Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114217457
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114217457.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ B. W., G.. XX.XX.XXXX, K. C. G. C., P. XXX, 2/ B. W., G.. XX.XX.XXXX, K. C. G. C.,
F.. X.M. XXXX, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr.
Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, proti odporcom: 1/ B. M., G.. XX.XX.XXXX, K.
C. G. M., L. XXX/X, právne zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D.Dlabača
2748/28, Žilina, 2/ I. C., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXX, 3/ C. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O., E. A. XXX/XX,
U., Č. P. 4/ L. O., G.. XX.XX.XXXX, K. R. XXX, K. F. U., Č. P., odporcovia v rade 2/-4/ právne zast. JUDr.
Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierova 1725, Čadca, o určenie že nehnuteľnosti patria do dedičstva,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 23.05.2014 žiadali, aby súd určil, že
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX - parc. EKN č. XXXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 pod B
1 v k.ú. C. G. M. patrí do dedičstva po neb. B. W., zomr. XX.XX.XXXX v podiele 1. V priebehu konania
upravili okruh účastníkov.
Svoj nárok odôvodnili tým, že nebohý B. W. je preberateľom dedičstva v 1 po svojej matke Ž. W. a

prebereteľkou druhej polovice bola jeho sestra Q. C., avšak bývalá Správa katastra v C. G. M. zapísala
ako výlučnú vlastníčku predmetného podielu Q. W., po ktorej zdedila matka odporkyne Q. Š., ktorá
nehnuteľnosť previedla na odporkyňu.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu

legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.

Z predložených listín vyplýva, že dedičmi po B. W. zomr. XX.XX.XXXX sú navrhovatelia a matka
navrhovateľov, ktorá však zomrela a jej právni nástupcovia sú odporcovia v rade 2/-4/, a to v zmysle
osvedčenia o dedičstve zo dňa 15.02.2000, V.. (l.č. 101).

Odporkyňa 1/ je evidovaná v KN ako podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2.Súd dospel k záveru, že je daná vecná legitimácia navrhovateľov a odporcov, a to bez účasti T. O. ako
podielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/2, nakoľko žaloba sa týka iba časti
podielu odporkyne 1/.

Pokiaľ odporcovia v rade 2/-4/ namietali, že sú na strane odporcov, a nie na strane navrhovateľov,
hoci súhlasia s návrhom a sú nerozlučné spoločenstvo s navrhovateľmi, jednak bolo o tom rozhodnuté
Krajským súdom v Žiline, pričom navrhovatelia žalobného návrhu ich navrhli na stranu odporcov a
pokiaľ ide o nerozlučné spoločenstvo, neznamená to, že musia byť všetky také osoby iba na strane

navrhovateľa, resp. iba na strane odporcov. Podmienka je, že musia byť účastníkmi konania a to
bez ohľadu na to, na ktorej strane. Táto podmienka bola splnená a teda všetky osoby nerozlučného
spoločenstva boli účastníkmi konania a teda bola daná vecná legitimácia.

Podľa ust. § 80 písm.c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem, keďže predmetný podiel je vedený v rozsahu 1 v
prospech odporkyne 1/.

Hoci v petite nie je výslovne uvedené, že navrhovatelia sa domáhajú určenia, že do dedičstva po

B..W. patrí podiel 1 z podielu odporkyne 1/, nepochybne to vyplýva z návrhu, preto súd mal za to,
že nie je potrebná úprava petitu zo strany navrhovateľov, keďže petit je súčasťou návrhu a z návrhu
musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovatelia domáhajú, čo aj riadne vyplýva, ako aj z toho,
že iba odporkyňa 1/ bola označená z evidovaných podielových spoluvlastníkov na liste vlastníctva bez
určenia druhého podielového spoluvlastníka, keďže sa domáhajú určenia časti podielu odporkyne 1/.

Teda z obsahu návrhu je zrejmé, že hoci okrem odporkyne 1/ je evidovaný ako podielový spoluvlastník
predmetnej nehnuteľnosti aj T..O., jeho sa predmetný spor netýka.

Súd nariadil ústne pojednávania, na ktorých po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

Z navrhovateľmi predloženej listiny označenej ako rozhodnutie V. XXX/XX zo dňa 03.12.1980 vyplýva,
že vo veci dedičskej po neb. Ž. W. dedičstvo, ktoré pozostáva aj z parc.č. XXX, nadobudol v 1 jej syn B.
W. a v 1 jej dcéra Q. C., a to na základe dedičskej dohody. (l.č. 6 obsahu spisu)
Q. C. zomrela XX.XX.XXXX a z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.01.2007 vyplýva, že nadobúdateľkou
celého dedičstva po poručiteľke sa stala Q. Š., pričom do dedičstva bola zahrnutá aj parcela EKN č.

XXXXX v podiele 1. (l.č.7)
Q. Š. kúpnou zmluvou Z. XXXX/XXXX z 08.07.2010 previedla vlastnícke právo na svoju dcéru, t.j. na
odporkyňu, v dôsledku čoho na LV č. XXXX je evidovaná odporkyňa 1/ ako podielová spoluvlastníčka v
podiele 1. V podiele 1 je evidovaný T. O., ktorý však nebol účastníkom konania.

Z rozhodnutia V. je zrejmé, že predmetom dedičského konania po Ž. W. bolo 60 árov poľnohospodárskej
pôdy v užívaní soc. organizácia a 6 árov poľnohospodárskej pôdy v intraviláne a toto zdedili jej deti - B.
W. Q. Q. C., každý po 1, a to bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov.
Z daného navrhovateľmi predloženého dedičského rozhodnutia V. XXX/XX však nevyplýva, že by Ž. W.
vlastnila dané nehnuteľnosti iba v 1.

Z pripojeného dedičského spisu Štátneho notárstva v Č. XD/XXX/XX vyplýva rozhodnutie zo dňa
03.12.1980, avšak v odlišnom znení, než bolo predložené navrhovateľmi, pričom odlišnosť spočívala
v tom, že na rozhodnutí v pripojenom spise je uvedené dedičstvo po Ž. W. vo vzťahu k parc.č. XXX
v 1. Rozhodnutie je riadne podpísané a opatrené pečiatkou Štátneho notárstva v Č., teda toho, kto

rozhodnutie vydal. Na rozhodnutí je taktiež vyznačená doložka právoplatnosti 14.01.1981.
Dokonca dané rozhodnutie v totožnom znení vyplýva aj z ručného prepisu notára.
Hoci rozhodnutie predložené navrhovateľmi je tiež obsahom pripojeného spisu, avšak je bez
akéhokoľvek podpisu, či pečiatky. Z daného je nutné konštatovať, že ide len o nejaký koncept notára,
či príprava spred vydaním riadneho rozhodnutia, ktorým však disponujú navrhovatelia bez bližšieho

vysvetlenia. Pokiaľ je rozhodnutie predložené navrhovateľmi opatrené pečiatkou, tá je daná cez kolok,
z čoho je zrejmé, že ide o vyhotovenie kópie z archívu, čo vyplýva aj z toho, že pečiatka je daná cez
kolok a ide o pečiatku Okresného súdu Č., hoci originál rozhodnutia je vydaný Štátnym notárstvom v Č..
Teda je nepochybné o vydanie rovnopisu z archívu, ale nesprávneho a nevydaného rozhodnutia.Súd má za to, že rozhodnutie predložené navrhovateľmi nebolo doručované účastníkom dedičského
konania, ale navrhovatelia ho získali z Okresného súdu Č. ako kópiu, avšak nie rozhodnutia, ale akéhosi
konceptu, čo možno konštatovať, že súd pochybil pri vyhotovení kópie rozhodnutia, keďže nevyhotovil

kópiu vydaného rozhodnutia. Súd dospel k tomu, že daná listina nie je rozhodnutím, ale rozhodnutím
je rozhodnutie v znení vyhotovené osobne a ručne notárom a ktoré je riadne podpísané a opatrené
pečiatkou Štátneho notárstva v Č..
Účastníci konania nepreukázali, že ich právnym predchodcom ako účastníkom dedičského konania po
Ž. W. bolo doručované rozhodnutie, ktoré predložili súdu v tomto konaní po jeho zabezpečení z archívu.

Z toho rozhodnutia je zrejmé, že v konaní V. XXX/XX bola predmetom dedičstva iba 1 predmetnej
nehnuteľnosti. Napriek tomu do KN bol zapísaný podiel v 1/2, a to iba v prospech Q..C. bez akéhokoľvek
zápisu aj B..W., čo aj bývalá Správa katastra posúdila ako nesprávny postup z jej strany.
Následne v dedičskom konaní XXD/XXXX/XXXX po poručiteľke Q. C., zomr. XX.XX.XXXX, po ktorej
nadobúdateľkou sa stala Q. Š., bola prededená 1 parc.č. XXXXX. (l.č. 7, 32 obsahu spisu) Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2007.

Keďže Ž. W. vlastnila nehnuteľnosť parc. EKN č. XXXXX iba v 1, čo vyplýva aj z dedičského rozhodnutia,
a jej deti B. Q. Q. zdedili každý po 1, mohli nadobudnúť každý iba v podiele 1 z celku.
Preto notár v konaní XXD/XXXX/XXXX po poručiteľke Q. C. nesprávne postupoval, keď určil do súpisu

aktív - 1 parc. EKN č. XXXXX. Správne mala byť iba 1.
V dôsledku toho postupu dedička Q. Š. bola v KN evidovaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti
v podiele 1. Následne tento svoj podiel previedla na svoju dcéru B. kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2010
- Z.. (l.č. 36)

Odporkyňa 1/ sa vyjadrila, že ona, i jej právne predchodkyne s daným podielom 1 nakladali
dobromyseľne ako s vlastným, nerušene ho užívali, nikdy nepochybovali, že im patrí.
Navrhovatelia však vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2014 tvrdenie odporkyne popreli,
nakoľko oni bývajú tam, kde sa nachádza aj predmetná nehnuteľnosť a táto nebola nikým užívaná,
nijakým spôsobom obhospodarovaná.

Súd považuje za dôležité uviesť, že hoci v dedičskom rozhodnutí po Ž. W. je uvedená nehnuteľnosť
XXX, ide o predmetnú nehnuteľnosť XXXXX, nakoľko podľa vyrozumenia Okresného úradu C. G.
M., katastrálny odbor, došlo k zlúčeniu katastrálnych území, ktoré pôvodne boli v pozemkovej knihe
oddelené a z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnej evidencii parciel EKN, pridalo sa k parcelám z pôvodného

k.ú. V., v ktorého k.ú. sa nachádza aj predmetná parcela, predčíslie XX, teda k pôvodným parcelným
číslam sa pridalo predčíslie XX. (l.č. 53)

Súd poukazuje na to, že aj bývalá Správa katastra C. G. M. vo svojom písomnom podaní skonštatovala,
že nedošlo k správnemu zápisu do KN v zmysle rozhodnutia V., podľa ktorého vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti po Ž. W. mal byť B. W. v 1 a Q. C. v 1. (l.č. 54)
Hoci bývalá Správa katastra C. G. M. neodpovedala súdu na výzvu, prečo bol vykonaný taký zápis do
KN nie v zmysle rozhodnutia V. XXX/XX, súd ju ďalej už nedotazoval, nakoľko to vyplýva aj z vyššie
uvedeného, a to z odpovede na sťažnosť navrhovateľov, že došlo k nesprávnemu zápisu tak, že bola
do KN zapísaná iba Q. C.Č. v podiele 1, hoci na rozhodnutí vystupoval ako dedič v podiele 1 aj B.

W.. Evidentne bývalá Správa katastra nepostupovala správne, keďže vykonala zápis bez rešpektovania
rozhodnutia, podľa ktorého podiel poručiteľky dedila Q..C. a B..W., každý v 1, teda 2 osoby, napriek tomu
zapísali iba Q..C. bez relevantného dôvodu, a to v 1/2.

V dôsledku nesprávneho zápisu v KN, predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičstva po B. W.,

zomr. XX.XX.XXXX, čo vyplýva aj z rozhodnutia V.. (l.č. 57)
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Ž. W. bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti iba
v podiele 1. Preto teda ak v rozhodnutí V. mali zdediť jej deti každý po 1, syn B. zdedil podiel 1 k celku a
dcéra Q. podiel 1 k celku. Následná nesprávna realizácia zápisu v KN nemôže byť na úkor vlastníkov,
pričom zápis bývalej Správy katastra nezaložil vlastnícky vzťah, ani neurčil podiely spoluvlastníkov. To

bolo dané rozhodnutím notára.
Q. C. bola účastníčkou dedičského konania V., teda musela mať vedomosť o vyššie uvedenom, t.j. že
nadobudla podiel 1 k prededenému podielu, teda 1 k celku. Teda Q. C., pokiaľ aj v KN bola zapísanáako vlastníčka v podiele 1, nemohla vydržať podiel 1/4, nakoľko nebola dobromyseľná vzhľadom na
uvedené.
Pokiaľ dedila po nej Q. Š. - XXD XXXX/XXXX, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2007,

nemusela vedieť o vyššie uvedených skutočnostiach a podľa toho, ako sa správala, ani nevedela o tom,
keďže previedla celý evidovaný podiel 1 na odporkyňu - jej dcéru, a to v roku 2010 (15.06.2010).
Teda možno konštatovať, že Q. Š. a odporkyňa užívali predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1
dobromyseľne, kedy by prichádzalo do úvahy vydržanie, avšak vzhľadom k tomu, že žaloba bola
podaná 23.05.2014, neuplynula lehota pre vydržanie. U Q. C. nemohlo dôjsť k vydržaniu pre absenciu

dobromyseľnosti vzhľadom na rozhodnutie V. XXX/XX a u Q. Š. a u odporkyni nedošlo k uplynutiu 10-
ročnej doby pre vydržanie.
Pokiaľ boli v obehu dve rôzne rozhodnutia XD/XXX/XX, súd vychádzal z toho znenia, ktoré je riadne
podpísané a opatrené pečiatkou Štátneho notárstva v Č. a ktoré je zároveň ručným vyhotovením
rozhodnutia notárom, ktoré je obsahom spisu XD/XXX/XX. S iným znením pred súd predstúpili iba
navrhovatelia. Z predloženého rozhodnutia však nevyplýva, že bolo skutočne doručené, ale že bolo

vyhotovené dodatočne ako kópia z archívu, a to vzhľadom na to, že predložené rozhodnutie (l.č.6)
nie je opatrené žiadnym podpisom, žiadnou pečiatkou. Rozhodnutie síce obsahuje pečiatku, ale tá je
jednak cez kolok a jednak ide o pečiatku Okresného súdu Č. a nie Štátneho notárstva v Č., ktoré vydalo
rozhodnutie. Z toho vyplýva, že ide o vyhotovenie kópie z archívu Okresným, súdom v Č.. Je zrejmé, že
Okresným súdom v Č. bola navrhovateľom omylom poskytnutá akási irelevantná kópia konceptu, a nie

riadneho rozhodnutia, ktoré sa nachádza v pripojenom spise XD/XXX/XXXX. Uvedené vyplýva aj z toho,
že pečiatka je Okresného súdu Č., hoci rozhodnutie je vydané bývalým Štátnym notárstvom. V spise sa
nanešťastie nachádzajú aj koncepty rozhodnutia, ktoré však nie sú podpísané ani sudcom, ani notárom,
nejde o riadne rozhodnutie, nie je očíslované, nie je súčasťou spisu a v spise sa nemajú čo nachádzať.
Napriek tomu sú tam založené tieto koncepty, ktoré však nemožno posúdiť vzhľadom na obsah spisu

ako rozhodnutie a omylom z nich bola Okresným súdu v Č. vyhotovená kópia pre navrhovateľov, ktorí ho
predložili spolu so žalobným návrhom. Za rozhodnutie v danom spise je považované rozhodnutie ručne
vyhotovené notárom a opatrené pečiatkou a riadne očíslované pod číslom strany - 8.
Ak by Q. C. tiež disponovala s takým znením ako navrhovatelia, teda bez uvedenia, že predmetom
dedičstva je 1 predmetnej nehnuteľnosti, súd poukazuje na to, že Q. C. bola riadnou účastníčkou

dedičského konania, v rámci ktorého bolo nepochybné, že poručiteľka je vlastníčkou iba v podiele 1 a
keďže v obidvoch zneniach rozhodnutí V. XXX/XX je uvedené, že B. W. zdedil 1 a Q. C. podiel 1, logicky
z toho vyplýva, že mohli dediť daný podiel iba vo vzťahu k celkovému podielu 1, teda každý po 1, t.j.
každý 1 z podielu 1.
Odporkyňa 1/ síce tvrdila, že nemala vedomosť o druhom znení rozhodnutia, ako aj jej právne

predchodkyne a za správne považujú prededenie v 1, avšak takéto tvrdenie súd považuje za účelovú
obranu. Súd opätovne zdôrazňuje, že v obidvoch zneniach rozhodnutí je, že B. a aj Q. každý zdedil po 1.
Ale keďže poručiteľka vlastnila iba 1, teda v skutočnosti zdedil každý z nich iba po 1 k celku. Vzhľadom
na rozhodnutie v spise V. súd posúdil, že Q. C.U. nemohla vydržať vlastnícke právo k 1/4, a tvrdenia
odporkyne 1/ o jej nevedomosti o druhom rozhodnutí súd neakceptoval, nakoľko Q. bola účastníčkou

dedičského konania, na ktorom notár skonštatoval vlastníctvo poručiteľky k predmetnej nehnuteľnosti v
rozsahu 1 s tým, že určil, že každý zdedí po 1, teda po 1 k 1/2, a to bez ohľadu na znenie rozhodnutia,
ktorým disponovali navrhovatelia, pričom v ich prípade ide len o koncept a nie o riadne rozhodnutie.
Zo spisu V. XXX/XX je evidentné, že bolo doručované rozhodnutie riadne vydané notárom, čo je
zrejmé jednak z doručeniek pripojených na predmetnom rozhodnutí a jednak z toho, že v spise už nie

sú rovnopisy daného rozhodnutia, ale len nejaké koncepty nevydaného rozhodnutia, teda rovnopisy
vydaného rozhodnutia boli doručované.
Súd má za to, že účastníkom dedičského konania bolo zaslané správne rozhodnutie, nie koncept
predkladaný navrhovateľmi, čo vyplýva aj z doručeniek pripojených k rozhodnutiu ručne vyhotoveného
notárom, ako aj z toho, že všetky vyhotovené rovnopisy boli zaslané, keďže v spise sa rovnopisy daného

rozhodnutia z l.č. 8 už nenachádzajú, na rozdiel od konceptov vo viacerých kópiách.
Súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach odporkyne 1/, keď na jednej strane tvrdila, že ona, ako ani jej
právne predchodkyne nedisponovali rozhodnutím XD/XXX/XX v znení, podľa ktorého poručiteľka Ž.
bola vlastníčkou iba v podiele 1, ale následne na pojednávaní konanom dňa 08.10.2015 uviedla, že
nedisponovali so žiadnym rozhodnutím a vychádzala z toho, čo bolo evidované v KN. Aj svedkyňa Q.

Š. potvrdila, že nemala k dispozícii žiadne rozhodnutie.
Svedkyňa Q..Š. uviedla, že predtým nehnuteľnosti užívala jej matka Q. so svojou sestrou a následne
to patrilo družstvu. Do roku 1984 nehnuteľnosť teda neužíval nikto, lebo ju užívalo družstvo a keď
nehnuteľnosť bola vrátená z družstva, neužíval ju nikto.Súd poukazuje na to, že svedkyňa vyvrátila tvrdenie odporkyne 1/, či jej právnej zástupkyne, a to o jej
a matkinom užívaní nehnuteľnosti po roku 1984.

Tvrdenie odporkyne 1/ o vydržaní a o dobromyseľnosti jej právnych predchodcov si rozporuje so
skutočnosťou v tom, že odporkyňa tvrdila, že Q.G. C. a Q. Š. spolu užívali predmetnú nehnuteľnosť,
hoci Q. zomrela XX.XX.XXXX a predmetná nehnuteľnosť bola prejednaná po Q. C. až v dodatočnom
dedičskom konaní XXD/XXXX/XXXX, teda až po 19 rokoch od smrti poručiteľky.
Predsa ak odporkyňa 1/, ako aj svedkyňa Q. Š. tvrdili, že nehnuteľnosť Q. Š. užívala ako svoju, nie je

zrejmé, na základe čoho, keďže nebola predmetom dedičského konania po Q. C., ale až o 19 rokov po
jej smrti v rámci dodatočného dedičského konania, pričom účastníci dedičského konania boli 4 dedičia
a dovtedy nebolo zrejmé, že dedičstvo nadobudne Q. Š.. Teda dané prípadné užívanie neznamená a
nespôsobuje vydržanie
Teda z uvedeného možno konštatovať, že Q. Š. niekoľko rokov nemala vedomosť o vlastníctve svojej
matky k predmetnej nehnuteľnosti, maximálne mala vedomosť o užívaní danej nehnuteľnosti. Pokiaľ ju

Q..Š. chodila so svojou matkou Q. užívať, užívanie neznamená automaticky aj vlastnícke právo, pričom
svedkyňa Q..Š. netvrdila, že by nehnuteľnosť užívala, to tvrdila iba odporkyňa 1/. Danú skutočnosť, že
nehnuteľnosť nie je prededená, si Q. Š. uvedomila až v roku 2005, teda o 19 rokov po smrti svojej
matky. Nadobúdateľkou danej nehnuteľnosti sa stala až na základe dohody s ostatnými 3 dedičmi v
rámci dedičského konania.

Súd zdôrazňuje, že jednak Q. C. nemohla nehnuteľnosť vydržať, nakoľko dedičské konanie prebehlo v
roku 1976, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v roku 1981 a Q. zomrela XX.XX.XXXX, teda
aj keby bola dobromyseľná, neboli splnené ďalšie podmienky pre vydržanie. Avšak súd skonštatoval,
že nebola dobromyseľná, nakoľko ako účastníčka dedičského konania musela mať vedomosť o veľkosti

zdedeného podielu, a to bez ohľadu na nesprávny zápis do KN.
Taktiež nemohla vydržať ani Q. Š., ktorá nadobudla danú nehnuteľnosť až rozhodnutím právoplatným
dňa 12.01.2007, teda dovtedy nemohla byť dobromyseľná, keďže boli 4 dedičia po Q. a nebolo zrejmé,
kto bude nadobúdateľom. K tomu došlo až dohodou dňa 12.01.2007, na základe ktorej nadobúdateľkou
predmetnej nehnuteľnosti sa stala Q. Š., teda Q. Š. mohla byť dobromyseľná až od roku 2007.

Žaloba bola podaná v roku 2014, teda neboli splnené všetky podmienky pre vydržanie, nakoľko
neuplynula 10-ročná lehota.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Podľa § 865 ods.3 Občianskeho zákonníka do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č.
131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v
držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Pokiaľ odporkyňa v rade 1/ poukazovala na § 486 Občianskeho zákonníka, právna zástupkyňa
navrhovateľov poukázala na to, že odporkyňa vychádzala len zo stavu uvedeného na LV.

Podľa § 486 Občianskeho zákonníka kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému

bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

Dobromyseľný nadobúdateľ časti dedičstva je chránený pomocou fikcie, podľa ktorej sa celá situácia
posudzuje tak, ako keby nadobudol veci, práva alebo pohľadávky, prípadne iné majetkové hodnoty
od oprávneného dediča. Táto fikcia ruší účinky princípu, podľa ktorého nikto nemôže nadobudnúť

viac práv, než mal jeho právny predchodca. Kľúčovým pojmom v tomto prípade je dobromyseľnosť
nadobúdateľa, t.j. že konal v dobej viere, ktorou treba rozumieť vnútorné, subjektívne presvedčenie
nadobúdateľa, že pri nadobúdaní niečoho od neoprávneného dediča konal v súlade s právom. V
prípadnom spore s oprávneným dedičom (dedičmi) je však takýto nadobúdateľ zaťažený dôkaznoupovinnosťou a dôkazným bremenom vo vzťahu k jeho dobromyseľnosti. Uloženie dôkaznej povinnosti
a dôkazného bremena znamená, že nadobúdateľ musí navrhnúť, prípadne predložiť na vykonanie také
dôkazné prostriedky, ktoré objektívne poznateľným spôsobom preukážu, že jeho psychický vzťah ku

konaniu a jeho výsledku (nadobudnutie dedičstva alebo jeho časti) od neoprávneného dediča obsahoval
dobromyseľnosť (dobrú vieru), že nadobúda niečo od oprávneného dediča.

Je nepochybné, že odporkyňa 1/ nadobudla podiel 1 na základe kúpnej zmluvy od osoby zapísanej v KN
ako vlastníka daného podielu, a to od Q. Š., ktorej dedičstvo bolo potvrdené rozhodnutím XXD/XXXX/

XXXX.
Q. Š. nadobudla dedičstvo, ktorého obsahom bol aj podiel 1 predmetnej nehnuteľnosti, a to na základe
osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXXX/XXXX, pričom dedičmi daného dedičského konania boli 4 osoby,
ktoré sa dohodli na vyššie uvedenom. Súd poukazuje, že bolo povinnosťou notára riadne zistiť súpis
aktív a pasív dedičstva a účastníci dedičského konania jeho zistenia nenamietali.
Teda hoci Q. Š. nemala sa stať nadobúdateľom podielu 1, ale iba 1, nadobudnutie podielu 1 predmetnej

nehnuteľnostiakodedičstvapoQ.C.jejbolopotvrdené,apretoodporkyňa1/,ktoránadobudlavlastnícke
právokpredmetnémupodieluplatneuzavretoukúpnouzmluvou,jechránenátak,akokebytonadobudla
od oprávneného dediča.
Q. Š. pri návrhu na dodatočné dedičské konanie vychádzala zo zápisov v KN, podľa ktorých Q. C. bola
evidovaná ako spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1. Takisto postupoval aj notár ako

súdny komisár.
Právna zástupkyňa odporkyne 1/ správne poukázala na to, že z výsluchu odporkyne 1/, ako aj svedkyne
Q..Š. je nepochybné, že vychádzala jednoznačne objektívne zo zápisu v katastri nehnuteľností, kde
sa dozvedela, že jej matka ešte stále je vedená ako vlastníčka v 1 predmetného pozemku a nikým
to nebolo namietané niekoľko rokov. Je teda nepochybné, že minimálne na základe dedičského

rozhodnutia vydaného v tomto dodatočnom dedičskom konaní nadobudla Q. Š. tento majetok po
prípadnej nepravej dedičke, jej matke, a teda je chránená v zmysle § 486. Momentom, keď Q. Š.
nadobudla na základe právoplatného dedičského rozhodnutia a následného jeho zápisu do katastra
nehnuteľností toto vlastnícke právo, zaniklo oprávnenie prípadného oprávneného dediča, to znamená
právneho predchodcu navrhovateľov na to, aby sa mohol domáhať tohto jeho údajne pravého dedičstva

od údajne nepravej dedičky Q. C.. Následne po tomto momente sa mohol prípadný pravý dedič alebo
jeho právni nástupcovia už domáhať od prípadného nepravého dediča len finančného vysporiadania,
to znamená, že mal nárok len na prípadné finančné zadosťučinenie za to, že v dedičstve nenadobudol
to, čo by nadobudnúť mal.

Súd má za to, že odporkyňa 1/ uniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania dobromyseľnosti,
nakoľko k dispozícii mala dedičské rozhodnutie, na základe ktorého nadobúdateľkou predmetného
podielu bola jej matka Q. Š., ktorá bola zapísaná v KN na liste vlastníctva ako podielová spoluvlastníčka
v podiele 1.
Vychádzajúc z týchto skutočností a zo zápisu v KN, odporkyňa 1/ odkúpila podiel predmetnej

nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2010. Predsa je prirodzené a nie je ani bežné, že by
nadobúdatelia preverovali celú históriu zápisov vlastníckeho práva a skúmali tituly nadobudnutia, pričom
je nutné zdôrazniť, že od zápisu vlastníckeho práva Q..C. v podiele 1 nikto tento zápis, či vlastnícke
právo nenamietal, a to až do podania tejto žaloby. Teda od roku 1981 do roku 2014.
Taktiež odporkyňa 1/ mala vedomosť, že predmetná nehnuteľnosť bola užívaná jej právnymi

predchodcami a nemala dôvod na žiadne pochybnosti.
Súd nezistil absenciu dobromyseľnosti odporkyne 1/, ktorá ju možnými a dostupnými prostriedkami
preukázala. Spochybnenie nadobudnutia dedičstva jej právnymi predchodcami boli vyslovené
navrhovateľmi až v tomto súdnom konaní.
Súd poukazuje na to, že právna predchodkyňa odporkyne 1/ - matka odporkyne 1/ sa stala

nadobúdateľkou dedičstva až rozhodnutím zo dňa 12.01.2007 - XXDXXXX/XXXX.
Oprávnený dedič (v tomto prípade navrhovatelia v časti podielu 1/4) môže uplatniť právo na vydanie
dedičstva vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, pričom v § 105 je osobitne ustanovený okamih
začatia jej plynutia. Trojročná premlčacia lehota začína plynúť dňom, kedy rozhodnutie o dedičstve,
ktorým sa dedičské konanie skončilo, nadobudlo právoplatnosť.

Bolo nepochybne zistené, že k zápisu Q. C. ako podielovej spoluvlastníčky v podiele 1 došlo príslušným
katastrálnym úradom nesprávne.
V dôsledku nesprávneho postupu došlo následne k prejednaniu daného podielu v rámci dedičského
konania po Q. C. tak, že nadobúdateľkou sa stala Q. Š., ktorej bolo dedičstvo potvrdené.Navrhovatelia sa nedomáhali svojich práv ani voči Q. C., ani voči Q. Š., ale domáhali sa až voči
odporkynivrade1/žalobnýmnávrhompodanýmdňa23.05.2014,tedaviacako7rokovodprávoplatnosti
osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX.

Q. Š. bola síce oprávneným dedičom, ale iba v časti 1. V časti 1 bola nepravým dedičom. Napriek tomu
navrhovatelia sa voči nej nedomáhali svojich práv.
Súd má za to, že odporkyňa v rade 1/ nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1 dobromyseľne,
čo aj riadne preukázala a to v zmysle § 486 Občianskeho zákonníka.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd žalobu zamietol, nakoľko hoci nedošlo k vydržaniu predmetného podielu právnymi
predchodcami odporkyne 1/, ako ani odporkyňou 1/, avšak odporkyňa v rade 1/ je v danom prípade
chránená v zmysle § 486 O.s.p. a s argumentáciou právneho zástupcu odporkyne 1/ v danej časti sa
súd stotožnil.

Hoci súd žalobný návrh zamietol, nie je vylúčený postup navrhovateľmi v zmysle inštitútu ust. § 485
Občianskeho zákonníka a pod., avšak to nie je predmetom tohto konania.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods.3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v

konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým,
že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže rozhodnutie
bolo vyhlásené v zmysle § 156 ods.2 O.s.p., teda na pojednávaní odročenom za účelom vyhlásenia
rozhodnutia, na ktorom súd bol povinný doručiť už aj písomné vyhotovenie rozhodnutia, pričom účastníci

konania v zmysle § 151 ods.1 O.s.p. sú povinní vyčísliť trovy konania do 3 pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia. Teda po vyhlásení toho rozhodnutia začína plynúť lehota na vyčíslenie trov. V prípade
rozhodnutia o trovách konania vyhlásením týmto rozhodnutí, bola by odopretá možnosť konať pred
súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).