určite
neholduje alkoholu, podľa mňa celý konflikt vznikol z toho, že žalobkyňa a dcéry sa nevedia zmieriť s
jeho odchodom.

20. Svedok T. L., na pojednávaní konanom dňa 19.04.2018 uviedol , že so stranami sporu sa
zoznámil zhruba 10 rokov dozadu, keď navštevoval svoju priateľku, ich dcéru T., v ich predmetných
nehnuteľnostiach. Zo stranami sporu mal dá sa povedať normálny vzťah. So žalovaným chodievali na
ryby. Vzájomné vzťahy strán sporu boli normálne až do času kedy sa vzťahy zhoršili, zhruba sedemrokov spätne. Videl žalovaného pod vplyvom alkohol, bil jeho priateľku, ktorá sa nakoniec odsťahovala
k svedkovi do jeho domácnosti. Priamo bitku nevidel, ale zvyčajne k nemu chodila uplakaná a mala
modriny, tak predpokladal, že jej tvrdenia sú pravdivé. Po údajnej bitke strany sporu nenavštevoval.

Do X. sa vrátili až keď sa žalovaný nasťahoval k svojej priateľke a opustil predmetné nehnuteľnosti.
Počas obdobia, keď tam svedok býval, žalovaný dom navštevoval s policajtmi, brával si veci a robil zle.
Na vlastné oči videl, že pri návšteve dochádzalo k vzájomnému osočovaniu, strkaniu a samozrejme
žalovaný ako chlap keď strčí do ženy tak si viete predstaviť ako to vyzerá. Z X. sa svedok odsťahoval
zhruba dva roky dozadu. Počas jeho pobytu žalovaný navštevoval rodinný dom, potom ako sa svedok

odsťahoval nevedel uviesť, ale počul, že ich stále navštevuje. Nebol vždy pod vplyvom alkoholu, ale
javil sa mu tak.

21. Podľa ust. § 146 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej
osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na

návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do
bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

22. Pojem „fyzické násilie“ a „psychické násilie“ je potrebné pre účely tohto ustanovenia vykladať
rovnako, ako pre účely trestného konania. Fyzické alebo psychické násilie však nemusí dosahovať

intenzitu vyžadovanú pre trestný čin. Fyzické násilie sa prejavuje vo viacerých formách brutality, ale aj vo
forme takého správania, ktoré bezprostredne neznamená poškodenie zdravia, hoci spravidla je násilie
(či už fyzické alebo psychické) sprevádzané rôznymi poruchami, napr. poruchami spánku, bolesťami
hlavy, poruchami stravovania a pod. Pojem „psychické násilie“ právny poriadok v žiadnom ustanovení
nedefinuje, preto je potrebné vychádzať zo všeobecného definovania uvedeného pojmu a jeho prejavov.

Môže spočívať v citovom, ako aj v slovnom týraní, v podobe zosmiešňovania doma alebo na verejnosti,
výbuchmi zlosti, ponižovaním, vyžadovaním komunikácie v nevhodnom čase, nepravdivými tvrdeniami,
žiarlivostným správaním a pod..

23. Zákon poskytuje ochranu nielen pri existencii fyzického alebo psychického násilia, ale ochranu je

treba poskytovať už pri existencii hrozby tohto násilia.

24. Poskytnutie ochrany je okrem násilia podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch
podmienok a to: - spolužitie sa stalo neznesiteľným a - násilie (alebo jeho hrozba) smerovalo voči
osobám v zákone uvedeným (blízka osoba, ktorá býva spoločne s násilníkom v dome).

25. Spôsob ochrany môže spočívať v dvoch polohách a to v obmedzení užívacieho práva násilníka
alebo dokonca v jeho vylúčení z práva užívať dom.

26. Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý spoluvlastník, nemôže

užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu.

27. Právo na ochranu života a zdravia osoby voči ktorej násilie smeruje a ktoré právo je násilníkom
ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako právo násilníka, ktoré mu vyplýva zo
spoluvlastníckeho práva k bytu či domu. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za

cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby
ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, na ochranu
zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp.
spoluužívanie domu či bytu.

28. Kedy sa ďalšie užívanie stane neznesiteľným, zákon nedefinuje. Ide o neurčitú hypotézu právnej
normy, ktorá umožňuje súdu pod túto podradiť stav vyplývajúci z konkrétnej situácie. Právna teória má
za to, že sa vyžaduje naplnenie takej intenzity negatívneho správania, ktoré vyvoláva na druhej strane
odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho spolužitia. Ide teda predovšetkým o subjektívny pocit na strane
„poškodeného“ spoluvlastníka.

29. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.30. Podľa ust. § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

31. Vychádzajúc z uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania, kedy súd vyhodnotil každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, mal súd za to a dospel k záveru, že nie sú splnené základné
zákonné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností.

32. V konaní bolo preukázané a to výpisom z katastra nehnuteľností opísanom v bode 7 tohto rozsudku,
že strany sporu sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Aj keď právoplatnosťou rozsudku tunajšieho
súdu sp. zn. 11P 254/2012 zo dňa 20.03.2013 o rozvode ich manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zaniklo, v čase rozhodovania tunajšieho súdu vyporiadané nebolo.

33. Predmetom vyporiadania BSM, o ktorom sa vedie konanie na tunajšom súde sp. zn. 6C 238/2014

sú aj predmetné nehnuteľnosti, z užívania ktorých žiadala žalobkyňa žalovaného vylúčiť.

34. V súčasnosti žalovaný v dom neobýva, avšak stále má právo z titulu spoluvlastníka tento užívať.
Žalovaný býva u svojej terajšej partnerky G. Z., s ktorou spoločne vychovávajú spoločné maloleté dieťa.

35. Do predmetných nehnuteľností sa vstupu domáhal len za účelom využitia svojich pracovných
nástrojov. V období posledných troch rokov pred vyhlásením rozsudku sa vstupu do predmetných
nehnuteľností nedožadoval.

36. Z výpovedí svedkov, dcér strán tohto sporu priateľa dcéry T. a terajšej priateľky, nemal súd

preukázanú existenciu psychického, alebo fyzického násilia. Jednoznačne z týchto výpovedí je
preukázané, že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu nie sú dobré, avšak vylúčenie užívacieho práva
k nehnuteľnosti je vážnym zásahom do vlastníckeho práva, kde pri preskúmaní intenzity vzájomného
agresívneho správania súd nemal za to, že by ho bolo potrebné obmedziť.

37. Vo veci nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni,
či ich spoločným dcéram, by bolo tak závažné, že by bolo potrebné rozhodnutím súdu vylúčiť žalovaného
z užívania spoločných nehnuteľností. Počas konania sa nijakým spôsobom nepreukázalo, že toho času
žalovaný nad mieru prijateľnú požíval alkoholické nápoje. Požívanie alkoholických nápojov by bolo aj v
príkrom rozpore s jeho zamestnaním kedy pracuje ako vodič z povolania.

38. Na viac žalovaný sa toho času v predmetnom dome nezdržiava, nedomáha sa vstupu do
predmetnýchnehnuteľnostíatoajnapriekskutočnosti,žepredbežnéopatrenieOkresnéhosúduPezinok
č.k. 10C 102/2015 - 40 zo dňa 26.03.2015, ktorým súd žalovaného zaviazal povinnosťou zdržať sa
vstupu na pozemok parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrady; pozemok

parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 299 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok
parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 114 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok
parcela registra „C“ č. XXX/X o výmere 36 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; stavba
rodinný dom s rozostavanou prístavbou postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X; stavba rozostavaná
garáž na parcele registra „C“ č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Okresným

úradom Senec, katastrálny odbor, pre okres Senec, obec Bernolákovo, katastrálne územie X.W. bolo
rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave 6Co 375/2015 - 90 zo dňa 04.08.2015 zrušené a už viac ako
tri roky žalovanému vstupu do predmetných nehnuteľností nič nebráni.

39. Žalovaný počas konania sa nedomáhal ďalšieho bývanie v predmetnom dome.

40. Ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v predmetnom dome vzhľadom na rozvrátenosť
vzájomných vzťahov by bolo ako pre žalobkyňu, tak aj pre žalovaného nepredstaviteľné na viac aj
nemožné vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný už žije so svojou novou priateľkou a ich spoločným
maloletým dieťaťom v obci L..

41. Vzájomnévzťahymedzistranamisporuniesúdobré.Spoločnéužívaniepredmetnýchnehnuteľností
v budúcnosti možné pravdepodobne nebude. V konaní sa však nijakým spôsobom nepreukázal, ževzájomné vzťahy medzi stranami sporu a agresívne správanie žalovaného by malo byť takej intenzity,
aby bolo potrebné rozhodnutím súdu vylúčiť žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností.

42. Z konania je však zrejmé, že vzájomné vzťahy je potrebné vysporiadať čo najrýchlejšie v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, kedy si súd dovolil na strany sporu
apelovať, aby veci týkajúce sa spoločných nehnuteľností riešili zmierlivo a v čo najkratšom čase.

43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.