Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204868
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116204868.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanej: I. R., C.. XX.X.XXXX, S. M.L., M. XXXX/X, o
zaplatenie 2.314,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 16.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vo výroku o splatnosti pohľadávky a vo výroku o
trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.189,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % zo sumy 2.366,65 Eur od 20.10.2015 do 22.10.2015, úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy
2.189,35 Eur od 23.10.2015 do zaplatenia, v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne, splatných k 28. dňu
v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna, do vyrovnania dlhu, pod následkom straty
výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovým záverom, že žalobca a
žalovaná uzavreli dňa 15.5.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX-pôžička,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2.500,- Eur, s dohodnutou úrokovou
sadzbou 17,9 %, súborom poistenia A, poplatkom za poskytnutie úveru 75,- Eur, poplatkom za poistenie

schopnosti splácať úver 1,16 Eur mesačne, výškou anuitnej splátky 47,19 Eur, termínom splatnosti prvej
anuitnej splátky 15.6.2015, počtom anuitných splátok 108, periodicitou a termínom splatnosti mesačne v
15. deň kalendárneho mesiaca, konečnou splatnosťou úveru k 15.5.2024, RPMN 20,84 %, priemernou
RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy 16,33 %, celkovou čiastkou, ktorú mala žalovaná zaplatiť 5.171,52
Eur. Výzvou zo dňa 19.10.2015 žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovanú na úhradu 2.670,84 Eur po
pripočítaní poplatku za výzvu 30,- Eur vo výške 2.700,84 Eur s príslušenstvom najneskôr do 29.10.2015.
Žalovaná do zosplatnenia uhradila žalobcovi sumu 58,37 Eur a po zosplatnení sumu 177,28 Eur.

3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods.2, §2 písm. a) b), § 7, § 9, §
11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ, § 517ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2; § 262 ods. 1, 2 CSP.

4. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, žaloba
žalobcu je čiastočne dôvodná, keďže žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2500,- Eur, ktorý
žalovaná riadne a včas nesplácala. Vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako spotrebiteľský a
následne preskúmal, či boli na vec aplikované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. V rámci
súdnehoprieskumudospelkzáveru,žezmluvaoúvereč.XXXXXXXXXXXXXXXXz15.5.2015obsahuje

obligatórne náležitosti zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Následne súd preskúmal, či v
zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. konal žalobca s odbornou starostlivosťou, pričom dospel k záveru,
že zo zmluvy nie je možné odvodiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s poukázaním
na jeho výšku a schopnosti spotrebiteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že cieľom § 7 ako aj § 11 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. je povinnosť veriteľa posúdiť úverové schopnosti klienta a povinnosť brať
na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä na jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na

základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať,
preto dôraz pri posúdení schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, ktorá bude potrebná pre splácanie úveru. Keďže z predloženej zmluvy nevyplýva žiadna
informácia o schopnosti spotrebiteľa splácať úver, konanie žalobcu, resp. jeho nekonanie označil súd

za konanie hrubo porušujúce zákon. Vzhľadom na uvedené súd posúdil úver ako bezúročný a bez
poplatkov, preto žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi sumu vo výške 2425,- Eur (suma poskytnutého
úveru 2500,- Eur - 75,- Eur titulom poplatku za poskytnutie úveru). Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi
pred zosplatnením sumu 58,37 Eur a po zosplatnení sumu 177,28 Eur, súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie 2189,35 Eur, s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2366,65 Euro od

20.10.2015, teda od zosplatnenia do 22.10.2015 a úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2189,35
Eur od 23.10.2015 do zaplatenia, pričom uvedené sumu jej povolil splácať v mesačných splátkach po
50,- Eur pod následkom straty výhody splátok a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žiadna strana v konaní nebola plne úspešná, pričom

súd zároveň vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, keď vyhodnotil konanie veriteľa v rozpore
s ustanovením § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., teda neposúdením spôsobilosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, čo v konečnom dôsledku malo bezprostredne vplyv na
existujúce súdne konanie.

6. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a
povolil žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach ako aj proti výroku o náhrade trov konania,
v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou súdu
prvej inštancie pre posúdenie úveru za bezpoplatkový a bezúročný. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP). K tvrdeniu
súdu, že žalobca nedostatočne skúmal bonitu žalovaného žalobca uviedol, že ak mal súd za to, že z
predloženej zmluvy nevyplýva žiadna informácia o schopnosti spotrebiteľa splácať úver, mal žalobcu
vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ak ho súd nevyzval na odstránenie uvedenej
vady, odňal tým žalobcovi možnosť uplatňovať si procesné práva. Súd tak rozhodol o neurčitom návrhu

na začatie konania bez výzvy na jej odstránenie, preto je tu naplnený dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP, čo zaručuje aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k.
XXCo/XX/XXXX-XX, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v Prešove
č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX z 26.7.2018,

Krajského súdu v Nitre č.k. XCo/XXX/XXXX-XX z 4.7.2018. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch iba v prípade hrubého porušenia uvedenej
povinnosti je úver bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie by sa považovalo posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Banka posúdila

schopnosti žalovaného splácať úver na základe údajov uvedených ním v žiadosti o spotrebný úver
a z reportu zo Sociálnej poisťovne a zo Spoločného registra bankových informácii. Bola zohľadnená
doba poskytnutia úveru, výška úveru, príjem spotrebiteľa aj účel úveru. Súd pritom sa obmedzil iba na
konštatovanie, že nedostatočne boli zohľadnené výdavky žalovaného aj na jeho záväzky. Žalobca byhrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z uvedeného ustanovenia, ak by tak konal bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch, čo však v predmetnom konaní nebolo naplnené. Zároveň predložil

report zo Sociálnej poisťovne a report zo SRBI, žiadosť o poskytnutie úveru. Vzhľadom na uvedené mal
za to, že nie je preto možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7. K výroku súdu, ktorým povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach žalobca uviedol, že pri
rozhodovaní o možnosti plnenia dlhu v splátkach súd musí skúmať majetkové pomery žalovaného,

pričom v uvedenom prípade vychádzal iba z tvrdení žalovanej, ktorá neprodukovala žiadne dôkazy
o svojej situácií a tieto dôkazy si nezaobstaral ani súd. Žalobca poukázal na to, že súd okrem
finančnej situácie žalovaného má pri určení plnenia v splátkach prihliadať aj na iné skutočnosti a
to osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v
konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu po ktorý by týmto spôsobom došlo k
zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že splnenie dlhu v splátkach po 50,- Eur bude trvať neprimerane
dlho a to 3,5 roka, čo poškodí nielen žalobcu ale aj samotné žalovaného, ktorému bude narastať
úrok z omeškania. Namietal, že žalovaná v čase od podania žaloby neprejavila snahu dlh uhrádzať
aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žiadnu úhradu do vyhlásenia
rozhodnutia nezrealizovala. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. XXCo/XX/XXXX-XX z 21.9.2017, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX z 31.7.2017, XXCo/XXX/XXXX-XXX
z 27.9.2017, Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.1.2018, Krajského súdu
v Košiciach č. k. XXC/XX/XXXX-XXX z 26.2.2018, Krajského súdu v Nitre č.k. XCo/XXX/XXXX-XX
z 25.5.2017,3 č.k. XCo/XXX/XXXX z 7.9.2017, č.k.XCo/XX/XXXX-XX z 17.1.2018, Krajského súdu v
Prešoveč.k.XXCo/XX/XXXX-XXu27.7.2017,XCo/XX/XXXX-XXz7.9.2017ainérozhodnutia.Žalovaný

tiež uviedol, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo
byť súčasťou aktivít v procese prípadného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde k dôslednému
zisteniu majetku žalovaného a k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Navrhol preto
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť žalobe žalobcu v celom rozsahu a zaviazať žalovaného
zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov konania aj náhradu trov

odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

10. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň

stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať.

11. Žalobca odvolaním napadol zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, a to čo sa týka žalovanej
sumy nad priznanú sumu 2189,35 Eur a s tým súvisiaceho príslušenstva a tiež namietal rozhodnutie

súdu o možnosti splatiť priznané sumy v splátkach po 50,- Eur mesačne. Žalobca odvolaním napadol
aj výrok o náhrade trov konania, avšak uvedené žiadnym spôsobom neodôvodnil. Preto predmetom
prieskumu bol iba zamietavý výrok v uvedenom rozsahu, výrok o splatnosti priznaných súm v 50,- Eur
mesačných splátkach a výrok o trovách konania. Zvyšná časť rozsudku odvolaním nebola napadnutá,
preto sa stala právoplatnou v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP.

12. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k zamietavej časti žaloby súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Na základe uvedeného si
odvolací súd osvojuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v uvedenej časti, na ktoré v plnom rozsahuodkazuje a sa s ním stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku
v uvedenej časti a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.

13. Keďže žalobca v odvolacom konaní namietal nesprávne právne posúdenie veci čo do zamietavej
časti nároku a možnosti zaplatiť priznanú sumu v splátkach, odvolací súd v uvedenom rozsahu
podrobil prieskumu rozsudok so zameraním, či súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav
príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie týmto smerom riadne odôvodnil s tým, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. Y.. Ú.).

14. Ku tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR z 27.07.2011, sp. zn. XCdo/X/XXXX).

15. Aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, má za to, že žalobcovi nárok na úroky a poplatky
zo zmluvy o úvere nevznikol, keďže zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX-pôžička z 15.5.2015 je
nevyhnutné považovať za zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú a to z dôvodu, že v konaní pred súdom

prvej inštancie nebolo preukázané, aby žalobca náležite, s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu
žalovaného. Ak žalobca predložil listiny, ktoré mali preukazovať splnenie si uvedenej povinnosti až v
odvolaní a to bez toho, aby takéto dôkazy produkoval pred súdom prvej inštancie, nemôže na takéto
dôkazy prihliadať až odvolací súd v odvolacom konaní podľa ust. § 366 CSP.

16. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že ak mal
súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal skúmanie bonity žalovanej, mal žalobcu vyzvať
na doplnenie uvedených skutočností. K uvedenému odvolací súd uvádza, že ak si žalobca uplatnil
žalobou určité nároky, bolo jeho povinnosťou v zmysle. § 132 CSP, okrem iného, už v žalobe
úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie a pripojiť k žalobe dôkazy

preukazujúce oprávnenosť jeho nárokov. Ak svoje nároky náležite nepreukázal, nemohol byť súdom
na ich preukazovanie vyzývaný. Išlo by totiž o porušenie zásady kontradiktórnosti súdneho konania a
zásady rovnoprávneho postavenia strán sporu v zmysle čl. 6 a čl. 8 CSP.

17. Odvolací súd dodáva, že žalobca bol povinný preukázať oprávnenosť svojho nároku ešte

pred súdom prvej inštancie. Ak tvrdil, že náležite skúmal bonitu žalovaného, mal o tom predložiť
dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXXXX- pôžička zo dňa 15.5.2015 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver s účelom
využitia finančných prostriedkov buď ako bezúčelový úver alebo ako úver na splatenie záväzkov klienta.
Teda už z uvedeného označenia účelu úveru, vyplýva súdu potenciálna existencia neuhradených

záväzkov žalovanej, na ktorých splatenie mal slúžiť predmetný úver. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal
spolu so žalobou naplnenie podmienok stanovených v ustanovení § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., súd
nemal za preukázaný nárok žalobcu na priznanie aj úrokov a poplatkov vyplývajúcich z predmetnej
zmluvy. Za výsledok sporu je zodpovedný žalobca, ktorý musí súdu prvej inštancie svoj nárok náležite
preukázať, ak chce byt v konaní úspešným. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol prihliadať na

dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní, keďže tieto nenapĺňali zákonné podmienky novôt
ustanovených v § 366 CSP.

18. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol nárok žalobcu v
prevyšujúcej časti, t.j. nad priznanú sumu 2189,35 Eur s prísl. Na jeho priznanie totiž nebol zákonný

dôvod.

19. Podľa§232ods.3a4CSP,lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatne splátky a dávky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého dlhu.20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon stanovuje trojdňovú lehotu na plnenie súdom
uloženej povinnosti. Súd však môže určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie uloženej povinnosti, alebo môže
určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach. Pri úvahe o určení dlhšej lehoty na plnenie

povinnosti alebo pri určení splátok súd vychádza najmä z konkrétnych okolností prípadu a osobných
a majetkových pomerov strán sporu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vychádzal z pomerov
žalovanej a umožnil jej priznanú sumu zaplatiť mesačných splátkach po 50 Eur. Z predloženej výplatnej
pásky žalovanej vyplýva, že z jej príjmu sú vykonávané zrážky vo výške 494,15 Eur a jej príjem po
zrazenítýchtozrážokpredstavujesumu471,53Eur.Vzhľadomnanevyhnutnévýdavkynazabezpečenie

základných životných potrieb je nevyhnutné konštatovať, že mesačná splátka vo výške 50,- Eur je
primeranávzhľadomnajejmajetkovépomery.Judikatúrasúdovustálila,abypriznanésumybolisplatené
v splátkach v lehote do 3 rokov, čo sa vo všeobecnosti považuje za prípustnú lehotu na splatenie
priznanej pohľadávky. V predmetnom konaní pri pravidelných mesačných splátkach žalovaná uhradí
žalobcovi istinu do 3,5 roka, teda odvolací súd aj výšku splátky určenej súdom považoval za primeranú.
Jetrebaeštedodať,žesúdprvejinštanciesprávnerozhodolopovinnosti žalovanýchdlžnúsumuuhradiť

v mesačných splátka s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia. Ak teda žalovaná splátky nebude dodržiavať, stane sa zročným celý dlh už v prípade
omeškania s plnením hoc len jednej splátky.

21. Čo sa týka odvolania voči náhrade trov konania, odvolací súd konštatuje, že žalobca síce odvolaním

napadol aj uvedený výrok, avšak z obsahu odvolania nie je odvolaciemu súdu zrejmé, v čom vidí
nesprávnosť predmetného výroku. Nakoľko v zmysle §363 v spojení s § 365 ods. 3 CSP sú súčasťou
odvolania aj odvolacie dôvody, ktoré je možné doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu voči výroku o náhrade trov konania nebolo žalobcom
žiadnym spôsobom odôvodnené, preto odvolací súd dospel k záveru, že správnemu rozhodnutiu vo veci

samej zodpovedá aj správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

22. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).