Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Viera Kandriková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/63/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717200428
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717200428.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y. XXXX/XX, V., zastúpenej JUDr. Zuzanou Havašovou, advokátkou so sídlom Mengusovce 15,
proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, V., prechodne bytom P. XXX/X, W. F.,
právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o. so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad,
IČO: 36 866 156, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad zo dňa 28.03.2019, č. k. 8C/3/2017 - 338, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu sa náhrada trov prvoinštančného konania
nepriznáva.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto, že cit.:
,,I. Konanie z a s t a v u j e.
II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“
2. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že v konaní bola žalobkyňa stranou sporu,
ktorázavinilazastaveniekonaniatým,žezobralažalobuspäťvcelomrozsahu.Kspäťvzatiužalobydošlo
z dôvodu, že povinný z exekúcie V. Q. uhradil pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní. K zastaveniu
konania nedošlo z dôvodov uznania nároku žalobkyne žalovanou. Žalovanej tak prináleží náhrada trov
konania. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 100 %. O výške trov konania priznaných žalovanej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku II. o náhrade trov konania podala odvolanie v zákonnej
lehote žalobkyňa. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Namietala, že nemožno jej pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, hoci
zobrala žalobu späť v celom rozsahu. Žalobu podala v súvislosti s pohľadávkou žalovanej vymáhanej
v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka proti povinnému V. Q., ktorý
je R.. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nie je povinná z exekúcie, nemohla ovplyvniť vymáhanie
predmetnej pohľadávky, priebeh exekučného konania, ani prípadné uhradenie vymáhanej sumy. Teda
žalobkyňa, hoci vzala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie späť, nemohla zaviniť zastavenie konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku II. a vrátil súdu
prvej inštancie vec na ďalšie konanie.4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie v napadnutej časti
je potrebné zmeniť.
5. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že v predmetnom prípade sa žalobkyňa žalobou domáhala
voči žalovanej vylúčenia nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, vylúčenia z exekúcie predajom týchto
nehnuteľností na vymoženie pohľadávky (trov právneho zastúpenia v prvoinštančným konaní 6.368,08
eura, trov konania v prvoinštančným konaní 78,20 eura, trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
553,84 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 305,40 eura, súdny poplatok za vydanie
poverenia 16,50 eura) žalovanej voči povinnému V. Q.. Exekúcia voči povinnému bola vedená súdnym
exekútorom JUDr. Dušanom Sopkom pod sp. zn. EX 56/16 na podklade exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/33/2012-460 zo dňa 03.06.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co/394/2015 zo dňa 30.05.2016.
6. Žalobkyňa vzala žalobu späť vzhľadom na skutočnosť, že povinný z exekúcie V. Q. dňa 25.02.2019
uhradil sumu vymáhanú v exekučnom konaní, veci, ktoré žiada žalobkyňa vylúčiť z exekúcie v tomto
konaní už nebudú postihnuté exekúciou a táto žaloba je bezpredmetná. O trovách konania navrhla
rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa procesne
nezavinila zastavenie konania. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby a navrhla, aby súd žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci aplikácie
právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania
je kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za
zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia
je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní
požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru,
že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa).
10. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.
11. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery
strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).
12. Procesne úspešná síce v spore bola žalovaná a preto nárok na náhradu trov konania v zmysle §
256 ods. 1 CSP vznikol jej, avšak odvolací súd má za to, že sú tu dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
13. Odvolací súd pri aplikovaní voľnej úvahy súdu, ktorá je v danom prípade prípustná, konštatuje, že
v danej veci existujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd vychádzazo samotného charakteru konania o vylúčenie veci z exekúcie, preto je potrebné vziať do úvahy, že k
zastaveniu konania došlo pre správanie sa tretej osoby, v exekučnom konaní povinného, ktorý uhradil
dlžnú pohľadávku, a preto nemožno konštatovať, že by bola priamo žalobkyňa zodpovedná za to,
že došlo k zastaveniu konania. Uvedenú skutočnosť preto odvolací súd hodnotí ako dôvod hodný
osobitného zreteľa a to s prihliadnutím na povahu a konkrétne okolnosti, a tiež s prihliadnutím na
výsledok vyplývajúci z exekučného konania, v ktorom žalovaná bola oprávnenou a došlo k uhradeniu
jej pohľadávky.
14. V danom prípade odvolací súd taktiež zohľadnil okolnosti v prejednávanej veci v tom zmysle, že
spor sa týka strán sporu, ktoré sú blízke príbuzné, v exekučnom konaní bol povinným otec žalobkyne
a oprávnená matka žalobkyne, a preto v záujme zamedzenia ďalšieho sa zhoršovania vzájomných
príbuzenských vzťahov je toho názoru, že je dôvodné nepriznať procesne úspešnej žalovanej náhradu
trov prvoinštančného konania.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto dôvodné a spravodlivé, aby každá strana si sama znášala
trovy, ktoré im v tomto (zastavenom) konaní vznikli, a sú tak splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu
ust. 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán.
16.Odvolacísúdmázato,ženazákladepoužitejsudcovskejúvahyvspojenísúčelomprávananáhradu
trov konania, nepriznanie tohto nároku, i keď je výnimočným, v tomto prípade obstojí, preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil
a stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 389 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.
V danej veci odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o trovách prvoinštančného
konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na základe vlastnej úvahy. Z uvedeného dôvodu
by odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, pokiaľ by zaviazal žalovanú ako stranu neúspešnú v
odvolacom konaní na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.
18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.