Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108219996
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6108219996.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu LEMAS, spol.
s r.o., so sídlom Prievidza, Nedožerská cesta 171/20, IČO: 31 616 810, právne zastúpeného JUDr.
Jaroslavom Hujíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza,
proti žalovanej Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so

sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného JUDr.
Petra Kohúta, súdneho exekútora, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu
škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 8C/350/2008-404 zo dňa 29. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o nároku na náhradu trov konania (štvrtý výrok)
z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 29. 11. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8
823,37 Eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 15. 09. 2008 až do zaplatenia, v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Konanie v časti o zaplatenie 2 750,22 Eur zastavil
(druhý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (tretí výrok). Zároveň rozhodol, že žalobca

má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,2 % (štvrtý výrok).

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla
(len) výrok o nároku na náhradu trov konania (štvrtý výrok). Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu v uvedenom výroku podľa ustanovenia § 388 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zmenil tak, že ona (žalovaná) má nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 4,6 %, eventuálne, aby rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. Žalovaná právne odôvodnila odvolanie poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) a h)
CSP konštatujúc, že súd prvej inštancie jej svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto

súvislosti poukázala na to, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody v celkovej
výške 18 471,95 Eur s príslušenstvom z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora
JUDr. Petra Kohúta. V priebehu konania vzal žalobu v časti o zaplatenie 2 750,22 Eur späť. O
tomto späťvzatí rozhodol prvoinštančný súd v druhom výroku konečného (odvolaním napadnutého)
rozsudku. Zároveň (tretím výrokom) žalobu vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 6 898,26 Eur) zamietol.
Rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania

(štvrtý výrok) považuje za absolútne neodôvodnený a nezákonný. V ďalšej časti odôvodnenia odvolaniauviedla konkrétnu argumentáciu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutej časti
prvoinštančného rozhodnutia.
2. 3. Následne žalovaná poukázala na zákonné znenie ustanovenia § 255 CSP a konštatovala, že

v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Súd prvej
inštancieprirozhodovaníotrováchkonaniadospelkzáveru,ževpredmetnejvecijepotrebnéaplikovať§
255ods.2CSP.Stýmtozáveromprvoinštančnéhosúdusastotožňuje,avšakaplikáciatohtoustanovenia
sa celkom zjavne neodrazila v rozhodnutí o náhrade trov konania, resp. prvoinštančný súd túto právnu
normu zjavne neaplikoval. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia 18

471,95 Eur s príslušenstvom, žalobu v časti o zaplatenie 2 750,22 Eur vzal späť, v časti o zaplatenie
6 898,26 Eur bola žaloba zamietnutá, a teda žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 8 823,37 Eur
s príslušenstvom. V spore mal teda úspech v rozsahu 47,7 %, čo znamená, že ona (žalovaná) mala
úspech v rozsahu 52,3 %, a teda v konečnom dôsledku bola v spore úspešnejšou stranou. Uvedený
záver platí aj pri zohľadnení požadovaného/priznaného úroku z omeškania. Pre doplnenie uviedla, že
pri posudzovaní úspechu žalobcu nebolo možné vziať v úvahu sumu 2 750,22 Eur, v ktorej rozsahu

vzal žalobca žalobu späť, a prisúdiť v tejto časti uplatňovanej žaloby žalobcovi úspech, nakoľko ona
zastavenie konania v tejto časti nezavinila, uvedenú sumu žalobcovi v priebehu sporu neuhradila, a teda
žalobca sa tejto časti náhrady škody domáhal voči nej nedôvodne.
2. 4. V závere odôvodnenia odvolania žalovaná znovu zopakovala, že je pre ňu takmer nemožné so
závermi súdu o potrebe náhrady trov konania žalobcovi polemizovať, keď pre predmetné rozhodnutie

absentuje akékoľvek odôvodnenie.

3. 1. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že
odvolaniežalovanejpovažujezanedôvodnéanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokprvoinštančnéhosúdu
v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania nemožno potvrdiť, dal do pozornosti
prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
3. 2. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol i argumentáciu týkajúcu sa časti uplatňovaného nároku vo výške 2
750,22 Eur, v ktorej bolo konanie na základe jeho späťvzatia žaloby v tejto časti v konečnom rozhodnutí
zastavené.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že argumentácia žalobcu nemôže
byť relevantná pre rozhodnutie o náhrade trov konania. V tejto súvislosti poukázala na postoj, ktorý
prezentovala už pri predbežnom prerokovaní nároku a i v priebehu sporu, týkajúci sa konkurencie
nárokov na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia. Konkrétne uviedla, že žalobcu

upozorňovala, že pokiaľ má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla.
Žalobca si celkom nedôvodne uplatňoval totožný nárok od súdneho exekútora ako aj od nej a takýto
postup nemožno označiť za starostlivý, skôr za špekulatívny. Postup, kedy si žalobca uplatňuje totožné
nároky (čo do výšky) súčasne od dvoch odlišných subjektov, v dvoch rôznych súdnych konaniach a
na podklade rôznych právnych predpisov, nemôže mať za následok, že ten subjekt, voči, ktorému

nárok uplatnil nedôvodne (v tomto prípade ona), bude znášať žalobcov nárok na náhradu trov konania.
Uvedený záver by bol nespravodlivý o to viac, že žalobcu na nedôvodnosť od počiatku upozorňovala a
zároveň žalobca si bezpochyby nárok na náhradu trov konania úspešný uplatnil v konaní vedenom voči
súdnemu exekútorovi. Uvedené by malo vylučovať aj žalobcom navrhovanú aplikáciu § 257 CSP.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania (štvrtý výrok),
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, žalovaná v odvolaní primárne namietala porušenie
jej práva na spravodlivý súdny proces zo strany prvoinštančného súdu v dôsledku nedostatočného
odôvodnenia odvolaním napadnutej časti rozhodnutia.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že vyššie uvedená odvolacia námietka žalovanej je v plnom rozsahu dôvodná a opodstatnená.
Prvoinštančný súd totiž odôvodnil napadnutý výrok o trovách konania len strohým konštatovaním, že o
práve na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP.8. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu, požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má

zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné
dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže

meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Civilný
sporový poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v § 220 ods. 2. Pokiaľ sa jedná
o uznesenie (rozhodnutie o trovách konania, ktoré je obsiahnuté v rozsudku má povahu uznesenia),
zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia explicitne nezmieňuje a v § 236 CSP len
pomerne stroho konštatuje, že stručné odôvodnenie sa uvedie v písomnom vyhotovení uznesenia. Z
dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy je pri posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia

uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 234 ods. 2 CSP a ustanovenie § 220 ods. 2 CSP
(týkajúce sa obsahu odôvodnenia rozsudku) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s ohľadom
na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára
1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať
dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia (ako už

bolo uvedené - rozhodnutie o trovách konania, ktoré je obsiahnuté v rozsudku má povahu uznesenia)
je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

9. Keďže odôvodnenie prvoinštančného súdu týkajúce sa odvolaním napadnutého výroku o nároku

na náhradu trov konania okrem uvedenia ustanovenia zákona neobsahuje absolútne žiadne z vyššie
uvedených atribútov riadneho odôvodnenia, ide o rozhodnutie, ktoré je v tejto časti absolútne
nepreskúmateľné, čím došlo zo strany prvoinštančného súdu k porušeniu práva na riadene odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, a teda v konečnom dôsledku k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.1.Zustanovenia§389ods.1písm.b)CSPvyplýva,žeodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancie
zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. 2. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo

zákonných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a
medzi jeho zložky patrí (okrem iných) aj právo strany sporu byť prítomný na pojednávaní, právo strán
sporu na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na
spravodlivé prejednanie veci, resp. právo na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je i právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania (štvrtý výrok)
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude znovu rozhodnúť o trovách konania medzi
stranami sporu, pričom svoje nové rozhodnutie náležite zdôvodní. Súčasťou jeho odôvodnenia bude
i vysporiadanie sa s relevantnými argumentmi strán sporu prezentovanými v rámci tohto odvolacieho
konania.

13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

14. Odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie (prvý až tretí výrok) zostali nedotknuté

(§ 367 ods. 3 CSP).

15. Keďže odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil naďalšie konanie a nové rozhodnutie, prvoinštančný súd rozhodne v novom rozhodnutí i o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP)

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).