Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/338/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220112
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112220112.1
Rozhodnutie
KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: C.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.
F. 6, XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná
27 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 25.5.2015 č.
k. 17C/134/2012-166 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 333,32 eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatností rozsudku na
účet žalovaného.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 2.7.2012 doručil návrh, ktorým žiadal
priznať náhradu škody 8.298,48 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 3. 2002 do zaplatenia, priznať
trovy exekučného konania 4.691,- EUR a súdneho konania, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa
18. 7. 2005 podal návrh na vykonanie exekúcie na exekútorskom úrade L.. U. I. v Stropkove, a to voči
povinnému C.. Y. M. na vymoženie pohľadávky XXX.XXX,- Sk, t. j. 8.298,48 EUR s prísl. Okresný súd v
Prešove vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 26 Er 1474/2005, Ex 126/2005. Súdny exekútor
dňa 4. 8. 2005 pod č. Ex 126/2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie. Z exekučného spisu je
zrejmé, že súdny exekútor síce dňa 4. 8. 2005 zisťoval cez Sociálnu poisťovňu v Prešove, či povinný je
platcompoistnéhoakoajnaSprávekatastravPrešove,čimáevidovanýnehnuteľnýmajetokaOOPZDI
Prešov, či je vlastníkom motorového vozidla. Dožiadanie súdneho exekútora a podanie správy zo Správy
katastra Prešov bolo povrchné a nedostatočné, táto výzva postrádala údaj, či povinný v posledných troch
rokoch od začatia exekúcie previedol alebo nepreviedol vlastnícke práva k nejakej nehnuteľnosti. Z OO
PZ DI Prešov bolo zistené, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla Fiat Brava, ŠPZ:
PO XXX AP. Nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora, prieťahov v exekučnom
konaní, nemožnosti podania odporovateľnej žaloby, ako aj neodpredania motorových vozidiel, ktorých
prevádzkovateľom bol povinný, a to ŠPZ: P. a P. zo strany exekútora mu bola spôsobená škoda vo
výške nevymoženej pohľadávky 8.298,48 EUR a trov exekučného konania ako aj trov súdneho konania
s 15,5 % úrokom z omeškania od 1.3.2002 do zaplatenia. Pokiaľ by súdny exekútor od začatia exekúcie
dňom 18. 7. 2005 postupoval so všetkou vážnosťou a dôslednosťou, najmä vyčerpávajúcim spôsobom
formuloval svoju výzvu od Správy katastra Prešov v tom, či povinný v posledných troch rokoch od
začatia exekúcie neuskutočnil na iný subjekt prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých
bol vlastníkom, bol by zistil, že povinný dňa 2. 6. 2003 uzavrel so svojou manželkou E. M. dohodu
o vyporiadaní BSM, ktorou došlo k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu 1/2-iny k nehnuteľnostiamzapísaných na LV XX, k. ú. Z., parc. č. M. XXX/X - orná pôda, o výmere X XXX m2 a KNC XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2. Možnosť podať odporovateľnú žalobu však zistil
exekútor až v decembri 2007, kedy mu osobne vypracoval aj takúto žalobu, ktorú následne podal na
Okresný súd Prešov dňa 17. 12. 2007, o ktorej procesný súd svojim uznesením, sp. zn. 11 C 380/2007,
zo dňa 16. 4. 2008 po poučení, že žaloba je podaná oneskorene, pre späťvzatie žaloby konanie
zastavil. Okrem takéhoto nesprávneho postupu súdny exekútor po začatí exekúcie do podania žaloby,
t. j. viac ako 7 rokov nerealizoval výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí 2 ks motorových vozidiel
ako aj nepristúpil k speňažovaniu obchodného podielu výlučne patriacemu povinnému v spoločnostiach
Redacon, s. r. o. Prešov, Prostějovská 70, ako aj Club 69, s. r. o. Prešov. V rámci podania návrhu na
predbežné prerokovanie o náhradu škody požiadal žalovaného návrhom zo dňa 23. 11. 2011 o podanie
stanoviska, pričom žalovaný listom zo dňa 21. 5. 2012 mu oznámil, že jeho žiadosti po predbežnom
prerokovaní nevyhovel, a to z dôvodu, že v zmysle citovaného zákona nebolo z jeho strany preukázané
kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a vznik
škody.
3. Z účelu ochrany priznanej čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky možno odvodiť zodpovednosť
štátu aj za postup orgánu verejnej moci nad rámec ustanovenej právomoci alebo príslušnosti, lebo od
orgánu verejnej moci v právnom štáte možno opodstatnene žiadať, aby poznal právny poriadok a bez
ťažkostí odlíšil veci, o ktorých môže rozhodnúť, od vecí o ktorých rozhodnúť nesmie. Postup orgánu
verejnej moci nad rámec jeho právomocí alebo príslušnosti možno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup. Nesprávny úradný postup sa nespája iba s porušením zákona. Orgán verejnej moci postupuje
v súlade s týmto právom, ak rešpektuje platný právny poriadok. Aj postup orgánu verejnej moci, ktorým
sa poruší základné právo alebo sloboda, je nesprávnym úradným postupom. Podľa Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 62/1999, II. ÚS 14/01 možno vyvodiť účelnosť práv priznaných
v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že v právnom štáte právny poriadok nechráni
štátu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak,
aby neboli porušované práva občanov. Právnym základom požadovanej náhrady škody je právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 109/2003, zo dňa 21. 1. 2004 a
upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie vydané JUDr. U. I. pod č. Ex 126/2006 dňa 4. 8.
2005 a vydanie poverenia Okresného súdu Prešov na vykonanie exekúcie, sp. zn. 26 Er 1474/2005.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Na vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch
podmienok, aby nastala skutočnosť, ktorá má za následok vznik škody, a to predovšetkým príčinná
súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou, preukázanie, že
postup orgánu verejnej moci voči žalobcovi napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu, že žalobcovi
vznikla škoda a že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán verejnej moci postupoval správne, t. j.
v súlade so zákonom. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom
nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vyžaduje sa dôkaz o jej existencii. Žalovaný má
za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku, nakoľko nie
je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik škody uplatnenej žalobcom, ani
príčinná súvislosť medzi namietaným konaním súdneho exekútora a vznikom ujmy, ktorej náhrady sa
žalobca domáha.
5. Žalobca opiera svoj nárok o skutočnosť, že súdny exekútor v exekučnom konaní nedostatočným
spôsobom vykonal lustráciu majetku povinného, čím spôsobil nemožnosť včasného podania
odporovacej žaloby proti dohode o vyporiadaní BSM uzatvorenej medzi povinným a jeho manželkou,
nepristúpil k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľného majetku - dvoch motorových vozidiel, ktorých
prevádzkovateľom bol povinný a nepristúpil ani k speňaženiu obchodného podielu povinného v
spoločnostiach REDACON, s. r. o. a Club 69, s. r. o., čím spôsobil nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu
vymáhanej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, t. j. rozsudku Okresného súdu
Prešov, zo dňa 21. 1. 2004, sp. zn. 11 C 109/2003. Spôsobenú škodu má predstavovať nárok v rozsahu
predmetného exekučného titulu 8.298,48 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania ročne od 1. 3. 2012 spolu s
trovami exekučného konania a súdnych trov. Exekučné konanie, sp. zn. Ex 126/2005 začalo na základe
podania návrhu žalobcom dňa 18. 7. 2005 na Okresný súd Prešov, ktorý vydal dňa 26. 7. 2005 pod č.
XXXXXXXXXXpovereniepreL..U.I.,súdnehoexekútoranavykonanieexekúcie-vymoženiepovinnosti
zaplatenia 250.000,- Sk uloženej rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 109/2003, zo dňa
21.1.2004 proti povinnému C.. Y. M.. Dňa 4. 8. 2005 exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie,ktoré sa povinnému podarilo po niekoľkých neúspešných pokusoch o doručenie poštou, osobne i
prostredníctvom orgánov polície, doručiť až dňa 21.1.2007. V deň vydania upovedomenia o začatí
exekúcie vykonal súdny exekútor i šetrenie majetkových pomerov povinného, výsledkom ktorého bolo
oznámenie, že povinný nie je evidovaný v príslušnej pobočke poisťovne, oznámenie správy katastra, že
povinný nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľného majetku. Bolo zistené, že povinný je evidovaný ako
držiteľ osobného motorového vozidla zn. Fiat Bravia, EČ: P., na ktorom Okresný dopravný inšpektorát
v Prešove vykonal ku dňa 11. 8. 2005 blokáciu. Vo vzťahu k uvedenému vozidlu bolo ďalším šetrením
zistené, že držiteľom vozidla, v tom čase v dôsledku dopravnej nehody už nespôsobilého prevádzky a
čiastočne rozpredaného na súčiastky, je v skutočnosti tretia osoba, ktorá ho odkúpila ešte pred začatím
exekúcie vo februári 2005 od ďalšie osoby, ktorá toto vozidlo kúpila od povinného v roku 2004. O
tejto skutočnosti a hodnote predmetného vozidla v čase exekúcie bol v zmysle záznamu zo dňa 19. 9.
2005 oboznámený i žalobca na osobnom stretnutí s držiteľom vozidla. Vo vzťahu k ďalšiemu vozidlu,
EČ: P., ktoré podľa žalobcu mal speňažiť exekútor na uspokojenie jeho pohľadávky a tak to neurobil,
bola Okresným dopravným inšpektorátom v Prešove podaná dňa 22. 1. 2007 správa, že povinný
nie je ani nebol na Okresnom dopravnom inšpektoráte Prešov evidovaný ako držiteľ alebo vlastník
uvedeného vozidla. V ďalšom priebehu konania súdny exekútor začal exekúciu predajom obchodného
podielu povinného v spoločnosti REDACON, s. r. o. Prešov i v spoločnosti CLUB 69, s. r. o. Prešov.
Neskôr, keďže napriek vydanému upovedomeniu a zákazu nakladania s týmito podielmi došlo k prevodu
obchodného podielu žalobcu v spoločnosti REDACON, s. r. o. Prešov, vydal exekútor dňa 17. 10. 2010
upovedomenie a príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej pohľadávky podľa § 105 a nasl. - odplaty
za predaj obchodného podielu povinného, ktorú mal povinnému poskytnúť jeho dlžník. Taktiež exekútor
vykonal šetrenie v peňažných ústavoch, na základe ktorého vydal dňa 31. 10. 2011 príkaz na začatie a
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke. Realizáciou tohto príkazu bola
pohľadávka žalobcu sčasti uspokojená.
6. Pri nútenom výkone rozhodnutia na peňažné plnenie súdny exekútor vymáha od povinného nárok
oprávneného vyplývajúci z exekučného titulu. Záujmom oprávneného ako účastníka exekučného
konania je uspokojenie ním uplatneného nároku. Ak tento nie je uspokojený plne vo výške, na ktorú
má z exekučného titulu nárok, vzniká na strane oprávneného ujma na jeho majetku. Avšak až po
právoplatnom skončení exekučného konania je možné skonštatovať vznik tejto ujmy, ako aj zisťovať
príčinu jej vzniku, teda či k neuspokojeniu oprávneného došlo z objektívnych dôvodov, resp. z dôvodov
predpokladaných exekučným poriadkom (nemajetnosť povinného, úspešné uplatnenie námietok proti
exekúcie, zastavenie exekúcie, atď.) alebo bola ujma spôsobená výlučne konaním súdneho exekútora,
ktorý by svojim postupom pri výkone exekúcie spôsobil, že nárok oprávneného nebol uspokojený v plnej
výške.
7. Škodu spôsobenú žalobcovi má predstavovať jeho nárok v rozsahu exekučného titulu vymáhaný
v exekučnom konaní Ex 125/2005, ktorý sa v dôsledku konania súdneho exekútora mal stať
nevymáhateľným. Do právoplatného skončenia namietaného exekučného konania však nie je možné
hovoriť o nevymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, nakoľko táto môže byť v prebiehajúcej exekúcii
priebežne uspokojovaná, čo vyplýva i z čiastočného plnenia vykonaného prikázaním pohľadávky
žalobcu voči povinnému z účtu v banke. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by exekučné konanie
Ex 126/2005 bolo skončené. Nie je teda zrejmé v akom rozsahu bol, resp. ešte bude žalobca v tomto
exekučnom konaní uspokojený a za súčasného stavu veci tak na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody,
resp. nie je možné ju presne špecifikovať. Až po právoplatnom skončení namietaného exekučného
konania by bolo možné určiť mieru úspešnosti žalobcu pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky voči
oprávnenému a následne, v prípade neuspokojenia nároku žalobcu v celom rozsahu skúmať, či
dôvodom takto vzniknutej ujmy je postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Pokiaľ však exekúcia
naďalej prebieha považuje žalobu za predčasne podanú. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických
a právnických osôb totiž štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim
zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov
dosiahnuť iným spôsobom.
8. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora má žalovaný za to,
že L.. I. pri lustrácii nehnuteľného majetku povinného nezanedbal žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu
mu zo Zákona č. 233/1995 Z. z. V zmysle § 34 ods. 3 Exekučného poriadku štátne a iné orgány a
právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb
a ich majetku, sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanieexekúcie, túto povinnosť má aj kataster nehnuteľností a orgán, ktorý vedie evidenciu motorových
vozidiel. V zmysle § 134 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len
vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
Exekútorprivýkoneexekúciepredajomnehnuteľnostimôžepostihnúťjedinenehnuteľnosťvovlastníctve
povinného. ak v čase začatia a výkonu exekúcie nie je povinný vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti,
exekútor nemá povinnosť a ani dôvod skúmať, či povinný vlastnil nejakú nehnuteľnosť v čase pred
začatím exekúcie, a akým spôsobom došlo k zmene v osobe vlastníka takejto nehnuteľnosti, keďže
nehnuteľnosť takto nadobudnutú treťou osobou nemôže postihnúť výkonom exekúcie a nie je ani
subjektom aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby proti právnemu úkonu, ktorým mal
dlžník ukrátiť veriteľa na jeho vymáhateľnej pohľadávke. Údajom, ktorý súdny exekútor potrebuje od
príslušnej správy katastra pre výkon exekúcie, je len informácia o tom, či povinný má vo vlastníctve
nehnuteľný majetok evidovaný správou katastra. V súvislosti so žalobcom tvrdeným vznikom škody
v dôsledku nemožnosti včasného podania odporovacej žaloby proti právnemu úkonu povinného -
dohody o vyporiadaní BSM, ktorou previedol povinný svoj podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na
LV č. XX na svoju manželku, žalovaný poukázal na to, že BSM povinného bolo zrušené rozsudkom,
sp. zn. 12 C 349/2000, zo dňa 14. 1. 2003 a žalobcom uvádzaná dohoda o vyporiadaní BSM je
len následkom predmetného rozsudku. Medzi žalobcom namietaným postupom súdneho exekútora a
údajne spôsobenou škodou tak nie je daná ani príčinná súvislosť. Aj v prípade, že by súdny exekútor
včaszistilinformáciuoprevodevlastníckehopodielupovinnéhonanehnuteľnostiach,tentoprevodnastal
v dôsledku rozhodnutia súdu vydaného dokonca i pred začiatkom konania, v ktorom došlo k vydaniu
samotného exekučného titulu.
9. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11 C 109/2003, zo dňa 21. 1. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 20. 2. 2005 bol v tomto konaní žalovaný C.. Y. M. zaviazaný zaplatiť žalobcovi C..
X. D. 250.000,- Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 3. 2002 do zaplatenia a trovy konania vo výške
12.500,- Sk do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
10. Zo spisu, sp. zn. Ex 126/2005 Exekútorského úradu súdneho exekútora L.. U. I. vo Svidníku bolo
zistené, že žalobca dňa 18. 7. 2005 doručil návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
rozsudku, sp. zn. 11 C 109/2003 Okresný súd Prešov. Súdny exekútor dňa 18. 7. 2005 podal na Okresný
súd Prešov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 126/2005. Okresný súd Prešov v
konaní, sp. zn. 26 Er 1474/2005 vydal dňa 26. 7. 2005 pod č. XXXXXXXXX a dňa 31. 10. 2011 poverenie
č. XXXXXXXXXX dňa 31. 10. 2011, ktorým opravil meno povinného na žiadosť exekútora na vymoženie
povinnosti, a to istiny vo výške 8.298,48 EUR s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. 3. 2002 do zaplatenia
a trov konania vo výške 414,92 EUR.
11. Súdny exekútor JUDr. U. I. dňa 4. 8. 2005 vydal upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie
pohľadávky rozsudkom, sp. zn. 11 C 109/2003 Okresný súd Prešov, a to 250.000,- Sk s príslušenstvom
v prospech oprávneného C.. X. D.. Toto upovedomenie o začatí exekúcie sa povinnému Y. M. doručilo až
dňa 11. 1. 2007 do vlastných rúk. Zároveň súdny exekútor žiadal prípisom zo dňa 4. 8. 2005 od Sociálnej
poisťovni, Správy katastra Prešov a OR PZ Prešov správy o majetku povinného. Zo Správy katastra
Prešov dňa 19. 9. 2005 bolo oznámené, že povinný nemá evidovaný nehnuteľný majetok. Žalobca ešte
pred začatím exekúcie mal k dispozícii LV č. XX a mohol ďalej aj sám si sledovať na výpise z LV č. XX
a zisťovať, či povinný neprevádza tento majetok na iné osoby.
12. Následne bol vyžiadaný list vlastníctva č. XX z dátumu 16. 6. 2007, na ktorom bol evidovaný rodinný
dom a ako vlastníci už vedené deti povinného v poznámke s uvedením V XXXX/XXXX Dohoda o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a V XXXX/XXXX, darovacia zmluva. Ďalej je
pripojený na čl. 20 výpis z obchodného registra spoločnosti REDACON, s. r. o., kde je ako spoločník
zapísaný C.. Y. M., ktorý bol zároveň aj konateľom tejto spoločnosti od 11. 8. 2005, výpis je z dátumu 12.
9. 2007. Na čl. 21 sa nachádza mailová správa žalobcu adresovaná exekútorovi, v ktorom oznamuje,
že napísal podľa vzoru žalobu s tým, aby mu ju doplnil a ďalej uviedol, že nevie ako sa má dostať k
darovacej zmluve, ktorá bola realizovaná v roku 2005 s tým, či sa nedá blokovať a taktiež dohoda o
vyporiadaní BSM, či sa s tým niečo robiť. Táto mailová správa je zo dňa 2. 12. 2007, ďalšia mailová
správa zo dňa 28. 2. 2008 obsahuje žiadosť žalobcu, či má trvať na žalobe o neúčinnosť darovacej
zmluvy, ako sa má dostať k výpisu z katastra a napadnúť zrušenie BSM povinného. Na tomto liste podčl. 22 je poznámka vyžiadať z KÚ fotokópiu darovacích zmlúv týkajúcich sa rodinného domu za účelom
posúdenia, či rodinný dom bol predmetom exekúcie. Dňa 13. 3. 2008 exekútor žiadal Správu katastra
Prešov o zaslanie fotokópie darovacích zmlúv týkajúcich sa rodinného domu za účelom posúdenia,
či rodinný dom je predmetom exekúcie. Správa katastra Prešov odpovedala prípisom zo dňa 9. 4.
2008, keď oznámila, že na LV XX z roku 2003 na základe vkladovej listiny V XXXX/XXXX dohodou o
vyporiadaní BSM nadobudla nehnuteľnosti C.. E. M., právne účinky vkladu nastali dňa 2. 6. 2003 a
v roku 2006 na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX C.. E. M. darovala nehnuteľnosť maloletým
deťom. Právne účinky vkladu nastali dňa 31. 5. 2006 s tým, že kópiu zmlúv poskytnú na základe žiadosti
Okresného súdu. Exekútor dňa 6. 8. 2008 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a prikázal obchodnej
spoločnosti REDACON, s. r. o., aby nevyplatila povinnému vyrovnávací podiel na likvidačnom zostatku.
Spoločnosť REDACON, s. r. o. prevzala toto upovedomenie dňa 12. 3. 2009 a povinný dňa 12. 3. 2009.
Na čl. 26 sa nachádza záznam napísaný dňa 12. 3. 2009 s povinným C.. Y. M., v ktorom povinný uviedol,
že oprávnený vedel o jeho nemajetnosti, že nevlastní žiaden hnuteľný, resp. nehnuteľný majetok vhodný
na exekúciu, že je spoločníkom spoločnosti CLUB 69, s. r. o., ktorá je nezisková, zaťažená záväzkom,
ďalej uviedol, že nemá žiaden príjem a pomáha manželke pri riadení jej firmy. BSM bolo zrušené
rozsudkom Okresného súdu Prešov v roku 2003. Dohodou o vyporiadaní nadobudla manželka všetok
hnuteľný a nehnuteľný majetok z BSM. Na dome sú zriadené záložné práva v prospech peňažných
ústavov. Rodinný dom v roku 2006 bol prevedený na maloleté deti povinného. Povinnému boli doručené
nedoručené zásielky. Ďalej povinný uviedol, že minulý rok im zomrelo zdravotne postihnuté dieťa, čo
sa výrazne prejavilo na jeho psychike. Uvažuje o podaní návrhu na odklad exekúcie pre jeho zdravotný
stav i sociálne pomery. Na čl. 27 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 12 C 349/2002,
ktorým bolo zrušené BSM manželov za trvania manželstvo C.. E. M. a C.. Y. M. zo dňa 14. 1. 2003. Na čl.
28 sa nachádza Uznesenie OO PZ Prešov, ČVS: OPR-2125/KA-PO-2008, zo dňa 20. 10. 2008, ktorým
bolo odmietnuté podanie na začatie trestného stíhania voči C.. Y. M. po zistení výsluchom podozrivého
C.. Y. M., že si je vedomý dlhu voči C.. D., avšak z dôvodu, že má finančné problémy, nie je schopný
splácať úver a zároveň uviedol, že nemá ani nemal žiadnu vedomosť o tom, že voči nemu bolo začaté
exekučné konanie, takúto zásielku od exekútora neobdržal a nemá vedomosť o tom, že by mal svoje
vozidlo zn. I. V. odovzdať pánovi D. alebo exekútorovi.
13. Na čl. 29 spisu sa nachádza sťažnosť žalobcu C.. D. voči postupu súdneho exekútora, vyjadrenie
súdneho exekútora k tejto sťažnosti. Na čl. 32 súdny exekútor vyzval žalobcu, aby mu poskytol
preddavok na odmenu vo výške 400,- EUR, prípisom zo dňa 21. 6. 2010, ďalej prípisom z toho istého
dátumu žiadal Daňový úrad Prešov o súčinnosť a oznámenie aktuálnych čísel účtov povinného C.. Y. M.
ako aj oznámiť, či je dlžníkom z titulu vrátenia nadmerného odpočtu DPH a Sociálnu poisťovňu, a. s., či
je platcom povinného. Na čl. 36 sa nachádza výpis z Obchodného registra spoločnosti CLUB 69, s. r. o.
Prešov, kde ako spoločník okrem iných je uvedený Y. M. od 20. 11. 2008. Výpis je z dátumu 29. 6. 2010.
Dňa29.6.2010súdnyexekútorvydalupovedomenieozačatíexekúcie aprikázalobchodnejspoločnosti
CLUB 69, s. r. o., aby nevyplatila vyrovnávací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku povinnému
C.. Y. M. a vydal zákaz udeliť súhlas na prevod obchodného podielu. Listom zo dňa 12. 7. 2010 vyzval
súdny exekútor C.. Y. M., aby označil fyzické alebo právnické osoby voči ktorým má pohľadávku a dôvod
tejto pohľadávky a ďalším prípisom z toho istého dátumu vyzval konateľku X. B. spoločnosti REDACON,
s. r. o., aby oznámila právny titul prevodu obchodnej spoločnosti a zaslala príslušné zmluvy, nakoľko
oprávnenýpovažujetentoprávnyúkonzaneplatný.Tietozásielkybolipoštouvrátenéakonedoručiteľné.
Sociálnapoisťovňa,a.s.načl.45oznámilalistomzodňa16.7.2010,žepovinnýjeprihlásenýdoregistra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Povinný C.. Y. M. listom doručeným dňa 28.
7. 2010 oznámil, že neeviduje žiadne pohľadávky. Prípisom zo dňa 28. 10. 2010 súdny exekútor žiadal
Okresný súd v Prešove, obchodný register o zaslanie fotokópie listiny, na základe ktorej došlo k zmene
obchodnej spoločnosti REDACON, s. r. o., keďže k zmene spoločníka došlo po začatí exekučného
konania. Na čl. 48 sa nachádza zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti REDACON, s. r. o., zo
dňa 6. 3. 2009, ktorou uznesením č. 2/2009 valné zhromaždenie súhlasilo s prevodom obchodného
podielu spoločníka C.. Y. M. spoločnosti REDACON, s. r. o., čo predstavuje peňažný vklad 6.638,78
EUR na základnom imaní na nadobúdateľa X. B. a z funkcie spoločnosti konateľa bol dňom 6. 3. 2009
odvolaný C.. M.. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie dňa 17. 12. 2010 a prikázal X. B.,
aby nevyplatila pohľadávku vo výške 6.638,78 EUR povinnému C.. Y. M. zo vzájomného obchodného
vzťahu s tým, že povinný stráca právo na vyplatenie tejto pohľadávky a zároveň vydal exekučný príkaz
dňa 17. 12. 2010, ktorým prikázal X. B., aby poukázala na účet súdneho exekútora pohľadávku 6.638,78
EUR. X. B. prevzala tento exekučný príkaz dňa 29. 12. 2010.14. Súdny exekútor žiadal Prvú stavebnú sporiteľňu, a. s. a ČSOB stavebnú sporiteľňu, a.
s., aby oznámili, či povinný má u nich účet, dňa 20. 9. 2011 a ČSOB Stavebnej sporiteľni. Prvá
stavebná sporiteľňa oznámila listom zo dňa 3. 10. 2011, že povinný má úver u nej ako aj sporenie a
medziúver. Súdny exekútor dňa 6. 10. 2011 vydal príkaz na začatie exekúcie a vydal exekučný príkaz
Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. s prikázaním pohľadávky z účtu v banke s tým, aby vyplatila pohľadávku
a jej príslušenstvo na účet Exekútorského úradu. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. listom zo dňa 7. 11.
2011, že odúčtovala peňažné prostriedky vo výške 2.664,84 EUR z účtu povinného. Exekúcia naďalej
prebieha, nie je skončená. Povinný dňa 31. 3. 2012 zomrel, o čom sa nachádza úmrtný list v exekučnom
spise č. 78.
15. Z rozsudku, sp. zn. 24 P 262/2013 Okresný súd Prešov mal súd preukázané, že súd schválil právny
úkon Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam k úverovej zmluve, zo dňa 15. 6. 2013
uzatvorenej medzi záložným veriteľom OTP bankou Slovensko a záložcami maloletými U. M., maloletou
X. M., predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. Z.,
ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú maloleté deti, pričom právny úkon za maloletý deti urobil C.. L.
B. ako opatrovník na základe uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. 36 P 76/2013. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2013.
16. Zo spisu, sp. zn. 11 C 380/2007 Okresný súd Prešov mal súd preukázané, že žalobca dňa 17. 12.
2007 podal žalobu o neúčinnosť právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ktorou žiadal
vysloviť neúčinnosť právneho úkonu darovacej zmluvy V XXXX/XXXX, zo dňa 31. 5. 2006, na základe
ktorej darovala E. M. rodinný dom na maloleté deti U., X. a Y. M. ako aj neplatnosť dohody o vyporiadaní
BSM V XXXX/XXXX. Žalobca vzal tento návrh späť dňa 16. 4. 2008 bez uvedenia dôvodu, na základe
čoho súd zastavil toto konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 5. 2008. Ďalej z uznesenia,
sp. zn. 35 D 431/2012 po poručiteľovi C.. Y. M. bolo zistené, že dedičské konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť uznesením zo dňa 17. 7. 2012.
17. Žalobca pri svojom výsluchu dňa 15. 4. 2013 uviedol, že potom ako mu bola priznaná pohľadávka
súdom, obrátil sa na súdneho exekútora na jej vymáhanie, ktorý ho ubezpečoval, že pohľadávka
bude vymožená ešte koncom roku 2005, lebo došlo k dohode s dlžníkom, ktorý ju začne splácať od
januára 2006. Následne sa priebežne informoval o tejto pohľadávke u súdneho exekútora, keďže sa nič
nedialo, až v roku 2007 mu exekútor dal návrh žaloby, ktorý mu poslal mailom, aby si súdne vymáhal
odporovateľnou žalobou svoj nárok. Túto žalobu podal, ale bola bezpredmetná, lebo bol upozornený
na súde, že prešla trojročná premlčacia lehota. Z tohto dôvodu vzal žalobu späť. Znova ho exekútor
ubezpečoval, že má na vymoženie pohľadávky ďalšie úkony. V roku 2008 prestal veriť exekútorovi,
sám inicioval vyhľadanie auta a ďalšie záležitosti a podal sťažnosť na súdneho exekútora Exekútorskej
komore aj na Ministerstvo spravodlivosti, odkiaľ nedostal žiadne odpovede. Sám zistil, že povinný vlastní
podiely v obchodných spoločnostiach cez internet. Túto skutočnosť oznámil exekútorovi. On vydal
exekučné príkazy, aj keď požadoval, aby pohľadávka bola uspokojená z týchto obchodných podielov.
Exekútor ho informoval, že je to problémové, že by museli urobiť v spoločnostiach uzávierky, je to zložité.
Keď videl jazdiť povinného na vozidle, zapísal si ŠPZ a potom to dal exekútorovi, ktorý zistil, že vozidlo
je zapísané na s. r. o. Pokiaľ ide o vyporiadanie obchodných podielov, exekútor s tým nič nerobil, dodnes
neboli vysporiadané. Exekútor mu vyplatil 400,- EUR a 1.600,- EUR. S postupom exekútora nebol
spokojný,lebotunapr.bolovozidlo,ktoréexekútormoholspeňažiť.Spovinnýmsapoznalipredpodaním
žaloby, rozhádala ich práve táto pohľadávka, ktorú kúpil od jeho spoločníka a ktorú potom vymáhal. O
tom, že došlo k vyporiadaniu BSM povinného sa dozvedel až na súde, kedy podal odporovateľnú žalobu.
Jemukatasternechceldaťlistinu,ibaexekútorovi,pretoišielzaním,abyjuvyžiadalazpredloženejlistiny
zistil túto skutočnosť. Ešte v roku 2007 sa pýtal exekútora, čo je s rodinným domom povinného, exekútor
mu povedal, že tam došlo k vyporiadaniu BSM a ako veriteľ musí podať žalobu nie on. Exekútor
mu potom mailom poslal návrh žaloby, ktorú prispôsobil na svoje podmienky a podal ju. Keď kupoval
pohľadávku od spoločníka povinného vedel, že povinný vlastní auto a nehnuteľnosť, mal k dispozícii list
vlastníctva, kde ale nebol záznam o vyporiadaní BSM, ale bolo zapísané záložné právo nejakej banky.
Preto nepredpokladal, že by k prevodu majetku mohlo dôjsť bez súhlasu banky. Po začatí exekúcie sa
pýtal exekútora ako mohlo dôjsť k prevodu domu, pretože až na súde sa dozvedel, že povinný previedol
dom na manželku a táto potom na deti. Po začatí exekúcie nezisťoval majetkové pomery, vedel o nich od
predávajúceho. Tiež vedel, že všetky úkony, ktoré by M. urobil, by boli neplatné. V roku 2005 po začatí
exekúcie ešte neprebehla trojročná lehota. Vedomosť o behu trojročnej premlčacej lehoty mal zo svojhopôsobenia v inej spoločnosti. Exekútor až pred podaním žaloby odporovateľnosť právneho úkonu zistil,
že došlo v rámci vyporiadania BSM k prevodu majetku povinného.
18. Svedok L.. U. I. vypočutý dňa 26. 6. 2013 vypovedal, že bol poverený ako súdny exekútor vo veci
oprávnenéhonazisteniemajetkovýchpomerov.Urobilúkonydotazminakatastrálnyúrad,polícii,daňový
úrad a ďalšie inštitúcie. Postupoval štandardným postupom. Na základe týchto správ pristúpil k ďalším
exekučným úkonom na vymoženie pohľadávky, nemohol predvídať to, čo mu vyčíta žalobca, že povinný
previedol pred začatím exekúcie svoj majetok na ďalšiu osobu. Toto si mohol zistiť sám oprávnený a
urobiť príslušné kroky. Takúto povinnosť mu neukladá žiaden zákon, ani kataster mu tieto skutočnosti
neoznamuje. Na túto skutočnosť, že došlo k urobeniu dohody povinnému na prevod jeho majetku sa
dozvedel až od žalobcu. Sám mu navrhol právne riešenie nad rámec svojich povinností, keď mu poskytol
svoj vzor žaloby a žalobca aj takúto žalobu podal. V konaní zrejme nebol úspešný. Spolupráca so
žalobcom nebola príjemná, lebo na neho vyvíjal nátlak a dožadoval sa takých právnych služieb, ktoré
nebol oprávnený vykonávať. Žalobca vyslovoval nespokojnosť s jeho činnosťou, z tohto dôvodu mu
navrhol zmenu exekútora, čo mu umožňuje zákon. Žalobca však toto nerealizoval. V rámci exekúcie sa
podarilo vymôcť časť pohľadávky prikázaním z účtu stavebného sporenia. Aj pri tomto bola ohrozená
realizáciazdôvodu,ženapovereníbolouvedenénesprávnemenopovinnéhoM.anieM..Vyvinulvšetku
iniciatívu, aby došlo k oprave poverenia, čo sa podarilo a na základe toho bola zrealizovaná v tejto časti
exekúcia. Žalobca mu neposkytol preddavok na trovy exekúcie, všetko realizoval na vlastné náklady, až
v konečnom zúčtovaní boli uhradené. Keď sa obracia na kataster o informáciu, či povinný je vlastníkom
nehnuteľnosti alebo nie a kataster mu dá negatívnu informáciu, nemá k dispozícii list vlastníctva. V
tomto prípade došlo k tomu, že sám žalobca prišiel s tým, že povinný mal byť vlastníkom, na základe
čoho opätovne žiadal kataster o túto správu. Takýmto spôsobom získal list vlastníctva, kde vlastníkmi
už boli zapísané iné subjekty, ktoré neboli účastníkmi exekučného konania, ale bola tam poznámka,
titul nadobudnutia: dohoda o vyporiadaní BSM, pričom dátum dohody bol z obdobia pred začatím
exekučného konania, preto s tým nemohol narábať. Môže postihnúť len majetok patriaci povinnému a v
tom čase tento majetok povinnému nepatril. Pokiaľ mu žalobca predložil starší list vlastníctva, pre neho
to nie je relevantný doklad, pretože môže realizovať exekúciu len na aktuálnom relevantnom doklade v
čase exekúcie a z katastrálneho úradu dostal informáciu, že M. nie je vlastníkom a z listu vlastníctva bolo
zistené, že dohoda bola realizovaná pred začatím exekučného konania, teda v čase exekúcie naozaj
nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Čo sa týka motorových vozidiel zistil, že manželka povinného vozidlo
predala, pričom nedošlo k zmene zápisu na Dopravnom inšpektoráte a nový majiteľ poškodil toto vozidlo
pri havárii, ktoré bolo vhodné už len na súčiastky, nový držiteľ nebol ochotný vozidlo vydať, lebo ho
nadobudol v dobrej viere a cítil sa jeho vlastníkom. Záznam o tomto sa nachádza v exekučnom spise.
19. Svedkyňa C.. E. M. vypovedala, že v dobe, keď uzatvorili dohodou o vyporiadaní BSM podnikal
jej manžel, sama mala živnosť od 15. 6. 2006 do 5. 1. 2009. Vyporiadanie BSM za trvania manželstva
inicioval manžel zrejme z dôvodu, že on podnikal a rodinný dom, ktorý nadobudli za trvania manželstva
bol nadobudnutý z hypotekárneho úveru. Pokiaľ ide o vyporiadanie pasívneho majetku, toto neriešili
cez súd, v pozostalosti manžela nenašla nič o tom, či iným spôsobom riešili pasívny majetok. Manžel
podnikal na vlastné meno a mal vlastný účet, ku ktorému nemala prístup a nemala dôvod ani zasahovať
dojehopodnikania.Vtomčase,keďsavysporiadavalibolanamaterskejdovolenke,manželmalživnosť,
bol spoločníkom spoločnosti REDACON, s. r. o. ako jediný spoločník. Sama nevie, či tomu tak bolo.
V pozostalosti manžela našla dohodu o vzájomnom vysporiadaní zo dňa 23. 12. 2012, kde o dohodu
uzatvorenú medzi jej manželom a C.. D. zo zmenky zo dňa 14. 1. 2002, na základe ktorej sa účastníci
dohodli, že zmenky vedené v bode 2 budú zlikvidované a zostanú veriteľovi C.. Y. M., ktorý ich vystavil
na krytie dlhu C.. X. D. a dlh zo zmeniek bude splatený tak, že zmenky budú zo dňa 14. 1. 2002 a 26.
2. 2002 zlikvidované a odovzdané C.. M., ktorý ich vystavil na krytie dlhu C.. D. a celý dlh sa vyplatil
pred podpisom tejto zmluvy vo výške 220.000,- Sk k rukám veriteľa a zaplatením tejto úhrady zanikol
dlh medzi veriteľom a dlžníkom a zmenky sú neplatné. Zároveň predložila príjmový doklad na úhradu
200.000,- Sk, ktoré prijal žalobca od jej manžela. Až po smrti manžela našla listiny, ktoré svedčia tomu,
že jej manžel komunikoval s právnym zástupcom žalobcu aj so súdom. Predtým o týchto pohľadávkach
nevedela. V tej dobe sa staralo o tri maloleté deti, jedno z maloletých detí bolo zdravotne postihnuté, celý
čas sa mu venovala, preto ani nemala čas tieto záležitosti s manželom prejednávať a naviac manžel si
tietozáležitostiriešilsámvrámcisvojhopodnikaniaanezaťažovaljusvojouprácou,pretonemalažiadnu
vedomosť o jeho dlhoch. Asi dva roky pred smrťou manžela, ktorý zomrel v roku 2012 s manželom nežila
v spoločnej domácnosti, odišla pracovať do Bratislavy a potom do Rakúska a tieto doklady našla až
po jeho smrti v rodinnom dome. Sama nadobudla živnostenské oprávnenie dňa 15. 12. 2006 a začalapodnikať v oblasti účtovníctva, odkiaľ získala finančný príspevok a keďže rodinný dom bol nadobudnutý
z podnikania, rozhodla sa ho darovať deťom. V rámci darovacej zmluvy si ale zriadila vecné právo
doživotného užívania tohto domu. Túto darovaciu zmluvu schvaľoval súd. Deti v konaní zastupoval
kolízny opatrovník a tento proces zaujímal aj záložného veriteľa Slovenskú sporiteľňu, a. s. V súčasnej
dobe je rodinný dom zaťažený úverom voči banke OTP, a. s., kde preniesla pôvodný úver zo Slovenskej
sporiteľne, a. s. pre výhodnejšie úroky. Táto banka žiadala zrušenie vecného bremena, čo sa riešilo a v
priebehu tej doby zomrela aj dcéra, preto podiel po nej nadobudli dve ostatné maloleté deti. S manželom
žili v spoločnej domácnosti do roku 2011, kedy odišla do Bratislavy a neskôr do Rakúska a manžel
odišiel v pracovať v auguste 2010 do Rakúska. Maloleté deti vzala so sebou. Žili spoločne v prenajatom
byte. Rodinný dom od roku 2011 je prázdny, neobývaný. V roku 2005 sa manžel zdržiaval v rodinnom
dome, ale nevylučuje, že chodieval na služobné cesty a nebol vždy k zastihnutiu. V čase, kým bola s
manželom v rodinnom dome ju exekútor nenavštívil, až po smrti na webovej stránke dlžník.sk zistila, že
voči manželovi sú vedené dve alebo tri exekúcie, kontaktovala exekútorov, aj L.. I., lebo zistila, že Prvá
stavebná sporiteľňa, a. s. exekvovala nasporenú časť stavebného sporiteľa. Na tento poznatok však
prišla až po smrti manžela. Prebehlo to v dvoch platbách, v každej približne okolo 3.000,- EUR. Žalobcu
počas života manžela nepoznala, myslí, že žalobca komunikoval s jej švagrom C.. T. M., pokiaľ ide o
záležitosť okolo notárskej zápisnice týkajúcej sa dohody o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 23. 12. 2002,
vtedy sa o tom hovorilo v manželovej rodine a prostriedky finančné poskytol manželovi jeho brat C.. T.
M. alebo možno aj rodičia, presne nevie koho to boli peniaze. Pokiaľ ide o dohodu o vyporiadaní BSM,
táto bola robená v Notárskej kancelárii L.. U., na podrobnosti si nepamätá, motívom k vyporiadaniu BSM
bola jej aktivita pre manželove podnikanie, manžel mal živnostenský list od roku 2000.
20. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. a § 415
Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.
21. Za nesprávny postup považuje žalobca nedôslednosť exekútora, ktorý nenaformuloval
vyčerpávajúcim spôsobom svoju výzvu od správy katastra v tom, či povinný v posledných troch rokoch
začatia exekúcie neuskutočnil na iný subjekt prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých
tu bol vlastníkom. Ďalej nerealizoval výkon exekúcie predajom hnuteľných vecí osobných motorových
vozidiel a nepristúpil k speňaženiu obchodného podielu výlučne patriacemu povinnému v spoločnostiach
REDACON, s. r. o. a CLUB 69, s. r. o.
22. Vykonaným dokazovaním, a to z exekučného spisu, sp. zn. Ex 126/2005 nebolo zistené, že
by exekútor nevykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, naopak dňa 4. 8. 2005 vydal
upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého bolo zistené, že síce je evidovaný ako držiteľ motorového
vozidla zn. I. V., na čo nariadil vykonať dňa 11. 8. 2005 blokáciu, ale ďalším šetrením bolo zistené, že toto
vozidlo bolo prevedené na tretiu osobu, ktorá ho odkúpila ešte pred začatím exekúcie vo februári 2005
od ďalšej osoby, ktorá ho od povinného kúpila v roku 2004 a po havárii bolo nefunkčné a rozpredané na
súčiastky, pričom súčasný majiteľ odmietol toto poškodené vozidlo vydať s tým, že vozidlo nadobudol
ako dobromyseľný držiteľ. Pokiaľ ide o nehnuteľný majetok, a to rodinný dom a pozemok, aj tu exekútor
šetril, pričom zo správy katastra bolo zistené, že v čase začatia exekúcie nie je povinný majiteľom
žiadneho nehnuteľného majetku, skutočnosť, že žalobca mal dať súdnemu exekútorovi k dispozícii
starší list vlastníctva č. XX nebola preukázaná, lebo v exekučnom spise sa nachádza list vlastníctva
č. XX zo dňa 16. 6. 2007, kedy už boli zaznamenaní ako vlastníci nehnuteľnosti a rodinného domu
maloleté deti povinného, ktoré nehnuteľnosť nadobudli darovacou zmluvou od svojej matky, ktorá ešte
dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, zapísaná pod č. V XXXX/XXXX, nadobudla
tento nehnuteľný majetok po zrušení BSM s povinným. Hneď po tomto zistení súdny exekútor inicioval
žalobcu, aby podal žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Súdny exekútor ani nezanedbal svoje
povinnosti, pokiaľ ide o vymáhanie obchodného podielu zo spoločnosti REDACON, s. r. o. a CLUB 69,
s. r. o., pretože hneď po zistení týchto skutočností vydal upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný
príkaz dňa 17. 10. 2010 a zároveň uložil vykonať odplatu za predaj obchodného podielu povinného
jeho dlžníkovi. Ďalej po zistení, že existuje sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. exekútor vydal
dňa 31. 10. 2011 príkaz na začatie exekúcie a exekučným príkazom bola odpísaná z účtu povinného
nasporená čiastka 2.664,84 EUR, na základe čoho bola čiastočne uspokojená pohľadávka žalobcu.
Žalobca v zmysle § 34 ods. 1 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z. z. v znení noviel mal takisto povinnosť
poskytnúť exekútorovi súčinnosť a oznámiť údaje o majetku povinného, pokiaľ mal o tom vedomosť
a obdobne v zmysle § 34 ods. 3 štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci vedú
evidenciu osôb a ich majetku, boli povinné oznámiť exekútorovi údaje potrebné na vykonanie exekúcie.K predaju nehnuteľnosti na základe exekučného príkazu možno pristúpiť len vtedy, ak sa preukázalo, že
nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Exekútor pri výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti môže
postihnúť jedine nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného, pričom v čase začatia výkonu exekúcie povinný
už nebol vlastníkom nehnuteľnosti a exekútor nemal povinnosť ani dôvod skúmať, či povinný vlastnil
nejakú nehnuteľnosť v čase pred začatím exekúcie a akým spôsobom došlo k zmene v jeho osobe
vlastníka takejto nehnuteľnosti, keďže nehnuteľnosť nadobudnutú treťou osobou nemôže postihnúť
výkonom exekúcie a nie je ani subjektom aktívne legitimovaným pre podanie odporovacej žaloby proti
právnemu úkonu, ktorým mal dlžník ukrátiť veriteľa na jeho vymáhateľnej pohľadávke. Údajom, ktorý
súdny exekútor potrebuje od príslušnej správy katastra je informácia o tom, či povinný má vo vlastníctve
nehnuteľný majetok evidovaný správou katastra. BSM povinného bolo zrušené rozsudkom, sp. zn. 12 C
349/2000, zo dňa 14. 1. 2003 a dohoda o vyporiadaní BSM je len následkom predmetného rozsudku.
Medzi žalobcom namietaným postupom súdneho exekútora a spôsobenou škodou nie je daná príčinná
súvislosť.
23. Pri nútenom výkone rozhodnutia súdny exekútor vymáha od povinného nárok oprávneného
vyplývajúci z exekučného titulu. V prípade, že nárok oprávneného nie je uspokojený v plnej výške,
na ktorú má podľa exekučného titulu nárok, vzniká na jeho strane ujma, avšak k tomu dochádza až
po právoplatnom skončení exekučného konania, kedy možno konštatovať vznik takejto ujmy ako i
zisťovať príčinu jej vzniku, teda či k neuspokojeniu oprávneného došlo z objektívnych dôvodov, t. j. pre
nemajetnosť alebo úspešné uplatnenie námietok proti exekúcii alebo zastaveniu exekúcie alebo táto
ujma bola spôsobená výlučne konaním súdneho exekútora. Do právoplatného skončenia exekučného
konania však nie je možné hovoriť o nevymáhateľnej pohľadávke žalobcu, pretože táto môže byť v
priebehu ďalšej exekúcie priebežne uspokojovaná, k čomu aj došlo v roku 2011, kedy z účtu povinného
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. odúčtovala peňažné prostriedky vo výške 2.664,84 EUR a poukázala
ho na účet exekútora. Pričom žalobca túto vyplatenú čiastku nezohľadňuje v uplatnenom nároku. Súd
konštatuje, že exekúcia nebola skončená. Poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi nebolo
vrátené súdu a nedošlo k skončeniu exekúcie jedným zo spôsobov v zmysle § 60 Zákona č. 233/1995
Z. z. Súd sa preto stotožňuje s tvrdením žalovaného, že táto žaloba je predčasne podaná a štát nemôže
prebrať zodpovednosť za vzájomné záväzky osôb v majetkoprávnych vzťahoch fyzických a právnických
osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom. Súd má za to, že nie sú
splnené zákonné podmienky pre založenie zodpovednosti za škodu štátom pri výkone verejnej moci, a
to postup orgánu verejnej moci, ktorý naplnil znaky nesprávneho úradného postupu, v dôsledku čoho
vznikla táto škoda. Vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným konaním súdneho exekútora a
vzniknutou škodou, ktorej sa žalobca domáha. Zodpovednosť za škodu exekútora ním spôsobenú alebo
jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 31 ods. 1 je objektívnou
zodpovednosťou bez ohľadu na jeho zavinenie, predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musí preukázať
poškodený. K preukázaniu k vzniku tejto škody zo strany žalobcu však nedošlo, keď žalobca jednak
nepreukázal vzniknutú škodu, ani výšku, nepreukázal nesprávny úradný postup ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora a vzniknutou škodou. Z vyššie uvedených
dôvodov preto súd musel túto žalobu zamietnuť.
24. Žalobca tiež porušil svoju povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej si
každý má počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, na prírode a životnom
prostredí, teda predchádzať škodám a teda sám žalobca, pokiaľ mal informácie o tom, že povinný bol
predtým vlastníkom rodinného domu mal iniciatívne sledovať ako správny hospodár prostredníctvom
Správy katastra, či nedochádza k prevodom majetku povinného a vyžiadať si aktuálny LV č. XX a
ešte skôr pred začatím exekúcie. List vlastníctva je verejnou listinou a každý, kto o neho požiada
má k nemu prístup. V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, každý má zachovávať taký stupeň
opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne okolnosti časové i miestne rozumne očakávať
a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo najviac obmedziť riziko vzniku škody. Občiansky zákonník ukladá
subjektom občianskoprávnych vzťahov, aby dodržiavali pravidlá prevencie pred vznikom škody, ale
i počas procesu jej vzniku a všeobecná občianska právna prevencia je právnou povinnosťou, ktorej
porušeniepredstavujeprotiprávnekonaniesnásledkomprisplneníďalšíchpodmienokvznikvšeobecnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
25. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol úspešný,
preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Úspešným v konaní bol žalovaný, ktorý si ako
trovy konania uplatnil náklady cestovných náhrad v súvislosti s účasťou na pojednávaniach dňa 15.
4. 2013, 26. 6. 2013, 10. 3. 2014, 6. 10. 2014 a 25. 5. 2015, kedy použil verejný hromadný dopravný
prostriedok, a to vlak, pričom cena jednosmerného cestovného lístka na trase V. - P. a späť je 23,90 EUR
v súvislosti s účasťou na 5 pojednávaniach, cesta tam a späť 239,- EUR. Na pojednávaní dňa 9. 1. 2013
sa právny zástupca žalovaného dopravil služobným vozidlom vzhľadom na čas začiatku pojednávania,
nemohol použiť verejný dopravný prostriedok, náklady za túto cestu predstavujú 94,32 EUR. Súd priznal
žalovanému tieto náklady v celkovej výške 333,32 EUR, pretože sú účelne vynaložené v súvislosti s
účasťou splnomocnenca na pojednávaniach. Tieto trovy konania uhradí žalobca žalovanému do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na jeho účet vedený v Štátnej pokladnici, č. ú.: IBAN: F XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX.
27. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvody svojho odvolania oprel o
skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
28. Odvolateľ ďalej uviedol, že zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú alebo jeho
zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti je objektívnou zodpovednosťou, bez
ohľadu na jeho zavinenie. Podľa judikatúry NS SR (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 138/2008 zo dňa
25.2.2010) exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci, v súvislosti
s činnosťou podľa zákona 233/1995 Z.z.. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom
„vynaloženie všetkého úsilia“ je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné
za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného
ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo
opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku,
príčinná súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Predpoklady vzniku
zodpovednosti musí preukázať poškodený.
29. Žalobca ako poškodený od samého začiatku uplatňovania náhrady škody poukazoval na nesprávny
postup a konanie exekútora pri vykonávaní jeho exekučnej činnosti (od momentu podania návrhu
žalovanému na predbežné uplatnenie škody, ako aj samotné dôvody žaloby), že v dôsledku jeho
nedostatočného obsahu dotazu adresovanému správe katastra mesta Prešov zo dňa 4.8.2005, kde
súdny exekútor zisťoval prostredníctvom správy katastra Prešov, či povinný má alebo nemá evidovaný
majetok na jeho mene, rozširujúcim spôsobom sa nedotazoval ani na ďalšiu významnú a závažnú
skutočnosť, ktorá má oporu v ustanovení § 42a OZ, t. j. nedotazoval sa, či povinný v posledných troch
rokoch spätne previedol, alebo nepreviedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na iný subjekt.
30. Pokiaľ by súdny exekútor bol o takýto dotaz správu katastra požiadal, je isté, že správa katastra ako
príslušný správny orgán, ktorý eviduje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a čo je zrejme aj z uložených
zbierok listín na správe katastra, bol oznámil, že povinný C.. Y. M. dňa vtedy a vtedy uzavrel dohodu o
vyporiadaní BSM so svojou manželkou E. M., vklad ktorej bol povolený správou katastra mesta Prešov
pod č. X Právne účinky povolenia tohto vkladu nastali dňom 2.6.2003 a keďže samotná exekúcia začala
dňom 4.8.2005 a správa katastra mesta Prešov zastala odpoveď exekútorovi na jeho nekompletný dotaz
ohľadne majetkových pomerov dňa 18.9.2005, bola by pri správnom takomto zistení zo strany exekútora
daná možnosť žalobcovi ako oprávnenémum aby v 3- ročnej možnej a prekluzívnej lehote podal voči
novémuvlastníkovi(manželkepovinnéhoakopríbuznejvpriamomrade)úspešneodporovateľnúžalobu.
31. Vzhľadom na opomenutie súdneho exekútora pri zisťovaní majetkových pomerov prostredníctvom
správy katastra Prešov v tom, že v dotaze nežiadal aj o zistenie a oznámenie, či zo strany povinného
ako dlžníka došlo v posledných 3 rokoch k prevodu vlastníckeho práva jeho majetku na iné osoby,
žalobcovi ako oprávnenému bola znemožnená možnosť v dôsledku tohto opomenutia podať žalobu
na odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a OZ, ktorá by bola viac ako iste úspešná, čím by
bolažalobcovavymožiteľnápohľadávkavrátanevšetkýchtrovpredchádzajúcehokonaniaaexekučného
konania vymožiteľná vykonaním dražby rodinného domu. Keďže zo strany takéhoto pochybeniasúdneho exekútora žalobcovi vznikla škoda a sú naplnené všetky znaky na jej priznanie, t. j. protiprávne
konanie, resp. opomenutie exekútora súvisiace s jeho činnosťou podľa exekučného poriadku, danosť
príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a opomenutím a vznikom škody ako aj samotná škoda, ktorej
výška je objektívne vyčísliteľná.
32. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 Zákona č. 160/2015 „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP
bez nariadenie pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené.
33. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.
34. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
35. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje
na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť
nasledovné.
36. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Exekučného poriadku, súdy, orgány štátnej správy, obce a vyššie
územné celky, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho
písomnúžiadosťúdajeomajetkupovinného,ktorésúimznámezichúradnejčinnostiaktorésúpotrebné
na vykonanie exekúcie.
37. Podľa ustanovenia § 34 ods. 3 Exekučného poriadku, orgány podľa odseku 1 a právnické osoby,
ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú
povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie.
38. Úspešné vykonanie exekúcie sa nezaobíde bez informácií o možnostiach, akou formou vymôcť
nárok oprávneného. Uloženie informačných povinností tretím subjektom umožní exekútorovi prístup k
informáciám o majetku povinného a vytvorí tak predpoklady pre voľbu vhodného spôsobu exekúcie (pre
porovnanie komentár k § 34 a § 35 L.. L. M., komentár, Exekučný poriadok, evolo unian, 2009).
39. Ak teda exekútor súčasne s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie (4.8.2005), okrem iných
žiadostí, podal aj žiadosť o poskytnutie súčinností pri vykonávaní exekúcie správe katastra Prešov, v
ktorej žiadal o podanie informácie, či povinný C. Y. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. d. XXX prichádza
ako vlastník nehnuteľnosti v kat. uz. Z. (v prípade ak áno, oznámte číslo LV, prípadne zašlite fotokópiu
LV), žiadal nepochybne informácie o majetku povinného vytvárajúc tak predpoklady pre voľbu vhodného
spôsobu exekúcie.
40. Obsah uvedenej žiadosti (údaje o majetku povinného) je v súlade s ustanovením § 34 ods. 1
Exekučného poriadku, a preto tento postup nemožno hodnotiť ako nesprávne uplatnenie postupu
ustanoveného zákonom.
41. Názor odvolateľa, že exekútor pochybil, ak jeho žiadosť smerovala iba k zisteniu aktuálnej situácie
možného vlastníctva nehnuteľnosti povinného v čase začatia exekúcie, ako to správne uviedol súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, 3 zákona č.
233/1995 Z.z..
42. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že mu bola znemožnená ako oprávnenému (pretože exekútor
nežiadal od správy katastra Prešov aj oznámenie, či zo strany povinného ako dlžníka došlo v posledných
3. rokov k prevodu vlastníckeho práva na iné osoby) možnosť v dôsledku toho to opomenutia podaťžalobu na odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a OZ, k tomu treba uviesť, že podanie takejto
žaloby nemá žiadnu súvislosť s činnosťou súdneho exekútora.
43. Žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu bolo možné podať už nasledujúci deň po dni, ku ktorému
vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností a exekučné konanie začalo po viac ako dvoch
rokoch.
44. Keďže iné, právne významné námietky odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol, odvolací súd
postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1,2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnutie podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý by mal mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.
46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.