Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 19, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11Cpr/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205036
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8117205036.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou I.. C. T. E. G. E. Ž.S.: C. E., L.. X.X.XXXX, J. G., V. XX, G. X.: C.. B. O.,

S., B. XXXX/XX, XXX XX G., W.: XX XXX XXX, G. Ž.: O., D..O..M.., B. XXX, XXX XX B., W.: XX XXX
XXX, G. X.: S. T. E. &. G., D..O..M.., D. D.Í. T. X, XXX XX G., W.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie
sumy 2 180,77 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 24.2.2017 žalobu o zaplatenie sumy 2 180,77 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil

tým, že v období od 24.4.2014 do 31.10.2015 bol zamestnancom u právneho predchodcu žalovaného
a následne u žalovaného. Pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.4.2014
a dňa 31.8.2015 bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného. Pracovný pomer zanikol po plynutí
dvojmesačnej výpovednej doby dňa 31.10.2015. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že pre žalovaného
pracoval často viac ako bol v pracovnej zmluve dohodnutý týždenný pracovný čas, t.j. 40 hodín. Napriek
skutočnosti, že mu žalovaný vydal výplatné pásky za jednotlivé mesiace, počas ktorých žalobca pre
neho pracoval, tieto neobsahujú kompletné údaje o odpracovaných nadčasových hodinách. Prehľad

odpracovaných nadčasových hodín žalobca zaznamenal v tabuľke a to tak, že:
10/2014 počet nadčasových hodín 34,75, čerpal 17 hodín - náhrada 128,79 eur
11/2014 počet nadčasových hodín 25,75, čerpal 0 hodín - náhrada 209,11 eur
12/2014 počet nadčasových hodín 8, čerpal 0 hodín - náhrada 58,71 eur
1/2015 počet nadčasových hodín 1, čerpal 0 hodín - náhrada 7,59 eur
2/2015 počet nadčasových hodín 0,5, čerpal hodín 0 - náhrada 4,05 eur
03/2015 počet nadčasových hodín 20, čerpal 0 hodín - náhrada 151,27 eur

04/2015 počet nadčasových hodín 22,5, čerpal 0 hodín - náhrada 169,40 eur
05/2015 počet nadčasových hodín 27,75, čerpal 0 hodín - náhrada 216,88 eur
06/2015 počet nadčasových hodín 50,5, čerpal 0 hodín - náhrada 380,20 eur
07/2015 počet nadčasových hodín 29, čerpal 0 hodín - náhrada 215, 88 eur
08/2015 počet nadčasových hodín 81,5, čerpal 0 hodín - náhrada 638,88 eur

Spolu počet nadčasov 460,25 hodín, čerpal 176 hodín a náhradu za prácu nadčas v sume 2 180,77 eur.

2. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu nadčasových hodín a dňa 23.8.2016 zaslal výzvu e-mailom a
listomanáslednedňa13.9.2016vyčíslilsumupreplatenýchnadčasovavyzvalžalovanéhonazaplatenie
uvedenej sumy.3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 19.6.2017 uviedol, že žalovaný má zato,
že všetky práce nadčas, ktoré mal žalobca vykonávať mu boli zaplatené, resp. za tieto čerpal žalovaný

pracovné voľno. Žalovaný nevie, akým spôsobom žalobca dospel k sume 2 180,77 eur, akým spôsobom
si vypočítal prácu nadčas. Tabuľka, ktorú predložil žalobca, je tvrdením žalobcu, ktorá sa nezakladá
na objektívnych skutočnostiach. Počas pracovného pomeru žalobcu nikdy nežiadal žalovaného o
preplatenie nejakej práce nadčas, ale až po ukončení pracovného pomeru si začal nárokovať na
predmetnú sumu, ktorú žalovaný v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný je presvedčený, že žaloba bola

podaná výlučne z dôvodu, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru.
Na pojednávaní dňa 19.10.2018 konateľ spoločnosti žalovaného uviedol, že nikdy nikomu neprikázal,
aby robili prácu nadčas.

4. Súd na základe listinných dôkazov a to: pracovnej zmluvy 24.4.2014, výpoveďou zamestnávateľa zo
dňa 31.8.2015, predžalobnej výzvy, výplatných listín zistil nasledovný skutkový stav:

5. Pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 24.4.2014, kde pracovný pomer sa
uzatvoril na dobu neurčitú s týždenným pracovným časom 40 hodín týždenne. Dňa 31.8.2015 bola zo
strany žalovaného doručená výpoveď žalobcovi z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce pre nadbytočnosť a to z dôvodu, že s účinnosťou od 1.9.2015 sa ruší funkčné miesto

majstra, ktoré podľa pracovnej zmluvy zo dňa 24.4.2014 vykonával žalobca. Žalobca dňa 13.9.2016
zaslal žalovanému predžalobnú výzvu a to z dôvodu neuhradenia dlžnej mzdy v celkovej výške 2
000,- eur netto. V predžalobnej výzve požaduje náhradu časti mzdy za obdobie roku 2014 a 2015. Vo
svojej predžalobnej výzve zároveň uviedol, že podá trestné oznámenie vo veci podozrenia spáchania
trestného činu nevyplatenia mzdy a podnet na príslušný inšpektorát práce za porušovanie mzdových

predpisov. Súd mal preukázané uznesením OR PZ v Prešove zo dňa 3.7.2018 č. k. ČVS: ORP-291/
VS-PO-2018, podľa ktorého bolo konanie voči konateľovi spoločnosti S. Ň. - O., W.: XX XXX XXX
zastavené a to pre skutok, ktorý nie je trestným činom. Z uvedeného uznesenia bolo preukázané,
že dňa 16.3.2018 bolo doručené trestné oznámenie od C. E., L.. X.X.XXXX, trvale bytom Prešov, vo
veci podozrenia z prečinu „nevyplatenia mzdy a odstupného“ podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. V

oznámeníC.E.poukázalnato,ževdobeodoktóbra2014doaugusta2015nevyplatilvtejdobežalovaný
svojmu zamestnancovi dohodnutú mzdu za vykonanú prácu v nadčasových hodinách v počte 284,25
hodín. Súd nemal preukázané, že žalobca vykonával prácu nadčas a z uznesenia OR PZ v Prešove z
jednotlivých svedeckých výpovedí a to: W.. I. K., C. J., W.. X. T. a svedok I. P. nepotvrdili skutočnosť, že
žalobca vykonával prácu nadčas. Súd listinný dôkaz a to: čestné prehlásenie W.. T. X. zo dňa 1.8.2017

nepovažoval za dôveryhodnú listinu, nakoľko uvedené prehlásenie nepotvrdzuje skutočnosť, že nárok
žalobcu je daný, nakoľko W.. T. X. ukončil pracovný pomer, resp. bol zamestnancom u žalovaného do
31.10.2014 a žalobca ani nadčas za uvedené obdobie do septembra 2014 nepožaduje. A z tých istých
dôvodov súd nepovažuje čestné prehlásenie I. P. za dôveryhodnú listinu.

6. V konaní súd nemal za preukázané, že žalobca vykonával prácu nadčas podľa § 78 ods. 1 písm. i),
§ 93 ods. 1 Zákonníka práce, keďže bolo preukázané, že nevyhnutným predpokladom pre vyplatenie
mzdy za prácu nadčas bolo schválenie nadčasových hodín uvedených na dochádzkovej karte vedúcim
zamestnancom čo by musel byť konateľ spoločnosti žalovaného. Konateľ žalovaného však vylúčil,
žeby žalobcovi nadčasy nariadil alebo ich od žalobcu vyžadoval. Ani žalobca ho nikdy nežiadal, aby

nadčasy mohol vykonávať. Žalobca nikdy nežiadal, aby mohol vykonávať prácu nadčas a nikdy nežiadal
o preplatenie nadčasov počas trvania pracovného pomeru ani po ukončení pracovného pomeru až
rok po ukončení pracovného pomeru zaslal žalovanému výzvu na úhradu mzdy za prácu nadčas.
Sám žalobca uviedol, že uchádzal sa o iné zamestnania, avšak bezúspešne a myslí si, že to bolo z
dôvodu, že žalovaný mu v tom zabránil a to tým, že neuviedol na jeho meno dobré referencie. Žalobca

nepreukázal, že i keď na pracovisku zostával tak ako tvrdí, že skutočne sa venoval výkonu práce a ani
akú konkrétnu prácu mal vykonávať. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi prikazoval
vykonávať prácu nadčas alebo to od neho žiadal, resp. že s výkonom práce nadčas súhlasil. Keďže bolo
preukázané, že v predmetnom konaní žalobca pre žalovaného prácu nadčas nevykonával, je logické,
že mu nevznikol ani nárok na náhradu mzdy za prácu nadčas za uvedené obdobie. Súd poukazuje

aj na skutočnosť, že žalobca v žalobnom návrhu požaduje náhradu za 460,25 nadčasových hodín a
v oznámení pre OR PZ v Prešove oznamuje, že mu nebola vyplatená mzda za prácu nadčasových
hodinách v celkovom počte 284,25 hodín a v sume 2 180,77 eur.7. Súd uvádza, že podľa § 78 ods. 1 písm. i) Zákona č. 262/2006 Z. z. pre účely úpravy pracovnej doby
a doby odpočinku je prácou nadčas práca vykonaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s
jeho súhlasom nad stanovenú týždennú pracovnú dobu vyplývajúcu z vopred stanoveného rozvrhnutia

pracovnej doby a konaná mimo rámec rozvrhu pracovných zmien. T. j. práca nadčas je zamestnancom
vykonávaná buď na príkaz zamestnávateľa, alebo na základe súhlasu zamestnávateľa, že zamestnanec
prácu nadčas vykoná, teda že sa na tom dohodli. Z výpovede samotného žalovaného vyplýva, že k
žiadnej exaktnej dohode ohľadne práce nadčas medzi ním a zamestnancom nikdy nedošlo. Žalovaný
ako konateľ spoločnosti ako jediná osoba mohla vo vzťahu k žalobcovi vydať príkaz, resp. súhlas na

vykonanie práce nadčas čo z výpovede konateľa spoločnosti nevyplýva, ktorý uviedol, že žiadnu prácu
nadčas nenariadil a k práci nadčas nedal žiaden súhlas. Vychádzajúc z uvedeného nemohol vzniknúť
žalobcovi nárok na vyplatenie mzdy za takto vykonanú prácu.

8. Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalobcu nebolo preukázané, že
žalobca vykonával prácu nadčas v rozhodnom období, nepotvrdil to žiadnymi ani listinnými dôkazmi,

ani výpoveďami, jediným dôkazom bola tabuľka, ktorú vypracoval sám žalobca v žalobnom návrhu. súd
poukazuje aj na ďalšie nezrovnalosti a to vo vyjadreniach žalobcu čo sa týka počtu nadčasových hodín,
kde v žalobe uviedol. Nadčasové hodiny 460,25 hodín a v uznesení OR PZ v Prešove je uvedené, že
požaduje náhradu mzdy za 284,25 hodín.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.

Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných

ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového

konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

13. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok
síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu
nepreukázaný a nepreskúmateľný.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), podľa ktorého ustanovenia platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. V danom prípade súd vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu 100 %, pretože bol plne úspešný.

17. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania voči žalobcovi rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.