Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201993
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3114201993.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky D. E., bydliskom

L. XX, J., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom Dlhý rad
16, Bardejov, proti odporcovi E. N., bydliskom E. 1, P., štátnemu občanovi SR, zastúpenému Lichner
Legal, s. r. o., so sídlom legionárska 7451/4, Trenčín, IČO 47246804, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
198.000 eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu J. č.

k. XT/XX/XXXX-XXX bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu znásilnenia, ktorého sa
dopustil na nej, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne. Rozsudkom
Krajského súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol výrok o treste rozsudku súdu
prvého stupňa zrušený a odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s tým, že tento
mu bol podmienečne odložený a skúšobná doba bola určená v trvaní 4 rokov. Rozsudky nadobudli
právoplatnosť dňa 24.10.2012. Poznamenala, že následkom protiprávneho konania žalovaného došlo
u nej k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Podľa psychológov patrí znásilnenie

medzi najtraumatickejšie zážitky v živote ženy. Zdôraznila, že jej život sa po znásilnení podstatne zmenil
po stránke zdravotnej aj psychickej. Z nebojácnej osoby sa stala osoba zakríknutá, bojí sa samostatne
konať. Jej fyzická a psychická výkonnosť následkom psychickej traumy, ktorú utrpela, sa značne znížila.
Jej život má podstatne nižšiu úroveň. S uvedenou traumou sa nevyrovnala ani s odstupom času. Počas
celej doby od znásilnenia musela pretrpieť množstvo nepríjemných otázok, vrátane tých od polície a
súdu, rodiny a širokej verejnosti. Znásilnenie je najzávažnejší trestný čin proti ľudskej dôstojnosti. Od
uvedeného znásilnenia ju prenasledujú nočné mory, stále sa jej vybavuje situácia, ktorá nastala po

znásilnení a tej sa ani s odstupom času nevie zbaviť. Má neustále depresie. Nedôveruje ľuďom, ani tým,
ktorých pozná a ktorí jej nijako neublížili. Jej sebavedomie a sebaúcta sú zdevastované. Napriek tomu,
že sa vydala a myslela si, že jej to psychicky pomôže zaradiť sa do normálneho spôsobu života, nestalo
sa tak. Má neustály strach zo sexuálneho života. V manželstve sa s tými nemôže vyrovnať. Vznikajú z
toho medzi ňou a manželom neustále hádky a nedorozumenia. Dodala, že tento protiprávny čin jej zobral
odvahu, istotu a pokoj. Odklonil jej život na vedľajšiu koľaj. Chcela študovať, chodila na jazykové kurzy
a chcela pracovať v zahraničí, kde už mala vybavenú aj prácu. Všetko stroskotalo na jej tehotenstve v

dôsledku znásilnenia. V dôsledku znásilnenia má neustále psychickú traumu, stres, úzkosť a frustráciu.
Je teda nesporné, že žalovaný porušil právnu normu a svojím protiprávnym konaním jej spôsobil ujmu,
ktorá svojou závažnosťou je hodná osobitného zreteľa. Neoprávneným zásahom do osobných práv jej
takto spôsobil značnú mieru zníženia dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Následky toho nie je možnéúplne odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje
na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená nemajetková ujma na jej osobnosti. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že žalovaný spočiatku všetko priznal, ale potom zmenil výpoveď. 8 rokov sa ťahali súdy a

na ňu to veľmi zle psychicky vplývalo. Žalovaný ju očierňoval, že viedla promiskuitný život, pričom to
vôbec nebola pravda, pretože predtým vôbec sexuálnym životom nežila. Nechcela vôbec chodiť von,
lebo všade sa šuškali rôzne nepravdy. Preplakala celé noci a nemala chuť žiť. Žalovaný sa bál verejnej
mienky, že čo si o ňom priatelia pomyslia, a preto sa schovával v zahraničí. Pomoc psychiatra ani
psychológa nevyhľadala, pomohla jej rodina, bez ktorej by to určite nezvládla. Utiahla sa do seba a

snažila sa s tým vysporiadať. Postoj jej rodiny sa po predmetných udalostiach nijak nezmenil. Aj po
tom, čo bol žalovaný odsúdený, sa stále šíria rôzne informácie, ľudia si stále o tom šuškajú. Okrem mal.
P. má ešte dve deti vo veku 8 a 4 rokov. Aj jej súčasný život v manželstve je celou udalosťou značne
poznačený. Manžel jej vyčíta, že svoje nenaplnené ambície realizuje na dcére a tlačí ju stále do nejakých
krúžkov. Stalo sa, že pri hádke dcére vykričal, že nie je jeho. Dcéra ho však berie a opiera sa o neho
ako o svojho otca. Podotkla, že svoj nárok uplatnila včas, keď si náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila v

rámci trestného konania už pri prvom výsluchu v roku 2005.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne si uplatnil i nárok
na náhradu trov konania. Uviedol, že má za to, že uplatnený nárok je premlčaný, nakoľko k uplatneniu
nemajetkovej ujmy došlo v rámci trestného konania až dňa 11.06.2008 na hlavnom pojednávaní, čo

je viac ako 3,5 roka od predmetnej udalosti. V prípade, že by súd nárok za premlčaný nepovažoval,
domnieva sa, že uplatnená výška nemajetkovej ujmy je neprimeraná a s poukazom aj na iné rozhodnutia
možno mať za to, že primeranou by sa javila výška 3.000 eur. Potvrdil, že žalobkyňu a jej rodičov po
čine navštívil, ale oni chceli, aby so žalobkyňou zostal žiť, čo on odmietol. Zdôraznil, že rešpektuje
rozhodnutia súdov, aj keď sa s nimi nikdy nestotožnil. Keďže pracoval v zahraničí, nepreberal si zásielky,

ale to neznamenalo, že sa vyhýbal trestnému konaniu. Rodičia ho upozornili, že ho hľadali policajti a
vtedy sa o danú vec začal zaujímať. Najal si obhajcu a zúčastnil sa výsluchu. Podotkol, že so svojou
manželkou sa rozprával o tom, či by bolo vhodné sa kontaktovať s mal. P.. Dohodli sa, že nebude
zasahovať do rodiny žalobkyne, nech má ona svoju rodinu a on svoju. Tiež dal aj súhlas so zmenou
priezviska mal. P. a navrhol manželovi žalobkyne, nech si ju osvojí, ale toto neurobil. Jeho stretávanie

s mal. P. si neželala ani žalobkyňa. O žalobkyni nikdy nič zlé nešíril. Už 12 rokov pracuje v zahraničí a
nemal teda ani možnosť o nej nejaké reči viesť.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 18C/20/2014-29 zo dňa 03.03.2016 vo veci rozhodol tak, že
žalobu žalobkyne z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol. Na odvolanie žalobkyne odvolací

súd uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.06.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho konania uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou,
či vznesenie námietky premlčania žalovaným vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci (charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby) neodporuje dobrým mravom.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov v pôvodnom konaní, opätovným oboznámením
rozsudku Okresného súdu J. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom T.
súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnice o výsluchu navrhovateľky v trestnom
konanízodňa16.03.2005,zápisnicezhlavnéhopojednávaniazodňa11.06.2008predOkresnýmsúdom

J. a za účelom preskúmania veci v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o oboznámenie
sa s vyjadrením OR PZ v J. zo dňa 26.04.2016, záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo
dňa 17.01.2007, zápisnice o hlavnom pojednávaní v konaní sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 29.06.2007,
zápisnice o hlavnom pojednávaní v konaní sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 17.08.2007 a plnomocenstva
a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu J. č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom
T. súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania
trestného činu znásilnenia, ktoré sa dopustil voči žalobkyni, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov. Uložený trest mu bol podmienečne odložený a skúšobná doba bola určená v trvaní 4

roky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2012.6. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne zo dňa 16.03.2005 vyplýva, že žalobkyňa k náhrade škody uviedla,
že čo sa týka výšky škody, tak túto momentálne nevie presne vyčísliť, ale tu chce uviesť, že chce, aby
bol zistený páchateľ trestného činu.

7. Z plnomocenstva založeného v trestnom spise Okresného súdu J. sp. zn. XT/XX/XXXX vyplýva, že
žalobkyňa splnomocnila na svoje zastupovanie v tomto konaní advokátku, I.. C. T.. Dátum udelenia plnej
moci nie je uvedený.

8. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 17.01.2007 vyplýva, že tohto sa zúčastnila
žalobkyňa. Splnomocnenec poškodenej (žalobkyne), I.. T., sa preštudovania spisu nezúčastnila.

9. Zo zápisnice z hlavného pojednávania pred M. súdom J. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na tomto
pojednávaní sa okrem iných zúčastnila žalobkyňa, pričom jej dve splnomocnené zástupkyne, I.. T. a I..
E., sa pojednávania nezúčastnili.

10. Zo zápisnice z hlavného pojednávania pred M. súdom J. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na tomto
pojednávaní sa okrem iných zúčastnila žalobkyňa, pričom jej dve splnomocnené zástupkyne, I.. T. a I..
E., sa pojednávania nezúčastnili.

11. Zo zápisnice z hlavného pojednávania pred M. súdom J. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa
ako poškodená si v trestnom konaní uplatnila nemajetkovú ujmu vo výške 1.000.000,- Sk.

12. Z vyjadrenia OR PZ v J. zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že k uplatneniu nároku na náhradu škody bola
požiadaná o stanovisko JUDr. K., ktorá vykonávala výsluch s poškodenou (žalobkyňou) dňa 16.03.2005

a ktorá uviedla, že poškodená (žalobkyňa) si pri spísaní zápisnice jednoznačne nárok na náhradu škody
uplatnila, avšak v čase spracovania zápisnice sa nevedela vyjadriť k jej presnej výške a v tomto význame
vyjadrenie zaprotokolovala.

13. V rámci doplnenia dokazovania žalobkyňa opakovane zdôraznila, že má za to, že nárok na náhradu

škody si uplatnila včas. Neuvedenie výšky škody pri prvom úkone bolo spôsobené jej stresom, a
teda súd by mal prihliadať skôr na to, že škoda uplatnená bola ako, že nebola. Jej splnomocnený
zástupca v trestnom konaní na vyšetrovacích úkonoch nebol prítomný, a preto sa nemohol vyjadriť k
uplatňovaniu škody. Zopakovala, že ona chodila na všetky úkony, pričom ešte žalovaný ju predbehol,
keď volal s vyšetrovateľkou, očiernil ju tam. Žalovaný zavádzal aj vyšetrovateľku, ktorá sa jej na záver

aj ospravedlnila a priznala, že nebola pripravená na odber DNA žalovaného, lebo nevedela, že príde.
Súdy sa ťahali 8 rokov, každý jej povedal, že potom si môže uplatniť náhradu škody. Žalovaný sa vyhýbal
úkonom v trestnom konaní, ona sa zúčastňovala na všetkých. Po uplynutí 8 rokov súd žalovanému znížil
trest, lebo že sa dobre správal. Nevedela, že výška škody je taká dôležitá. V danom období mala stres z
vyšetrovania a celá situácia na ňu pôsobila veľmi zle. Počas tehotenstva musela užívať aj lieky, pretože

jej lekárka povedala, že určite potratí. Žalovaný o tom veľmi dobre vie, len sa teraz tvári, že nie. Celých
8 rokov jej znepríjemňoval život, pričom sám povedal, že za to, čo jej spravil, ho mala zabiť. Potom si
však našiel advokátov a celkom otočil, keď povedal, že keď vrahovia chodia po slobode, môže chodiť
aj on. V záujme žalovaného nebolo zúčastňovať sa úkonov trestného konania, lebo vedel, že by sa mu
natiaholtrest.Onastýmmalaspojenévýdavky,ničztohojejnepreplatil.Poznamenala,žejusúdodkázal

na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom on ju teraz žiada aj o náhradu súdnych trov, čím poukazuje na
charakter žalovaného. Takisto má náklady aj s týmto konaním a ešte od nej žiada aj náhradu týchto
trov konania.

14. Žalovaný na vznesenej námietke premlčania zotrval. Má za to, že žalobkyňa neuviedla žiadne

dôvody, ktoré by jej bránili včas uplatniť nárok na náhradu škody, a preto vznesenú námietku premlčania
nepovažuje za rozpornú s dobrými mravmi. Žalobkyňa výšku uplatnenej škody pri výsluchu dňa
16.03.2005 nešpecifikovala a neurobila tak ani neskôr v priebehu trestného konania, ani v žiadnom
inom konaní, a to napriek tomu, že už od r. 2005 bola v trestnom konaní zastúpená JUDr. T. s tým,
že v r. 2007, kedy mohla ešte uplatniť požadovaný nárok, bola zastúpená dokonca dvoma právnymi

zástupcami, a napriek tomu tak neurobila. Žalobkyni v uplatnení nároku nebránili iné skutočnosti, ako
napr. zlý zdravotný stav, dlhodobá hospitalizácia. Zastáva názor, že práva patria bdelým a žalobkyňa
takýmto spôsobom nekonala, keď aj predmetná žaloba bola podaná až v r. 2014, hoci samotné trestné
konanie bolo právoplatne skončené v r. 2012.15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

21. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v konaní namietol premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku,
zaoberal sa súd na prvom mieste práve otázkou premlčania. V zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovenísaprávonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochpremlčívovšeobecnejtrojročnejlehote,
ktorej začiatok plynutia je viazaný na okamih, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu objektívne

spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzuje od činu žalovaného, ktorým zasiahol
do jej osobnostných práv a ku ktorému v zmysle výroku rozsudku Okresného súdu J. č. k. XT/XX/
XXXX-XXX zo dňa 13.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v G. č. k. XTo/XX/XXXX-XXX

zo dňa XX.XX.XXXX došlo dňa XX.XX.XXXX. Premlčacia doba teda v danom prípade začala plynúť
dňa 28.12.2004 a uplynula dňa 28.12.2007. Žalobkyňa si však riadne nárok na náhradu škody uplatnila
až dňa 11.06.2008 v rámci trestného konania vedeného proti žalovanému, keď výslovne uviedla, že
si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške najmenej 1.000.000,- Sk. Z uvedeného
vyplýva, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnila až po uplynutí zákonom

stanovenej trojročnej premlčacej doby. Aj v takomto prípade by bolo možné žalobkyni priznať uplatnený
nárok, avšak len za predpokladu, že vznesená námietka premlčania by bola v rozpore s dobrými mravmi.
Vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, môžu ale nastať situácie, keď
uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej
doby nezavinila a voči ktorej by za takejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby

bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva a
s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. V danej veci žalobkyňa netvrdila dôvody, pre ktoré
svoje právo včas neuplatnila a ktoré by boli spôsobilé primäť súd k záveru, že vznesená námietka
premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Dokonca ani len netvrdila, že by svoj nárok na náhradu škody
uplatnila oneskorene. Za takéhoto stavu preto nemožno dospieť k záveru, že výkon práva žalovaného

v podobe vznesenej námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné si uvedomiť, že
označiť výkon práva za rozporný s dobrými mravmi nemožno mechanicky, ale len celkom výnimočne.
Samotné spáchanie trestného činu žalovaného voči žalobkyni nezakladá túto výnimočnosť. Žalobkyňa
zotrvala na tvrdení, že svoje právo si uplatnila riadne a včas pri prvom úkone dňa 16.03.2005. Akouž súd uviedol vo svojom pôvodnom rozhodnutí, vyjadrenie žalobkyne doslovne znejúce: „čo sa týka
náhrady škody, tak túto momentálne vyčísliť neviem, ale tu chcem uviesť, že chcem, aby bol zistený
páchateľ trestného činu“ nepovažuje za riadne uplatnenie práva na náhradu škody. Z jej vyjadrenia totiž

nie je zrejmé, či si vôbec náhradu škody uplatňuje a len ju nevie vyčísliť, alebo pretože ju nevie vyčísliť,
tak si ju zatiaľ neuplatňuje alebo napriek tomu, že jej bola škoda spôsobená chce, aby bol páchateľ
zistený bez uplatnenia nároku na náhradu škodu. Z tohto pohľadu je vyjadrenie žalobkyne neurčité a
nezrozumiteľné. Túto „vadu“ neodstraňuje ani vyjadrenie OO PZ v J.e, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa
si nárok na náhradu škody uplatnila, len sa nevedela vyjadriť k výške škody. Z predmetnej zápisnice

totiž takéto vyjadrenie žalobkyne nevyplýva a nezrozumiteľnosť jej obsahu nemožno odstraňovať jej
výkladom naviac s odstupom 14 rokov. Okrem toho pre riadne uplatnenie nároku na náhradu škody sa
vyžaduje aj jej vyčíslenie, t. j. určenie rozsahu náhrady škody, pretože účinky spočívania premlčacej
doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka sa potom dotýkajú nároku len v tom rozsahu, v akom bol
dotknutý nárok uplatnený. Nepostačuje teda len vyjadrenie, či si žalobkyňa náhradu škody uplatňuje, ale
aj to, v akej výške si túto uplatňuje. Preto, ak žalobkyňa počas plynutia premlčacej doby nekonkretizovala

výšku škody, nemožno mať za to, že táto bola riadne a včas uplatnená. Pokiaľ sa žalobkyňa bránila
tým, že pri výsluchu dňa 16.03.2005 bola v strese, a preto výšku škody neuviedla, súd uvádza, že
uznáva zložitosť situácie, v ktorej sa žalobkyňa nachádzala. Avšak je potrebné si uvedomiť, že výšku
škody nemusela uviesť práve pri prvom úkone. Mohla tak urobiť kedykoľvek počas vyšetrovania v lehote
3 rokov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobkyňa bola v trestnom konaní ako poškodená

zastúpená zástupcom s právnickým vzdelaním a v určitom období spadajúcom do priebehu premlčacej
doby dokonca dvomi takýmito zástupcami, ktorí osobne nezaťažení zložitosťou situácie mohli výšku
škody za žalobkyňu v príslušnej lehote uplatniť. Žalobkyni teda nič nebránilo riadne a včas uplatniť nárok
na náhradu škody či už osobne alebo prostredníctvom zvolených zástupcov.
22. S poukazom na uvedené, keď žalobkyňa počas plynutia premlčacej doby svoj nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy riadne neuplatnila (vrátane jej vyčíslenia) a za situácie, kedy súd nezistil žiadne
dôvody, pre ktoré by mohol vyhodnotiť vznesenú námietku premlčania v rozpore s dobrými mravmi,
nemožno uzavrieť inak, ako že právo žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčané, a
preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd ešte
dodáva, že vzhľadom k tomu, že nárok žalobkyne vyhodnotil ako riadne neuplatnený nie len z dôvodu

nezrozumiteľného vyjadrenia v zápisnici zo dňa 16.03.2005, ale taktiež pre neuvedenie výšky škody,
nevykonal ani dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a to výsluch svedkyne JUDr. K., nakoľko jeho vykonanie by
bolo nehospodárne a nadbytočné.

23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,

súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V
danom prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v predmete konania, keď sa žalobkyňa
domáhala svojho nároku za zásah do jej osobnostných práv. Je nepochybné, že žalovaný zasiahol do
osobnostnej sféry žalobkyne činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený, a preto s poukazom na túto
skutočnosť súd nepovažuje za spravodlivé priznať žalovanému ako úspešnej strane nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci
výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.