Decision was made at the court Okresný súd Senica
Judgement was issued by JUDr. Viera Sláviková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/184/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204030
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2614204030.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: V. B. P., P..D..G.., P. P. U. X, Q.,
I.: XX XXX XXX, právne zastúpený A. B., P..D..G.., P. P.R. U. X, Q., I.: XX XXX XXX, proti žalovanému:
L. T., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. P., o zaplatenie 439,87 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 439,87 €, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 439,87 € od 12.03.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o trovách konania súd prvého
stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
. Žalobca sa svojou žalobou doručenou na Okresný súd Senica dňa 29.4.2014 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 439,87 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
od 12.3.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že právny
predchodca žalobcu so žalovaným dňa 24.3.2009 uzavrel Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec výške 300,- €, ktorý
žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej platobnej karty AUTOKARTY. Žalovaný sa zaviazal splatiť
úver mesačnými splátkami vo výške 10,- €. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti celého
dlžného zostatku vo výške 569,10 € listom zo dňa 2.1.2011.
2. Tunajší súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo dňa 29.2.2016 tak, že žalobu žalobcu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca podal na súde proti tomuto rozsudku dňa
21.4.2016 odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.1.2018
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 a jej prílohou, Zmluvou
o pôžičke zo dňa 24.3.2009, obchodnými podmienkami k zmluve, upomienkou - výzvou k úhrade I. zo
dňa10.7.2010,upomienkou-výzvoukúhradeII.zodňa28.10.2010,oznámenímovyhlásenípredčasnej
splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.1.2011, výpisom z AUTOKARTY zo dňa 8.4.2014, ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil tento stav veci:
4. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.3.2014 medzi Všeobecná úverová banka, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu.
5. Zmluvou o pôžičke zo dňa 24.3.2009, upomienkou - výzvou k úhrade I. zo dňa 10.7.2010, upomienkou
- výzvou k úhrade II. zo dňa 28.10.2010, oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti dlžného zostatkuzo dňa 2.1.2011 mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová
banka, a.s) a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému úverový rámec vo výške 300,- €. Žalovaný sa zaviazal splácať
úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- €. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu dňa 10.7.2010 a dňa 28.10.2010
upomienkami I. a II. vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia
splatnosti celého dlžného zostatku Nakoľko žalovaný dlžné splátky nezaplatil ani v dodatočnej lehote,
právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlžného zostatku vo výške 569,10
€ dňa 2.1.2011.
6. Z výpisu z AUTOKARTY zo dňa 8.4.2014 vyplýva, že žalovaný na svojej kreditnej platobnej karte
vykonal debetné transakcie v celkovej výške 807,41 € a kreditné transakcie v celkovej výške 205,12 €.
Rozdiel týchto transakcií (807,41 € - 205,12 €), po odpočítaní príslušenstva pohľadávky vo výške 162,42
€, predstavuje sumu 439,87 €, vymáhanú žalobcom od žalovaného v tomto konaní.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
8. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.
10. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
14.Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
15. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke vo forme revolvingového úveru. Z predmetnej zmluvy plnil právny predchodca žalobcu,
ktorý poskytol žalovanému úverový rámec výške 300,- €, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej
platobnej karty AUTOKARTY. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami vo výške 10,-€. Žalovaný z úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 439,87 €. Táto suma
predstavuje rozdiel debetných (774,22 €) a kreditných (205,12 €) operácií na kreditnej platobnej karte
AUTOKARTE, po odpočítaní sankčného úroku (6,45 €), riadneho úroku (44,53 €) a poplatkov (114,44
€). Žalovaný v konaní existenciu žalobcovej pohľadávky nenamietal a ani v konaní nijakým spôsobom
nespochybnil jej výšku. Súd tak, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou sporových strán
tvrdiť určité skutočnosti a tieto v konaní preukázať, nemal preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 439,87 €, a preto súd uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť.
16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru, že žalobca žiada oprávnene úrok z omeškania, a
preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne, ktorý je v súlade
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi priznal ich plnú náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370
a nasl.CMP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.