Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214709
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716214709.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a. s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 51 865 467, právne zastúpeného:
Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. Z. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, C., zastúpenej splnomocneným zástupcom: Mgr. Vladimír Franko,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. W., L., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 5Csp/142/2016-609 zo dňa 16.01.2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin
č. k. 5Csp/142/2016-701 zo dňa 21.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.281,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.06.2016 do zaplatenia a vo výroku
III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

2.281,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od. 01.06.2016 do zaplatenia, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi proti žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,22 %.
2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 52 ods. 1, § 489, § 517 ods. 2,
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., §
17 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, § 4a ods. 4, § 10a ods. 1 písm. d) zák. č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku
rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. Ďalej dôvodil, že v danom prípade je predmetom konania
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a súd prvej inštancie musel na niektoré skutočnosti prihliadať ex offo.
Zo zistených dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 26.11.2013
zmluvu o odbere a distribúcie elektriny, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať žalovanej

elektrinu pre vlastnú potrebu a žalovaná sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu za dodávku elektriny. Medzi
stranami sporu bolo sporné, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
s argumentáciou žalovanej, že zmluvný vzťah trval len počas doby, kedy bola žalovaná vlastníčkou
predmetnej rekreačnej chaty. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluvný vzťah zanikolvýpoveďou ku dňu 31.03.2015. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že aj keď došlo k zmene
vlastníckeho práva, toto samo osebe nemá za následok ukončenie zmluvného vzťahu o dodávke
elektriny. Aj osoba, ktorá nie je vlastníkom nehnuteľnosti, môže mať s dodávateľom elektriny uzatvorenú

platnú zmluvu o dodávke elektriny. Pokiaľ žalovaná poukázala na to, že žalobcovi oznámila zmenu
vlastníckeho práva, čo považovala za oznámenie o zániku zmluvného vzťahu, súd prvej inštancie
uviedol, že toto oznámenie bolo vykonané osobou, ktorá nebola v zmluvnom vzťahu so žalobcom.
Oznámenie vykonal splnomocnený zástupca žalovanej, ktorý bol podpísaný aj uvedený v záhlaví listu.
Aj keď bolo v oznámení uvedené odberné miesto, k oznámeniu nebolo priložené a preukázané, že

bol splnomocnený zástupca žalovanej splnomocnený na takýto právny úkon, ukončenie zmluvného
vzťahu so žalobcom. Plnomocenstvo, ktorým žalovaná splnomocnila svojho otca na zastupovanie, bolo
žalobcovipredloženéažpoukončenízmluvnéhovzťahuajedatovanévofebruári2016.Podľasúduprvej
inštancie nemožno spravodlivo od žalobcu očakávať, aby každé podanie osoby, s ktorou nemá zmluvný
vzťah, vyhodnocoval, aby túto osobu dopytoval, čo zamýšľa. Navyše v spore ani nebolo tvrdené, že by
niekedy splnomocnený zástupca žalovanej bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Vzhľadom k uvedeným

skutočnostiam súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj
napriek tomu, že medzičasom došlo k niekoľkým prevodom vlastníckeho práva, trval odo dňa uzavretia
zmluvy, t.j. od 26.11.2013 do 22.12.2014, kedy bola uzatvorená nová zmluva s A.. A. O.. K jednému
odbernému miestu nemôžu byť uzatvorené dve zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny, nakoľko
je to vzhľadom k jednému meraciemu zariadeniu nemožné. Keďže otec (splnomocnený zástupca)

žalovanej nebol účastníkom zmluvného vzťahu so žalobcom a nebol ani splnomocnený na takýto právny
úkon, nemohol ani svojím podaním spôsobiť ukončenie zmluvného vzťahu plynúceho zo zmluvy o
dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 26.11.2013. Preto žalobcovi vznikol nárok na úhradu dodanej
elektrickej energie bez ohľadu na to, či bola spotrebovaná žalovanou alebo inou osobou, ktorá počas
trvania zmluvného vzťahu zariadenie užívala. Žalovaná mohla aj napriek prevodu vlastníckeho práva

naďalej užívať predmetnú chatu z iného právneho titulu ako jej vlastník a naďalej byť v zmluvnom
vzťahu so žalobcom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmena vlastníckeho práva nespôsobuje zánik
zmluvného vzťahu so žalobcom. Ten nastal až uzavretím novej zmluvy dňa 22.12.2014. Žalovaná
riadnym spôsobom neukončila zmluvný vzťah, preto je povinná uhradiť cenu za dodávku elektriny až
do prihlásenia nového odberateľa. Medzi stranami sporu bola ďalej sporná spotreba elektrickej energie.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov svedkov, ktorých vypočutie navrhla sama žalovaná,
resp. jej splnomocnený zástupca, vyplynulo, že odberné miesto nebolo za obdobie trvania zmluvného
vzťahu so žalovanou prístupné na odpočet elektrickej energie. Svedok S. D. uviedol, že síce disponoval
kľúčmi od chaty, ale nesprístupňoval odberné miesto za účelom odpočtu elektrickej energie. Nemal ani
vedomosť, či má žalobca, resp. ním poverený subjekt vedomosť o tom, že by boli kľúče u neho alebo bol

oprávnený sprístupňovať odberné miesto za účelom odpočtu elektriny. Svedok D. ani nikdy v minulosti
nesprístupňoval chatu za účelom odpočtu elektrickej energie. Rovnako svedok C. nemá vedomosť o
tom, že by mali osoby, o ktorých to tvrdil splnomocnený zástupca žalovanej, kľúče od chaty. Preto sa súd
prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu, že odberné miesto nebolo prístupné. Tvrdenia žalovanej
o prístupnosti meracieho zariadenia súd nemal preukázané. Keďže odberné miesto nebolo prístupné,

spotrebu je v súlade s prevádzkovým poriadkom schváleným úradom pre reguláciu sieťových odvetví
potrebné vyúčtovať podľa spotreby predchádzajúceho porovnateľného obdobia. Súd sa však nestotožnil
sodpočtomelektrinyvyúčtovanejžalobcom,ktorývychádzalzodpočtu,ktorývykonalanováodberateľka
A. A. O., avšak až po ukončení zmluvného vzťahu žalobcu so žalovanou. Nie je akceptovateľné, aby sa
spotreba vyúčtovala podľa odpočtu tretej osoby, ktorá ho vykonala už za trvania jej zmluvného vzťahu so

žalobcom.Súdprvejinštanciebolnútenývykonaťnáhradnýspôsoburčeniaodberuelektrickejenergieza
porovnateľné obdobie. Za porovnateľné obdobie súd prvej inštancie považuje obdobie, kedy bola chata
vo vlastníctve matky žalovanej, t.j. užívala ju jej rodina rovnako ako v predmetnom období, a to obdobie
roku 2011. V uvedenom čase nebol medzi zmluvnými stranami sporný odpočet, spotreba elektrickej
energie. Vzhľadom k tomu, súd prvej inštancie takto určenú spotrebu považuje za správnu. Uvedená

spotreba bola vykonaná faktúrou č. 6304700014 zo dňa 11.10.2011 za obdobie 9 mesiacov a neboli v
tom zarátané zimné mesiace, čím je zohľadnená aj skutočnosť, ktorú žalobca nerobil spornou, že chata
nebolavzimnomobdobí2013/14využívanávtakomrozsahuakovminulosti.Vsúvislostistaktourčenou
spotrebousúdprvejinštanciepovažovalzapotrebnéuviesť,žeajkeďsplnomocnenýzástupcažalovanej
tvrdil, že chata nebola využívaná, toto jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením, že po prevode vlastníckeho

práva žalovanej (01/2014) nemali prístup do chaty. Nemohol mať tak vedomosť, akým spôsobom sa
chata využívala od januára 2014 do ukončenia zmluvného vzťahu, pričom spôsob využívania chaty
bezprostredne súvisí aj so spotrebou. Pri určení ceny za kWh jednotlivých taríf súd prvej inštancie
vychádzal z výšky, ktorá bola určená vo faktúre č. 630470001 zo dňa 04.11.2014. Súd nevychádzal zcenníka platného v rozhodnom čase za obdobie trvania zmluvného vzťahu, nakoľko výška ceny uvedená
vo faktúre je pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšia, a to VT 0,19938 eur/kWh a NT 0,1067677
eur/kWh. Po prepočte spotreby podľa porovnateľného obdobia a trvania zmluvného vzťahu (26.11.2013

- 22.12.2014, t.j. cca 13 mesiacov) je podľa súdu prvej inštancie výpočte spotreby nasledovný: VT
806 kWh a NT 19.863,97 kWh. Priemerná mesačná spotreba tak vychádza na 1528 kWh pre NT a
62 kWh pre VT. Uvedená spotreba zodpovedá predpokladanej ročnej spotrebe elektriny uvedenej pri
uzavretí zmluvy (VT 800 kWh a NT 20.000 kWh) a aj priemernej ročnej spotrebe, ktorú uvádza žalovaná
v odpore ako reálnu, pravdivú (VT 800 kWh a NT 19.000 kWh). Takto určená spotreba podľa súdu

prvej inštancie zodpovedá spotrebe za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu, a to pre VT 160,70
eur a pre NT 2.120,83 eur, t.j. celkovo 2.281,53 eur. Keďže súd prvej inštancie nemal preukázanú ani
čiastočnú úhradu preddavkových platieb, súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy predstavujúcej spotrebu
elektrickej energie za celý čas trvania zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Keďže žalovaná
sa dostala do omeškania so zaplatením úhrady za poskytnutú dodávku elektriny, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5 % ročne odo dňa 01.06.2016,

t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti opravnej faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanej spotrebu,
nakoľko táto suma v sebe zahŕňa aj súdom priznanú sumu. Výška úroku z omeškania je v súlade s
citovanými občianskoprávnymi predpismi.
Vo zvyšnej časti súd prvej žalobu zamietol, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
spotrebu elektrickej energie v takom rozsahu, ako sa dožadoval. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal

ani nárok na zaplatenie paušálnych poplatkov za náhrady vynaložené za vystavenie a zaslanie
upomienky, nakoľko tieto neboli individuálne dojednané v zmluve. Keďže sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu dojednanie povinnosti platiť uvedené poplatky nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných
podmienok, ale výlučne samostatnej spotrebiteľskej zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického,

resp. vysvetľujúceho charakteru. Nemali by slúžiť k tomu, aby dodávateľ do nich skryl dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a ktoré môžu uniknúť jeho pozornosti. Takéto dojednania spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami. Navyše žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a súdu nepreukázal, že takýto úkon, zaslanie upomienok preukázateľne vykonal a aké mal
s tým reálne náklady. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté

žalovanou, nakoľko vykonané dokazovanie relevantným spôsobom postačovalo na rozhodnutie o merite
veci. Ďalšie dokazovanie súd považoval za nadbytočné, nakoľko mal preukázané, že odberné miesto
nebolo prístupné a odpočty boli realizované odhadom. Vykonanie dopytu na predloženie reálneho
odpočtu, ako aj predloženie zmluvy o prevode vlastníckeho práva je tak bezpredmetné. Súd prvej
inštancie v závere skonštatoval, že nič nebráni žalovanej, aby si voči osobám, ktoré chatu užívali v čase,

keď už ona nebola vlastníčkou a nevyužívala ju, uplatnila nárok na úhradu spotreby elektrickej energie
za obdobie ich užívania.
4. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že súd prvej inštancie neuznal podanie
oznámenia za platný úkon z dôvodu neudelenia plnej moci žalovanej svojmu zástupcovi, preto žalovaná
poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj predložený dôkaz, a to zmluvu

o dodávke elektrickej energie medzi žalobcom a ňou, ktorá nie je podpísaná žalovanou, ale N. U.
a F. U., bez priloženej plnej moci, čo je porovnateľné s argumentáciou súdu, a teda zmluva podľa
názoru žalovanej je taktiež neplatná a žalobca nemôže opierať svoje tvrdenia a žalobu na základe
neplatnej zmluvy o dodávke elektrickej energie, tým aj zaplatenia spotrebovanej energie, s uvedeným
fakturačným obdobím, počas ktorého nebola vlastníkom nehnuteľnosti. Ak súd posúdil neoprávnenosť

konať vo veci oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu zo strany zástupcu, tak na strane druhej je
irelevantné uznať zmluvný vzťah medzi žalovanou a žalobcom za platný, keďže je podpísaný bez
plnej moci žalovanej, a teda právne relevantný doklad o oprávnenosti fakturovať spotrebu elektrickej
energie na základe neplatného dokladu zmluvy. A teda aj v prípade, ak by mal žalobca pochybnosti o
oprávnení zástupcu žalovanej konať v mene žalovanej, mohol si skutočnosť zmeny vlastníckeho práva

overiť aj sám. Opätovne namietala, že odberné miesto v predmetnej nehnuteľnosti bolo žalobcovi k
vykonaniu potrebného odpočtu prístupné. Nesprávne právne posúdenie vidí v skutočnosti, že súd pri
kvalifikovaní neprístupnosti odberného miesta a vyvodení dôsledkov v podobe vyúčtovania elektrickej
energie podľa spotreby porovnateľného obdobia, čo sa premietlo do výšky sumy, ku ktorej úhrade bola
žalovaná zaviazaná vo výroku I.. Poukázala na to, že prevádzkový poriadok z 05.02.2014 nahradzuje

prevádzkový poriadok žalobcu z 24.01.2013, ktorý bol v zmysle bodu 17.4 prevádzkového poriadku z
05.02.2014 účinným do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Prevádzkový poriadok žalobcu zo dňa 24.01.2013, ktorý bol platným a účinným v dobe od vzniku
zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Úradu prereguláciu sieťových odvetví č. 0056/2014/E-PP zo dňa 05.12.2014, pojem „neprístupnosti odberného
miesta“ ani určovanie spotreby elektriny v prípade neprístupnosti odberného miesta podľa spotreby
predchádzajúceho porovnateľného obdobia neupravoval. Postup súdu, ktorý aplikoval na určenie výšky

dlžnej sumy žalovanej ustanovenia prevádzkového poriadku, ktorý sa stal platným a účinným až po
05.12.2014, predstavuje nesprávne právne posúdenie. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že navrhuje rozsudok potvrdiť, keďže rozhodnutie
zodpovedá zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.
s. p. a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 2.281,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.06.2016
do zaplatenia a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 387 ods.

1, 2 C. s. p. potvrdil. Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotkol.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a

s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

9. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa nesprávnej aplikácie prevádzkového poriadku žalobcu
účinného od 05.12.2014 súdom, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že právo na náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny mimo
určeného termínu odpočtu sa odvíja od zákona, konkrétne od ust. § 17 ods. 1 písm. a) bod 11
zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Zákonodarca poskytol dodávateľovi absolútnu moc nad tým,
aký konkrétny spôsob náhradného určenia množstva elektriny zvolí. Nie je preto podstatné, že v
rozhodnom čase účinný prevádzkový poriadok žalobcu neobsahoval pojem neprístupnosti odberného

miesta a ani neupravoval určovanie spotreby elektriny v prípade neprístupnosti odberného miesta podľa
spotreby predchádzajúceho porovnateľného obdobia. Súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne, keď
zvolil rovnaký náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny, ako je upravený v prevádzkovom
poriadku žalobcu účinného od 05.12.2014.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov

sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a
preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko ostatné odvolacie dôvody
boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, tento odvolací súd
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanej úspešný.12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)