Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618203122
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618203122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanej U. N., nar. XX. X. XXXX, s trvalým
pobytom O. F.R. XXX/XX, U. C., o zaplatenie 179,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba zo 7. 11. 2018 sa zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 7. 11. 2018 doručenou na tunajší súd 8. 11. 2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 179,76 eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo
sumy 179,76 eur od 8. 11. 2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
179,76 eur od 8. 11. 2018 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými
a právnymi tvrdeniami. Žalovaná žiadosťou z 28. 7. 2016 požiadala právneho predchodcu žalobcu
v tom čase podnikajúceho pod obchodným menom Sberbank Slovensko, IČO: 17321123 (ktorý bol
zlúčený so žalobcom 1. 8. 2017) o uzatvorenie rámcovej zmluvy o bežnom účte s programom služieb
môjÚČETactive1. Na základe prijatia uvedenej žiadosti došlo 28. 7. 2016 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy

o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive1. V zmluve sa právny predchodca žalobcu zaviazal
zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet IBAN č. Z. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a poskytovať
mu služby súvisiace s vedením tohto účtu (zúčtovanie hotovostných a bezhotovostných úhrad a inkás,
elektronické bankovníctvo a vydanie a vedenie debetnej platobnej karty) spolu s možnosťou poskytnutia
úverového rámca formou povoleného prečerpania, ktorú však žalovaný nevyužil. Žalovaná istina 179,76
eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na tomto
účte. Suma kreditných obratov predstavovala 18.485,12 eur a suma debetných obratov predstavovala

18.664,88 eur, pričom táto suma debetných obratov zahŕňala aj poplatky za vedenie účtu vo výške 99,82
eur, poplatok za transakcie vo výške 1,20 eur a poplatky na poistenie schopnosti splácať úver vo výške
72 eur.

2. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadrila.

3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovanej možno
konštatovať, že skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na
prejednanie tohto sporu nenariaďoval pojednávanie. Dňa 7. 2. 2019 súd podľa § 219 ods. 3 CSP oznámilčas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu.
Rozsudok bol na tunajšom súde verejne vyhlásený 21. 2. 2019.

4. Súd na zistenie relevantného skutkového stavu vykonal všetky dôkazy navrhnuté a pripojené
žalobcom (žalovaná žiadne dôkazy vykonať nenavrhovala.)

5. Z rámcovej zmluvy o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 a zmluvy o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania uzatvorenej 28. 7. 2016 medzi právnym predchodcom žalobcu

- Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17321123 a žalovanou súd zistil, že
právny predchodca žalobcu sa zaviazal otvoriť a viesť pre žalovanú bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
s programom služieb môjÚČETactive2 a poskytovať za odplatu platobné a bankové služby podľa tejto
zmluvy. V rámci tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu tiež zaviazal, že po splnení podmienok
uvedených v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach poskytne žalovanej spotrebiteľský
úver formou povoleného prečerpania na jej bežnom účte až do výšky schváleného úverového rámca.

Žalovaná sa zaviazala, že peňažné prostriedky čerpané z tohto úverového rámca (ako aj z prekročenia)
vráti právnemu predchodcovi žalobcu spolu s príslušenstvom. V podmienkach povoleného prečerpania
je uvedené, že ide o bezúčelový spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania s možnosťou
prekročenia na bežnom účte s priebežným čerpaním a splácaním, pričom maximálny úverový rámec
predstavuje 5.000 eur. Presnú výšku schváleného úverového rámca a možnosti čerpania mal právny

predchodca žalobcu oznámiť žalovanej písomne. Úver sa mal čerpať priebežne a opakovane, vždy
do výšky disponibilného zostatku úverového rámca. Konečný deň splatnosti bol v zmluve dojednaný
na požiadanie právneho predchodcu žalobcu (okrem prípadov daných ukončením zmluvného vzťahu z
iniciatívy spotrebiteľa.) V zmluve si tiež dohodli úrokovú sadzbu pre povolené prečerpanie, ktorá mala
byť variabilná a v čase uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní bola určená vo výške 17,90 %

ročne s mesačnou splatnosťou úrokov a oprávnením banky jednostranne meniť výšku tejto úrokovej
sadzby. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu pri prekročení, táto bola tak isto určená ako variabilná s tým, že pre
čas uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní bola určená v sadzbe úroku určeného pre povolené
prečerpanie + 5 % ročne, pričom aj túto úrokovú sadzbu bol právny predchodca žalobcu oprávnený
jednostranne meniť. Pokiaľ ide o poplatky, v zmluve boli vyslovene upravený iba poplatok za upomienky

vo výške 12,50 eur, poplatok za vypracovanie dodatku pri zmene zmluvných podmienok, a to pri zmene
výšky úveru vo výške 1 % rozdielu medzi novou a pôvodnou výškou úveru, minimálne však 35 eur, a
pri iných zmenách na žiadosť klienta vo výške 55 eur, ďalej poplatok za vypracovanie zmluvy o prevzatí
záväzku vo výške 35 eur a poplatok za vystavenie potvrdenia na základe žiadosti klienta vo výške 15
eur. V zmluve bolo tiež uvedené, že za program služieb bude žalovaná platiť mesačný poplatok vo výške

podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov.

6. Z výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX za obdobie od 28. 7. 2016 až do 31. 1. 2018 (na čl. l. 45 - 54 spisu)
vyplynulo, že celková suma kreditných operácií na tomto účte predstavovala 18.458,12 eur a celková
suma debetných operácií na tomto účtu predstavovala 18.664,88 eur. V rámci týchto debetných operácií

predstavovali na ťarchu účtu účtované poplatky sumu 173,02 eur (poplatky za vedenie účtu = 99,82 eur
- 8 poplatkov po 4,99 eur a 9 poplatkov po 5,99 eur, poplatok za transakcie = 1,20 eur a poplatky na
poistenie schopnosti splácania úveru vo výške 72 eur - 12 poplatkov po 6 eur). Z prvého výpisu z účtu
(vystavenému k 31. 7. 2016) súd zistil, že 28. 7. 2016 bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 6.000 eur.

7. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy z 28. 7. 2016, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.11. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve

alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

12. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy z 28. 7. 2016, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona
sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie prekročením
automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec

dohodnutého povoleného prečerpania.

18. Podľa § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver formou
povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,§

2 , § 3 ods. 1
písm. a) až d)
a § 3 ods. 3 ,
§ 4 ods. 14 ,
§ 5 až 8 ,

§ 9 ods. 1 ,
, 6 až 8 , § 10 , § 11 , § 12 ods. 2 , § 15 , § 17 , § 20 až 23 a § 25 až 27 .

19. Podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ,
§ 2 , § 9 ods.
6,7 a 8 , §

11 , § 18 , § 20 , § 20a až 20e , § 21 a 23 , 25 až 27 .

20. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy z 28. 7. 2016, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 708 ods. 1 OBZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú

menu bežný účet pre jeho majiteľa.

23. Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.)

24. Rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 a zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania uzatvorená 28. 7. 2016 medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou z hľadiska svojej právnej kvalifikácie predstavuje zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl.
OBZ, pretože právny predchodca žalobcu ako banka sa v nej zaviazala pre žalovanú ako majiteľku účtu

zriadiť od 28. 7. 2016 bežný účet a súčasne predstavuje zmluvu o úvere podľa § 497 OBZ (vzhľadom na
§ 710 OBZ), pretože v zmluve bolo určené, že právny predchodca žalobcu ako banka vykoná do sumy
5.000 eur príkazy na platby, aj keď spotrebiteľ ako majiteľ účtu nebude mať na to potrebné peňažné
prostriedky na účte. Táto zmluva však predstavuje tiež spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ,
nakoľko bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ,

teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovanou ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda
ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej túto zmluvu môžeme kvalifikovať aj
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch vo forme

povoleného prečerpania podľa § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože išlo o poskytnutie
spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako
právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, žalovanej ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako
fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania, a
spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, a pretože povolené prečerpanie na tomto účte sa malo splatiť na
požiadanie právneho predchodcu žalobcu (konečný deň splatnosti.)

25. Napriek vyjadreniu žalobcu v žalobe, že žalovaná nevyužila možnosť poskytnutia úverového rámca
formoupovolenéhoprečerpanianapredmetnomúčte,zprvéhovýpisuzúčtuvyhotovenéhok31.7.2016
vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanej 28. 7. 2016 poskytol úver vo výške 6.000 eur. Teda
právny predchodca žalobcu nielenže povolil čerpanie úveru žalovanej, ale dokonca v rámci schváleného

úverového rámca prekročil maximálnu výšku úverového rámca pre povolené prečerpanie uvedenú v
zmluve z 28. 7. 2016 vo výške 5.000 eur. Preto v tomto prípade nemožno hovoriť o nepovolenom
prečerpaní - prekročení podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorým je automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa, alebo nad rámec dohodnutého povoleného

prečerpania. Išlo tu totiž o právnym predchodcom žalobcu výslovne schválené (nie len automaticky
prijaté) poskytnutie úveru vo výške 6.000 eur v súlade so zmluvou o povolenom prečerpaní (hoci
schválený úverový rámec o 1.000 eur prevyšoval maximálny úverový rámec podľa zmluvy.)26. Rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 a zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania z 28. 7. 2016 však neobsahuje individuálne dojednanie o výške
poplatkov, ktoré boli účtované v rámci debetných obratov právnym predchodcom žalobcu (poplatky

za vedenie účtu, poplatok za transakcie a poplatky na poistenie schopnosti splácať úver), pretože
(samotná) zmluva z 28. 7. 2016 upravuje výslovne len poplatok za upomienku, poplatok za vypracovanie
dodatku pri zmene zmluvných podmienok, poplatok za vypracovanie zmluvy o prevzatí záväzku a
poplatok za vystavenie potvrdenia na základe žiadosti klienta. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje
dojednanie v zmluve (5.3 - mesačný poplatok za program služieb), resp. sadzobník poplatkov, v

ktorom sú upravené výšky týchto poplatkov (poplatky za vedenie účtu, poplatok za transakciu a
poplatky na poistenie schopnosti splácať úver) totiž nepredstavuje individuálne zmluvné dojednanie vo
výške týchto poplatkov. Sadzobník poplatkov je svojou povahou interným dokumentom žalobcu, ktorý
nenapĺňa charakteristiku vzájomnej dohody zmluvných strán. Ani prípadný odkaz v zmluve na sadzobník
poplatkov (ani za situácie, že majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami
súvisiacimi s danou zmluvou) nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania, a to o to viac, že účtovanie

poplatkov na ťarchu účtu majiteľa bolo zakomponované do formulárovej zmluvy pripravenej žalobcom
ako dodávateľom vopred, s obsahom ktorej sa síce spotrebiteľ vopred mohol oboznámiť, ale nemohol
vopred reálne ovplyvniť jej obsah a musel ju prijať ako celok (§ 53 ods. 2 OZ.) V prípade povoleného
prečerpania síce podľa § 1 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno aplikovať § 9 ods. 9
zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. v) OZ v spojení s § 53 ods. 5

OZ vyplýva, že žalobca ako dodávateľ nemôže požadovať úhradu takých plnení od spotrebiteľa, ktorých
úhrada nebola upravená v zmluve.

27. Ak by aj právny záver súdu, že v danom prípade sa jednalo o povolené prečerpanie nebol správny, a
išlo by tu o nepovolené prečerpanie - prekročenie podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch

(ako to tvrdí žalobca v žalobe), a hoci podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch by tiež nebolo
možné aplikovať ust. § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, aj tu by bolo možné uplatňovať ust. §
53 ods. 4 písm. v) OZ v spojení s § 53 ods. 5 OZ. A preto aj tak by pre neuvedenie účtovaných poplatkov
za vedenie účtu, poplatkov za transakciu a poplatky na poistenie schopnosti splácať úver nebolo možné
žalobcovi priznať.

28. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku vo výške 20 eur, ktorý poplatok bol tiež účtovaný na ťarchu
účtu v rámci debetných obratov, a ktorý poplatok je upravený v zmluve v sadzbe 12,50 eur za každú
upomienku, tak súd nepriznal ani nárok na tento poplatok, a to jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal
existenciu tejto upomienky, a jednak z dôvodu, že zmluvné dojednanie, na základe ktorého sa žalobca

tohto nároku domáhal predstavuje tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ (tzv.
generálna klauzula), ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná, pretože toto zmluvné dojednanie je
síce obsiahnuté priamo v zmluve, a teda žalovaná sa s ním mala možnosť vopred oboznámiť, avšak
podľa § 53 ods. 2 OZ nemohla vopred reálne ovplyvniť obsah tohto dojednania, keďže výška tohto
poplatku bola uvedená na predtlačenom formulári zmluvy predloženom žalovanej na podpis. K záveru o

individuálnej nedojednanosti tohto poplatku pristupuje skutočnosť, že ide o dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, a to
predovšetkým z hľadiska jeho výšky k povahe služby za ktorú sa platí, ako aj z dôvodu ukladania
tohto poplatku len žalovanému (za oneskorenie s plnením svojich povinností), a nie aj žalobcovi, resp.
právnemu predchodcovi žalobcu. Preto žalobca nemal nárok ani na ťarchu účtu zaúčtovaný poplatok

za upomienku vo výške 20 eur.

29. Keďže žalovaná istina vo výške 179,76 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a
kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej a súčasťou debetných obratov na účte žalovanej
boli aj poplatky za vedenie účtu, poplatok za transakcie a poplatky na poistenie schopnosti splácať

úver v celkovej výške 173,02 eur a poplatok za upomienku v celkovej výške 20 eur, na ktoré ako bolo
vyššie uvedené právny predchodca žalobcu nikdy nemal nárok, a keďže táto časť debetných obratov
v úhrne prevyšuje žalovanú istinu 179,76 eur ako rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými
obratmi, súd musel žalobu pre žalovanú istinu podľa § 53 ods. 4 písm. v) OZ zamietnuť ako nedôvodnú.
Vyňatím uvedených debetných obratov z rámca celkových debetných operácií v sume 18.664,88 eur

by k žiadnemu kladnému rozdielu medzi debetnými a kreditnými obratmi na účte žalovanej (žalovanej
istine 179,76 eur) nedošlo.30. Vzhľadom na to, že súd nepriznal žalobcovi sumu 179,76 eur (žalovanú istinu), nepriznal mu ani
nárok na uplatnený zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne zo sumy 179,76 eur od 8. 11. 2018 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 179,76 eur od 8. 11. 2018 do zaplatenia.

31. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak porovnaním žalobou uplatneného nároku a výrokom
rozhodnutia vo veci samej súd dospel k záveru, že plne úspešnou v konaní bola žalovaná, a preto podľa
§ 253 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva (č. l. 76 - úradný záznam), že žalovaná mohla mať

určité výdavky spojené s konaním, súd nerozhodoval spôsobom, že žalovaná nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.