Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/365/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714210419.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1. T. Z., bytom V. J. XX, 2. T. Q., bytom V. J. XX a 3. R.
Q., bytom V. J. XX proti žalovanému Komunálna poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom
v Bratislave, Štefánikova 17, o zaplatenie 80 000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 31. 10. 2014, č. k. 20C/117/2014-61 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade
sumu 40 000 Eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 11. 09. 2014 do zaplatenia, žalobkyni
v 2.rade sumu 20 000 Eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 11. 09. 2014 do zaplatenia
a žalobcovi v 3.rade sumu 20 000 Eur spolu s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 11. 09. 2014
do zaplatenia. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcom vo výške 3 192,77 Eur a na

zaplatenie súdneho poplatku vo výške 2 466 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 20. 09. 2011 došlo k
dopravnej nehode zavinenej Q. Z., vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia. Pri dopravnej
nehode okrem vodiča zahynul tiež spolujazdec B. Z., syn žalobkyne v 1.rade a brat žalobcov v 2. a
3.rade. V zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Smrť B. Z. spôsobila veľmi vážny zásah do súkromného života žalobcov a žiadna z morálnych foriem
zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Smrťou syna a brata žalobcovia stratili

sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohým B. Z.. Nebohý žil so žalobcami v
spoločnej domácnosti, zabezpečoval potreby domácnosti a výchovu maloletých žalobcov v 2. a 3.rade.
Pomáhal v domácnosti a žalobcom bol oporou. Z nečakanej smrti syna najmä žalobkyňa v 1.rade
prežívala a dodnes prežíva pocit úzkosti, smútku, zúfalstva. Smútok sa prejavil negatívne po smrti
syna i na zdravotnom stave žalobkyne v 1.rade. Od smrti B. Z. majú žalobcovia ochudobnenú sféru
vzťahu s nebohým ako najbližším rodinným príslušníkom. Stratili možnosť prejavovať mu lásku, priazeň

a dostávať oporu a porozumenie. Protiprávnym konaním poistenca žalovaného u žalobcov došlo k
nenávratnej deštrukcii väzieb súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou
satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy žalobcov.
Intenzitu zásahu do práv žalobcov zvyšuje skutočnosť, že žalobcovia s nebohým B. Z. žili v spoločnej
domácnosti, nízky vek nebohého a skutočnosť, že jeho úmrtie s ohľadom na dobrý zdravotný stav bolo
nečakané. Ujma vzniknutá žalobcom je neodstrániteľná a každá iná fyzická osoba by ujmu považovala

za objektívne závažnú. Náhrada nemajetkovej ujmy môže u žalobcov prispieť k zmierneniu stavu, je
prejavomslušnostiaspravodlivosti,avšaknemôžeodčiniťdopadtragickejudalosti.Protiprávnekonanie,príčinná súvislosť zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov vyplýva zo vzťahu žalovaného ako
poistiteľa a jeho poistenca Q. Z., vodiča vozidla, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil.

S použitím eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody a škoda na zdraví v ust. § 4 ods. 1, 2, 4 a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia,
z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolanej prevádzkou
motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým

po obeti dopravnej nehody ako poškodeným, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa
ust.§ 13ods.2a3Občianskehozákonníka,ktorúvširšomponímanítrebapovažovaťzaškodunazdraví
podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa ust.§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka preto spadá do rozsahu povinného zmluvného
poisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlapodľacitovanéhozákona.
V súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. má poistený právo, aby za neho

poisťovateľ nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a
nákladov pri usmrtení. Súčasťou náhrady škody spôsobenej na zdraví je nielen ujma majetkovej povahy,
ale aj nemajetková ujma. Podľa Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24. 04. 1972 každý členský štát
prijme primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel
obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Z bodu 36 Smernice EP a Rady č.

2009/103/ES zo dňa 16. 06. 2009 vyplýva, že skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu
má priame právo na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše
zlepšuje právne postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského
štátu, v ktorom má taká osoba trvalý pobyt. V súlade s eurokonformným výkladom práva sa vyžaduje,
aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú

prevádzkou vozidla. Výklad pojmu ujma vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 06. 05. 2010 vo
veci C-63/09, ktorý sa síce týka leteckej dopravy a v jej súvislosti zodpovednosti dopravcov za zapísanú
batožinu, no v zhodnotení Súdny dvor zaujal stanovisko k pojmu ujma, ktorá sa má vykladať v tom
zmysle, že zahŕňa tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu. I pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je
pojem škoda potrebné vykladať tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, keďže účelom poistenia za škodu

spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti
s prevádzkou vozidla. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách odôvodnil ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. a o súdnom poplatku ust.§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992

Zb.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšiekonanie.Akodôvoduviedol,žerozsudokjenepreskúmateľnýprenedostatokdôvodov.Žalobcovia

neudávajú miesto vzniku dopravnej nehody a neuvádzajú v akom vzťahu bol vodič k usmrtenému B. Z..
Napriek úmrtiu vodiča pri dopravnej nehode sa mali skúmať okolnosti vzniku zásahu do osobnostných
práv žalobcov. K posudzovaniu akýkoľvek okolností vzniku zásahu nedošlo. Podľa ust. §157 ods. 2
O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je jeho podstatnou súčasťou a súčasťou práva
na spravodlivý proces. Malo by sa v ňom odraziť zhodnotenie všetkých podstatných skutočností,
vrátane miery ich preukázania a konkrétneho prameňa konkrétnej informácie. Zo žaloby je zrejmé, že
žalobcoviasúvrôznompríbuzenskomvzťahukzomrelémuasúrozdielnehoveku.Vovzťahukžalobcom

v 2.a 3.rade, ktorým bola priznaná rozdielna výška náhrady ako žalobkyni v 1.rade, sa neuvádza
žiadne odôvodnenie rozdielnej výšky priznanej náhrady. Dôvody, ktoré vedú k priznaniu výšky náhrady
by mali odôvodňovať konkrétnu výšku náhrady tomu ktorému oprávnenému. V opačnom prípade je
rozhodnutieopriznanívýškyneodôvodnené,resp.nedostatočnéa nesprávneodôvodnené.Akofaktbez
akýchkoľvek ďalších dôkazov okrem výsluchu žalobkyne v 1.rade sa zobrala skutočnosť, že žalobcovia

so zomrelým žili v spoločnej domácnosti, nebohý zabezpečoval potreby domácnosti a výchovu mal.
žalobcov v 2.a 3.rade. Žiadne iné dôkazy na podporu týchto tvrdení neboli v konaní vykonané. Dôkazné
bremeno pritom zaťažovalo žalobcov. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, jeho priznanie odo dňa doručenia
žaloby odporuje formálnej logike, ako aj aplikovateľným právnym predpisom. Priznanie nároku naúrok z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy je v rozpore s judikatúrou súdov, ktorá je v tomto
smere dlhší čas konštantná. Podľa rozsudku NS SR vo veci 6Cdo/185/2011povinnosť zaplatiť náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba

plnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Za dostatočné sa
nedá považovať ani odôvodnenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Slovenské občianske právo
nesubsumujenemajetkovúujmupodrozsahpoistnéhokrytiazodpovednostizaškodu,čobolopotvrdené
i justičnou praxou. Poisťovňa je viazaná pri výkone povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zákonom č. 381/2001 Z. z., do ktorého obsahu boli

podľa príslušných dôvodových správ transponované aj smernice Európskeho parlamentu a Rady. Ak
by obsahom smerníc malo byť skutočne to, že povinné poistenie pokrýva aj nárok z neoprávnených
zásahov do osobnosti človeka, potom by to bolo možné vyjadriť jednoznačným spôsobom legislatívne
v texte zákona a keďže zákon č. 381/2001 Z. z. napriek deklarovanej aproximácii smerníc takéto
nároky neuvádza a nijako výslovne nespomína, je potrebné mať za to, že ani SR ako členský
štát nevníma predmetné smernice tak, že predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla je i nemajetková ujma. Povinné zmluvné poistenie kryje nároky z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie však iné prípadné nároky
vzniknuté z iného titulu. Predmetom poistného krytia nie je nemajetková ujma, čo svojim rozhodnutím
potvrdil i NS SR. Vydaním rozhodnutia odlišného od právneho stanoviska NS SR sa vytvoril stav právnej
neistoty. Smernice zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravujú rozsah

minimálneho poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom
samotná zodpovednosť za škodu je už predmetom vnútroštátnej úpravy. Uvedené potvrdil vo svojom
rozhodnutí i Európsky Súdny dvor C-22/12 tým, že rozhodol, že povinné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj nárok nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti

poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s.p. a
zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust.§ 157 O. s. p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý
záväzne určuje ust.§ 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na
súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich
postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje
rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich vec

vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

V danom prípade z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť miesto dopravnej nehody, pri ktorej došlo k
usmrteniu B. Z.. Miesto nehody má pritom zásadný vplyv na posúdenie toho, aké právo sa má použiť

na prejednávanú vec. V odôvodnení rozsudku sa síce konštatuje vykonanie dokazovania výsluchom
žalobkyne v 1.rade a bližšie nešpecifikovanými listinným dôkazmi založenými v spise, avšak bez toho,
aby v ňom bolo uvedené, z ktorých konkrétnych dôkazov konajúci súd vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ ide o v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy, tieto navyše nebolivykonané spôsobom vyžadovaným zákonom. Platí totiž ust. § 129 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého dôkaz
listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta
alebo oznámi jej obsah. Takýmto spôsobom dokazovanie predloženými listinami vykonávané nebolo, čo

je zrejmé z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 10. 2014.

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odním a možnosť v odvolacom
konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská
k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu, odvolací súd postupom

vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie zákonom predpísaným
spôsobom a následne podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby jeho štruktúra zodpovedala
zásadám vyplývajúcim z ust.§ 157 ods. 2 O. s. p.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.