Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/177/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201845
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3815201845.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B. K., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v L., K.,
zastúpenej splnomocnenkyňou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14,
v mene ktorej koná advokát a prokurista Mgr. Andrej Guba, LL.M., proti žalovanej UNIPHARMA - 1.
slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom v Bojniciach, Opatovská cesta 4, IČO: 31 625
657, zastúpenej splnomocnenkyňou smith§smith legal s. r. o., so sídlom v Bratislave, Panenská 24, v

mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Kováč, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a iné, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 5Cpr/1/2015, o dovolaní
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25. apríla 2017, sp. zn. 6Copr/1/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Prievidza, (doplnenou na základe výzvy súdu v podaní zo dňa
17. marca 2015) sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 8. decembra 2014 je neplatné a aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie
od 15. decembra 2014 do právoplatnosti rozsudku vo výške jej priemerného mesačného zárobku, t. j.

vo výške 1 172,40 € mesačne. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odôvodnila tým,
že žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru nedostatočným spôsobom vymedzila dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru.

2. Okresný súd Prievidza (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. októbra
2016, č. k. 5Cpr/1/2015-306 rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané

žalobkyni žalovanou dňa 8. 12. 2014 je neplatné a pracovný pomer žalobkyne so žalovanou naďalej
trvá. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 25 206,60 € brutto, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
mzdy zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou zo dňa 8. 12. 2014 vyplýva, že žalovaná s ňou okamžite ukončila pracovný pomer z dôvodu

závažného porušenia pracovných povinností vedúceho zamestnanca uvedených v § 82 písm. b/ a d/
zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce a konania (v súvislosti so zaobchádzaním s podriadenými
zamestnancami), ktoré je v rozpore s § 13 Zákonníka práce a ustanoveniami zákona č. 365/2004 Z. z.,
antidiskriminačného zákona, ktoré spočíva v nevhodnom správaní žalobkyne, popísanom v sťažnosti jej
podriadených zamestnankýň zo dňa 17. 10. 2014 a zistenom na základe Analýzy mobbingu a bossingu,
vypracovanej PhDr. B., PhD. Na základe vykonaného dokazovania sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že

okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože v ňom absentuje presné a nezameniteľnévymedzenie skutku, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť a ktorý bol dôvodom na to, aby s ňou žalovaná
okamžite ukončila pracovný pomer.

3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 25. apríla
2017, sp. zn. 6Copr/1/2017 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 378 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „C. s. p.“), potvrdil. V odôvodnení
rozsudku uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, a tiež
s tým ako súd prvej inštancie vec právne posúdil. Zdôraznil, že zamestnávateľ môže so zamestnancom

okamžite ukončiť pracovný pomer len výnimočne, z taxatívne v zákone vymenovaných dôvodov, pričom
jedným z takýchto dôvodov je závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru je inštitútom výnimočným, preto zákon kladie dôraz
na to, aby mal zamestnávateľ na takýto spôsob ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom zo
zákona vyplývajúci dôvod - nestačí iba podozrenie. V písomnom vyhotovení okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť tento dôvod jasne a zreteľne vymedzený a musí byť tiež nesporné, v

ktorom konkrétnom konaní zamestnanca tento dôvod spočíva; uplatnený dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku k jednotlivým
odvolacím námietkam žalovanej uviedol, že ich nepovažuje za opodstatnené, pričom vo vzťahu k
argumentácii žalovanej, že pracovný pomer so žalobkyňou neukončila okamžite z dôvodu sťažnosti
podriadených, ale na základe výsledkov Analýzy mobbingu a bossingu, vypracovanej PhDr. B., PhD.,

zdôraznil, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru okrem iného vyplýva, že žalobkyňa sa
závažného porušenia pracovnej disciplíny mala dopustiť nevhodným správaním, popísaným v sťažnosti
zo dňa 17. 10. 2014. Pokiaľ ide o vyššie uvedenú analýzu uviedol, že sa stotožnil so závermi súdu
prvej inštancie, že výsledky tejto analýzy samé osebe nemožno považovať za preukázanie závažného
porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, pretože táto analýza sa zaoberala len všeobecne

sociálnou klímou v pracovnom kolektíve, riadenom žalobkyňou, pričom vychádzala zo subjektívnych
pocitov žalobkyni podriadených zamestnankýň, pravdivosť tvrdení ktorých nebola v konaní preukázaná.

4. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,
ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. a na ustanovenie §

421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. V súvislosti s prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. v
dovolaníuviedla,žeodvolacísúdporušiljejprávonaspravodlivýproces,pretoženazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil) a tiež
preto, že dovolaním napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil, nakoľko sa nevysporiadal so všetkými jej
argumentami uvedenými v odvolaní. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s.

p. uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to otázky, či pre preukázanie porušenia povinnosti
vedúceho zamestnanca vytvárať priaznivé pracovné podmienky treba preukázať porušenie konkrétnej
povinnosti z množiny týchto povinností alebo stačí preukázať len neexistenciu (absenciu) priaznivých
pracovných podmienok. Poukázala na to, že z „Analýzy mobbingu a bossingu“ je zrejmé, že žalobkyňa

sa dopúšťala voči podriadeným zamestnancom bossingu, čím porušila základnú povinnosť vedúceho
zamestnanca v zmysle § 82 Zákonníka práce, ktorý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
bol v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený. V uvedenej súvislosti uviedla, že súd prvej
inštancie a v nadväznosti na to aj odvolací súd nesprávne právne vyhodnotili vykonané dokazovanie,
keď výsledky vyššie uvedenej analýzy považovali za nedostatočné z toho dôvodu, že z nej nevyplývali

konkrétne čiastkové skutky žalobkyne, ktoré vo svojom súhrne viedli k porušeniu jej povinnosti podľa §
82 Zákonníka práce. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dokazovanie vo veci bolo riadne vykonané, súdy

oboch inštancií všetky vykonané dôkazy správne vyhodnotili, na základe čoho vec správne právne
posúdili, a teda ich rozhodnutia sú zákonné. Rovnako tak aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
a odvolacieho súdu, (ktorý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil) obsahuje všetky
zákonom vyžadované náležitosti, citácie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súdy na daný
spor aplikovali a tiež právne závery, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospeli. Pokiaľ ide

o dovolací dôvod uplatnený v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. uviedla, že žalovaná v okamžitom
skončení pracovného pomeru nedostatočne vymedzila správanie žalobkyne, v ktorom videla závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Výpovede svedkov, ktorých navrhla vypočuť v konaní pred súdom prvej
inštancie, nemôžu suplovať základné obsahové náležitosti, ktoré absentujú v okamžitom skončenípracovného pomeru. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie
žalovanej odmietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v
dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p. skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky
dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je
potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.

7. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

9. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Podľa § 431 ods. 1, 2 C. s. p, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom

spočíva táto vada.

11. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť iba
tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva

nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

12. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie
odvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia
prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v

zákone (§ 431 až § 435 C. s. p.), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady
prípustnostidovolania,nemožnodovolanímnapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdupodrobiťvecnému
preskúmaniu v dovolacom konaní.

13. V predmetnej veci odôvodnila dovolateľka prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 420 písm.
f/ C. s. p. tým, že odvolací súd vykonané dôkazy nesprávne a nedostatočným spôsobom vyhodnotil a
tiež tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé a arbitrárne.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
(porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnostistránsporu,právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka v súvislosti s nesprávnym
procesným postupom odvolacieho súdu namietala, že odvolací súd a) nesprávne vyhodnotil vykonané
dôkazy a b) svoje rozhodnutie nepresvedčivo a arbitrárne odôvodnil.

15. Z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že nesprávne hodnotenie dôkazov samo
osebe nezakladá tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu a to z nasledovných
dôvodov: a) hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomtoprípade súdu prvej inštancie, pretože odvolací súd dokazovanie nezopakoval ani ho nedoplnil, nakoľko
považoval skutkové závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožnil
(§ 383 C. s. p.), b) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle
ust. § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá. Už dávnejšia judikatúra občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000) ako aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napr.
sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012 zastávali názor, že ani
prípadná neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi

najvyššieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania. Zmeny v právnej
úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016 sa podstaty a zmyslu
týchto judikátov a rozhodnutí nedotkli, preto ich treba považovať za naďalej aktuálne.

16.Pokiaľideodovolateľkoutvrdenúnepresvedčivosťaarbitrárnosťodôvodneniarozsudkuodvolacieho
súdu, dovolací súd uvádza, že tvrdenie dovolateľky o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné a arbitrárne, nepovažuje za dôvodné. V zmysle zjednocujúceho stanoviska, ktoré
prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3. decembra 2015 a ktoré
je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
2/2016, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1

písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (teraz podľa § 420 písm. f/ C. s. p.).

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má dovolací súd za to, že odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu nedáva žiadny podklad na to, aby bola konštatovaná existencia vady
vyplývajúcej z § 420 písm. f/ C. s. p. Z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno totiž konštatovať, že
odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa tieto zákonom vyžadované
náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala a z akých dôvodov,
aké bolo stanovisko žalovanej k požadovanému určeniu a k uplatnenému nároku na náhradu mzdy,
ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré
rozhodol, tak ako rozhodol. Dovolateľka preto nedôvodne namietala nepresvedčivosť a arbitrárnosť
rozsudku odvolacieho súdu. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, že za vadu konania v zmysle
§ 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa
predstávdovolateľa(vdanomprípadedovolateľky),alelento,žehoneodôvodnilobjektívneuspokojivým

spôsobom, čo nie je tento prípad. Pre úplnosť dovolací súd ďalej poznamenáva, že pri posudzovaní
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420
písm. f/ C. s. p., neposudzuje správnosť právnych záverov v ňom obsiahnutých, pretože k tomuto kroku
by mohol pristúpiť len v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné.

18. Po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté tzv. zmätočnostnou vadou
vyplývajúcou z ust. § 420 písm. f/ C. s. p., pristúpil dovolací súd - vychádzajúc z právneho názoru o
prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov, vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu
sp. zn. 1 VCdo 1/2018 z 21. marca 2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat
legi priori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp.

zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017 - k posúdeniu prípustnosti dovolania aj z hľadiska ustanovenia §
421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

19. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. rozhoduje dovolací súd
výlučne na základe dôvodov uvedených v dovolaní. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z

ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p. ) kľúčový
význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, či a ako dovolateľ v dovolaní
argumentačne zdôvodnil, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia ním vymedzenej
právnej otázky. Len konkrétne označenie právnej otázky korešpondujúcej s právnym posúdením veci,
ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide

skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. V danom prípade dovolateľka v
dovolaní vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. namietala, že „súd
prvej inštancie a konzekventne aj odvolací súd pochybili, keď nesprávne právne vyhodnotili výsledky
Analýzymobbinguabossinguakonedostatočnésodôvodnením,žepredmetnáanalýzanepreukazovalakonkrétne čiastkové skutky žalobkyne, ktoré vo svojom súhrne viedli k porušeniu povinnosti podľa §
82 Zákonníka práce.“ Podľa obsahu odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
však právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu bola otázka jasného,

konkrétnehoanezameniteľného vymedzeniadôvoduokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,(ktorý
nie je možné dodatočne meniť), tak ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2010, sp. zn. 5 Cdo 95/2009,
kde najvyšší súd uvádza: „Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom
okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,

ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby
nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť.“ Celkom nepochybne to vyplýva z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v bode 34 a 36.
Otázka, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu sa týkala splnenia formálneho predpokladu
pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplývajúceho z § 70 Zákonníka práce, t. j. že

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom. Táto otázka, ako už bolo uvedené, je riešená ustálenou rozhodovacou
praxou dovolacieho súdu.

20. V predmetnej veci dovolateľka prípustnosť dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/

C. s. p. neodôvodnila tou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej reálne záviselo dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, keď dovolací dôvod, nesprávne právne posúdenie veci, odôvodnila
poukazom na zlý skutkový záver týkajúci sa vyhodnotenia výsledkov Analýzy mobbingu a bossingu,
vypracovanej PhDr. B., PhD., ktorý súvisí s hodnotením dôkazov. Pokiaľ v súvislosti s tým namietala
riešenie právnej otázky, či porušenie povinnosti vedúceho zamestnanca je dané preukázaním absencie

následku splnenia tejto povinnosti, nešlo o otázku formálneho predpokladu platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ale o inú otázku.

21. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s.
p. odmietol.

22. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
dovolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.
s. p. rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V uvedenej súvislosti dovolací súd

uvádza, že takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby
rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo
vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.) teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.