Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Csp/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210009
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417210009.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Kruk Česká

a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 50003, Hradec Králové, IČO:
24785199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Ul. Jilemnického č. 4012/30, Martin,
proti žalovanému: G. O. , D.. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XXX o žalobe na zaplatenie sumy 586,07 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konania čiastočne z a s t a v u j e, čo do zaplatenia sumy 978,39 € spolu s 5% úrokom z omeškania
ročne odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 827,20 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne odo
dňa 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi plné právo na náhradu trov konania .

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.805,59 € spolu s príslušenstvom z
titulu nesplateného úveru zo dňa 07.11.2012 s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu (Provident
Financial s.r.o. Bratislava) uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
poskytol žalovanému úver vo výške 1.950,- € a žalovaný sa zaviazal tento úver splácať v týždenných

splátkach po dobu 100 týždňov vo výške 29,31 € s tým, že posledná splátka je vo výške 29,27 € a prvá
splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal
uhradiť poplatok vo výške 517,43 €. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel žalovaný v identický deň i zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, ktorá zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na
to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident, a to na
žalovaným určenom mieste a zaviazal sa uhradiť sumu vo fixnej výške 195,70 €. Celkovo podľa žalobcu
mal žalovaný uhradiť sumu 1.160,25 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo

s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu a
postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016.

2/. Žalovanému súd doručoval žalobu spolu s uznesením v zmysle § 167 ods. 2 C.s.p. na pobytu
evidovanú v registri obyvateľov SR, kde zásielky nepreberal a preto postupom v zmysle § 116 ods. 2
C.s.p. súd žalobu pre žalovaného doručil oznámením dňa 23.02.2018. žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3/. Žalobca ešte pred prvým pojednávaním podaním zo dňa 13.04.2018 žalobu čiastočne vzal späť v
rozsahu 978,39 € s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia a
konanie v tejto časti žiadal zastaviť. S odkazom na ustanovenie § 145 ods. 2 C. s. p. súd preto konanie
v tejto časti zastavil.4/. Súd určil vo veci termín pojednávania na deň 28.08.2018 na ktorý strany sporu riadnym spôsobom

predvolal. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Žalovaný
napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie (25.07.2018) sa pojednávania nezúčastnil a
ani neospravedlnil svoju neúčasť. Za použitia § 180 C. s. p. súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti
strán sporu

5/. Z dokazovania, ktoré súd realizoval oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako boli stranami sporu
predložené a to so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.11.2012, Zmluvou o zabezpečení
splátok úveru zo dňa 07.11.2012, predžalobnou výzvou, Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o
postúpení pohľadávky, štandartnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere ako aj ostatnými
listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6/. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) uzatvoril so žalovaným dňa
07.11.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 1.950,- € pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 21,50 % ročne a RPMN za úver vo výške 57,17
%. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť predstavovala sumu 2.930,96 €. Žalovaný sa
zaviazal zaplatiť dlžnú sumu v 100 týždenných splátkach po 29,31 €, s tým, že výška poslednej splátky

je 29,27 €. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na siedmy deň 100 týždňa po dni uzavretia zmluvy.
V deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola medzi zmluvnými stranami súčasne uzatvorená
aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému
za odmenu poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru v mieste trvalého pobytu alebo na inom mieste určenom vzájomnou dohodou

strán a žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť odmenu 1.160,25 € v 99 pravidelných
splátkach. Podľa žalobcu ku dňu podania žaloby žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru sumu 641,27
€ (výpis splátok čl. 15 spisu).

7/. Súd vec právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 2 písm. a), b), d), g), i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmäpoistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v
čase účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať

spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za
takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných
prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel
by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné
podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa

zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách v čase účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v

zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

8/. Dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa
07.11.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z predmetnej zmluvy je zrejmé, že právny

predchodca žalobcu v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ, ktorý poskytuje úvery ako
právnická osoba bližšie neurčenému počtu spotrebiteľov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, keďže nekonal v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania. Z uvedeného dôvodu súd podrobil danú zmluvu prieskumu v súlade
so zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti, ktoré
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať.
Konečná splatnosť úveru bola dojednaná len uvedením počtu splátok (100 týždenných splátok) s tým,
že konečná splatnosť bola dojednaná na siedmy deň 100 týždňa, čo nie je pre spotrebiteľa podľa
názoru súdu dostatočný údaj o splatnosti úveru. Právna úprava pritom vyžaduje uvedenie presného

dátumu konečnej splatnosti úveru (t. j. deň, mesiac, rok), preto uvedenie počtu splátok (na základe
ktorých si má potom samotný spotrebiteľ vypočítať konečnú splatnosť úveru) ako údaj o konečnej
splatnosti úveru nepostačuje. Tento údaj musí byť v zmluve uvedený konkrétnym dátumom a musí
byť obsahom zmluvy samotnej. A nakoniec, pokiaľ ide o údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
zmluva neobsahovala všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, tak

ako to predpokladá vyššie citovaný zákon v § 9 ods. 2 písm. j). Vo výške RPMN neboli zohľadnené
všetky náklady spotrebiteľa v súlade s § 2 písm. g) a i) citovaného zákona, keďže pod pojmom celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Žalovanému v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom bol účtovaný aj

poplatok za „domáci servis“ v súlade so zmluvou o zabezpečení splátok úveru, aj tento poplatok mal
byť zohľadnený vo výške RPMN, keďže evidentne ide o ďalší náklad, ktorý musel žalovaný v súvislosti
s čerpaním spotrebiteľského úveru znášať. Výška RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nezohľadňovala tento náklad, bola uvedená nesprávne v nižšej výške, čo je jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov je poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d)
bezúročná a bez poplatkov.9/. I keď žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu 978,39 € s príslušenstvom, zaplatenia tejto
sumy sa domáhal s odkazom na uzatvorenú zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Takúto zmluvu o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 07.11.2012 súd považuje za neplatný právny úkon, keďže tento

úkon bol uzatvorený v rozpore s § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách. Z predmetnej zmluvy je evidentné, že je naviazaná na samotnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou právny predchodca
žalobcu žalovanému k úveru síce „pribalil niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru
a takouto praktikou poskytovania akéhosi balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy

len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Žalobcom bolo žalovanému danou zmluvou zo strany
právneho predchodcu žalobcu poskytované to, čo vyplýva zo zákona, resp. je samozrejmým v súvislosti
so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní na mieste
určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v
mieste bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil

za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Podľa názoru súdu už len tieto okolnosti svedčia o tom,
že účelom zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo prekrytie reálnej odmeny žalobcu ako veriteľa za
poskytnutie úveru. Uvedené skutočnosti sú pritom súdu známe z jeho úradnej činnosti z iných konaní, v
ktorých súd pristúpil k výsluchu samotných obchodných zástupcov, ktorí súdu potvrdili, že poskytovanie
úverov bolo podmienené podpisom zmluvy o zabezpečení splátok úveru..

Súd preto takúto zmluvu vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko odporuje ustanoveniu § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý v čase uzavretia predmetnej
úverovej zmluvy určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi
návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil tento právny úkon za neplatný pre jeho rozpor so zákonom v súlade

s § 39 Občianskeho zákonníka.

10/. S odkazom na vyššie uvedené dôvody súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a
bezpoplatkový a zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú.

11/. Pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.805,59 € spolu s 5% úrokom z omeškania
odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia. Po tom, čo čiastočne takúto žalobu vzal späť v rozsahu nároku
na zaplatenie sumy 978,39 € spolu s 5% úrokom z omeškania odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia
predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 827,20 € spolu s 5% úrokom z omeškania
odo dňa 17.12.2016 do zaplatenia.

Súd žalobe vyhovel z dôvodu, že žalovaný čerpal úver vo výške 1.950,- € a poskytol formou splátok na
jeho úhradu celkovo sumu 641,27 € (výpis splátok a úhrad) a tieto tvrdenia v konaní ani neboli sporné.
Zvyšná časť nesplateného úveru na istine tak predtavuje rozdiel medzi sumou 1.950,- € a poskytnutým
plnením zo strany žalovaného 641,27 €, t. j. sumu 1308,73 €. Žalobca však po čiastočnom späťvzatí
žaloby uplatňoval voči žalovanému len nárok na zaplatenie sumy 827,20 € (sumu nižšiu ako zostatok

nesplatenej istiny úveru) a preto súd žalobe vyhovel.

12/. Odo dňa 17.12.2016 (deň nasledujúci po uplynutí určenej lehoty splatnosti) do zaplatenia priznal
súd žalobcovi právo na zákonné úroky z omeškania s odkazom na ustanovenie § 517 OZ a § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, ktorá v čase omeškania žalovaného s plnením predstavovala 0 %. ( 5+0 % ).

13/. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., v zmysle, ktorého súd prizná strane
náhradu trov v plnom rozsahu pokiaľ mala vo veci úspech. Žalobca v konaní bol úspešný a preto súd

o náhrade trov konania rozhodol týmto spôsobom.

14/. Podľa § 262 ods. 1, 2, C. s. p. o nároku na náhradu trov konania, rozhodne súd aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).