Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011487
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2111011487.10

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a prísediacich PhDr.
Marty Nyulassyovej a Marty Kozáčikovej v trestnej veci proti obžalovanej N. D., nar. XX.XX.XXXX pre
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

N. D. nar. XX.XX.XXXX v F.
trvale bytom: T. nad D., ul. G. č. XXXX/XX
t. č. ÚVTOS Nitra

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby podanej na ňu prokurátorom Krajskej

prokuratúry Trnava zo dňa 08.09.2011 sp. zn. Kv/3/09-57 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

dňa 14.04.2008 v obci Majcichov v rodinnom dome č. 525 sa vyhrážala F. G. tým spôsobom, aby ju

poslúchal a nemiešal jej karty na trestnom súde (Okresný súd Trnava sp. zn. 7T 191/2006) a v prípade,
ak nestiahne svoj návrh na vyhlásenie M. G. za mŕtveho zo dňa 10.03.2008 podaný na Okresnom
súde v Trnave dňa 14.03.2008, vedený pod číslom 20P 58/2008, tak ho predhodí zločineckej skupine
označovanej ako „D.“, čo v F. G. vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, následkom čoho daný
návrh na Okresnom súde v Trnave dňa 14.04.2008 vzal späť a v trestnom konaní (Okresný súd Trnava
sp. zn. 7T 191/2006) vedenom proti obvinenej Dagmar D. a spol. postupoval v súlade s jej záujmami

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal dňa 16.09.2011 na tunajšom súde obžalobu na obvinenú
N. D. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného

zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

- Dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní -Obžalovaná N. D. na hlavnom pojednávaní poprela spáchanie skutku. Uviedla, že poškodeného F.
G. pozná, mali dobré vzťahy, nikdy sa mu nevyhrážala a nevie, z akého dôvodu na ňu podal trestné
oznámenie. Poškodený k nej chodieval na návštevy do Majcichova, niekedy sám, niekedy v sprievode

tretej osoby a udržiavali aj telefonický kontakt. Nikoho zo zločineckej skupiny označovanej ako „D.“
nepozná.

Na návrh prokurátora boli na odstránenie rozporov na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede
obžalovanej z prípravného konania, v ktorých uviedla, že poškodenému pomáhala aj finančne, celkovo

sa mohlo jednať o čiastku okolo 20.000,- Sk, pričom to bola len kamarátska výpomoc. O podaní návrhu
na vyhlásenie M. Matoviča poškodeným na O. súd Trnava nevedela, pretože sa jednalo o jeho súkromnú
vec, ktorú s ňou neriešil. Osobu C. O. stretla raz u svojho obhajcu, ale nikdy s ním nekomunikovala.
Osoby menom D. M. a G. H. pozná ako kamarátov poškodeného, ktorí k nej poškodeného niekedy
doviezli a rovnako sa občas zúčastnili ich rozhovorov.

Obžalovanápoprečítanísvojichvýpovedízprípravnéhokonaniauviedla,žepreodstupčasusiuždetaily
svojich výpovedí nepamätá, ale je možné, že tak vypovedala.

Svedok - poškodený F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná od svojich 10 rokov,
pretože bola známou jeho otca. Po únose jeho otca v roku 2005 sa skontaktoval s obžalovanou, pretože

chcel o otcovi vedieť viac. Obžalovaná mu tvrdila, že jeho otec je nažive, pričom s obžalovanou sa
stretával v Majcichove a udržiavali aj telefonický kontakt. Trestné oznámenie, na základe ktorého bolo
v tejto veci začaté trestného stíhanie, podal v roku 2008 na pokyn C.. C. K., ktorý sa chcel dostať k
majetku jeho otca, za čo je v súčasnosti trestne stíhaný. Skutok sa nestal tak, ako je uvedené v obžalobe,
jeho výpovede z prípravného konania boli vykonané podľa pokynov C.. C. K., pretože mal na sebe

odpočúvacie zariadenie a jeho výpovede boli následne podrobne analyzované. Pred výpoveďami sa mu
vyhrážali, že ak to neurobí, tak ho predhodia skupine označovanej ako „F.“, alebo ho dajú do väzby,
pretože majú väzby na Generálnu prokuratúru SR a politickú stranu SMER. V roku 2008 podal na
OkresnýsúdTrnavadvanávrhynavyhláseniejehootca-M.G.zamŕtveho,jedenvmarci,ktorýnásledne
vzal späť a druhý v novembri. O podaní návrhu v marci 2008 obžalovanej nepovedal, avšak o podaní

tohto návrhu sa dozvedela. V apríli 2008 sa stretol s obžalovanou v G., povedala mu, že jeho otec je
nažive a že má záujem na tom, aby sa najprv vyriešilo trestné konanie vedené na tunajšom súde pod
sp. zn. 7T/191/2006 a až potom riešil túto záležitosť, a preto návrh stiahol. Neprišlo k žiadnemu násiliu
a ani k vyhrážkam tak, ako sú prezentované, obžalovaná rozprávala len zvýšeným hlasom. To, že sa
jednalo o vyhrážky, to mu poradil C.. C. K. a aj trestné oznámenie podal na jeho podnet. Splnomocnenie

pre Veroniku F. podpísal na podnet obžalovanej, pretože sa malo jednať o osobu poverenú jeho otcom.
V ten deň s ním bol u obžalovanej kamarát G. H.. K obžalovanej cítil rešpekt, ale strach z nej nemal.
Na popud C.. C. K. previedol ako opatrovník majetok jeho otca na osobu D. Q., avšak následne bol
podaný protest prokurátora.

Svedkyňa H. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej matka bola s obžalovanou v kamarátskom
vzťahu, chodili spolu na dovolenky, ktoré vybavovala obžalovaná, a preto disponovala jej osobnými
údajmi. O splnomocnení, ktoré jej mal poškodený F. G. udeliť, sa dozvedela až od polície.

Svedkyňa B. G., matka poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že po únose jej bývalého

manžela sa poškodený skontaktoval s obžalovanou. Potom začala obžalovaná kontaktovať aj ju, pretože
poškodený sa zdržiaval na neznámom mieste, vraj z dôvodu, že mal z obžalovanej strach. Viackrát bola
u obžalovanej, ktorá jej ukazovala šanóny s tým, že s poškodeným musí niečo doriešiť a posunúť to jej
bývalému manželovi. Raz jej predložila list, ktorý mal písať jej bývalý manžel, ale písmo nepatrilo jemu.
Obsahom tohto listu boli vyhrážky pre prípad, ak sa poškodený obžalovanej neozve. Mala aj telefonáty,

kde sa jej neznámy muž vyhrážal a rovnako im niekto vyzváňal pri činžiaku. Vie, že poškodený v roku
2007 alebo 2008 podal prvýkrát návrh na vyhlásenie jej bývalého manžela za mŕtveho, avšak tento
musel stiahnuť. Na koho podnet sa tak stalo nevie, mohlo to byť na podnet jej švagrinej K. G. alebo aj z
iného podnetu. Neskôr sa poškodený nakontoval na pána K. a odišiel k nemu do Bratislavy.

Svedkyňa K. G., teta poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený jej nikdy nepovedal,
že by sa mu poškodená vyhrážala. Zakazovala mu k nej chodiť, no poškodený to nerešpektoval.
Navštevoval obžalovanú veľmi často a dokonca bez vedomia svojej matky. S obžalovanou sa spoznala
až po únose jej brata, dovtedy ju nepoznala. Do roku 2005 do roku 2009 spravovala majetok svojho brataa potom sa stal jeho opatrovníkom poškodený. Ten za mesiac spreneveril všetok majetok v prospech
bratislavskej skupiny. Poškodený najprv tvrdil, že peniaze má v banke v Rakúsku, no po vyšetrovaní
polície priznal, že to tak nie je, a že ho táto skupina o majetok obrala. Ona na neho naliehala, aby 5

rokov od zmiznutia jej brata počkal s podaním návrhu na vyhlásenie svojho otca za mŕtveho, a to aj
kvôli rodičom.

Svedok D. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v rokoch 2008 alebo 2009 sa spoznal s poškodeným
cez pána H., ktorý bol po únose svojho otca bezradný. Obžalovanú v tom čase poznal len z počutia.

Obžalovaná telefonovala pánovi H. a niekedy aj jemu, aby poškodeného doviezli k nej do G.. Pri
niektorýchstretnutiachsazúčastnilpriamo,inépočuldogaráže,keďčakalpoškodeného.Obžalovanápri
rozhovoroch vždy kričala na celú ulicu. Na jednom stretnutí na poškodeného kričala, ako si mohol dovoliť
podať návrh na vyhlásenie jeho otca za mŕtveho, keď mu povedala, aby to nerobil. Povedala, že ak pôjde
sedieť, tak sú tu nejakí ľudia, ktorí sú zaplatení, aby ho potom zlikvidovali. Na tomto stretnutí bol osobne
prítomný. Na ďalšom stretnutí bol poškodenému predložený list, v ktorom boli vyhrážky obžalovanej,

avšak toto vie len z počutia od poškodeného. Na stretnutiach všeobecne bol na poškodeného nátlak,
pretože obžalovaná sa obávala trestného stíhania a tvrdila, že otec poškodeného stále žije. Stretnutí
s poškodeným sa okrem neho zúčastnil aj pán H. a sem - tam aj manžel sestry obžalovanej. Keď
poškodený zo spisov zistil, že by obžalovaná mohla byť zapletená do vraždy jeho otca, prestal s ňou
komunikovať a začal sa schovávať. Po tom, ako sa poškodený stal opatrovníkom majetku svojho otca,

začal sa stretávať s pánom H., ktorý ho nakontaktoval na advokáta K., ktorý ho nakoniec pripravil o
majetok.

Svedok C. E., otec obžalovanej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným sa stretol asi
dvakrát. Pri druhom stretnutí sa mu poškodený ospravedlnil, že spáchanie stíhaného skutku bolo na

obžalovanú narafičené a tiež za dopisy, ktoré mu hádzal do schránky, a v ktorých sa mu vyhrážal smrťou.
Za všetkým stál pán Almáši z Bratislavy, ktorý sa chcel dostať k majetku otca poškodeného.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka G. H. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že keď bol poškodený v Írsku alebo v Kanade mal podpísať nejakú

zmluvu so skupinou označovanou ako „D.“. Dal mu ju prečítať a povedal mu, že pre neho nie je výhodná.
Po príchode na letisko ho požiadal, aby ho zaviezol k obžalovanej do G. a keď jej ukázal tú zmluvu,
povedala mu, že pre neho nie je výhodná, aby ju nepodpisoval. Potom poškodený dostal strach, čo sa
stane, ak im tú zmluvu nepodpíše, a preto odišiel z Trnavy. Poškodený podal návrh na vyhlásenie jeho
otca za mŕtveho, ktorý ukázal obžalovanej, a tá mu povedala, aby návrh stiahol, pretože by mohol byť

skutok, za ktorý je stíhaná, prekvalifikovaný na vraždu, pričom obžalovaná na neho nekričala a ani sa
mu nevyhrážala. Potom išli spolu na Okresný súd Trnava a poškodený zobral návrh späť, ktorý však
následne opätovne podal.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka C. O. z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že o stíhanom skutku nemá žiadnu vedomosť. Obžalovanú stretol
raz u C.. H. v Bratislave. Tá sa ho spýtala, či niečo voči nej má, on povedal, že nie a už nikdy sa s
ňou nestretol.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka G. C. z

prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovanú pozná len z médií, osobne sa s ňou nestretol.
Poškodeného pozná, odporučil mu právnika JUDr. D., ku ktorému spoločne išli, pretože poškodený
potreboval radu ohľadne záležitostí týkajúcich sa jeho otca. O plnomocenstve zo dňa 10.03.2008 ani
mandátnej zmluve zo dňa 25.03.2008 nič nevie, nepamätá si, že by ich podpísal. Juraj O. je jeho známy.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka C. G. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovanú pozná od septembra 2008. O poškodenom sa
obžalovaná vyjadrovala len v tom zmysle, že jej robí nejaké problémy. Obžalovaná sa poznala s H. F.,
ktorá pre ňu vybavovala veľa vecí a bola v kontakte so sestrou M. G. a poznala sa aj s jeho matkou.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka C.. D. D. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že poškodeného ako advokát zastupoval v konaní o vyhlásenie
jeho otca M. G. za mŕtveho, avšak vzhľadom na nezbavenie od povinnosti mlčanlivosti poškodeným,
odmietol vo veci vypovedať.So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka B. T. z
prípravnéhokonania,vktorejuviedol,ževyužívaprávonevypovedať,pretožebysimoholprivodiťtrestné

stíhanie.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne N. D., dcéry
obžalovanej z prípravného konania, v ktorej uviedla že vo veci odmieta vypovedať.

So súhlasom procesných strán bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka K. H. z
prípravného konania, v ktorej uviedol, že ku stíhanému skutku sa nevie vyjadriť.

So súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p.: PPZ-4222/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 04.06.2010, z
ktorého vyplýva, že z výsledkov DNA analýzy biologického materiálu zaisteného na stope č. 1a (obálka -

adresát Ing. Peter Kabaňa, podacia pošta Viedeň zo dňa 08.05.2009 o 12.43 hod.) vyplýva, že pochádza
najmenej od troch osôb ženského pohlavia. DNA profil z ďalších zaistených biologických stôp nie je
vhodný pre individuálnu identifikáciu.

So súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p.: PPZ-4222/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 24.09.2009, z
ktorého vyplýva, že pisateľom stôp č. 1b, 2b, 3b, 4b a 5b a stôp predložených Okresným súdom Trnava
pod č. 7T/191/2006 (v znaleckom posudku označených SM 1b/5 a SM 1/6) je totožná osoba. M. G. sa
nedá jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť ako možný pisateľ sporných písomností.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 05.05.2009 vyplýva, že táto bola vykonaná v
rodinnom dome obžalovanej v G. č. XXX a pri jej vykonaní boli zaistené listiny týkajúce sa osôb M. G.,
K. G. a poškodeného F. G., a to vrátane:
- nepodpísaného Návrhu na vyhlásenie M. G. za mŕtveho zo dňa 10.03.2008 spísaného C.. D. D.,
advokátom v zastúpení navrhovateľa - poškodeného F. G.,

- rovnopisu uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2008, sp. zn. 20P/58/2008 - 23, ktorým
bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku vo výške 2.800 Sk navrhovateľovi - poškodenému F. G. vo
veci o vyhlásenie M. G., nar. XX.XX. XXXX za mŕtveho,
- rovnopisu uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 16.04.2008, sp. zn. 20P/58/2008 - 31, ktorým
bolo rozhodnuté o zastavení konania o vyhlásenie M. G., nar. XX.XX. XXXX za mŕtveho.

Z návrhu na vyhlásenie M. G. za mŕtveho zo dňa 14.03.2008 vyplýva, že ho v zastúpení navrhovateľa F.
G. podal advokát C.. D. D., súdu bol dourčený dňa 14.03.2008 a v kolkoch bol zaplatený súdny poplatok
vo výške 3.000 Sk.

Z podania - späťvzatie návrhu zo dňa 11.04.2008 vyplýva, že navrhovateľ - poškodený F. G. vzal návrh
na vyhlásenie M. G. za mŕtveho v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 20P/58/2008 späť,
pričom tento bol súdu doručený dňa 14.04.2008.

Z podania - dodatok k späťvzatiu návrhu vo veci 20P/58/2008 zo dňa 14.04.2008 vyplýva, že poškodený

F. G. vzal návrh na vyhlásenie Ladislava G. za mŕtveho späť a žiadal konanie zastaviť. N. malo byť
jeho štúdium v zahraničí a nemožnosť dohliadnuť na priebeh konania. Zároveň oznámil vypovedanie
plnomocenstva advokátovi C.. D. D..

Z uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 16.04.2008, sp. zn. 20P/58/2008 - 31 vyplýva, že súdom

bolo rozhodnuté o zastavení konania o vyhlásenie M. G., nar. XX.XX. XXXX za mŕtveho z dôvodu
späťvzatia návrhu navrhovateľom - poškodeným F. G..

Z listín vydaných poškodeným F. G. pri podaní trestného oznámenia je zrejmé, že poškodený do
trestného konania predložil:

- návrh na vyhlásenie M. G. za mŕtveho zo dňa 10.03.2008 spísaného C.. D. D., advokátom v zastúpení
navrhovateľa - poškodeného F. G.,- rovnopis uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 16.06.2008, sp. zn. 20P/58/2008 - 23, ktorým bolo
rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku vo výške 2.800 Sk navrhovateľovi - poškodenému F. G. vo veci
o vyhlásenie M. G., nar. XX.XX. XXXX za mŕtveho,

- rovnopis uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 16.04.2008, sp. zn. 20P/58/2008 - 31, ktorým bolo
rozhodnuté o zastavení konania o vyhlásenie M. G., nar. XX.XX.XXXX za mŕtveho.

Z podania - návrh na vyhlásenie za mŕtveho zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ - poškodený
F. G. sa domáhal vyhlásenia M. G., nar. XX.XX.XXXX za mŕtveho. Návrh bol Okresnému súdu Trnava

doručený dňa 27.11.2008.

Z odpisu registra trestov obžalovanej a spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/191/2006 a sp. zn.
2T/62/2010 vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 4 krát odsúdená, naposledy rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 30.05.2017 sp. zn. 7T/191/2006 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4
roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa

14.11.2017, sp. zn. 2T/62/2010 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do I.
nápravnovýchovnej skupiny, pričom výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.05.2017
sp. zn. 7T/191/2006 bol zrušený.

Súd odmietol návrh Krajského prokurátora na skúmanie duševného stavu poškodeného z dôvodu

nadbytočnosti.Spoukazomnazmenuvýpovede,verbálnyavizuálnyprejavpoškodenéhobolprokurátor
názoru, že u poškodeného by mohla byť podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať.
Samotným účelom vyšetrenia duševného stavu poškodeného však má byť v konečnom dôsledku
posúdenie vierohodnosti poškodeného, čo je právnou otázkou, ktorú je oprávnený riešiť výlučne
súd. Pre poriadok súd uvádza, že ak by znaleckým skúmaním bola konštatovaná podstatne znížená

schopnosťpoškodenéhosprávnevnímaťalebovypovedať,súdbynemoholnajehovýpovedevtrestnom
konaní vôbec prihliadnuť. V opačnom prípade, by sa súd zaoberal hodnotením ich vierohodnoti, ako
tomu bolo v tomto prípade a vzhľadom na nevierohodnosť poškodeného, s poukazom na podstatné
rozpory v jeho výpovediach, nemohol pri ustálení skutkového stavu vychádzať výlučne z výpovedí
poškodeného. Samotnú mimiku poškodeného a jeho verbálny prejav možno pripísať aj odstupu času,

po ktorom poškodený vypovedal ako aj pomerne rozsiahlemu objemu skutkových okolností, ktoré sa v
rozhodnom období odohrali, čo pre súd nepredstavuje relevantný dôvod na skúmanie duševného stavu
poškodeného.

- Hodnotenie vykonaných dôkazov -

Súdposudzovalvšetkyvykonanédôkazyzhľadiskaichzávažnosti,prípustnostiavierohodnostiadospel
k nasledovným záverom:

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným

spôsobom, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamymi účastníkmi skutkového deja boli
obžalovaná N. D., poškodený F. G. a svedok G. H..

Výpoveď obžalovanej N. D. na hlavnom pojednávaní súd hodnotí ako nevierohodnú. Obžalovaná
potvrdila len stretávanie sa s poškodeným F. G. v rozhodnom období, avšak všetky skutočnosti týkajúce

sa podaného návrhu na vyhlásenie M. G. za mŕtveho poprela. Vykonanou domovou prehliadkou však
bolo preukázané, že obžalovaná o tomto konaní, vrátane jeho výsledku, mala vedomosť, čo vyplýva zo
zaistených listinných dôkazov a výpovedí priamych svedkov, a to poškodeného F. G. a svedka G. H..

Výpoveď poškodeného F. G. na hlavnom pojednávaní súd hodnotí ako nevierohodnú. Poškodený na

hlavnom pojednávaní vypovedal o rozhodných skutočnostiach inak ako v prípravnom konaní, keď poprel
akékoľvekvydieraniejehoosobyobžalovanousodôvodnením,žebolkpodaniutrestnéhooznámeniaak
jeho následným výpovediam v prípravnom konaní donútený treťou osobou. Z vykonaného dokazovanie
nebolo možné ustáliť, ktorá výpoveď poškodeného zodpovedá reálnemu skutkovému stavu, a preto je
nevyhnutné jeho výpoveď ako celok označiť za nevierohodnú.

Výpoveď svedka G. H. prečítanú na hlavnom pojednávaní súd hodnotí ako vierohodnú. Svedok mal
k osobe obžalovanej rešpekt, čo by mohlo predpokladať určité zľahčovanie celej situácie v prospech
obžalovanej, no na druhej strane mal k poškodenému kamarátsky vzťah a s výnimkou samotnéhovydieraniapoškodenéhoobžalovanoupotvrdilobžalovanoupopieranýzáujemokonanieovyhlásenieM.
G. za mŕtveho a o jeho ukončenie bez rozhodnutia súdu, a to až do skončenia trestnej veci obžalovanej
vedenej v tom čase na Okresnom súde Trnava.

Výpovede ostatných svedkov súd hodnotí ako vierohodné, pričom súd zohľadnil individuálne vnímanie
celej situácie okolo únosu M. G. a osoby obžalovanej jednotlivými svedkami.

- Výrok o vine -

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní mal súd za preukázané, že po únose otca
poškodeného F. G., tento nadviazal kontakt s obžalovanou N. D., ktorá bola v konaní vedenom na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7T/191/2006 obžalovaná z trestného činu vydierania v jednočinnom
súbehu s trestným činom pozbavenia osobnej slobody. Obžalovaná sa s poškodeným stretávala v
rodinnom dome v G. č. XXX, kam obžalovaného vozili svedkovia D. M., G. H., prípadne iní vodiči

obžalovanej. Počas týchto stretnutí obžalovaná poškodenému okrem iného prezentovala, že jeho otec
M. G. žije a ona jeho osobou, ktorá mu pomohla, a s ktorou je naďalej v kontakte pri riešení svojich
osobných záležitostí.

Jedno z týchto stretnutí sa uskutočnilo aj dňa 14.04.2008 v rodinnom dome obžalovanej v G. č. XXX, pri

ktorom bol okrem obžalovanej a poškodeného prítomný aj svedok G. H.. Predmetom tohto stretnutia bol
návrh poškodeného F. G. na vyhlásenie jeho otca M. G. za mŕtveho, o ktorého podaní sa obžalovaná
nezisteným spôsobom dozvedela. Na tomto stretnutí obžalovaná poškodenému prezentovala nesúhlas
s jeho postupom, a to primárne z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného voči jej osobe.

Predmetom dokazovania bolo ustáliť, či konanie obžalovanej vo vzťahu k poškodenému týkajúce sa
späťvzatia podaného návrhu na vyhlásenie za mŕtveho malo charakter vydierania, prípadne iného
trestného činu, alebo sa jednalo o žiadosť, prípadne odporúčanie obžalovanej, ktoré nemá trestnoprávny
charakter.

Obžalovaná akúkoľvek konverzáciu s poškodeným na túto tému poprela. Poškodený uviedol, že
obžalovaná sa mu nijakým spôsobom nevyhrážala, len rozprávala so zvýšeným hlasom. K podaniu
trestného oznámenia na obžalovanú bol donútený treťou osobou, ktorá ho následne obrala o majetok.
E. G. H., ktorý mal byť priamym svedkom skutku, uviedol, že obžalovaná poškodenému povedala,
aby návrh stiahol, pretože by mohol byť skutok, za ktorý je stíhaná, prekvalifikovaný na vraždu, avšak

obžalovaná na neho nekričala a ani sa mu nevyhrážala.

V opozite s predmetnými výpoveďami poškodeného a svedka je výlučne výpoveď svedka D. M., ktorý
uviedol, že obžalovaná pri rozhovoroch s poškodeným vždy kričala na celú ulicu a na jednom stretnutí
na poškodeného kričala, ako si mohol dovoliť podať návrh na vyhlásenie jeho otca za mŕtveho, keď mu

povedala, aby to nerobil. Povedala mu, že ak pôjde sedieť, tak sú tu nejakí ľudia, ktorí sú zaplatení,
aby ho potom zlikvidovali. Z predmetnej výpovede je teda zrejmé, že komunikácia obžalovanej s
poškodeným sa pravidelne realizovala so zvýšeným hlasom obžalovanej, z čoho nemožno automaticky
vyvodiť vyhrážku obžalovanej vo vzťahu k poškodenému. Rovnako vo vyjadrení svedka absentuje
popis donútenia poškodeného obžalovanou niečo konať, čo je základným znakom skutkovej podstaty

trestného činu vydierania, a preto by do úvahy pri naplnení ďalších znakov skutkovej podstaty trestného
činu prichádzala do úvahy právna kvalifikácia skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1 Trestného zákona.

Výpoveď svedka D. M. však trpí viacerými nedostatkami. Neposkytuje chronologický údaj a čase

predmetného rozhovoru obžalovanej s poškodeným, keďže je zrejmé, že poškodený podal dva návrhy
na vyhlásenie jeho otca M. G. za mŕtveho. Podľa výpovede samotného poškodeného svedok D. M. nebol
prítomný dňa 14.04.2008 s poškodeným v rodinnom dome obžalovanej v G., a teda nemohol počuť
obsah jeho rozhovoru s obžalovanou. U. výpoveď svedka D. M. je v rozpore s výpoveďou svedka G. H.,
ktorý preukázateľne bol priamym svedkom skutku, a keďže výpoveď poškodeného je vyhodnotená ako

nevierohodná, neexistuje žiadny iný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý potvrdiť výpoveď svedka D. M. alebo
G. H.. Vzhľadom na vyššie uvedené možno výpovede svedkov hodnotiť len ako tvrdenie proti tvrdeniu
a teda s poukazom na zásadu in dubio pro reo vyhodnotiť skutkový stav v prospech obžalovanej.Výpovede ostatných svedkov, znalecké posudky, ani ďalšie oboznámené listinné dôkazy nemajú pre
túto trestnú vec vymedzenú v obžalobe žiadnu relevanciu, a preto sa súd ich podrobnejším hodnotením
nezaoberal.

Súd teda po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba, a preto obžalovanú podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať
práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.