Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612205097
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6612205097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu G. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. č. XX, R. nad O., zast. Mgr. Peter Sitarčík, advokát so sídlom Lučenec, Jókaiho 1 proti
žalovaným 1/ S. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. č. XXX, R. nad O., a 2/ S. T., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Q. č. XXX, R. nad O., v konaní o zaplatenie sumy 7 331,83 Eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/64/2012-231 zo dňa 14.09.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu o
zaplatenie sumy 7 331,81 Eur, žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 690,94 Eur v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal od
žalovaných 1/, 2/ zaplatenia sumy 7 331,80 Eur na základe toho, že v roku 1993 od žalovaných 1/, 2/
kúpil rodinný dom, nachádzajúci sa v obci Q., súp. č. XX, stojaci na pozemku parc. č. XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a taktiež pozemok parc. č. XX záhrady o výmere 669 m2 za

dohodnutú kúpnu cenu 55 000,- Sk (aj keď žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že sa dohodli na kúpnej cene 110 000,-
Sk). Po vyplatení kúpnej ceny sa do rodinného domu nasťahoval. So žalovanými 1/, 2/ nebola uzavretá
kúpna zmluva písomnou formou, a tak rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č. k. 8C/31/2011-42
zo dňa 22.08.2011 bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi bola uložená povinnosť vypratať predmetné
nehnuteľnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2012. Žalobca bol presvedčený o tom, že
je vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto do uvedenej nehnuteľnosti investoval väčšie množstvo
finančných prostriedkov. Žalobca sa tak domáhal jednak vydania bezdôvodného obohatenia z titulu

zaplatenia kúpnej ceny vo výške 55 000,- Sk (1 825,66 Eur), ako aj zaplatenia investícií do nehnuteľnosti
žalovaných vo výške 5 506,17 Eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu.

2. Okresný súd právne posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka upravujúci bezdôvodné obohatenie. V priebehu konania žalovaní 1/, 2/ vzniesli námietku
premlčania, preto okresný súd najprv skúmal, či právo uplatnené žalobou žalobcu je premlčané alebo

nie v zmysle ust. § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny okresný súd mal za to, že toto právo žalobcu je premlčané,
nakoľko medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že k zaplateniu kúpnej ceny, resp. zálohyna kúpnu cenu došlo v roku 1993. S poukazom na predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/256/2010 okresný súd posúdil, že žalovaní 1/, 2/ prijali sumu 55 000,- Sk (1 825,66
Eur) ako preddavok na budúce plnenie zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, a preto na ich strane došlo

k bezdôvodnému obohateniu vo chvíli, kedy žalovaní odmietli nehnuteľnosť žalobcovi predať, resp.
kedy vytvorili stav z ktorého bolo zrejmé, že kúpa nebude realizovaná. Už v roku 2007 vzhľadom na
prebiehajúce konanie sp. zn. 9C/106/2007 žalobcovi muselo byť zrejmé, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
nedôjde. To, že žalovaní nemali vôľu uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu vyplýva aj z ich listu, ktorý
mu poslali 23.10.2008. Žalobca tiež tvrdil, že koncom roku 2006 dal spísať na Obecnom úrade Q.,

kúpnu zmluvu na spornú nehnuteľnosť, ktorú žalovaní 1/, 2/ neprišli podpísať. Žalobcovi tak začala
plynúť už v roku 2006, premlčacia lehota (dvojročná), uplynula v roku 2008, pričom trojročná objektívna
premlčacia lehota uplynula v roku 2009. Nakoľko žaloba vo veci samej bola žalobcom podaná až
29.03.2012, okresný súd považoval v tejto časti nárok žalobcu za premlčaný. Čo sa týka investícií do
rodinného domu žalovaných, ktoré požadoval žalobca, aj v tejto časti považoval okresný súd nárok
žalobcu za premlčaný. Vychádzal pritom z písomného vyjadrenia samotného žalobcu, ktorý uviedol,

že jednotlivé investície, resp. opravy rodinného domu vykonával v období od roku 1993 do roku 2011,
avšak bez súhlasu žalovaných, nakoľko mal za to, že je vlastníkom nehnuteľností. Vzhľadom na to,
že žaloba bola podaná na súd až dňa 29.03.2012, všetky práce, resp. investície žalobcu do rodinného
domu žalovaných, vykonané do 29.03.2009, okresný súd považoval za premlčané s poukazom na
uplynutie objektívnej trojročnej lehoty, kedy sa žalobca ako poškodený dozvedel, že mu vznikla škoda

a kto za ňu zodpovedá, ako aj v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť 29.03.2010.
Investície, ktoré mal žalobca dať do nehnuteľnosti žalovaných po tom čo jeho právo by premlčané
nemalo byť, t.j. od 29.03.2009, okresný súd nepriznal žalobcovi z dôvodu, že už z rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 9C/106/2007-60 zo dňa 12.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.02.2008,
muselmaťvedomosťotom,ženieje vlastníkomrodinnéhodomuvovlastníctvežalovaných1/,2/,keďže

jeho žaloba o určenie vlastníctva bola zamietnutá. Následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k.
8C/31/2011-42 zo dňa 22.08.2011, okresný súd na návrh žalovaných v postavení žalobcov rozhodol o
povinnosti žalobcu vypratať predmetný dom, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2012.
Najneskôr tak 12.02.2008 kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o zamietnutí žaloby o určenie, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, žalobca musel mať vedomosť o tom, že investuje do

cudzej nehnuteľnosti. Súd bol toho názoru, že nie je možné poskytnúť ochranu strane, keď je jej konanie
v rozpore s právom, to znamená, že žalobca nerešpektoval právoplatné rozhodnutie okresného súdu,
z čoho je zrejmé, že nemožno spravodlivo požadovať od žalovaných 1/, 2/, aby znášali náklady, ktoré
žalobcovi vznikli z titulu investícií do nehnuteľností, ktoré žalobca robil v rozpore s právom. Vzhľadom
na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ako aj vzhľadom na námietku premlčania vznesenú

žalovanými1/,2/žalobužalobcuokresnýsúdvyhodnotilakonedôvodnúazamietolju.Otrováchkonania
rozhodol vzhľadom na úspech žalovaných 1/, 2/ v súlade s § 255 ods. 1 CSP. O trovách konania štátu
rozhodol aj s poukazom na ust. § 259 CSP.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. V odôvodnení odvolania uviedol, že nie

je sporné, čo uviedol aj súd prvej inštancie, že žalobca v roku 1993 uhradil žalovaným kúpnu cenu,
resp. preddavok na kúpnu cenu v sume 1 825,66 Eur (t.j. 55 000,- Sk) na kúpu nehnuteľností, a to
rodinného domu s priľahlými pozemkami. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2010 zo
dňa 28.11.2011, podľa ktorého záloha na kúpnu cenu vyplatená vlastníkom veci na základe jeho prísľubu
predať vec sa stala jeho bezdôvodným obohatením v okamihu, keď ju odmietol predať, prípadne keď

nastala nemožnosť predať ju, nesúhlasí s názorom okresného súdu, že k odmietnutiu podpisu kúpnej
zmluvy zo strany žalovaných 1/, 2/ došlo v roku 2006, keď žalobca dal spísať kúpnu zmluvu na Obecnom
úrade Q., pričom žalovaní 1/, 2/ ju odmietli podpísať, čo malo vyplývať z rozsudku Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 9C/106/2007 zo dňa 12.12.2007. Z tohto rozsudku z poslednej vety na strane 2 ods.
2 vyplýva, že žalovaní 1/, 2/ pripravenú kúpnu zmluvu nepodpísali z dôvodu, že žalobca nebol ochotný

zaplatiť pôvodne dohodnutú kúpnu cenu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by žalobca doplatil
zostávajúcu kúpnu cenu, žalovaní by kúpnu zmluvu podpísali. Aj správanie žalovaných počas tohto
súdneho konania, keď pojednávanie zo dňa 20.07.2012 bolo odročené za účelom možnosti uzavretia
kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, potvrdzuje uvedené skutočnosti. Prejav vôle žalovaných 1/, 2/ keď
nepodpísali v roku 2006 pripravenú kúpnu zmluvu, preto nebol konečný a definitívny. Z uvedených

dôvodov je žalobca toho názoru, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 825,66 Eur
preto nie je premlčané. Žalobca nesúhlasil ani s právnym posúdením veci okresným súdom v časti, v
ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia investícií do užívanej nehnuteľnosti v sume 5 506,17 Eur. Je toho
názoru, že až od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/31/2011-42zo dňa 22.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2011, nie je možné žalobcovi poskytnúť
ochranu, nakoľko ak by aj po tomto dátume vykonával investície, postupoval by v rozpore s právom.
Od roku 1993, kedy žalovaní odovzdali žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti a žalobca sa nasťahoval do

tejto nehnuteľnosti, až do podania žaloby 27.04.2011 žalovanými o vypratanie nehnuteľnosti, žalobca
užíval nehnuteľnosť so súhlasom žalovaných po dobu 18 rokov. Poslednú opravu nehnuteľnosti žalobca
uskutočnil v roku 2011, t.j. ešte pred podaním žaloby a rozhodnutím súdu o vyprataní nehnuteľnosti.
Do tejto doby žalobca užíval nehnuteľnosť oprávnene so súhlasom žalovaných. Z uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobe vyhovel, ako aj priznal žalobcovi

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaní 1/, 2/ sa napriek písomnej výzve okresného súdu k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie viazaný rozsahom odvolania (§
379 CSP - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1

CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutie, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a
vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery
ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné
skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd
sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s uvedením

ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti v nadväznosti na odvolacie dôvody a námietky žalobcu.

10. V konaní bolo nesporné, že žalobca v roku 1993 prejavil záujem od žalovaných 1/, 2/ kúpiť rodinný
dom nachádzajúci sa v obci Q., súp. č. XX, stojaci na pozemku parc. č. XX, zastavené plochy a
nádvoria o výmere 724 m2 a taktiež pozemok parc. č. XX, záhrady o výmere 669 m2 za kúpnu cenu

55 000,- Sk, ktorú žalovaným 1/, 2/ aj vyplatil. Rovnako nie je sporné, že kúpna zmluva ohľadne
uvedených nehnuteľností medzi žalobcom a žalovaným 1/, 2/ písomne nebola nikdy uzavretá. Žalobca
sa preto žalobou podanou na Okresný súd Lučenec dňa 17. 07. 2007 domáhal určenia, že je výlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom jeho žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k.
9C/106/2007-60 zo dňa 12.12.2007 zamietnutá, vo veci odvolanie podané nebolo, a preto rozsudok

nadobudol právoplatnosť 12.02.2008.

11. Pokiaľ sa žalobca domáhal vrátenia kúpnej ceny zaplatenej za nehnuteľnosti vo výške 1 825,66 Eur
(55 000,- Sk) a žalovaní 1/, 2/ vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu, okresný súd bol povinný
sa vznesenou námietkou premlčania zaoberať a v prvom rade skúmať, či uplatnené právo žalobcu v

tomto rozsahu je alebo nie je premlčané. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu bol právne kvalifikovaný
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd správne poukázal na ust. § 100 ods. 1
a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil.

12. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava v ustanovení §
107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia
doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle nasebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, ak je vznesená
námietka premlčania.

13. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
neviažekdátumusplatnosti,akojetoprizačiatkuvšeobecnejpremlčacejdobypodľa§101Občianskeho
zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.

14. Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok, čo vyplýva aj
z ust. § 498 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že pokiaľ pred uzavretím zmluvy poskytne jedna
strana niečo, čo má byť predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy, je stanovená vyvrátiteľná právna
domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzavretím zmluvy, z
ktorej má záväzok na plnenie ešte len vzniknúť, považuje za preddavok. Podstatné je, že plnenie je
poskytnuté predtým, než došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a toto plnenie bolo druhou stranou prijaté

v súvislosti so zamýšľanou kúpou. Pokiaľ nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, má ten kto preddavok
poskytol, právo na jeho vrátenie, inak sa druhá strana bezdôvodne obohatí, lebo právny dôvod na
základe ktorého bola záloha na budúcu kúpu prijatá, odpadol.

15. Medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ písomne uzavretá kúpna zmluva nikdy nebola. Ak teda v

súvislosti so zamýšľanou kúpou predmetných nehnuteľností žalobca poskytol žalovaným 1/, 2/ peňažnú
čiastku vo výške 55 000,- Sk (1 825,66 Eur) v roku 1997 a žalovaní túto čiastku prijali titulom plnenia
zo zamýšľanej kúpnej zmluvy, poskytnutie uvedenej sumy sa stalo bezdôvodným obohatením vo chvíli,
keď žalovaní 1/, 2/ odmietli nehnuteľnosti predať, prípadne, kedy vytvorili stav, z ktorého bolo zrejmé, že
kúpa nebude realizovaná. Týmto okamžikom odpadol právny dôvod, na základe ktorého žalobca plnil

žalovaným, a preto od daného času mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný
súd správne posúdil, že pokiaľ žalobca dal vypracovať kúpnu zmluvu na spornú nehnuteľnosť už v roku
2006 a žalovaní ju nepodpísali, pričom následne sa žalobca žalobou podanou dňa 17.07.2007 domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vyplýva z toho, že už v roku 2006 musel mať vedomosť o
tom, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, tak ako to konštatoval aj okresný súd. Z tohto hľadiska je

bezvýznamné, že žalovaní 1/, 2/ kúpnu zmluvu nepodpísali z dôvodu, že žalobca nebol ochotný zaplatiť
pôvodne dohodnutú kúpnu cenu 110 000,- Sk. Rozhodujúce je, že kúpnu zmluvu žalovaní 1/, 2/ odmietli
podpísať (uzavrieť so žalobcom), preto žalobca od tohto okamihu mal vedomosť o tom, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy nedôjde, že kúpa nebude realizovaná, a preto od danej chvíle mal nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a od danej chvíle začala plynúť aj premlčacia lehota na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia (pozri aj rozsudok NS SR 4Cdo/256/2010 zo dňa 28.09.2011).

16. Na začatie plynutia premlčacej doby nemá vplyv pokus o urovnanie sporu mimosúdne, kedy
pojednávanie dňa 20.07.2012 bolo odročené za účelom uzavretia kúpnej zmluvy. Aj následne na
pojednávaní dňa 09.10.2012 žalovaní 1/, 2/ oznámili, že odmietajú predať nehnuteľnosť žalobcovi.

Rozhodnutie okresného súdu je preto v tejto časti potrebné považovať za vecne správne.

17. Odvolací súd za vecne správne považuje aj rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu
nároku žalobcu na zaplatenie investícií do užívanej nehnuteľnosti v sume 5 506,17 Eur. Aj v tejto časti sa
odvolací súd stotožňuje so záverom okresného súdu, že investície vložené do nehnuteľností zo strany

žalobcu do 29.03.2010 sú taktiež premlčané z dôvodu uplynutia subjektívnej dvojročnej lehoty v zmysle
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že žalobu na okresný súd podal žalobca až
29.03.2012. Objektívne trojročná premlčacia doba, v ktorej bolo treba nárok uplatniť na súde, začala
plynúť 23.03.2009. Nakoľko žalobca si neuplatnil svoj nárok za vložené investície do nehnuteľností (do
29.03.2009) včas, správne okresný súd prihliadol na námietku premlčacia vznesenú žalovanými 1/, 2/

a v tejto časti žalobu taktiež zamietol.

18. Čo sa týka investícií vložených žalobcom do nehnuteľností po 29.03.2009, odvolací súd sa aj v
tejto časti stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca najneskôr 12.02.2008 kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok sp. zn. 9C/106/2017, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o určenie vlastníctva,

vedel, že sa nestal vlastníkom nehnuteľností, a preto nemal dôvod investovať do cudzej nehnuteľnosti
bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností. Odvolací súd v tomto rozsahu je toho názoru, že žalobcovi
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v tejto časti jeho nárok premlčaný nie je.
Avšak vzhľadom na kontradiktórnosť konania a koncentračnú zásadu vyplývajúcu z Civilného sporovéhoporiadku, žalobca nepreukázal, že uvedené investície vznikli skutočne v tomto období (okrem jeho
tvrdenia) a v akej konkrétnej výške sú tieto investície. Okresný súd preto aj v tejto časti správne žalobu
zamietol aj s poukazom na to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca doplnením žaloby zo dňa 09.06.2017 upresnil, ktoré
stavebné práce vykonal v rodinnom dome, avšak nerozlíšil a nepreukázal, kedy konkrétne tieto práce
boli vykonané, a ktoré práce boli vykonané v akej hodnote. Zároveň až v podaní zo dňa 09.06.2017
rozšíril žalobu o 329,- Eur, pričom okresný súd uznesením č.k. 6C/64/2012-193 zo dňa 12.01.2017
pripustil zmenu žaloby o 329,- Eur, avšak v tejto časti vzhľadom na dátum rozšírenia žaloby odvolací

súd zdôrazňuje, že návrh žalobcu je z rovnakých dôvodov, ako je vyššie uvedené, premlčaný. Odvolací
súd tiež dodáva, že rozsudok okresného súdu považuje za spravodlivý, v súlade s princípmi právnej
istoty v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP, vznesenie námietky premlčania žalovanými 1/, 2/ za nie v rozpore s
dobrými mravmi, nakoľko žalobca užíval nehnuteľnosť, ktorá mu vlastnícky nikdy nepatrila takmer 18
rokov, a pokiaľ by mu bol priznaný nárok v plnom rozsahu, vznikla by situácia, že nehnuteľnosti by užíval
po celý ten čas prakticky zadarmo.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok
okresnéhosúdupotvrdiťakovecnesprávnyatoajvovzťahuknadväzujúcimvýrokomotrováchkonania.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti

na § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na úspech žalovaných 1/, 2/ v odvolacom konaní. Žalovaným 1/, 2/ však
náhradu odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

22. Z dôvodu nerovnomerného zaťaženia členov senátu bola vec prerozdelená a pridelená sudcovi
spravodajcovi JUDr. Jaroslavovi Gallovi dňa 17.01.2019.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).