Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210419
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8714210419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ rade Iveta Vargová, bytom Dolné Zahorany 30, 2/ rade Iveta Alabamová, nar.
XX.X.XXXX, bytom Dolné Zahorany 30, zast. zákonnou zástupkyňou Ivetou Vargovou, bytom Dolné
Zahorany 30, 3/ rade Csaba Alabám, nar. XX.X.XXXX, bytom Dolné Zahorany 30, zast. zákonnou
zástupkyňou Ivetou Vargovou, bytom Dolné Zahorany 30, všetci pr. zast.: Beňo & partners advokátska
kancelária, s. r. o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, o zaplatenie zaplatenie
80 000,-- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1) rade sumu vo výške 40.000,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,15% ročne od 11.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 2) rade sumu vo výške 20.000,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,15% ročne od 11.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 3) rade sumu vo výške 20.000,- eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,15% ročne od 11.9.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom trovy konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľov
JUDr. Jozefa Beňa, advokáta Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. vo výške 3.192,77 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 2.466,- eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručením dňa 11.9.2014 sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke v 1) rade sumu 40 .000,- eur, navrhovateľke v 2) rade sumu
20.000,- eur a navrhovateľovi v 3) rade sumu 20.000,- eur spolu s príslušenstvom.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že dňa 20.9.2011 došlo k dopravnej nehode zavinenej Attilom
Vajnerom, ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia EČV: LC XXX BV a ktorý
bol poistencom odporcu. Pri dopravnej nehode okrem vodiča Vajnera zahynul tiež spolujazdec Jozef

Varga, syn navrhovateľky v 1) rade a brat navrhovateľov v 2) a 3) rade. Nakoľko navrhovatelia boli
na osobu Jozefa Vargu, svojho rodinného príslušníka citovo veľmi naviazaní, jeho úmrtie v dôsledku
dopravnej nehody pociťujú ako ujmu, za ktorú od odporcu ako poistiteľa vozidla, ktorým bola škodaspôsobená, požadujú náhradu nemajetkovej ujmy. Poukazujú pritom na rozsudok Súdneho dvora ES
zo dňa 24.10.2013 sp. zn. C-22/12.

Odporca z podaním návrhom nesúhlasí a v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že nie je pasívne vecne
legitimovaný pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu poistného vzťahu, pričom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tiež na rozhodnutia krajských súdov
Banská Bystrica, Trnava, a iných súdov Slovenskej a Českej republiky.
Podľa odporcu povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je osobne

späté s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila, takže
ma výlučne osobný charakter a zaniká smrťou takejto osoby. Podľa odporcu v prípade smrti nie je
na strane povinnej osoby možný prechod práv, resp. povinností na iný subjekt. Povinnou osobou je
vodič motorového vozidla. Povinnosť poskytnúť plnenie v súvislosti s ochranou osobnosti v zmysle § 13
Občianskeho zákonníka môže prejsť na ďalšiu osobu - poisťovňu - výlučne na základe zákona alebo
riadneho, zrozumiteľného a slobodného právneho úkonu.

Podľa odporcu poisťovňa vystupuje iba ako účastník poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a do osobnostných práv navrhovateľov žiadnym spôsobom
nezasiahla. Poukázal na skutočnosť, že § 4 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, (PZP) nemôže a nedáva zodpovednosť odporcu za uplatnený nárok, ktorý je nesprávne

kvalifikovaný ako škoda na zdraví v širšom ponímaní.
Smernice ES, ktoré sa zaoberajú zodpovednosťou za škodu nedopadajú na poistenie nárokov
vzniknutých z iného titulu než je zodpovednosť za škodu a pokiaľ stanovujú povinnosť odškodniť ujmu
na zdraví a nie nároky priznávané z iného titulu. Smernice nestanovujú spôsob a rozsah nárokov, ktoré
má členský štát špecifikovať pre účel rozsahu náhrady škody a teda nepopierajú právo členského štátu

nároku z titulu zodpovednosti za škodu vrátane škody na zdraví. Je na členskom štáte akými princípmi
sa odškodnenie zásahu do zdravia človeka riadi, pričom poukázal na ust. § 444 až 449 Občianskeho
zákonníka.
Nedostatočnú aproximáciu nemá poisťovňa dôvod namietať a pokiaľ zákon o PZP vo svojom obsahu
nevymenúva konkrétne aké nároky PZP kryje, má človek možnosť obrátiť sa na súd z návrhom

na náhradu škody od štátu, ktorý nekorektne transponoval smernicu. Súčasne vzniesol námietku
premlčania s tým, že k vzniku nemajetkovej ujmy došlo dňa 20.9.2011 a návrh vo veci samej bol podaný
dňa 11.9.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1) rade a listinnými dôkazmi založenými

v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia sa voči odporcovi domáhajú vydania rozhodnutia, ktorý súd uloží odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade sumu 40 000,-- eur, navrhovateľke v 2/ rade sumu 20 000,-- eur
a navrhovateľovi v 3/ rade sumu 20 000,-- eur spolu s príslušenstvom, pričom titulom pre uloženie

povinnosti je náhrada nemajetkovej ujmy za smrť rodinného príslušníka navrhovateľov voči odporcovi
ako poistiteľovi vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Navrhovatelia prostredníctvom právneho
zástupcu poukázali na skutočnosť, že dňa 20.9.2011 došlo k dopravnej nehode zavinenej Attilom
Vajnerom, ktorý bol vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia EČV: LC XXX BV a ktorý bol
poistencom odporcu. Pri dopravnej nehode okrem vodiča Vajnera zahynul tiež spolujazdec Jozef Varga,

syn navrhovateľky v 1/ rade a brat navrhovateľov v 2/ a 3/ rade. V dôsledku úmrtia vodiča vozidla Attilu
Vajnera trestné stíhanie vo veci bolo zastavené.
Nakoľko navrhovatelia boli na osobu Jozefa Vargu, svojho rodinného príslušníka citovo veľmi naviazaní,
jeho úmrtie v dôsledku dopravnej nehody pociťujú ako ujmu.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľov na podanom návrhu trval, žiadal, aby mu súd vyhovel.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 20.9.2011 zomrel syn navrhovateľky v 1) rade a brat navrhovateľov v
2) a 3) rade Jozef Varga, nar. 24.5.1992, čím došlo k nezvratnému zásahu do osobnostných práv
navrhovateľov. Jozef Varga zomrel vo veku 19 rokov, v dôsledku toho došlo k veľmi vážnemu zásahu
do osobnostných práv navrhovateľov, ktorí boli rodinní príslušníci nebohého. Žil s navrhovateľmi pred

smrťou v spoločnej domácnosti a bolki jeho najbližší príbuzní. K pasívnej legitimácii odporcu poukázal
na eurokonformný výklad, otázky náhrada škody, náhrady nápravy s prihliadnutím na samotný účel
povinného zmluvného poistenia z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej
osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel.Navrhovateľka v 1) rade v rámci účastníckeho výsluchu na podanom návrhu trvala a uviedla, že
vozidlo šoféroval Attila Vajner, ktorý pri nehode zahynul. Pred nehodou žil Jozef s navrhovateľmi a

bývalým druhom navrhovateľky v 1) rade v jednej domácnosti. Nastúpil do posledného ročníka školy,
mal maturovať. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že nebohý ju stále vypočul, pomáhal jej, kde chcela, tak
ju vzal, bol jej oporou. Keď potrebovala, vedel ju objať alebo sedeli a rozprávali sa. Veľmi dobrý vzťah
mal tiež s mladšími deťmi. Hrali sa spolu a pomáhal im s učením. O nehode sa dozvedela ráno o 7.00
hod. od policajtov. Pýtali sa jej či pozná Jozefa Vargu a keď povedala, že áno, tak povedali, že je v

márnici. Kričala, nevedela čo sa s ňou deje. Potvrdila, že úmrtie syna na ňu vplývalo veľmi negatívne
a keby nemala ešte mladšie deti, pravdepodobne by si siahla na život. Nebohý Jozef navrhovateľom
veľmi chýba, neprejde deň, aby na neho nemysleli. Chýba aj v domácnosti, pomáhal v záhrade aj okolo
domu. Chystal drevo, kosil, pomáhal vo všetkom.

Vzhľadom na nízky vek navrhovateľov v 2) a 3) rade súd účastnícky výsluch týchto nevykonal.

Odporca sa pojednávania nezúčastnil, v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti
odporcu.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom
4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkouvozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a
podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.

Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní
nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať
povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho

občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky
odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo

na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne
postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom
má taká osoba trvalý pobyt.

Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi /20/ a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa § 15 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na premlčanie
nárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,
ktorá škodu spôsobila.

Po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že návrh je podaný

dôvodne.

Z citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochranu ľudských práv a slobôd,
Občianskeho zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy
ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života, zahŕňa aj právo

na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je
rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom
alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na skutočnosť, že žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného

zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Lučenci, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-642/
OEK-LC-2011.

V zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľaodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť Jozefa Vargu, syna syna navrhovateľky v 1) rade a brata
navrhovateľov v 2) a 3) rade, spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života navrhovateľov a
žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Smrťou syna a
brata navrhovatelia stratili sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohým Jozefom
Vargom. Nebohý žil s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti, zabezpečoval potreby domácnosti a

východu maloletých navrhovateľov v 2) a 3) rade. Pomáhal v domácnosti, mal navrhovateľom byť
oporou.Znečakanejsmrtisynanajmänavrhovateľkav1)radeprežívalaadodnesprežívapocityúzkosti,
smútku, zúfalstva. Smútok sa prejavil negatívne po smrti syna i na zdravotnom stave navrhovateľky
v 1) rade. Od smrti syna majú navrhovatelia ochudobnenú sféru vzťahu s nebohým ako najbližším
rodinným príslušníkom. Stratili možnosť prejavovať mu lásku, priazeň a dostávať oporu, porozumenie.
Protiprávnym konaním poistenca odporcu u navrhovateľov došlo k nenávratnej deštrukcii väzieb

súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna
by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobcov. Intenzitu zásahu do práv
navrhovateľov zvyšuje skutočnosť, že navrhovatelia s nebohým Jozefom Vargom žili v spoločnej
domácnosti, nízky vek nebohého a skutočnosť, že jeho úmrtie s ohľadom na dobrý zdravotný stav
bolo nečakané. Ujma vzniknutá navrhovateľom je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu

považovala za objektívne závažnú, náhrada nemajetkovej ujmy môže u navrhovateľov prispieť k
zmiereniu stavu. Je prejavom slušnosti a spravodlivosti, nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

Protiprávne konanie a príčinná súvislosť zásahu do práv a oprávnených záujmov navrhovateľov vyplýva
zo vzťahu odporcu ako poistiteľa a jeho poistenca Attilu Vajnera, vodiča vozidla, ktorý dopravnú nehodu

zapríčinil. Vo vzťahu k odporcovi, aplikujúc citovanú právnu úpravu Európskej únie a ustanovenie
zákona, je súd názoru, že odporca je pasívne legitimovaným účastníkom konania. Nebolo sporné, že
vodič Attila Vajner v čase dopravnej nehody mal s odporcom uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v ust. § 4 ods. 1, § 4
ods. 2, § 4 od. 4 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného
zmluvného poistenia, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel - sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma

spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu
(zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka - ktorú v širšom
ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a zákona č. 381/2001 Z.z. Takáto
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka preto spadá do
rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla podľa citovaného zákona.

Z ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a), § 15 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvyplývavšeobecnýpísanýnárokpoškodenýchnanáhraduškodyprotipoisťovateľovi

zodpovednej osoby. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného za výplatu plnenie za
poisteného škodu. V súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákon má poistený právo, aby za neho poisťovateľ
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri
usmrtení. Súčasťou náhrady škody spôsobenej na zdraví je nielen ujma majetkovej povahy, ale aj
nemajetkováujma.PodľaSmerniceRady72/166/EHSz24.04.1972každýčlenskýštátprijmeprimerané

opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa
nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením.
Z bodu 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 vyplýva, že skutočnosť,
že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo na žalobu proti poisťovni, je logickým
doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne postavenie poškodených osôb pri

dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom má taká osoba trvalý pobyt. V
súlade s eurokonformným výkladom práva sa vyžaduje, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví
pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú prevádzkou vznikla.S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v citovaných
ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z.z. (§ 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1) a s prihliadnutím
k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel, z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby
vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel - sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu
(zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka - ktorú v širšom
ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.

Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka
preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa citovaného zákona.

Výklad pojmu „ujmu“ vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora z 06.05.2010 vo veci C-63/09,
ktorý sa síce týka leteckej dopravy a v jej súvislosti zodpovednosti dopravcov za zapísanú batožinu, no v

zhodnotení Súdny dvor zaujal stanovisko k pojmu „ujma“, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa
tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu.

Súd je názoru, že i pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné vykladať tak, že zahŕňa i
nemajetkovú ujmu, keď účelom poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je

zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou vozidla.

Privýškenemajetkovejujmyunavrhovateľovsúdvzmysle§13ods.2Občianskehozákonníkaprihliadal
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Navrhovateľka v 1)
rade žiadala priznať nemajetkovú ujmu vo výške 40.000,- eur a navrhovatelia v 2) a 3) rade každý sumu

20.000,- eur. Takáto výška ujmy, podľa názoru súdu zodpovedá okolnostiam, za ktorých k porušeniu
právadošlo.Jejednoznačné,ževzniknutúujmunavrhovateľovmožnohodnotiťakomaximálnezávažnú.
Nakoľko vodič vozidla, ktorý nehodu spôsobil sám pri nehode zahynul, nebolo možné zistiť a zohľadniť
dôvody vzniku nehody. Priznané sumy 40.000,- eur, resp. 20.000,- eur navrhovateľom súd považuje
primeranú všetkým okolnostiam týkajúcich sa posúdenia výšky nemajetkovej ujmy.

K vznesenej námietke premlčania sa súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľov
v tom smere, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
lehote, ktorá bola v prejednávanej veci zachovaná. V tomto smere súd poukazuje na existujúcu
judikatúru, z ktorej jednoznačne vyplýva, že premlčacia doba je trojročná a počiatok plynutia premlčacej

doby náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy
došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej
osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 278/2007).

Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuavkonaníúspešným

navrhovateľom priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenie za 3 úkony poskytnutej
právnej služby á 878,84 eur, 3* režijný paušál á 8,04 eur a zodpovedajúcu sadzu DPH.

O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov, keď navrhovatelia boli oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 4

ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Výšku
súdneho poplatku súd ustálil podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov na sumu 66,-
eur + 3 % z výšky uplatnenej majetkovej ujmy, t. u. 66,- eur + 3 % z 80.000,- eur, spolu 2.466,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému

súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.