Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 3, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218045
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217218045.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvsporovejvecižalobcu:IntrumSlovakia,

s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti
žalovanému: M. Q., nar. XXXX.XXXX, V. XXX, zast. JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom v Nových
Zámkoch, o 4.479,30 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 2.711,86 € s 8,05
%-ným ročným úrokom z omeškania od 03.03.2015 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v zostávajúcej časti o zaplatenie 1.767,44 € s 8,05 %-ným ročným úrokom z

omeškania od 03.03.2015 do zaplatenia.

III. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa
žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.479,30
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa
28.11.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 4.395,76 €, ktorú mal
splácať 94 mesačnými splátkami vo výške 119,45 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný

žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca počas
konania zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka,
a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava (ďalej len „VÚB“), ktorá následne postúpila
uplatňovanú pohľadávku na žalobcu. Žalobca podaním z 02.08.2018 vzal žalobu sčasti späť.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená do vlastných rúk 08.01.2018.
Namietol absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke z dôvodu, že drobné písmo predstavuje neprijateľnú

podmienku a okrem toho aj to, že zmluva je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
nezrozumiteľná. Vzniesol námietku premlčania bezdôvodného obohatenia, ktoré by žalobcovi mohlo
vzniknúť z dôvodu neplatnosti zmluvy. Napokon poprel, že by mu bolo doručené vyhlásenie predčasnej
splatnosti pôžičky.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 03.08.2018 pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového
poriadku; ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu

a jeho právneho zástupcu, vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmluva o poskytnutí pôžičky
č. XXXXXXX z XX.XX.XXXX (č. l.3), všeobecné obchodné podmienky platné od 11.06.2010 (č. l.4),
predžalobná upomienka (č. l. 5) s doručenkou na (č. l. 6), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti

úveru (č. l. 7), prehľad splátok a úhrad (č. l. 8), notárska zápisnica N. XXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX (č.
l. 37) s prílohou (č. l. 41), oznámenie o postúpení pohľadávky z 21.03.2018 (č. l. 65) s podacím hárkom
na (č. l. 65 rub) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a
skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov
(všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o pôžičke, č. l. 3).

6. Pôvodný žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len
„zmluva o pôžičke“), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 4.395,76 €, ktorú sa žalovaný zaviazal

splácať v 94 mesačných splátkach vo výške 116,08 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: ročná
úroková sadzba: 32 %, RPMN: 32 %, priemerná hodnota RPMN: 19,37 %, celkové náklady spotrebiteľa:
6.515,76 €.

7. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku XX.XX.XXXX (nesporná skutočnosť; prehľad splátok

a úhrad, č. l. 8). Žalovaný z pôžičky uhradil pôvodnému žalobcovi doposiaľ 2.628,32 € (nesporná
skutočnosť, prehľad splátok a úhrad, č. l. 8).

8. Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie
a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, č. l. 37 až 41;

skutočnosti známe súdu z obchodného registra).

9. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a
rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie
prejde do VÚB, a.s.

6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti,
ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a

odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé
Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

10.Podľabodu1.1projekturozdeleniasa„Splátkovýpredajaleasing“vymedzujeako„zložkypodnikania
Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“

a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem
Splátkového predaja a leasingu“.

11. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1.
rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB

a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

12. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného žalobcu došlo
01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú VÚB a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy
1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

13. Oznámením z 21.03.2018 VÚB oznámila žalovanému, že postúpila uplatňovanú pohľadávku na
žalobcu (č. l. 65). Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovaného na druhý
deň (č. l. 65 rub).

B. Právne posúdenie14. Na úvod treba uviesť, že pôvodný žalobca, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou,
a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup,
pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej

spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami
zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú
jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri
sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti
vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci

01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného žalobcu bol potom bližšie určený v projekte
rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným žalobcom, VÚB a VÚB Leasing
vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri 10OpP/4/2018 tunajšieho súdu (ďalej len
„projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka
prejednávanávtejtoveci,prešlonanástupníckuspoločnosť(VÚB),čímsatátostalaprávnymnástupcom
veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018. Preto súd

uznesením z 05.03.2018, č. k. 19Csp/10/2017-42, rozhodol tak, že v konaní pokračuje na strane žalobcu
s touto spoločnosťou.

15. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámila VÚB (bod 13 vyššie). V dôsledku toho treba v zmysle

judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať
pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 OZ), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu z 27.04.2018,
č. k. 19Csp/10/2017-66, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.

16. Podaním došlým tun. súdu 02.08.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti uvedenej vo výroku

I. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde o spor, na ktorý by sa
vzťahoval § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1 CSP), a preto súd konanie
v tejto časti zastavil (výrok I). V dôsledku späťvzatia sa predmetom konania stala iba suma uvedená
vo výroku II.

17. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku
v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť
spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa §
657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný
žalobca zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v

zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa
(IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za
spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ).

18. Odplata za pôžičku bola v zmluve dohodnutá v podobe ročnej úrokovej sadzby 32 %. Takýto
úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných
prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011) pri

dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý
sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru

Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom,takávýškaúrokov,ktorápodstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklú,určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Súdu je známe (§ 186 CSP), že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov
pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) bola v novembri 2012 na úrovni 11,42 %. Odplata požadovaná

veriteľom v tejto veci (32 %) presahovala túto úroveň takmer 3-násobne. Takýto exces treba bezpochyby
vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe, ktorá je v zmysle záverov obsiahnutýchv rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011, neoddeliteľnou časťou zmluvy o
pôžičke, je potom neplatnosť celej zmluvy o pôžičke.

19. Pôvodný žalobca tak poskytol žalovanému peňažné prostriedky (4.395,76 €) bez platnej zmluvy.
Ak je zmluva neplatná, do úvahy prichádza posúdenie poskytnutého plnenia (istiny) ako bezdôvodného
obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ, z pohľadu, či by na jeho
vydanie nemohol mať žalobca nárok podľa § 451 ods. 1 OZ. Predovšetkým žalobca v konaní nikde
netvrdil, že by zaplatenie uplatňovaného nároku požadoval z dôvodu, že sa ním žalovaný bezdôvodne

obohatil. Pritom je len na ňom, aby žalobu skutkovo riadne vymedzil, pretože jej neskoršia zmena, za
ktorú sa považuje aj uvedenie iných rozhodujúcich skutočností podľa § 140 ods. 2 CSP, nie je v tomto
spotrebiteľskom spore podľa § 294 CSP prípustná. To potom znamená, že žalobu založenom na inom
skutkovom základe treba zamietnuť. Navyše, žalobcovi by nebolo možné priznať uplatňovaný nárok už
aj len z dôvodu námietky premlčania, ktorú žalovaný vzniesol vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní.

20. Žalovaný bol podľa § 451 ods. 1 OZ povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda po
zaplatení 2.628,32 € sumu 1.767,44 €, ktorá mu bola poskytnutá. Tento nárok sa však podľa § 107 ods.
1 OZ premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil. Pôvodný žalobca sám žalovanému poskytol sumu 4.395,76 € 28.11.2012,
takže týmto okamihom vedel, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V tento deň začala

plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 28.11.2014, čo bráni tomu, aby súd žalobe vyhovel.
Na premlčanie musel súd prihliadnuť z dôvodu opodstatnene vznesenej námietky žalovaného. Keďže
premlčaný je celý dlh, je premlčané aj príslušenstvo, a preto súd žalobu zamietol v celej časti (výrok II).

21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalovanému

ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu tento nárok
priznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).