Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210419
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714210419.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ rade T. Z., K. V. J. XX, 2/ rade T. Q., G.. XX.X.XXXX, K. V. J. XX, zast. zákonnou
zástupkyňou T. Z., K. V. J. XX, 3/ rade R. Q., G.. XX.X.XXXX, K. V. J. XX, zast. zákonnou zástupkyňou T.
Z., K. V. J. XX, všetci pr. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Námestie sv. Egídia 93,
Poprad, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, prv. zast.: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Bratislava, Dvořákovo
nábr. 8/A, o zaplatenie 80 000,-- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Nárok navrhovateľov v 1) až 3) rade na náhradu nemajetkovej ujmy je voči odporcovi o p o d s t a t n e n ý.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručením dňa 11.9.2014 sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1) rade sumu 40 .000,- eur, navrhovateľke v 2) rade sumu
20.000,- eur a navrhovateľovi v 3) rade sumu 20.000,- eur spolu s príslušenstvom.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 20.9.2011 došlo medzi obcou Šávoľ a mestom Fiľakovo
k dopravnej nehode zavinenej Q. Z., ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia

EČV: L. XXX K. a ktorý bol poistencom odporcu. Pri dopravnej nehode okrem vodiča Z. zahynul tiež
spolujazdec B. Z., syn navrhovateľky v 1) rade a brat navrhovateľov v 2) a 3) rade. Nakoľko navrhovatelia
boli na osobu B. Z., svojho rodinného príslušníka citovo veľmi naviazaní, jeho úmrtie v dôsledku
dopravnej nehody pociťujú ako ujmu, za ktorú od odporcu ako poistiteľa vozidla, ktorým bola škoda
spôsobená, požadujú náhradu nemajetkovej ujmy. Poukazujú pritom na rozsudok Súdneho dvora ES
zo dňa 24.10.2013 sp. zn. C-22/12.

Odporca z podaním návrhom nesúhlasí a v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že nie je pasívne vecne
legitimovaný pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu poistného vzťahu, pričom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež na rozhodnutia krajských súdov
Banská Bystrica, Trnava, a iných súdov Slovenskej a Českej republiky.
Podľa odporcu povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka (OZ) je osobne
späté s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila, takže
ma výlučne osobný charakter a zaniká smrťou takejto osoby. Podľa odporcu v prípade smrti nie je na

strane povinnej osoby možný prechod práv, resp. povinností na iný subjekt. Povinnou osobou je vodič
motorového vozidla. Povinnosť poskytnúť plnenie v súvislosti s ochranou osobnosti v zmysle § 13 OZ
môže prejsť na ďalšiu osobu - poisťovňu - výlučne na základe zákona alebo riadneho, zrozumiteľného
a slobodného právneho úkonu.Podľa odporcu poisťovňa vystupuje iba ako účastník poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a do osobnostných práv navrhovateľov žiadnym spôsobom
nezasiahla. Poukázal na skutočnosť, že § 4 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (PZP), nemôže a nedáva zodpovednosť odporcu za uplatnený nárok, ktorý je nesprávne
kvalifikovaný ako škoda na zdraví v širšom ponímaní.
Smernice ES, ktoré sa zaoberajú zodpovednosťou za škodu nedopadajú na poistenie nárokov
vzniknutých z iného titulu než je zodpovednosť za škodu a pokiaľ stanovujú povinnosť odškodniť ujmu

na zdraví a nie nároky priznávané z iného titulu. Smernice nestanovujú spôsob a rozsah nárokov, ktoré
má členský štát špecifikovať pre účel rozsahu náhrady škody a teda nepopierajú právo členského štátu
nároku z titulu zodpovednosti za škodu vrátane škody na zdraví. Je na členskom štáte akými princípmi
sa odškodnenie zásahu do zdravia človeka riadi, pričom poukázal na ust. § 444 až 449 OZ.
Nedostatočnú aproximáciu nemá poisťovňa dôvod namietať a pokiaľ zákon o PZP vo svojom obsahu
nevymenúva konkrétne aké nároky PZP kryje, má človek možnosť obrátiť sa na súd z návrhom

na náhradu škody od štátu, ktorý nekorektne transponoval smernicu. Súčasne vzniesol námietku
premlčania s tým, že k vzniku nemajetkovej ujmy došlo dňa 20.9.2011 a návrh vo veci samej bol podaný
dňa 11.9.2014.

Rozsudkom zo dňa 31.10.2014 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na náhradu

nemajetkovej ujmy. Po odvolaní podanom odporcom Krajský súd v Prešove rozsudok súdu I. stupňa
uznesením zo dňa 30.3.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu
bolo potrebné určiť rozhodné právo, nakoľko z rozsudku súdu I. stupňa odvolací súd nezistil miesto
dopravnej nehody, a ďalej doplniť, akými úvahami sa súd pri hodnotení vykonaných dôkazov riadil.

Po vrátení veci súd opätovne vykonal listinné dôkazy predložené účastníkmi prečítaním a súčasne
konštatuje, že k dopravnej nehode došlo podľa uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v
Lučenci, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality, medzi obcou Šávoľ a mestom
Fiľakovo, teda na území Slovenskej republiky a na prejednávanú vec sa tak vzťahuje slovenský právny
poriadok. Taktiež navrhovatelia súd slovenskými občanmi, s trvalým pobytom na Slovensku.

Súd po vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil
tento skutkový stav:

Navrhovatelia sa voči odporcovi domáhajú vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží odporcovi povinnosť

zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade sumu 40 000,-- eur, navrhovateľke v 2/ rade sumu 20 000,-- eur
a navrhovateľovi v 3/ rade sumu 20 000,-- eur spolu s príslušenstvom, pričom titulom pre uloženie
povinnosti je náhrada nemajetkovej ujmy za smrť rodinného príslušníka navrhovateľov voči odporcovi
ako poistiteľovi vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Navrhovatelia prostredníctvom právneho
zástupcu poukázali na skutočnosť, že dňa 20.9.2011 došlo k dopravnej nehode zavinenej Q. Z., ktorý

bol vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia EČV: L. XXX K. a ktorý bol poistencom odporcu.
Pri dopravnej nehode okrem vodiča Z. zahynul tiež spolujazdec B. Z., syn navrhovateľky v 1/ rade a
brat navrhovateľov v 2/ a 3/ rade. V dôsledku úmrtia vodiča vozidla Q. Z. trestné stíhanie vo veci bolo
zastavené.
Nakoľko navrhovatelia boli na osobu B. Z., svojho rodinného príslušníka citovo veľmi naviazaní, jeho

úmrtie v dôsledku dopravnej nehody pociťujú ako ujmu.
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov na podanom návrhu trval, žiadal, aby mu súd vyhovel.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 20.9.2011 zomrel syn navrhovateľky v 1) rade a brat navrhovateľov v 2) a
3) rade B. Z., G.. XX.X.XXXX, čím došlo k nezvratnému zásahu do osobnostných práv navrhovateľov.
B. Z. zomrel vo veku 19 rokov, v dôsledku toho došlo k veľmi vážnemu zásahu do osobnostných práv

navrhovateľov, ktorí boli rodinní príslušníci nebohého. Žil s navrhovateľmi pred smrťou v spoločnej
domácnosti a boli jeho najbližší príbuzní. K pasívnej legitimácii odporcu poukázal na eurokonformný
výklad, otázky náhrada škody, náhrady nápravy s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného
poistenia z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný
prevádzkou motorových vozidiel.

Navrhovateľka v 1) rade v rámci účastníckeho výsluchu na podanom návrhu trvala a uviedla, že vozidlo
šoféroval Q. Z., ktorý pri nehode zahynul. Pred nehodou žil B. s navrhovateľmi a bývalým druhom
navrhovateľky v 1) rade v jednej domácnosti. Nastúpil do posledného ročníka školy, mal maturovať.Navrhovateľka ďalej uvádzala, že nebohý ju stále vypočul, pomáhal jej, kde chcela, tak ju vzal, bol
jej oporou. Keď potrebovala, vedel ju objať alebo sedeli a rozprávali sa. Veľmi dobrý vzťah mal tiež s
mladšími deťmi. Hrali sa spolu a pomáhal im s učením. O nehode sa dozvedela ráno o 7.00 hod. od

policajtov. Pýtali sa jej či pozná B. Z. a keď povedala, že áno, tak povedali, že je v márnici. Kričala,
nevedela čo sa s ňou deje. Potvrdila, že úmrtie syna na ňu vplývalo veľmi negatívne a keby nemala
ešte mladšie deti, pravdepodobne by si siahla na život. Nebohý B. navrhovateľom veľmi chýba, neprejde
deň, aby na neho nemysleli. Chýba aj v domácnosti, pomáhal v záhrade aj okolo domu. Chystal drevo,
kosil, pomáhal vo všetkom.

Vzhľadom na nízky vek navrhovateľov v 2) a 3) rade súd účastnícky výsluch týchto nevykonal.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasí a má za to, že nároky navrhovateľov nie sú oprávnené a
zanikli. Poukazuje pritom na ustanovenie § 11 a 13 OZ a s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR (R 128/2014) má za to, že navrhovateľom vznikol nárok voči škodcovi - poistencovi odporcu,

avšak v zmysle súčasného znenia § 4 ods. 2 Zákona o PZP majú poškodení právo požadovať náhradu
nárokov za škodcu. Vzhľadom na skutočnosť, že vinník dopravnej nehody - škodca pri dopravnej nehode
zahynul, zanikla tak povinnosť odporcu ako poisťovateľa za svojho poistenca poistné nároky plniť. Ďalej
má odporca za to, že povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je spätá s osobou, ktorá sa
dopustila neoprávneného zásahu do osobnostných práv, takže má osobný charakter a smrťou takejto

osoby zaniká. Z uvedených tvrdení odporca konštatoval, že síce by bol povinný za svojho poistenca
nárokyvyplývajúcezexistujúcehopoisteniaplniť,akbytátopovinnosťexistovalaajusamotnéhoškodcu,
avšak túto povinnosť škodca mal len počas života a jeho úmrtím došlo k zániku nárokov poškodených
a k zániku povinnosti odporcu plniť.

Pokiaľ by sa súd s takouto argumentáciou nestotožnil, odporca namietal, že výklad právneho predpisu
je oprávnený podať len národný súd, ktorý musí vychádzať z platného právneho stavu zakotveného v
OZ a Zákone o PZP a Európsky súdny dvor (ESD) podáva výklad len práva únie, avšak nemôže podať
ani nepodal výklad vnútroštátnych predpisov. Poukázal tiež na to, že ESD k čl. 3 ods. 1 prvej smernice,
čl. 1 ods. 1 a 2 druhej smernice a čl. 1 prvý odsek tretej smernice uviedol, že sa majú vykladať v tom

zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. ESD teda nestanovil pasívnu legitimáciu poisťovateľa podľa Zákona
o PZP. Poukázal na existujúcu právnu úpravu § 4 ods. 2 Zákona o PZP a úpravu náhrady škody a

nemajetkovej ujmy v OZ. Podľa odporcu škoda a nemateriálna ujma sú samostatné pojmy a samostatné
inštitúty s vlastným právnym režimom.
Poukázal na skutočnosť, že Slovenská republika v konaní vedenom na ESD pod č.k. C-22/2014 ako
aj v konaní C-22/12 konštatovala, že slovenská právna úprava rozlišuje medzi právom na ochranu
osobnosti a právom na náhradu škody a v platnej slovenskej úprave možno náhradu nemajetkovej

ujmy za zásah do osobnostných práv uplatňovať len mimo rámca inštitútu zodpovednosti za škodu.
Ďalej konštatovala, že slovenská vnútroštátna úprava nemá ustanovenie, ktoré by priznávalo náhradu
nemajetkovej ujmy pozostalým po obeti dopravnej nehody v dôsledku zásahu do ich osobnostných práv
z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Odporca poukázal
na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zverejnené pod č. R 127/2014, z ktorého vyplýva

taktiež odlišnosť pojmu náhrada škody a pojmu právo na ochranu osobnosti. S prihliadnutím na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 137/07 je potrebné aplikovať pri zodpovednosti neupravenej
samostatným predpisom všeobecnú úpravu OZ a podľa odporcu by bolo možné nemajetkovú ujmu
v peniazoch uhrádzať podľa § 442 ods. 1 OZ. S prihliadnutím na konštatované tak odporca zastáva
stanovisko, že na základe platnej úpravy sa poistné krytie nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy

pozostalým, čo nemožno vykladať na ťarchu odporcu.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a

kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.

Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní
nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať
povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho

občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti

poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo
na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne
postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom
má taká osoba trvalý pobyt.

Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 15 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie

nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že dňa 20.9.2011 došlo k dopravnej nehode
zavinenej Q. Z., ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia EČV: L. XXX K. a ktorý
bol poistencom odporcu. Pri dopravnej nehode okrem vodiča Z. zahynul tiež spolujazdec B. Z., syn
navrhovateľkyv1/radeabratnavrhovateľovv2/a3/rade.VdôsledkuúmrtiavodičavozidlaQ.Z.trestné
stíhanie vo veci bolo zastavené. Existenciu poistného vzťahu v čase nehody odporca nenamietal.

Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje
tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13 OZ.
Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná úprava

vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté
(môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila (môžu ňou byť aj
právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba
medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti
vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.

Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je teda subjektívne spätá s tým, kto sa zásahu do
týchtoprávinéhodopustil.Jednásapretoovýlučneosobnúpovinnosťtohtosubjektu,ktoráneprechádza
na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by umožňovalo prípadný prechod
tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho vzťahu povinnú. Z uvedených úvah
teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv,

je v zmysle § 11 a nasl. OZ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah
do osobnostných práv spôsobil.
V posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv navrhovateľov (do ich práva na
súkromný a rodinný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil poistenec odporcu. Je
nepochybné, že odporca, ako poisťovňa, ktorá bola len účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných
práv navrhovateľov. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ, tak nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napokon navrhovatelia to ani netvrdili).

Zostáva teda posúdiť, či výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 318/2001 Z.z., na ktorom odporca

založil svoj právny názor, že nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy aj s ohľadom na úmrtie svojho
poistenca pasívne vecne legitimovaný, (nie)je správny.

Z ustanovenia § 1 ods. 1 zák. č. 318/2001 Z.z. vyplýva, že jeho predmetom je upraviť povinné
zmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Taktourčenému

predmetu korešponduje aj vymedzenie, na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje (vzťahuje sa na
každého, kto zodpovedá za škodu) a vymedzenie rozsahu poistného krytia.

Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona podáva
taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho,

čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod písmenom c/, plne v zhode s právnou úpravou
spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku (§ 442 a nasl. OZ). Poistený má v zmysle
tohto zákonného ustanovenia jeho písmena a/ z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladovpri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
Naproti tomu, pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných práv je upravený v
Prvej časti OZ v ustanovení § 13 ods. 2 OZ ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných

práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné
právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť
(dá sa len predpokladať), výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať.

Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ustanovení § 2, v ktorom vymedzuje

pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky
zákonník (čo treba rozumieť pod pojmom škoda nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel). V občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava spôsobu
a rozsahu náhrady (§ 442 a nasl. OZ), ktorá okrem iného vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví a
usmrtení odškodňuje. Pokiaľ ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje

bolesť poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ). Pri strate života sa výživou
oprávneným osobám priznáva pozostalostná úrazová renta (§ 448 OZ) a uhrádzajú sa náklady spojené
s pohrebom, prípade s liečením (§ 449 ods. 1 a 2 OZ). Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. pojem škody
nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, niet dôvodu
takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v § 4 ods. 2 písm. a/

citovaného zákona. Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného
poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je
aj rodinný život.
Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv
usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11

a nasl. OZ.

Sporným v konaní ostalo právne posúdenie či úmrtím poistenca odporcu došlo k zániku nároku
navrhovateľov. Podľa odporcu, uplatnené nároky navrhovateľov sú nárokmi, ktoré vznikli výlučne voči
škodcovi - vodičovi Q. Z., a ktoré jeho smrťou zanikli.

V tomto smere má súd za to, že poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu jednotlivcov, rodín,
spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno-technických
rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od poistených. Z týchto rezerv
sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia. Na základe dohody a za poplatok poisťovňa

na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane poistná udalosť,
poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú poistnú sumu, v prípade poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené poškodeným
pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh poistenia
je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ust. § 3 ods. 1

zákona č. 381/2001 Z.z. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho nie je
ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať.

Pokiaľ odporca argumentuje tým, že nárok navrhovateľov uplatnený v zmysle ust. § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. zanikol smrťou škodu

- poistenca odporcu, v tomto smere má súd za to, že takýto výklad nie je správny a odporuje princípom
spravodlivosti. Súd je toho názoru, že i pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné
vykladať tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo
v súvislosti s prevádzkou vozidla.

V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2014, z ktorého
vyplýva, že: „... ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na svoju doterajšiu judikatúru,
v ktorej už uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z
hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale

predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa

tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí
aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).“ Z uvedeného je

zrejmé,žepriposudzovanívecijenepochybnepotrebnéinterpretovaťprávnunormuvsúladesprincípmi
spravodlivosti.

Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochranu ľudských práv a slobôd,
Občianskeho zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy
ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo

na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je
rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného

zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-642/
OEK-LC-2011.

Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť B. Z., syna navrhovateľky v 1) rade a brata navrhovateľov v
2) a 3) rade, spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života navrhovateľov a žiadna z morálnych
foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Smrťou syna a brata navrhovatelia
stratili sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohým B. Z.. Nebohý žil s navrhovateľmi

v spoločnej domácnosti, zabezpečoval potreby domácnosti a východu maloletých navrhovateľov v 2)
a 3) rade. Pomáhal v domácnosti, mal navrhovateľom byť oporou. Z nečakanej smrti syna najmä
navrhovateľka v 1) rade prežívala a dodnes prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva. Smútok sa
prejavil negatívne po smrti syna i na zdravotnom stave navrhovateľky v 1) rade. Od smrti syna
majú navrhovatelia ochudobnenú sféru vzťahu s nebohým ako najbližším rodinným príslušníkom.

Stratili možnosť prejavovať mu lásku, priazeň a dostávať oporu, porozumenie. Protiprávnym konaním
poistenca odporcu u navrhovateľov došlo k nenávratnej deštrukcii väzieb súkromného života. Následky
zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na
primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobcov. Intenzitu zásahu do práv navrhovateľov zvyšuje
skutočnosť, že navrhovatelia s nebohým B. Z. žili v spoločnej domácnosti, nízky vek nebohého

a skutočnosť, že jeho úmrtie s ohľadom na dobrý zdravotný stav bolo nečakané. Ujma vzniknutá
navrhovateľom je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú,
náhrada nemajetkovej ujmy môže u navrhovateľov prispieť k zmiereniu stavu. Je prejavom slušnosti a
spravodlivosti, nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

Protiprávne konanie a príčinná súvislosť zásahu do práv a oprávnených záujmov navrhovateľov vyplýva
zovzťahuodporcuakopoistiteľaajehopoistencaQ.Z.,vodičavozidla,ktorýdopravnúnehoduzapríčinil.
Vo vzťahu k odporcovi, aplikujúc citovanú právnu úpravu Európskej únie a slovenskú právnu úpravu, je
súdnázoru,žeodporcajepasívnelegitimovanýmúčastníkomkonania.Skutočnosť,ževodičQ.Z.včase
dopravnej nehody mal s odporcom uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nebola sporná.

Vzhľadomnauvedenétaksúdopätovnepoukazujenaskutočnosť,žepodstatoupoisteniajeekonomická
ochrana jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Na základe dohody a za poplatok
poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. Odporca nepredložil dôkaz o tom,

že by mal s Q. Z. zúžený či obmedzený rozsah poistenia.Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keď odporca namietal jednak základ uplatneného právneho
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj jej výšku, súd z dôvodu hospodárnosti konania v súlade
s ust. § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku najskôr rozhodol len o základe uplatneného nároku.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.