Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201723
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116201723.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu C. zastúpeného JUDr.

Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, advokátmi so sídlom Piaristická 6667, Trenčín proti žalovanému
B. T. Transport, s. r. o., so sídlom Piaristická 6, Trenčín, IČO 36331171, zastúpenému advokátska
kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO 36722758, o zaplatenie
2.462,54 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.462,54 eur a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnanec uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom
dňa 03.01.2008 pracovnú zmluvu. Pracovný pomer začal dňa 03.01.2008. Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 14.05.2012 boli niektoré ustanovenia pracovnej zmluvy zmenené. Na základe zmenenej
pracovnej zmluvy pracoval u žalovaného ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy pre Európu.
V súčasnosti už u žalovaného nepracuje; pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 31.10.2014.
Poznamenal, že vo februári 2014 bol žalovaným vyslaný na pracovnú cestu do zahraničia. Za toto

obdobie mu náležali cestovné náhrady v sume 1.017,90 eur a 111 GBP. Žalovaný však vyplatil len
sumu 910 eur a s úhradou zvyšku v sume 107,90 eur + 111 GBP (134,34 eur) je v omeškaní. V mesiaci
marec 2014 ho žalovaný vyslal na pracovnú cestu do zahraničia, za čo mu náležali cestovné náhrady v
sume 882,90 eur + 600 Kč. Žalovaný mu vyplatil len sumu 600 eur a s úhradou zvyšku náhrad v sume
282,90 eur + 600 Kč (21,86 eur) je v omeškaní. V mesiaci apríl 2014 ho žalovaný vyslal na pracovnú
cestu do zahraničia, za čo mu náležali cestovné náhrady v sume 1.350 eur. Žalovaný mu vyplatil len
sumu 1.059 eur a s úhradou zvyšku náhrad v sume 291 eur je v omeškaní. V mesiaci máj 2014 ho

žalovaný vyslal na pracovnú cestu do zahraničia, za čo mu náležali cestovné náhrady v sume 835 eur.
Žalovaný mu vyplatil len sumu 717 eur a s úhradou zvyšku náhrad v sume 118 eur je v omeškaní.
V mesiaci jún 2014 ho žalovaný vyslal na pracovnú cestu do zahraničia, za čo mu náležali cestovné
náhrady v sume 900 eur. Žalovaný mu vyplatil len sumu 888 eur a s úhradou zvyšku náhrad v sume
12 eur je v omeškaní. V mesiaci júl 2014 ho žalovaný vyslal na pracovnú cestu do zahraničia, za čo
mu náležali cestovné náhrady v sume 1.035 eur + 148 GBP. Žalovaný mu vyplatil len sumu 901 eur a
s úhradou zvyšku náhrad v sume 134 eur + 148 GBP (186,68 eur) je v omeškaní. V mesiaci august

2014 ho žalovaný vyslal na pracovnú cestu do zahraničia, za čo mu náležali cestovné náhrady v sume
639,30 eur. Žalovaný mu vyplatil len sumu 531 eur a s úhradou zvyšku náhrad v sume 108,30 eur je
v omeškaní. V mesiaci september 2014 ho žalovaný vyslal na pracovnú cestu do zahraničia, za čo mu
náležali cestovné náhrady v sume 1.089,30 + 185 GBP eur. Žalovaný mu vyplatil len sumu 1.012 eura s úhradou zvyšku náhrad v sume 77,30 eur + 185 GBP (238 eur) je v omeškaní. V mesiaci október
2014 ho žalovaný vyslal na pracovnú cestu do zahraničia, za čo mu náležali cestovné náhrady v sume
868,90 eur + 74 GBP. Žalovaný mu vyplatil len sumu 413 eur a s úhradou zvyšku náhrad v sume 455,90

eur + 74 GBP (94,36 eur) je v omeškaní. Zároveň mu žalovaný za mesiac október 2014 nevyplatil plnú
mzdu, ktorá mu za tento mesiac prináleží a zostal mu dlžný 200 eur. Žalovaný mu tak dlží cestovné
náhrady za pracovné cesty vykonané v mesiacoch 2/2014 až 10/2014 vo výške spolu 2.262,54 eur a
časť mzdy za mesiac október 2014 v sume 200 eur. Dodal, že napriek opakovaným žiadostiam mu
žalovaný neuhradil ani len časť z dlžnej sumy a svojim listom zo dňa 06.07.2015 odmietol uznať ním

uplatnené nároky v celom rozsahu. Žalobca ďalej uviedol, že podľa právnych predpisov nemožno zraziť
časť mzdy tak, ako to tvrdí žalovaný. Nesúhlasil, že by mal u seba niekedy na preddavkoch sumu 939,38
eur. Stav svojich financií si viedol osobitne v zošite. Ku koncu pracovného pomeru evidoval nezúčtované
preddavky len vo výške 0,80 eur a tieto aj žalovanému dal. Vždy mal u seba od 300 eur do 400 eur. Suma
939,38 eur môže byť taká vysoká preto, lebo mu žalovaný započítal pokutu, ktorú dostal v Nemecku
pri prechode do N. v sume 843,50 eur. Chodieval na turnusy 4 - 5 týždňov, niekedy sa stalo, že bol

vonku aj 8 týždňov. Pred odchodom na cestu si bol na firme zobrať nejaké peniaze, aby niečo mal.
Počas cesty bločky posielal poštou na firmu. Keď sa vrátil a nemal peniaze, išiel si na ďalšiu cestu
opäť požiadať. Vo firme bolo zaužívané, že ak bol vodič vonku 30 dní, dostal na ruku odmenu. On
dostal len raz asi 200 eur, inak sa musel o tieto peniaze s firmou vždy doťahovať. Keď chodil do K.,
mal vyššie výdavky, pretože za státie na benzín pumpe zaplatil aj 40 eur. Rovnako ako zálohy z ciest

oznamoval zamestnávateľovi aj cestovné náhrady. Všetko, čo sa týkalo peňazí, mu posielal v obálke,
prípade po návrate z cesty mu doklady priniesol. Výdavkové doklady na stravné nikdy nedostávali, takto
im boli vyplácané len zálohy. Podpis na výdavkovom doklade môže, ale aj nemusí byť jeho. Zálohy si
pýtal podľa potreby. Keď jazdil do Anglicka, pýtal si zálohy častejšie, keď bol v Európe mimo K., pýtal
si zálohy tak raz za 3 - 4 mesiace, pretože peňazí toľko nepotreboval. Pre peniaze si šiel vždy vtedy,

keď mu zostávalo okolo 50 eur. Zálohy nevyužíval na úhradu svojich súkromných potrieb. Žalobca ďalej
uviedol, že podľa právnej úpravy pracovného práva sa môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť
v pracovnej zmluve, že výška cestovných náhrad, na ktorú je zákonný nárok bude krátená o 25 %.
Takáto dohoda musí byť zakotvená priamo v pracovnej zmluve. Hoci žalovaný poukazuje na to, že
v pracovnej zmluve nazvanej ako „dohoda o zmene pracovnej zmluvy - nové úplné znenie“ zo dňa

14.5.2012 je v bode 5.5 uvedená dohoda o tomto práve zamestnávateľa, nie je táto dohoda platná a
žalovanývovzťahuknemupodľatohtobodupracovnejzmluvynikdynepostupovalatentobodpracovnej
zmluvy neuplatňoval, čím minimálne konkludentne došlo k zneplatneniu ustanovenia tejto zmluvy v
pracovnoprávnom vzťahu medzi stranami. Žalovaný, mu vyplácal rôzne sumy, ktoré boli zo zákonnej
výšky stravného krátené vopred nepredvídateľným spôsobom a bez akéhokoľvek odôvodnenia. Zákon

o cestovných náhradách, ako aj pracovná zmluva uvádzajú, že stravné bude vyplácané o 25 % nižšej
sume, ako je zákonnom stanovená suma stravného. Je toho názoru, že je v rozpore s dobrými mravmi,
aby žalovaný za takto upravenej pracovnej zmluvy strhával žalobcovi zo stravného rôzne sumy podľa
svojej ľubovôle a bez náležitého odôvodnenia. Trvá na tom, že so žalovaným bol dohodnutý na zákonnej
výške stravného a že nebolo platne dohodnuté zrážanie stravného a nie to ešte spôsobom, ako k tomu

pristupoval žalovaný. Žalovaný nemal žiaden kľúč na určenie rozsahu „zrážok“ zo stravného a k tomuto
pristupoval ľubovoľne. Vo februári 2014 mu žalovaný krátil cestovné náhrady o 21,02 %, v mesiaci
apríl 2014 o 21,56 %, v máji 2014 o 14,13 %, v júni 2014 o 1,33 %, v júli 2014 dokonca o 26,4 %,
v auguste 2014 o 16,94 %, v septembri 2014 o 23,76 % a v októbri 2014 o 57,12 %. Má za to, že
zákonník práce poskytuje zamestnancovi ochranu pred ľubovôľou zamestnávateľa v pracovnoprávnych

vzťahoch a neumožňuje krátiť mzdové nároky zamestnancov alebo náhrady ľubovoľným spôsobom
bez náležitého dôvodu, ale len postupom podľa zákona, a preto je toho názoru, že takýto postup
zamestnávateľa, ktorým zamestnancovi kráti cestovné náhrady bez právneho úkonu, bez vysloveného
dôvodu, len tým, že tieto náhrady vyplatí v nižšej sume než zákonnej, je postup nesprávny, poškodzujúci
zamestnanca. Odvolávka žalovaného na znenie čl. 5 bod 5 pracovnej zmluvy v tomto smere neobstojí,

nakoľko tu sa uvádza, že zamestnanec súhlasí so stravným vo výške o 25 % nižšej než zákonom
stanovená suma stravného, a teda nielenže zamestnávateľ vo vzťahu k nemu podľa tohto ustanovenia
nikdy nepostupoval, a teda evidentne sa v pracovnom vzťahu účastníkov nikdy neuplatňovalo, ale
toto ustanovenie nedáva bez ďalšieho ani právo zamestnávateľovi svojvoľne meniť výšku vyplácaného
stravného. Preto žalovaný nemal právo na krátenie stravného tak, ako to robil a žalobca má právo na

zákonnú sumu stravného tak, ako to vypočítal.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že skutočnosti uvádzané
žalobcom sú neúplné a nepravdivé. Nie je pravdou, že za 2/2014 vznikol žalobcovi nárok na cestovnénáhrady po prepočte vo výške 1.156,65 eur. Výpočet žalobcu je nesprávny, nakoľko tento nezohľadnil
dohodu obsiahnutú v bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy, podľa ktorého žalobca súhlasil so znížením
stravného o 25 % zo zákonom stanovenej sumy stravného. Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci nárok

na cestovné náhrady po zohľadnení uvedeného zmluvného dojednania vo výške 867,49 eur a nakoľko
žalobcovivyplatilsumu910eur,jejehonárokneexistujúci.Niejepravdou,žeza3/2014vznikolžalobcovi
nárok na cestovné náhrady po prepočte vo výške 904,77 eur. Výpočet žalobcu je nesprávny, nakoľko
tento nezohľadnil dohodu obsiahnutú v bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy. Žalobcovi vznikol v tomto
mesiaci nárok na cestovné náhrady po zohľadnení uvedeného zmluvného dojednania vo výške 678,58

eur. Žalobca nesprávne uvádza, že mu vyplatil za 3/2014 len sumu 600 eur, nakoľko mu vyplatil sumu
889 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi vyplatil sumu 889 eur, je jeho nárok neexistujúci. Nie je
pravdou, že za 4/2014 vznikol žalobcovi nárok na cestovné náhrady vo výške 1.350 eur. Výpočet žalobcu
je nesprávny, nakoľko tento nezohľadnil dohodu obsiahnutú v bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy.
Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci nárok na cestovné náhrady po zohľadnení uvedeného zmluvného
dojednania vo výške 1.012,50 eur. Žalobca nesprávne uvádza, že mu vyplatil za 4/2014 len sumu 1.059

eur, nakoľko mu vyplatil sumu 1.194 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi vyplatil sumu 1.194 eur, je
jeho nárok neexistujúci. Nie je pravdou, že za 5/2014 vznikol žalobcovi nárok na cestovné náhrady vo
výške 835 eur. Výpočet žalobcu je nesprávny, nakoľko tento nezohľadnil dohodu obsiahnutú v bode 5.5
článku 5 pracovnej zmluvy. Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci nárok na cestovné náhrady po zohľadnení
uvedeného zmluvného dojednania vo výške 626,25 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi vyplatil sumu

717 eur, je jeho nárok neexistujúci. Nie je pravdou, že za 6/2014 vznikol žalobcovi nárok na cestovné
náhrady vo výške 900 eur. Výpočet žalobcu je nesprávny, nakoľko tento nezohľadnil dohodu obsiahnutú
v bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy. Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci nárok na cestovné náhrady po
zohľadnení uvedeného zmluvného dojednania vo výške 675 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi vyplatil
sumu 888 eur, je jeho nárok neexistujúci. Tvrdenie žalobcu ohľadne mesiaca júl 2014 je nepravdivé.

Jednak nesúhlasí dátum 05.07.2014, kedy žalobca uvádza, že bol v DE, ale pritom bol v CZ, a teda
mal nárok iba na 600 Kč, čo je kurzom zo dňa 04.07.2014 iba 21,86 eur za daný deň a jednak nie je
pravdou, že za 7/2014 vznikol žalobcovi nárok na cestovné náhrady vo výške 1.220 eur. Výpočet žalobcu
je nesprávny, nakoľko tento nezohľadnil dohodu obsiahnutú v bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy.
Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci nárok na cestovné náhrady po zohľadnení uvedeného zmluvného

dojednania s opravou štátu, kde sa nachádzal dňa 05.07.2014 vo výške 897,45 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalobcovi vyplatil sumu 901 eur, je jeho nárok neexistujúci. Nie je pravdou, že za 8/2014 vznikol
žalobcovi nárok na cestovné náhrady vo výške 639,30 eur. Výpočet žalobcu je nesprávny, nakoľko tento
nezohľadnil dohodu obsiahnutú v bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy. Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci
nárok na cestovné náhrady po zohľadnení uvedeného zmluvného dojednania vo výške 479,48 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalobcovi vyplatil sumu 531 eur, je jeho nárok neexistujúci. Nie je pravdou, že za
9/2014vznikolžalobcovinároknacestovnénáhradypoprepočtevovýške1.298,35eur.Výpočetžalobcu
je nesprávny, nakoľko tento nezohľadnil dohodu obsiahnutú v bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy.
Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci nárok na cestovné náhrady po zohľadnení uvedeného zmluvného
dojednania vo výške 973,76 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi vyplatil sumu 1.012 eur, je jeho nárok

neexistujúci. Nie je pravdou, že za 10/2014 vznikol žalobcovi nárok na cestovné náhrady po prepočte
vo výške 963,99 eur. Výpočet žalobcu je nesprávny, nakoľko tento nezohľadnil dohodu obsiahnutú v
bode 5.5 článku 5 pracovnej zmluvy. Žalobcovi vznikol v tomto mesiaci nárok na cestovné náhrady po
zohľadnení uvedeného zmluvného dojednania vo výške 695,36 eur, pričom časť z tejto sumy vo výške
413 eur vyplatil žalobcovi a časť vo výške 282,36 eur mu bola zaúčtovaná s poskytnutými preddavkami

cestovných náhrad. Vzhľadom k tomu je nárok žalobcu neexistujúci. Nie je pravdou, že by žalobcovi
dlhoval na mzde za 10/2014 sumu 200 eur. Žalobcovi za tento mesiac vznikol nárok na mzdu vo výške
486,52 eur brutto. Nakoľko k tomu času nevyúčtoval poskytnuté preddavky cestovných náhrad, v súlade
s § 131 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce mu zrazil zo mzdy za mesiac 10/2014 časť nevyúčtovaných
preddavkov cestovných náhrad vo výške 214,14 eur a zvyšok vo výške 217,89 eur mu zaslal na účet.

Vzhľadom na uvedené je nárok žalobcu neexistujúci. Dodal, že žalobcovi za 2/2014 - 10/2014 vyplatil
na cestovných náhradách v porovnaní s tým, na čo mu vznikol nárok bez zohľadnenia poskytnutých
preddavkov cestovných náhrad, o viac ako 503,95 eur. Žalovanému teda vyplatil nad rámec svojich
povinností zákonné nároky riadne a včas. Zdôraznil, že poskytnuté preddavky predstavujú zálohy. Ak
ich žalobca nevyúčtoval, boli vo finále zúčtované s jeho nárokom na cestovné náhrady. Poukázal, že

žalobca si v 1/2014 bezdôvodne vybral sumu z účtu žalovaného sumu 850 eur. žalovaný ďalej uviedol,
že nie je pravdou, že by nepostupoval v súlade s ustanovením 5.5 zmluvy, práve naopak, vždy toto
ustanovenie uplatňoval, a to rovnakým spôsobom vo vzťahu aj k ostatným zamestnancom. Má za to,
že to, že neuplatnil vždy zníženie cestovných náhrad až o 25 %, v žiadnom prípade nespôsobujeneplatnosť dojednania podľa bodu 5.5 pracovnej zmluvy, a to, že vyplatil žalobcovi cestovné náhrady pri
zníženej percentuálnej miere, ako bolo dojednané v bode 5.5 pracovnej zmluvy, je v konečnom dôsledku
v prospech žalobcu. Zdôraznil, že čo sa týka mzdy za október 2014, domnieva sa, že zrážku vykonal

oprávnene. Ako pri zúčtovaní nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad, ani pri zrážke zo mzdy
sa nevyžaduje zo zákona žiadne oboznámenie v písomnej forme adresovanej zamestnancovi.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka Jána Nuošku a oboznámením dohody
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.05.2012, dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa

21.10.2014, rozpisu ciest v období od 2/2014 do 10/2014, výplatnej pásky za 10/2014, výpisov z účtu
žalobcu, záznamu o výkone v zahraničnej preprave zo dňa 04.07.2014, výdavkových pokladničných
dokladov zo dňa 16.05.2014, zo dňa 27.06.2014, záznamov o výkone v zahraničnej preprave v
10/2014, prehľadu vyúčtovania preddavkov na cestovné náhrady od 19.03.2014 do 25.11.2014 a
od 21.02.2013 do 19.03.2014, vyúčtovania pracovnej cesty, pokladničných bločkov, výpisu z účtu
žalovaného, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.08.2014, oznámenia o vykonaní zrážok zo

mzdy zo dňa 20.11.2014, vyúčtovania pracovnej cesty zo dňa 24.10.2014, prehľadu stravného vodiča za
obdobie 10/2014, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 08.03.2013, zo dňa 14.06.2013, zo dňa
27.09.2013, pokladničných bločkov, výpisu z účtu žalobcu, preberacieho protokolu a zistil nasledovný
skutkový stav:

4. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.05.2012 bol nahradený celý obsah pracovnej zmluvy
uzavretej dňa 03.01.2008 medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom.
Podľa tejto zmluvy žalobca pracoval u žalovaného ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy pre
Európu od 03.01.2008. V zmluve sa strany dohodli, že za vykonané pracovné cesty prináleží žalobcovi
náhrada výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. V zmysle § 5 ods. 5 a

§ 13 ods. 6 tohto zákona sa dohodli a zamestnanec súhlasí so stravným vo výške o 25 % nižšej
než zákonom stanovená suma stravného. Pracovný pomer medzi stranami bol ukončený dohodou o
skončení pracovného pomeru ku dňu 31.10.2014.

5. Z rozpisu ciest vyhotoveného žalobcom vyplýva, že žalobca si za mesiac 2/2014 vypočítal sumu

cestovných náhrad vo výške 1.017,90 eur + 111 GBP, za mesiac 3/2014 si vypočítal sumu cestovných
náhrad vo výške 882,90 + 600 Kč, za 4/2014 si vypočítal sumu cestovných náhrad vo výške 1.350
eur, za 5/2014 si vypočítal sumu cestovných náhrad vo výške 585 eur + 223,13 GBP, za 6/2014 si
vypočítal sumu cestovných náhrad vo výške 900 eur, za 7/2014 si vypočítal sumu cestovných náhrad
vo výške 1.035 eur + 148 GBP, za 8/2014 si vypočítal sumu cestovných náhrad vo výške 639,30 eur,

za 9/2014 si vypočítal sumu cestovných náhrad vo výške 1.089,30 + 185 GBP, za 10/2014 si vypočítal
sumu cestovných náhrad vo výške 868,90 eur + 74 GBP.

6. Z výplatnej pásky žalobcu za obdobie 10/2014 vyplýva, že vyplatená bola suma 432,03 eur, celkom
povinné platby v sume 236,40 eur. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 18.11.2014 žalovaný

vyplatil žalobcovi mzdu za 10/2014 vo výške 217,89 eur, dňa 21.03.2014 vyplatil žalobcovi sumu 910
eur, dňa 29.04.2014 vyplatil žalobcovi sumu 600 eur, dňa 05.05.2014 vyplatil žalobcovi sumu 229 eur,
dňa 19.05.2014 vyplatil žalobcovi sumu 1.059 eur, dňa 12.06.2014 vyplatil žalobcovi sumu 717 eur,
dňa 17.07.2014 vyplatil žalobcovi sumu 888 eur, dňa 14.08.2014 vyplatil žalobcovi sumu 901 eur, dňa
29.09.2014 vyplatil žalobcovi sumu 531 eur, dňa 15.10.2014 vyplatil žalobcovi sumu 1.012 eur, dňa

25.11.2014 vyplatil žalobcovi sumu 413 eur. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 16.05.2014
vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 60 eur titulom stravného za 3/2014. Z výdavkového
pokladničného dokladu zo dňa 27.06.2014 vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 135 eur titulom
stravného za 4/2014.

7. Zo záznamu o výkone v zahraničnej preprave zo dňa 04.07.2014 vyplýva, že žalobca sa dňa
05.07.2014 v čase od 03:10 hod do 19:00 nachádzal v ČR, kde o 19:00 prešiel cez hraničný priechod
do U..

8.Zozáznamuovýkonevzahraničnejprepravezodňa02.10.2014vyplýva,žežalobcasaod02.10.2014

do 04.10.2014 6:30 hod. nachádzal v Anglicku, dňa XX.XX.XXXX už bol v R. a dňa 06.10.2014 o 10:32
hododchádzalzU..Zozáznamuovýkonevzahraničnejprepravezodňa06.10.2014vyplýva,žežalobca
sa od 06.10.2014 nachádzal v U., odkiaľ následne prešiel do R.. Dňa 07.10.2014 o 18:00 prešiel do ČR
a odtiaľ dňa 08.10.2014 na Slovensko. Odo dňa 08.10.2014 do 10.10.2014 13:20 hod. sa zdržiaval naSlovenku, odkiaľ prešiel do ČR a odtiaľ dňa 13.10.2014 prešiel do U.. Dňa 14.10.2014 do 16:50 sa ešte
stále zdržiaval v U.. Následne prešiel do W., kde sa do 16.10.2014. Dňa 16.10.2014 o XX:XX prešiel
do H., kde sa zdržal až do 21.10.2014. dňa 21.10.2014 o 9:00 prekročil hranice do W. a W. opustil dňa

22.10.2014 o 11:40 hod. prekročením hranice do U.. Tam sa zdržal do 23.102014, kedy sa presunul do
A. a ďalej dňa 24.10.2014 na Slovensko.

9. Z prehľadu vyúčtovania preddavkov za obdobie od 21.02.2013 do 19.03.2014 vyplýva, že žalobca
ku dňu 21.02.2013 odsúhlasil výšku vyplatených preddavkov v sume 74,23 eur. Na túto sumu žalovaný

započítal vyúčtované náklady pracovnej cesty v celkovej sume 584,85 eur a zohľadnil 1.450 eur
ďalších vyplatených preddavkov žalobcovi, keď dňa 08.03.2013, 14.06.2013 a dňa 27.09.2013 mu bolo
vydaných po 200 eur a dňa 10.01.2014 mu bolo vydaných 850 eur. Odsúhlasený stav preddavkov
ku dňu 19.03.2014 predstavoval sumu 939,38 eur. Z prehľadu vyúčtovania preddavkov za obdobie
od 19.03.2014 do 25.11.2014 vyplýva, že žalobca mal ku dňu 19.03.2014 vyplatené a odsúhlasené
preddavky vo výške 939,38 eur. Na túto sumu žalovaný započítal vyúčtované náklady zahraničnej cesty

v celkovej sume 801,84 eur a zohľadnil 400 eur ďalších vyplatených preddavkov žalobcovi. Následne
dňa 20.11.2014 započítal na preddavky sumu 214,14 eur a dňa 25.11.2014 sumu 282,36 eur. Výsledná
suma poskytnutých preddavkov žalobcovi žalovaným je 41,04 eur.

10. Z výdavkové pokladničného dokladu zo dňa 08.03.2013 vyplýva, že žalovaný vydal žalobcovi

preddavok na pracovnú cestu vo výške 200 eur. Z výdavkové pokladničného dokladu zo dňa 14.06.2013
vyplýva, že žalovaný vydal žalobcovi preddavok na pracovnú cestu vo výške 200 eur. Z výdavkové
pokladničného dokladu zo dňa 27.09.2013 vyplýva, že žalovaný vydal žalobcovi preddavok na pracovnú
cestu vo výške 200 eur. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 10.01.2014 boli z karty č. XXXX XX**
**** XXXX postupne vybrané sumy 250 eur, 250 eur, 100 eur a 250 eur. Miesto výberu bolo uvedené

A.. Z preberacieho protokolu vyplýva, že platobnú kartu č. XXXX XXXX XXXX XXXX žalovaný vydal
žalobcovi, ktorý ju dňa 17.07.2012 prevzal.

11. Z vyúčtovania pracovnej cesty zo dňa 19.03.2014 vyplýva, že žalobca odsúhlasil stav vyplatených
preddavkov vo výške 939,38 eur a zúčtovaný preddavok vo výške 174,50 libier. Dňa 19.03.2014 bola

záloha poskytnutá žalobcovi znížená o 250 eur. Po prepočte 174,50 libier na eur (208,16 eur) žalovaný
žalobcovi z poskytnutých preddavkov odpočítal sumu 208,16 eur. Zostatok poskytnutých preddavkov
predstavoval sumu 481,22 eur. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalobca dňa 27.07.2014 vybral
2 x po 100 eur z účtu žalovaného. Výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.08.2014 vyplýva,
že žalovaný vyplatil žalobcovi sumu 200 eur. Z predložených pokladničných bločkov vyplýva, aké

vynaložené náklady žalobca zdokladoval žalovanému na preddavky.

12. Oznámením o vykonaní zrážok zo mzdy zo dňa 20.11.2014 oznámil žalovaný žalobcovi, že
nevyúčtoval poskytnuté preddavky na cestovné náhrady vo výške 537,54 eur, v dôsledku čoho má voči
žalobcovipohľadávkuvtejtovýške.Pohľadávkačiastočnezaniknevykonanouzrážkouzomzdyvovýške

214,14 eur a zvyšok mzdy v sume 217,89 eur mu zaslal na účet. Súčasne ho vyzval na vrátenie zvyšku
nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad vo výške 223,40 eur do 7 dní od doručenia oznámenia..
Oznámenie žalobca prevzal dňa 25.11.2014.

13. Z prehľadu stravného vodiča za obdobie 10/2014 vyplýva, že žalobcovi vznikol na stravné v tomto

období v celkovej sume 927,15 eur.

14. Z výpovede svedka C. U. vyplynulo, že pracuje u žalovaného ako pokladník. Jeho úlohou je vyplácať
preddavky vodičom a po zdokladovaní spracováva cestovné náhrady. Na preddavky sa štandardne
poskytuje asi 200 eur. Pokiaľ vodič tieto minie, má možnosť si prostredníctvom firemnej karty vydanej

na jeho meno vybrať ďalšie finančné prostriedky. O tomto musí zamestnávateľa informovať a ten mu
túto kartu dobije. Krátenie cestovných náhrad v zmysle pracovnej zmluvy uplatňovali u každého vodiča
bez rozdielu. Je bežnou praxou, že stravné sa vypláca v hotovosti a bolo tomu tak aj v roku 2014.
Sumu cestovných náhrad vypočítali podľa zákona o cestovných náhradách z podkladov, ktoré vodič
doručil. Toto potom krátili o 25 %. Poznamenal, že zákon neukladá zdôvodňovať krátenie cestovných

náhrad o nižšie ako zákonné percento. Nevedel, či všetkým vodičom v tom ktorom mesiaci bolo krátené
vždy rovnaké percento. Percento krátenia stravného dopočítava ručne, počítač to vypočítať nevie.
Nespomenul si, či žalobca vybral sumu 850 eur z karty a na čo tieto peniaze použil. Dodal, že preddavky
nie sú ohraničené kalendárnym rokom. Každý vodič si ich prenáša do ďalšieho roka a vyúčtovanie savykoná až vtedy, keď vodič končí pracovný pomer, alebo keď napríklad nastupuje na dlhšiu dovolenku..
Preddavky sa priebežne odsúhlasujú, čiže pri návšteve firmy je predložený vodičovi sumár preddavkov
a pokiaľ to korešponduje s tým, čo má, tak to schváli. Ak má viac alebo menej, dohľadáva sa to.

15. Podľa § 5 ods. 1, 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného v čase vykonania
pracovných ciest žalobcom, zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za
podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania
pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín,
c) nad 18 hodín.
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v
pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne
od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o

25% z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

16. Podľa § 13 ods. 1, 6 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách účinného v čase vykonania
pracovných ciest žalobcom, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny
deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v

cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej
cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma
a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno
dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne
od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie
stravné, ako je ustanovené v odseku 4, najviac však o 25%.

17. Podľa § 131 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce, po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže
zamestnávateľ zraziť zo mzdy len nevyúčtované preddavky cestovných náhrad.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa
03.01.2008 v znení jej úplného znenia zo dňa 14.05.2012 na pozícii vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy pre Y.. Už zo samotného vymedzenia pracovnej pozície vyplýva, že žalobca bude vysielaný
žalovaným, ako jeho zamestnávateľom, na pracovné cesty najmä do zahraničia. Žalovaný teda v
spornom období od 2/2014 do 10/2014 vysielal žalobcu na pracovné cesty do zahraničia, pričom ani

vykonanie konkrétnych ciest nebolo v konaní sporné. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia
§ 13 zákona o cestovných náhradách, pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi stravné
za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty. Žalovaný žalobcovi v danom období stravné
vyplácal, avšak žalobca tvrdil, že žalovaný mu nevyplatil stravné tak, ako mu prináleží podľa zákona.
Zákonumožňuje,abysistranyvpracovnejzmluvedohodli,žestravnébudezamestnancoviposkytované

nižšie, najviac však o 25 %. V súdenej veci sa strany na takomto krátení stravného dohodli, keď v bod
5.5 pracovnej zmluvy žalobca súhlasil s krátením stravného o 25 %. Vychádzajúc z rozpisu jednotlivých
ciest žalobcom tak žalobcovi v mesiaci február 2014 po znížení stravného o 25 % patrilo stravné vo
výške 864,18 eur. Podľa výpisu z účtu žalovaného však žalovaný žalobcovi dňa 21.03.2014 vyplatil
sumu 910 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný žalobcovi zaplatil na stravnom viac, ako by žalobcovi

prináležalo. V mesiaci marec 2014 vznikol žalobcovi po znížení o 25 % nárok na stravné vo výške 678,58
eur, pričom podľa výpisu z účtu žalovaného žalovaný dňa 29.04.2014 vyplatil žalobcovi sumu 600 eur,
dňa 05.05.2014 vyplatil žalobcovi sumu 229 eur a dňa 16.05.2014 vydal z pokladne žalobcovi sumu 60
eur titulom stravného za 3/2014. Celkom mu teda vyplatil sumu 889 eur, čo je viac, ako by žalobcovi
prináležalo. Za mesiac apríl 2014 vznikol žalobcovi po zohľadnení 25 % podľa pracovnej zmluvy nárok

na stravné vo výške 1.012,50 eur. Podľa výpisu z účtu žalovaného žalovaný dňa 19.05.2014 vyplatil
žalobcovi sumu 1.059 eur a dňa 27.06.2014 mu z pokladne vydal sumu 135 eur titulom stravného za
4/2014. Celkom teda žalobcovi zaplatil sumu 1.194 eur, čo je opäť viac, ako by žalobcovi prináležalo. V
mesiaci máj 2014 vznikol žalobcovi po odpočítaní 25 % nárok na stravné vo výške 626,25 eur. Žalovanývšak žalobcovi dňa 12.06.2014 vyplatil sumu 717 eur, čo je viac, ako by žalobcovi patrilo. V mesiaci
jún 2014 vznikol žalobcovi nárok na stravné po krátení 25 % vo výške 675 eur. Podľa výpisu z účtu
žalovaného žalovaný dňa 17.07.2014 vyplatil žalobcovi sumu 888 eur, čo je viac, ako by žalobcovi

patrilo. Opätovne vychádzajúc z rozpisu ciest žalobcu v mesiaci júl 2014 po oprave dňa 05.07.2014,
kedy sa žalobca preukázateľne zdržiaval v Českej republike (skutočnosť vyplynulo zo záznamu o výkone
v zahraničnej preprave zo dňa 04.07.2014) vznikol žalobcovi nárok na stravné po zohľadnení 25 %
vo výške 898,90 eur. žalovaný však žalobcovi dňa 14.08.2014 vyplatil sumu 901 eur, čo je viac, ako
by žalobcovi patrilo. V mesiaci august 2014 vznikol žalobcovi nárok na stravné po odpočítaní 25 %

vo výške 479,48 eur. Žalovaný však žalobcovi dňa 29.09.2014 vyplatil sumu 531 eur, čo je viac, ako
by žalobcovi patrilo. V mesiaci september 2014 vznikol žalobcovi nárok na stravné po zohľadnení 25
% vo výške 995,48 eur, pričom žalovaný mu dňa 15.10.2014 vyplatil sumu 1.012 eur, čo je viac, ako
by žalobcovi patrilo. Cesty v mesiaci október 2014 žalovaný rozporoval a v tej súvislosti rozporoval
aj výšku stravného. Na podporu svojich tvrdení predložil záznamy o výkone v zahraničnej preprave
za 10/2014, z ktorých vyplynulo, že žalobca nevykonal cesty tak, ako to uviedol vo svojom rozpise.

Keďže uvedené záznamy vypisoval priamo žalobca a žalovaný priamo z nich vychádzal pri počítaní
stravného, považoval súd vykonanie ciest uvedených v záznamoch za pravdivé. Potom, ako vyplynulo
z výpočtu stravného (č. l. 107 spisu), žalobcovi vznikol nárok za tento mesiac po zohľadnení 25 % vo
výške 695,36 eur, pričom dňa 25.11.2014 žalovaný žalobcovi vyplatil sumu 413 eur a zvyšok vo výške
282,36 eur zúčtoval z poskytnutými preddavkami na pracovnú cestu, ktoré žalobca nevyúčtoval. Na

základe uvedeného teda možno konštatovať, že žalovaný vyplatil žalobcovi na stravnom viac, ako mu
prináležalo, a preto žalobca nemá nárok na doplatenie žiadneho stravného. Pokiaľ sa žalobca bránil
tým, že žalovaný v každom mesiaci vykonal inú zrážku, pričom ani raz to nebolo 25 %, a v dôsledku
toho sa dojednanie v zmluve o krátení stravného o 25 % (bod 5.5 zmluvy) stalo neplatné, nemožno s
týmto názorom súhlasiť. Dotknuté ustanovenie by bolo neplatné, ak by nebolo urobené slobodne, vážne,

určito a zrozumiteľne. Tiež vtedy, ak by bolo v rozpore so zákonom, zákon by obchádzalo alebo by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade však dohoda o krátení stravného medzi stranami vychádza
priamo so zákonného ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. Za takéhoto stavu,
keď priamo zákon umožňuje zmluvným stranám dojednať mechanizmus krátenia stravného, nemožno
mať za to, že by dotknuté ustanovenie bolo neplatné pre rozpor so zákonom, že by zákon obchádzalo

alebo že by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak žalobca v konaní netvrdil ani to, že by táto
dohoda obsiahnutá v pracovnej zmluve nebola uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Z tohto
pohľadu preto nemôže ísť o neplatný úkon. Ani len prípadným nevyužívaním tohto ustanovenia zmluvy
by nedošlo k jeho zneplatneniu tak, ako to naznačoval žalobca. Žalobcovi treba prisvedčiť, že žalovaný
vykonával krátenie stravného v každom mesiaci inak, avšak ani v jednom prípade nedošlo ku kráteniu

o viac ako 25 %, a to ani v mesiaci júl 2014, o ktorom žalobca tvrdil, že došlo ku kráteniu o 26,4 %.
Žalovaný teda vykonával krátenie stravného v prospech žalobcu, a to tým, že stravné žalobcovi neskrátil
o celých 25 %. Takýto výkon práv potom nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi.

19. Ďalšia sporná otázka, ktorú súd v konaní riešil, bola výška preddavkov na pracovné cesty a ich

zúčtovanie jednak so stravným v mesiaci október 2014 a jednak so mzdou za mesiac október. Žalovaný
v konaní bez akýchkoľvek pochýb preukázal výšku preddavkov na pracovné cesty, ktoré žalobcovi
poskytol, a to od 21.02.2013 až do 25.11.2014. Žalobca výšku preddavkov až do dňa 10.01.2014
nerozporoval. Rozporoval však výber sumy 850 eur a súčasne tvrdil, že žalovaný mu do preddavkov
započítal pokutu, ktorú dostal v U. pri prechode do N.. Toto svoje tvrdenie však súdu nijak nepreukázal.

Práve naopak, žalovaný výpisom zo svojho účtu súdu dôveryhodne preukázal, že žalobca sumu 850
eur vybral platobnou kartou dňa 10.01.2014 v F., čo nemá žiaden miestny a ani časový súvis s pokutou
v Nemecku. Tiež preukázal, že karta, ktorou bola táto suma vybratá, bola vydaná práve žalobcovi.
Navyše preukázal, že výšku zostatku preddavkov v sume 939,36 eur, v ktorej je zahrnutá suma 850 eur,
žalobca sám dňa 19.03.2014 schválil. Preto vyššie uvedené tvrdenia žalobcu ako aj tvrdenia, v ktorých

uvádzal, že takouto vysokou sumou preddavkov nikdy nedisponoval, považoval súd za účelové a ničím
nepodložené.Žalobcasatiežbrániltým,žepodpis,ktorýmschválilvýškuzostatkudňa19.03.2014,nieje
jeho, ale aj môže byť jeho. Keďže jednoznačne pravosť svojho podpisu nepoprel, súd sa touto námietkou
nezaoberal. Súd preto vychádzal z prehľadu poskytnutých preddavkov predloženého žalovaným a
dospel k záveru, že žalobca celkovo nevyúčtoval sumu 537,54 eur, proti ktorej sume potom započítal

sumu zvyšku stravného za mesiac 10/2014 vo výške 282,36 eur, čím došlo k zníženiu dlhu žalobcu
na preddavkoch na sumu 255,18 eur, ale súčasne aj k zániku nároku žalobcu na uvedené stravné.
Na úhradu nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad tiež dňa 20.11.2014 vykonal žalovaný
zrážku zo mzdy žalobcu vo výške 214,14 eur. Vykonanie zrážky zo mzdy na úhradu nevyúčtovanýchpreddavkov cestovných náhrad umožňuje Zákonník práce v ustanovení § 131 ods. 2 písm. e). Preto,
ak žalovaný postupoval v zmysle tohto ustanovenia a na nevyúčtované preddavky zrazil časť mzdy,
nemožno považovať jeho postup za nesprávny, obzvlášť za situácie, kedy bolo v konaní preukázané,

že pohľadávku na nevyúčtovaných preddavkoch voči žalobcovi skutočne mal. Vzhľadom k tomu možno
konštatovať, že žalobca voči žalovanému nemá nárok na vyplatenie sumy 200 eur titulom nevyplatenej
časti mzdy.

20.Spoukazomnauvedenésúdžalobužalobcuakonedôvodnúvcelomrozsahuzamietol.Záveromsúd

uvádza, že ak právny zástupca žalobcu navrhoval v konaní vypočuť žalobcu ku skutočnostiam týkajúcim
sa výberu sumy 850 eur, tento dôkaz súd nevykonal s poukazom na značnú pasivitu samotného žalobcu,
ktorý sa opakovane na pojednávania nedostavoval, hoci ho na to vyzýval aj sám jeho právny zástupca.
Z hľadiska hospodárnosti súd tento dôkaz nevykonal, pričom pripomína, že je vecou každej strany, či sa
na pojednávanie dostaví a bude sa účinne domáhať svojich práv. Ak ku konaniu zaujme pasívny postoj,
ako tomu bolo aj v tomto prípade, musí počítať s tým, že bude znášať následky prípadného neúspechu

v konaní.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.