Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230071
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7114230071.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v
Parížskom registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúci na území Slovenskej
republiky prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.Marek
Czompoly s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: L.U. G.,
U..XX.X.XXXX, F. R. H. L., K. XX, v konaní o zaplatenie 234,37 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 234,37

EUR od 1.3.2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, pôvodne spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7,
IČO: 35 787 783 sa žalobou zo dňa 8.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
234,37 EUR spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 217,19 EUR od
5.11.2013 až do zaplatenia, ako aj úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 234,37 EUR
od 1.3.2014 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že dňa 30.1.2011 so žalovanou uzavrel zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení neskorších právnych predpisov, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo
výške 438,90 EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu. Žalovaná sa zaviazala splácať
poskytnutý úver riadne a včas formou 36 mesačných splátok vo výške 17,65 EUR, so splatnosťou prvej
splátky 15.2.2011. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas. Žalobcovi

vrátila len časť dlžnej sumy vo výške 510,93 EUR. V súlade so zmluvnými dojednaniami preto žalobca
navrhovateľ zmluvu dňa 11.11.2013 vypovedal. Účinnosťou výpovede, dňa 28.2.2014, sa dlh žalovanej
z úveru stal splatným v celom rozsahu.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24C 39/2015-64 zo dňa 25.10.2016 tak, že žalovanú zaviazal

zaplatiť žalobcovi sumu 234,37 EUR spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo
sumy 217,19 EUR od 5.11.2013 až do zaplatenia, ako aj úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 234,37 EUR od 1.3.2014 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu
zamietol.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá,
t.j. v časti nepriznanej výšky úrokov z omeškania.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.9 Co 166/2017-89 zo dňa 27.2.2018 rozsudok v napadnutej
zamietavej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudok bol zrušený z dôvodu, že počas konania spoločnosť žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s.)
zanikla výmazom z obchodného registra, pričom právne nástupníctvo svedčí spoločnosti BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť o
pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu a opätovne vec prejednať a rozhodnúť v rozsahu,
v ktorom bol rozsudok zrušený.

7. Uznesením č.k.24 C 39/2015 zo dňa 17.4.2018 súd rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s právnym
nástupcom žalobcu.

8. Podľa ust. § 297 písm.b)zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 EUR.

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s cit.ust. § 297 písm.b) CSP a
dokazovanie vykonal oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

10. Prvý rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť v časti o zaplatenie sumy 234,37 EUR spolu
s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 217,19 EUR od 5.11.2013 až do

zaplatenia. Po zrušení rozsudku ostal predmetom tohto konania nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškania.

11. Ako už súd uviedol v prvom rozsudku, súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu
a žalovaná uzavreli dňa 30.1.2011 zmluvu o úvere. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-

právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah
totiž spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle tohto zákona. Zároveň súd nemal pochybnosti o
tom, že veriteľom v danom vzťahu je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania (žalobca)) a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (žalovaná).

12. Vychádzajúc z listinných dokladov, ktoré boli v konaní oboznámené (výpis z úverového účtu -
dokumentácia histórie financovania a splácania úveru a potvrdenie o odfinancovaní úveru) mal súd za
preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver v dohodnutej výške 438,90 EUR, pričom žalovaná si

svoje povinnosti v zmysle zmluvy riadne nesplnila, pretože dňa 15.4.2013 vykonala poslednú úhradu,
napriek tomu, že jej ostávalo zaplatiť ešte 9 splátok do konečnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného
súd konštatoval, že žalobca oprávnene využil svoje právo ukončiť zmluvný vzťah v zmysle ust. §
565 Občianskeho zákonníka, v spojení s článkom III Všeobecných obchodných podmienok, pretože
žalovaná bola v čase dania výpovede (11.11.2013) v omeškaní so zaplatením splátky viac ako tri

mesiace. Výška uplatneného nároku nebola v konaní sporná, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 234,37 EUR, ktorá pozostáva z dlhu na úverovej istine vo výške 217,19 EUR a z dlhu na úrokoch
vo výške 17,18 EUR. Podľa bodu 4.4. časti 3. Úverovej zmluvy, nesplatená istina úveru je až do dňa
jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve. Súd preto zaviazal
žalovanú aj na zaplatenie úrokov z nesplatenej istiny 217,19 EUR vo výške 23,40 % ročne.

13. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.15. Podľa ustanovenia § 3 cit. nariadenia, v znení účinnom k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Pri omeškaní so splnením dlhu má veriteľ v zmysle vyššie cit.ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho
zákonníka právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so zročnosťou dlhu.
Splatnosť dlhu v danom prípade nastala ku dňu 31.1.2014. Podľa článku III Všeobecných obchodných

podmienok totiž odstúpenie od zmluvy nadobúda účinnosť posledným dňom kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo druhej zmluvnej strane doručené odstúpenie od zmluvy.
Odstúpenie bolo žalovanej doručené v mesiaci december 2013. Prvým dňom omeškania je teda deň,
nasledujúci po splatnosti úveru, t.j. 1.2.2014. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od 1.3.2014, súd
preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy 234,37
EUR od 1.3.2014 až do zaplatenia.

17. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 10c v spojení s § 3 ods.1 nar.vlády SR
č.87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že záväzkový
vzťah zo zmluvy o úvere vznikol dňa 30.1.2011, teda ešte pred 1.februárom 2013, preto sa výška úrokov
z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
sumy 109,21 EUR bola vo výške 0,25 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,25
% ročne. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, súd
žalobe aj v tejto časti vyhovel.

18. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

20. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).