Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201898129
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7201898129.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: EDMA s.r.o., Hlavná 20, Košice, IČO: 36
217 239, zastúpený: JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanova 26, Košice, proti žalovanému v 1. rade:
I. X., Y.. XX.X.XXXX, P.. X.X.XXXX, Y. R. XX, R., v 2. rade: P. X., Y.. XX.X.XXXX, B. XX, R., v 3. rade:
B. E., Y.. X.X.XXXX, Z. XX, R., zastúpený: JUDr. Ladislav Šebök, advokát, Michalovská 13, Košice, v

4. rade: K. R., Y.. X.X.XXXX, B. XX, R., o zaplatenie 3.320,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 34Cb/702/2001 - 178 zo dňa 3.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie v napadnutom V. výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade tak, že vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným v 3. rade stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že výrokom I. konanie zastavil, výrokom
II. vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok, výrokom III. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v
1. rade rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, výrokom IV. vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 4. rade rozhodol tak, že žalovaným v 2. a 4. rade náhradu trov

konania nepriznal a výrokom V. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade rozhodol tak, že
priznal žalovanému v 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako právny predchodca pôvodného
žalobcu, Slovenskej sporiteľne, a.s. sa v tomto konaní domáhal aby súd zaviazal dlžníčku z úveru, H. V.
(pôvodne žalovanú v 1. rade) a ručiteľov (terajších žalovaných v 1. až 4. rade) na zaplatenie 100.036,50

Sk/3.320,60eur/s19,75%-nýmročnýmúrokomod16.12.2000dozaplateniaananáhradutrovkonania,
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných,
titulom neuhradenia úveru č. 0571913102 poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 20.12.1999.

3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.2.2018 č.k.: 34Cb/702/2001 - 139 konanie voči pôvodnej
žalovanej v 1. rade, dlžníčke H. V. zastavil, z dôvodu jej úmrtia v priebehu konania, keďže táto zomrela

bez zanechania majetku.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podaním doručeným dňa 23.11.2018 oznámil, že vzhľadom
na úmrtie žalovaného v 1. rade, dĺžku trvania konania ako aj zmenu právnej úpravy od začatia konania,
berie žalobu späť v celom rozsahu voči žalovaným v 1. až 4. rade a žiadal, aby súd prvej inštancie z
dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade (I. X.) zomrel bez
zanechania majetku, konanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zastavil, v súlade s
ustanovením § 63 ods. 1 C.s.p.. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. až 4. rade konanie

zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom podľa § 145 ods. 1 C.s.p.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že žalobca zavinil zastavenie konania vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade, keď žalobu nezobral späť
pre správanie žalovaných. Žalobca by bol preto povinný nahradiť im trovy. Žalovaným v 2. a 4. rade
však žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Súd prvej inštancie prihliadnuc na právnu povahu
žalobcu a žalovaného v 3. rade a na predpokladanú výšku vzniknutých trov právneho zastúpenia dospel

k záveru, že náhrada týchto trov nespôsobí žalobcovi citeľnú ujmu, pričom riziko ujmy v prípade ich
nenahradenia fyzickej osobe, žalovanému v 3. rade, nie je možné vylúčiť. Ustanovenie § 257 C.s.p. tak
súd prvej inštancie neaplikoval a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania pre žalovaného v 3. rade
podľa § 256 ods. 1 C.s.p..

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie a to proti jeho výroku o trovách konania vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným v 3. rade, teda proti piatemu výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
priznal žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Navrhol aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu
prvej inštancie, alebo napadnutý výrok zmenil a žalovanému v 3. rade nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

7. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že spor sa vedie od roku 2001, od tohto času sa právna úprava
spotrebiteľských sporov značne zmenila. Vzhľadom na priebeh konania, keď v spore nedošlo ani k
otvoreniu pojednávania, zo strany žalovaného v 3. rade nebolo podané od začiatku trvania sporu

písomné ani ústne vyjadrenie a taktiež ani k jeho aktívnemu bráneniu v priebehu konania, trovy právneho
zastúpeniažalovanéhov3.radesúvynaloženéneúčelne,pretoženebolinevyhnutnepotrebnénaúčelné
bránenie práva. K späťvzatiu žaloby nedošlo na základe žiadneho
aktívneho kroku žalovaného v 3. rade. Žalobca sa rozhodol vziať žalobu v celom rozsahu späť v súlade
s dispozičným právom, ktoré mu prislúcha.

8. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním mu bola
doručená dňa 4.4.2019.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

prejednávaný spor.

11. Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods.
1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.1.2001
uplatnil proti žalovaným ako ručiteľom (a aj voči pôvodne žalovanej v 1. rade, H. V. ako dlžníčke zozmluvyoúvere)pohľadávku100.036,50Sk/3.320,60eur/s19,75%-nýmročnýmúrokomod16.12.2000
do zaplatenia. V priebehu konania vzal žalobca podaním zo dňa 11.2.2013 (č.l. 115 spisu) žalobu
čiastočne späť, z dôvodu, že pôvodne žalovaná v 1. rade, H. po podaní žaloby uhradila na uplatnenú

pohľadávku dňa 28.10.2002 sumu 4.000,- Sk, dňa 26.11.2002 sumu 4.000,- Sk, dňa 26.6.2003 sumu
4.000,- Sk a dňa 6.7.2007 sumu 107.447,20 Sk, ktoré platby boli započítané žalobcom na žalovanú
istinu. Dlžná pohľadávka po realizácii uvedených úhrad predstavovala vyčíslený zostatok úrokov k
6.7.2007vovýške2.397,85eur.Naúhradetejtopohľadávkyžalobcavkonanízotrval.Otom,žekúhrade
minimálne sumy 107.447,20 Sk /3.566,59 eur/ zo strany H. V. došlo dňa 6.7.2007, svedčí aj príkaz na

úhradu z peňažného ústavu, ktorý predložila v konaní sama dlžníčka /č.l. 73 spisu/. Až ďalším podaním
zo dňa 22.11.2018 zobral žalobca žalobu vo zvyšku späť.

15. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca zavinil zastavenie celého konania, keď nezobral žalobu
späť pre správanie žalovaných, preto nie je správny. Ak bol žalobou uplatnený nárok voči viacerým
žalovaným, ktorí sú povinní plniť každý celú pohľadávku, ktorých splnenie pohľadávky jedným z nich

zanikne povinnosť druhého (resp. ostatných), potom plnenie poskytnuté jedným zo žalovaných je treba
zásadne považovať pre účely rozhodovania o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. za „správanie“
všetkých žalovaných, teda aj tých, ktorí plnenie neposkytli a žalobu za dôvodne podanú voči všetkým
žalovaným.

16. Po začatí konania teda žalobca vzal žalobu čiastočne čo do uplatnenej istiny s príslušenstvom vo
výške 3.566,59 eur späť z dôvodu, že po podaní žaloby mu pôvodne žalovaná v 1. rade ako dlžníčka z
úveru uhradila túto sumu. V tejto časti teda žalovaní procesne zavinili zastavenie konania a z pohľadu
§ 255 ods. 2 C.s.p. to znamená, že žalovaní nemali v tomto rozsahu vo veci úspech. Žalobca následne
zobral žalobu späť vo zvyšku uplatnenej pohľadávky, čo do vyčísleného úroku 2.397,85 eur, prakticky

bez udania relevantného dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaných. Nemožno
teda pričítať procesné zavinenie za toto späťvzatie žalovaným. Platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie
konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov
konania pričíta opačnej strane sporu.

17. Úspech žalobcu v konaní bol teda 3.566,59 eur (60 %) a úspech žalovaných v konaní bol 2.397,85
eur (40 %). Pomer úspechu žalobcu podľa § 255 ods. 2 C.s.p. teda predstavuje 20 % (60 % - 40 %).
Súd preto nemôže povinnosť nahradiť trovy konania preniesť na úspešnú stranu sporu - žalobcu.

18. Keďže to bol žalobca, ktorý žiadal o trovách konania rozhodnúť podľa § 257 C.s.p. vzhľadom na

okolnosti pojednávaného sporu a žalovaní tieto skutkové tvrdenia žalobcu nenamietali, dospel odvolací
súd k záveru, že použitie ustanovenia § 257 C.s.p. v danom spore je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie tak nesprávne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 3. rade, preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého piateho výroku

uznesenia - výroku o náhrade trov konania, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto
odvolací súd podľa § 388 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie v piatom výroku o náhrade trov konania
zmenil tak, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade stranám sporu nárok na náhradu trov
konania podľa § 257 C.s.p. nepriznal.

20. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 257 C.s.p. tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).