Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12Csp/125/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517206019
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517206019.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XX, o zaplatenie 812,- Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 42,50 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 769,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,00 % ročne zo sumy 812,- Eur od 16.05.2017 do 02.05.2018 a zo sumy 769,50 Eur od

03.05.2018 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 40,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v
mesiaci počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod
hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

III. Žalobcovi sa priznáva právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu formou
pokračovania v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, po zaplatení istiny

spolu s úrokmi z omeškania, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa
stáva splatný celý dlh. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1.Právnypredchodcažalobcu(spoločnosťVšeobecnáúverovábanka,a.s.),sažaloboudoručenousúdu
dňa 23.06.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 812,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 812,- Eur od 16.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch
žaloby uviedol, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 25.06.2007
uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny

predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 21 %. Ku dňu vystavenia výpisu z
kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.350,- Eur a bol povinný právnemu
predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45,- Eur. Žalovaný si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínusa nepodarilo obnoviť ani po viacerých
pokusoch právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu
vystavil ku dňu 07.05.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2017 s

prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 812,- Eur.
Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 812,-
Eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise
z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2017, t.j. v lehote do dňa 15.05.2017. Žalobcovi takvznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. 16.05.2017 do zaplatenia. V priebehu konania došlo k zmene na
strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky a o pripustení bolo rozhodnuté uznesením Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 12Csp/125/2017-40 zo dňa 31.08.2017, pričom súd pripustil zmenu
subjektu na strane žalobcu, tak že do konania vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 04.04.2018 uviedol, že
uznáva dlh voči VÚB, a.s. vo výške 812,- Eur, avšak žiada o splátkový kalendár na 40,- Eur mesačne

vždy k 25. dňu v mesiaci. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že uznanie dlhu berie späť. Dôvod,
prečo uznal dlh bol ten, že sa žalovaný neustále dopytoval, kedy bude dlh uhradený, hrozil exekúciou
a splátkový kalendár bol pre neho riešením. Žalovaný súčasne podal žalobný návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.729,13 Eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

3. Podaním doručeným súdu dňa 11.07.2018 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 42,50 Eur späť
z dôvodu čiastočnej úhrady pohľadávky po začatí súdneho konania.

4. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

7. Súd konanie v súlade s citovaným ustanovením s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v
predmetnom konaní v časti o zaplatenie 42,50 Eur zastavil. K čiastočnému späťvzatiu nebol potrebný
súhlas žalovaného, vychádzajúc z ustanovenia § 146 C.s.p..

8. Podľa § 180 C.s.p. súd prejednal vec za účasti žalovaného, v neprítomnosti ospravedlneného
žalobcuajehoprávnehozástupcu,ktorísúhlasilispojednávanímbezichprítomnosti.Podalispoukazom
na vyjadrenie žalovaného návrh na vydanie rozsudku pre uznanie. Nebol daný dôvod na odročenie
pojednávania podľa § 183 C.s.p..

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žalobného návrhu v spojení s
písomnými vyjadreniami strán sporu, žiadosti o aktiváciu nákupnej karty, obchodných podmienok,
návratky, výpisu z nákupnej karty a zistil skutkový stav veci.

10. Dňa 25.06.2007 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva na

základe žiadosti o aktiváciu nákupnej karty Quelle, na základe ktorej bol žalovanému schválený nákupný
limit - úverový rámec v sume 15.000,- Sk (497,91 Eur) s dohodnutou mesačnou splátkou 500,- Sk (16,60
Eur). Dňa 23.05.2008 bol žalovanému schválený nový úverový rámec vo výške 24.000,- Sk (796,65 Eur)
a dňa 19.01.2009 bol žalovanému schválený nový úverový rámec v sume 33.000,- Sk (1.095,40 Eur).

11. Podľa § 282 C.s.p., ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

12. Podľa § 284 C.s.p. ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať
pojednávanie.

13. Súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na základe
rozsudku pre uznanie nároku a z toho dôvodu súd žalobnému návrhu na základe uznania vyhovel v
časti uplatnenej istiny vo výške vo výške 769,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,00 % ročnezo sumy 812,- Eur od 16.05.2017 do 02.05.2018 a zo sumy 769,50 Eur od 03.05.2018 do zaplatenia a
v danom rozsahu uložil žalovanému povinnosť.

14. Rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera sa o zistený skutkový stav, ale opiera sa
o uznávací prejav žalovaného. Prejavenie vôle uznať nárok plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle
uznania priznal a súd sa opiera nie o zistenie a posúdenie skutkového stavu veci, ale o procesný
úkon - uznanie žalovaného. Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy
účastníkov a ich skutkové tvrdenia, nevykonáva sa dokazovanie a dokonca by súd mohol zrušil aj dôkaz,

ktorý už bol nariadený (napríklad by nevypočul už predvolaného svedka). Súd nemá právo rozhodnúť
sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Posudzovanie skutkového a právneho stavu je potom
logicky pojmovo vylúčené i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo negovalo podstatu
rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného,
ktoré nie je možné vziať späť (uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo/380/98 z 18.03.1999).

15. Lehotu na plnenie určil v súlade s § 232 ods. 3,4 C.s.p., v zmysle ktorého lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

16. Pri úvahe súdu o povolení splátok na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti je potrebné vychádzať
z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných
a majetkových pomerov účastníkov, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške
priznanej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom

zmysle, či určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Súd je povinný
stanoviť podmienky splátok a ich zročnosti tak, aby došlo k postupnému splácaniu priznané plnenia
v reálnom čase. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom
do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je
vyvážený právo povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie § 232 C.s.p.

umožňuje súdu určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Pre žalobcu
je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok
exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz, a preto súd po
posúdení osobných a majetkových pomerov žalovaného a vyjadrený súhlas žalobcu povolil žalovanému
zaplatiť uloženú povinnosť v primeraných splátkach.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechuvoveciavčastikonaniazastaveniakonaniapodľaprocesnéhozavineniazastaveniakonania.V
predmetnom konaní súd žalobný návrh v celom rozsahu vyhovel a k zastaveniu konania došlo z dôvodu

vykonania úhrady zo strany žalovaného po začatí konania, a preto žalobcovi ako strane úspešnej v
spore vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

18.Napojednávanídňa22.10.2018súduznesenímkonanievčastiovydaniebezdôvodnéhoobohatenia

vovýške3.729,13Eurvylúčilnasamostatnékonanievsúladesustanovením§147ods.4C.s.p.,pretože
neboli splnené podmienky na spojenie vecí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje okrem výroku II., proti ktorému nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 v spojení

s § 356 písm. a) C.s.p.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacínávrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.