Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/241/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312228921
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312228921.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu MILENIUM STAVEBNÉ STROJE
s.r.o., Bystrická 1161, Žarnovica, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Radlinského 1718,
Dolný Kubín proti žalovanému IKRA s.r.o., Majakovského 393/3, Galanta, zastúpenému advokátom
JUDr. Pavlom Kolenčíkom, Hlavná 56, Šaľa, o zaplatenie 12.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb/53/2012-213 zo dňa 04.08.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 12.000,- eur s príslušenstvom (po zmene
žaloby pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13.05.2013) ako plnenia zo zmluvy o pôžičke
zo dňa 19.01.2011.

Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 04.08.2014 žalobu zamietol a v konaní úspešnému žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 3.362,55 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa žalobca v konaní domáhal pôvodne vydania veci - mobilnej
triedičky materiálu Značky: POWERSCREEN, Výrobca: A Terex Company, DUNGANNON,
NORTHERNIREUND, Výrobné číslo: 661249. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 19.01.2011, žalobca žalovanému požičal
sumu vo výške 12.000,- euro. Požičanú sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v troch splátkach najneskôr
do 29.06.2011. Prvá splátka bola vo výške 6.OO0,- euro, splatná ku dňu 29.04.2011, druhá vo výške
3.000,- euro, splatná ku dňu 29.05.2011, tretia splátka bola na základe zmluvy o pôžičke vo výške 3.000,-
euro splatná ku dňu 29.06.2011. Žalovaný napriek výzvam dlh nezaplatil. V prípade neuhradenia dlžnej
sumy, bola v zmluve o pôžičke, menovite v článku III., dohodnutá zábezpeka, a to predmetná mobilná
triedička materiálu. Domáha sa preto touto žalobou o vydanie veci predmetnej veci.

Vo svojom písomnom vyjadrení na predmetný návrh žalovaný uviedol, že žalobca ho oslovil žalovaného
približne v novembri v roku 2010 ohľadom výhodnej kúpy nového kolesového nakladača značky ČASE
921 E Tier 3. Konateľ žalobcu Jiří Horák vystupoval ako výhradný dovozca stavebných strojov tejto
značky. Nakoľko konateľ žalobcu vystupoval veľmi dôveryhodne a platnosť ponuky bola do 31.12.2010,
začiatkom decembra sa s ním dohodli, že stroj žalovaný od žalobcu kúpi. Začiatkom januára 2011
navštívil konateľa žalovaného osobne konateľ žalobcu a ponúkol, aby kúpna cena na kúpnej zmluve

nebola uvedená vo výške 150. 000,- euro, ale len 138.000,- euro s tým, že žalovaný mu vyplatí
12.000,- euro v hotovosti a bez dokladu, z dôvodu, aby navrhovateľ nemusel platiť vysoké dane.
Konateľ odporcu na celú uvedenú dohodu pristúpil. Keďže však odporca sumu 12.000,- euro nemal
v hotovosti k dispozícii, obaja konatelia sa dohodli, že žalovaný postupne splatí celú sumu žalobcovi.
Celá uvedená dohoda medzi nimi bola uzavretá len ústnou formou. O niekoľko dní neskôr zavolal
konateľ žalobcu konateľovi žalovaného, že predsa aj keď si dôverujú, dobre by bolo túto dohodu spísať
a nejakým spôsobom zabezpečiť. Navrhol zmluvu o pôžičke a, aby žalovaný dal do zábezpeky triedičku
štrku POWERSCREEN. Dňa 19.1. 2011 konateľ žalobcu opäť osobne navštívil konateľa žalovaného
v sídle spoločnosti žalovaného, kedy spoločne podpísali zmluvu o fiktívnej pôžičke, s tým, že konateľ
žalovaného žiadne peniaze od konateľa žalobcu neprevzal. Dňa 20.01.2011 počas návštevy pracovníka
leasingovej spoločnosti E. konateľ žalovaného z leasingovej zmluvy na finančný leasing kolesového
nakladača značky CASE 921 E Tier 3 s prekvapením zistil, že v tejto zmluve je uvedená kúpna cena stroja
vo výške150. 000,- euro, a nie vo výške 138. 000,- euro, ako sa pôvodne dohodol s konateľom žalobcu.
Konateľ žalovaného sa ihneď telefonicky spojil s konateľom žalobcu, s tým, že čo to má znamenať.
Konateľ žalobcu mu odpovedal: „Nevedel som to inak uhrať, vysvetlím Vám to, zmluvu podpíšte a tú o
pôžičke zlikvidujeme“. Nakoľko konateľ žalovaného konateľovi žalobcu ešte stále dôveroval, leasingovú
zmluvu podpísal, naďalej bol v tom vedomí, že všetko je v poriadku a preto sa k tejto veci viac nevracal.
Preto tvrdil, že žalobcovi nič nedĺži a preto žiadal návrh zamietnuť.

Na to žalobca dňa 11.4.21012 doručil súdu návrh na zmenu petitu pôvodného návrhu a to na uloženie
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12.000,- euro istiny s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 6.000,- euro od 30.4.2011 do 29.5.2011, zo sumy 9.000,- euro od 30.5.2011 do 29.6.2011 a zo
sumy 12.000,- euro od 30.6.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní, a nahradiť vzniknuté trovy konania.
Zmenu návrhu odôvodnil tým, že popiera vymyslenú konštrukciu na inú kúpnu cenu ako 150.000,-
Eur. Peniaze 12.000,- Eur zo zmluvy o pôžičke reálne boli odovzdané konateľovi žalovaného, čo bolo
potvrdené podpisom na zmluve. Žalovaný svoju povinnosť pôžičku vrátiť nikdy nespochybňoval, tvrdil
len, že momentálne nemá peniaze, a žiadal žalobcu o trpezlivosť. Toto preukazuje aj e-mail pani S.
Q. napísaný manželke konateľa žalobcu: „ Dobrý deň pani S., celá táto situácia ma nesmieme mrzí,
rovnako to, že Vám dlhujeme a aj to, aký názor ste si o nás vytvorili. Teraz s pokorou uznávam, že
to bola obrovská chyba, že sme sa voči Vám zadĺžili, keď sme kupovali ten nakladač, tak sme mali
niekoľko možností z čoho to vyplatíme...“. Žalovaný žalobcovi mal v súlade s leasingovou zmluvou
zaplatiť akontáciu v sume 39.528,26 euro. Z tejto sumy zaplatil len 31.528,26 euro, teda ku dnešnému
dňu z titulu nezaplatenej akontácie dlhuje sumu 8.000,00 euro, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca v
súdnom konaní, vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 5Cb/11/2013.

Súd uznesením č.k. 20Cb/53/2012-67 zo dňa 13.5.2013 pripustil zmenu petitu návrhu z vydania veci na
zaplatenie istiny 12.000,- euro s príslušenstvom.

Vo svojom písomnom vyjadrení na zmenený petit žalovaný uviedol, že pokiaľ by žalobca, ako tvrdí,
žalovanému peniaze aj fyzicky odovzdal, musela by byť táto suma riadne zaúčtovaná v účtovníctve
oboch firiem. Znamená to, že by žalovaný musel vystaviť riadny účtovný, t j. príjmový pokladničný doklad
a k tomu priložiť svoj výdavkový pokladničný doklad, potvrdený účtovný, t. j. príjmový pokladničný doklad
a k tomu priložiť svoj výdavkový pokladničný doklad. Takéto doklady však neexistujú (čo napokon potvrdil
aj žalobca vo svojom písomnom vyjadrení súdu doručenom dňa 19.8.2013).Taktiež na konci účtovného
obdobia, t. j. kalendárneho roka sa robí inventarizácia záväzkov a pohľadávok, kde si firmy odsúhlasujú
celkové výšky záväzkov. Žalobca predložil súdu odsúhlasenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému na
zvyšnú sumu akontácie. To znamená že, ak by bola aj spomínaná pôžička reálna, prečo potom neposlal
žalobca aj odsúhlasenie pohľadávok na sumu 12.000,- euro?

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu a konateľa žalovaného, oboznámením
listín výpisov z obchodného registra na účastníkov konania, zmluvou o pôžičke, fotodokumentáciou,
písomnou ponukou na kúpu stroja, písomnou odpoveďou na výzvu zo dňa 23.7.2012 pre JUDr.
C., leasingovou ponukou a špecifikáciou leasingu od VB LEASING, leasingovou zmluvou číslo:
LZC/10/70225 Trnava zo dňa 19.01.2011, kúpnou zmluvou Kľak zo dňa 19.1.2011 a Bratislava
zo dňa 19.1.2011, protokolom o prevzatí predmetu leasingu LZC/10/70225 zo dňa 21.2.2011,
predfaktúrou č. 2011/0003 zo dňa 1.2.2011, výdavkovým pokladničným dokladom č. 211029 z 1.2.2011
od žalovaného, príjmovým pokladničným dokladom bez čísla z 1.2.2011 od žalobcu, písomným
odsúhlasením pohľadávok k 31.12.2011 zo dňa 18.1.2012, nahliadnutím do spisu tun. súdu sp. zn.

5Cb/11/2013, zmluvou o investičnom úvere č. 146442/PALMIU/Z a výpisom z účtu, výsluchom svedkov:
B. S., S. Q., C. E., K. C., JUDr. Q. A., a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisov z obchodného registra žalobca MILÉNIUM STAVEBNÉ STROJE, s.r.o., so sídlom
Bystrická 1161 Žarnovica 966 81, 126 Kľak 966 77, IČO: 36 738 514, spoločníci: Q. S., B. S., konateľ Jiŕi
Horák, predmet činnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom, prenájom strojov
a prístrojov v rozsahu voľnej živnosti, opravy pracovných strojov a iné, a odporca IKRA s.r.o., so sídlom
Majakovského 393/3, Galanta 924 01, IČO: 36 251 551, spoločníci: R. Q., Ing. Q. A., P. C., konateľ : Igor
Javorka, predmet činnosti: činnosť vykonávaná banským spôsobom a iné, sú právnické osoby.

Medzi účastníkmi konania (zastúpení konateľmi) bola uzavretá písomná: „Zmluva o pôžičke uzavretá
podľa § a násl. OZ 02.01.2011 v Galante, dňa 19.01.2011. Veriteľ touto zmluvou o pôžičke prenecháva
dlžníkovi sumu 12.000,-€ a dlžník svojim podpisom potvrdzuje prevzatie sumy vo výške 12.000,-
€ na obdobie do 29.06.2011, počnúc dňom podpísania zmluvy a to bezúročne. Termín splatnosti:
sumu 6.000,-€ zaplatí do 29.04.2011, sumu 3.000.-€ zaplatí do 29.05.2011, sumu 3.000,-€ zaplatí do
29.06.2011“. Bola v zmluve pripojená aj dohoda o zábezpeke tak, že dlžník dáva ako protihodnotu
mobilnú triedičku materiálu (foto triedičky súčasťou zmluvy o pôžičke, fotografia bola vyhotovená
konateľom žalobcu dňa 17.1.2011). Zmluva mala sa uzavrieť Galante dňa 19.01.2011. Zmluvu podpísali:
S. J..., Q. J..., Q. S.... . V priebehu súdneho konania konateľ žalobcu vysvetlil, že číslice „02.012011“
označujú číslo zmluvy a zmluvu podpisovala aj pani Q. na jeho požiadanie hoci nie je konateľka
žalovaného nakoľko ide o vyšší obnos peňazí. Konateľ žalovaného uviedol, že miesto uzavretia zmluvy
označené ako Galanta je nesprávne, preto, že zmluva bola uzavretá v kancelárii firmy žalovaného
(Žarnovica) a nie si si istý ani v tom či to bolo v dátume uvedenom na zmluve 19.1.2011.

V súvislosti so zmluvou o pôžičke pred súdom konateľ žalobcu uviedol, že v súvislosti s kúpou stroja
Q. sa ho pýtal, či by jeho firma mu nemohla poskytnúť pôžičku 20.000,-euro. S tým však nesúhlasil,
následne požiadal o pôžičku 15.000,-euro, ani s tým nesúhlasil a po konzultácii s jeho manželkou súhlasil
s pôžičkou 12.000,-euro. Žiadal od konateľa žalovaného, aby mu niečo dal do zábezpeky z titulu vrátenia
pôžičky, a preto spoločne so žalovaným nafotili triedičku kameniva na pracovisku žalovaného, ktorá mala
byť v zábezpeke pre vrátenie uvedenej pôžičky. Pôvodne boli tak dohodnutí, že má prísť do Galanty
s uvedenou sumou a tu sa mala podpísať zmluva o pôžičke. Keďže nemal k dispozícii celú sumu,
kontaktoval Q., že za 1-2 dní ich bude mať k dispozícii a môže si ich prísť vyzdvihnúť k nemu. Ako náhle
mal k dispozícii celú sumu, zavolal Q., aby si ich prišiel prevziať. Q. sa dostavil do kancelárie jeho firmy
aj s jeho manželkou, kde za jeho a prítomnosti jeho manželky (pani S.) došlo k podpisu zmluvy s tým, že
trval na tom, keďže išlo o väčší obnos financií, aby aj p. Q. zmluvu o pôžičke podpísala. Následne došlo
k prevzatiu predmetných financií Q.. Predmetné financie 12.000,-euro mal aktuálne v pokladni, tieto
boli určené na bežné platby. Tieto peniaze sa vôbec v účtovníctve žalobcu neobjavili, pretože išlo o ich
súkromné peniaze, ktoré vlastnili s jeho manželkou. Napokon preto sa táto pohľadávka ani neobjavila
odsúhlasení pohľadávok za rok 2011.

Konateľ žalovaného v súvislosti so zmluvou o pôžičke pred súdom uviedol, že S. prisľúbil, ako obchodník
s pracovnými strojmi, že ich staré stroje, ako napr. triedička, bager, čelný nakladač Hitachi 2010 predá
a z predaja môžu si potom zabezpečiť časť kúpnej ceny nového stroja. K tomu však mali zložiť
akontáciu 40,000,-euro pre leasingovú spoločnosť, ktorú sumu však nemali k dispozícii. Začali si v banke
vybavovať úver a v decembri 2010 im podarilo vybaviť úver na 20.000,- euro s tým, že 20.000,- euro
dal S. ako akontáciu. S. prišiel s nápadom, že pokiaľ mu dá 12.0000,- euro bokom, o túto cenu sa zníži
kúpna cena stroja vo vzťahu k „leasingovke“, čiže na 138.000,- euro. Podstata, prečo S. toto navrhol bola
tá, že pri kúpnej cene 150.000,- euro S. mu tvrdil, že bude mať malý zisk a takto pri predaji 138,- euro
by mu 12.000,- euro zostal zisk a tým pádom by on mal nižšie leasingové splátky. 12.000,-euro, však k
dispozícii nemal a preto prišiel S. s nápadom, nech medzi nimi ako obchodníkmi „proforma“ sa napíše
pôžička na 12.000,- euro. S týmto súhlasil. Predmetná pôžička bola podpisovaná potom v Galante v
uvedený deň za jeho prítomnosti a prítomnosti jeho manželky, nebola prítomná p. S. a nie je pravda, že
by sme oni cestovali do Žarnovice za účelom podpisu predmetnej pôžičky.

Svedkyňa B. S. pred súdom uviedla, že zmluvu o pôžičke pripravoval konateľ firmy žalobcu, čiže jej
manžel. Príjmový a výdavkový doklad nevystavovala na firmu, lebo priamo v pôžičke bolo uvedené, že
peniaze prevzal dlžník. Uznáva, že urobila chybu, že nebol vystavený žiadny účtovný doklad o príjme
týchto financií do firmy a ani žiadny výdavkový doklad, ako výdaj týchto firemných peňazí. K podpísaniu

zmluvy a odovzdaniu peňazí došlo vo firme žalobcu, potom spolu šli na obed. Nevie v skutočnosti, kto
bol prítomný, keď došlo k odovzdaniu týchto financií, či boli tam traja alebo všetci štyria, viem len, že jej
manžel tieto peniaze odovzdával Q.. Nevie ani to uviesť, kedy došlo k podpisu predmetnej zmluvy, či
pred alebo po odovzdaní peňazí. Zmluva bola podpísaná v Žarnovici.

Svedkyňa S. Q. pred súdom uviedla, že predmetná zmluva o pôžičke mala sa podpísať niekoľko dní
pred uzavretím lízingovej zmluvy. Zmluva o pôžičke bola podpisovaná 19.01.2011 v Galante. Následne
jej manžel zistil, že na lízingovej zmluve nie je suma 138.000,- euro ale 150.000,- euro. Vtedy už zmluva
o pôžičke medzi nimi bola podpísaná. Manžel volal S., čo to má znamenať, na to mu S. povedal, že
to nevedel nejako inak uhrať, že to neskôr vysvetlí. Dodnes im to však nevysvetlil. Keďže nepodarilo
sa opraviť kúpnu cenu v leasingovej zmluve, S. im povedal, aby na zmluvu o pôžičke zabudli a tým to
oni považovali za vybavené. Mysleli si, že S. to s nimi myslí dobre. Vo vzťahu k nim vystupoval vždy
dôveryhodne, priateľsky, preto podpísali, že im tieto financie boli poskytnuté. Bola síce raz vo firme
navrhovateľa na pozvanie S.. Nevie však či to bolo pred alebo po uzavretí leasingovej zmluvy, dátum si
už nepamätám už. S. im chcel ukázať, aké stroje má, išli spolu na obed a priateľsky podebatovali. S.
prišiel do Galanty s vopred pripravenou zmluvou a povedal jej pri tejto príležitosti, že pre istotu, aby ju
podpísala i ona. Žiadne peniaze S. vtedy nenosil a bolo by to asi aj nelogické, keď mu dlžili za akontáciu,
aby im nosil ešte nejaké peniaze. Akontáciu na predmetný stroj zaplatili na predfaktúru, ktorú S. doniesol
01.02.2011 s tým že dostali sme od banky úver 15.000,- euro a 5.000,- euro mali v hotovosti preto
01.02.2011 mu vyplatili 20.000,- euro, na to bol vystavený riadny pokladničný doklad. Zvyšok akontácie
mu postupne splácali po 1.000-2.000,- euro v ďalších zvyšných rokoch. V predmetnom e-maily, ktorý
predložila, riešili akurát ich dlh na akontácii, neriešili žiadnych 12.000,- euro, lebo sa to neevidovalo ako
dlh.

S predmetnou zmluvou o pôžičke súvisí kúpa stroja kolesového nakladača značky CASE 921 E Tier 3.
V tomto smere z predložených dôkazov súd zistil :

Žalobca ponúkol na predaj predmetný stroj s predajom okamžite, cenová ponuka 150.000,- euro do
31.12.2010 aj na leasing.
Leasingová zmluva číslo: LZC/10/70225 Trnava, dňa 19.01.2011.
- Poskytovateľ leasingu :VB LEASING SK, spol. s r.o., príjemca leasingu: IKRA s.r.o.,
- Kolesový nakladač ČASE 921E Tier 3
- Dodávate!: MILÉNIUM STAVEBNÉ STROJE s.r.o.
- nadobúdacia cena s DPH:180 000,00 Bez DPH 150 000,00, leasingová cena- 200 556,48 EUR
- doba trvania leasingu: 48 mesiacov
Kúpna zmluva Kľak, dňa 19 januára 2011 Bratislava, dňa 19 januára 2011
- predávajúci : MILENIUM STAVEBNÉ STROJE s.r.o., kupujúci: VB LEASING SK, spol. s r.o.
- predmet a obsah zmluvy: kolesový nakladač: CASE 921 E Tier 3
- Kúpna cena: 180 000,00,- EUR s DPH

Ako vyplýva z uvedených písomností obe zmluvy mali byť podpísané v ten istý deň, kedy mala byť
podpísaná aj zmluva o pôžičke, čo však všetci účastníci konania a napokon i svedkovia vylúčili. Pri tom
podľa týchto listín zmluvy sa mali podpísať: zmluva o pôžičke v Žarnovici (alebo v Galante), leasingová
zmluva v Trnave (alebo v Galante), kúpna zmluva v Kľaku a v Bratislave. Preto tieto údaje na uvedených
listinách, vzhľadom, že boli dôvodne spochybnené, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.

Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.10.2013 z pripojenej zmluvy o investičnom úvere č.
146442/PALMIU/Z a pripojeného výpis z účtu žalovaného zo dňa 6.12.2010 bolo zistené, že zmluvu o
investičnom úvere podpísal konateľ žalovaného s H. Y. A., a. s A. (H.) dňa 03.12.2010. Dňa 06.12.2010
vybral z H. konateľ žalovaného peniaze v hotovosti vo výške 17.100,- euro, t. j. poskytnutý úver spolu
so zostatkom na účte. Ešte v ten istý deň si peniaze v sume 20.000,- euro (sumu vo výške 2.900,-
euro doložil žalovaný z pokladne) prišiel prevziať osobne konateľ žalobcu ku konateľovi žalovaného
domov. Bolo to vtedy z toho dôvodu, že podľa vyjadrenia konateľa žalobcu len do konca roka 2010
mu predajca podrží na sklade kupovaný stroj, takže v januári 2011 by sa už tento stroj nedal kúpiť.
Na sumu 20.000,- euro vystavil konateľ žalobcu konateľovi žalovaného príjmový pokladničný doklad
s dátumom 06.12.2010. Tento doklad mu konateľ žalovaného dňa 01.02.2011 vrátil s tým, že konateľ
žalobcu vystavil nový príjmový pokladničný doklad s dátumom 01.02.2011. Toto potvrdzuje aj pripojená
predfaktúra žalobcu č. 2011/0003 s dátumom vyhotovenia 01.02.2011 s dátum splatnosti 01.02.2011 ako

záloha na 1.splátku 39 528,26 euro pre dodávateľa MILÉNIUM STAVEBNÉ STROJE s.r.o. od odberateľa
IKRA s.r.o., ako i výdavkový pokladničný doklad č. 211029 z 1.2.2011 žalovaného a príjmový pokladničný
doklad bez čísla z 1.2.2011 žalobcu o úhrade 20.000,- euro. Napokon bolo zistené, že žalovaný mal v
súlade s leasingovou zmluvou zaplatiť žalobcovi akontáciu v sume 39.528,26 euro. Z tejto sumy zaplatil
len 31.528,26 euro, teda z titulu nezaplatenej akontácie dlhuje sumu 8.000,00 euro, ktorej zaplatenia sa
domáha žalobca v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 5Cb/11/2013,
čo potvrdzuje tvrdenia svedkyne Q..

Svedok C. E. (zástupca leasingovej spoločnosti) pred súdom uviedol, že leasingovú spoločnosť oslovil
žalovaný, že majú záujem o kúpu konkrétneho stroja. Volal aj pán S., že bude dodávateľom predmetného
stroja žalobca a kúpnu cenu stroja potrebujú prefinancovať. Predávajúci predmetného stroja uviedol
kúpnu cenu 150 000,- euro bez DPH. Táto suma sa dostala do leasingovej zmluvy. Kúpna cena
ho prekvapila, pretože kúpna cena obdobných strojov na trhu bola vyššia. Leasingová zmluva bola
spracovaná a nahodená do systému ešte v decembri 2010. Pred podpísaním leasingovej zmluvy sa s
pánom S. stretli v Galante a tento ho doviedol k Q.. Pripustil, že leasingová zmluva nebola podpísaná
19. 1. 2011 (ako je to uvedené na zmluve), ale až 21. 1. 2011. Pripustil i to, že nebol prítomný S. pri
podpise leasingovej zmluvy, keďže tam ani nemusel byť, v skutočnosti mohlo to tak byť, že s S. bol u
Q. len raz, a to v čase keď sa pripravovali podklady pre leasingovú zmluvu.

Svedkyňa K. C. (pracovníčka u leasingovej spoločnosti) vo svojej výpovedi pred súdom pripustila, že
nejaké doklady mohla zobrať žalovanému a dať mu podpísať, ale na celý prípad sa však nepamätá,
keďže to bolo už veľmi dávno.

Z protokolu o prevzatí predmetu leasingu LZC/ 10/70225 z 21.2.2011 vyplýva, že odovzdávajúci
MILÉNIUM STAVEBNÉ STROJE s.r.o., pre preberajúceho IKRA s.r.o., v predmetný deň odovzdal
kolesový nakladač ČASE 921 E Tier 3. V ten deň boli vyhotovené konateľom spoločnosti žalobcu
Horákom, a to prostredníctvom mobilného telefónu fotografie stroja Hitachi.

Žalobca poukázal na dve listinné dôkazy, ktoré podľa neho jednoznačne preukazujú dlh odporcu z
pôžičky:
1. e-mail S. Q. B. S. zo 14.5.2012: „... Dobrý deň pani S., celá táto situácia ma nesmierne mrzí, rovnako
to, že Vám dlhujeme a aj to, aký názor ste si o nás vytvorili. Teraz s pokorou uznávam, že to bola
obrovská chyba, že sme sa voči Vám zadĺžili, keď sme kupovali ten nakladač, tak sme mali niekoľko
možností z čoho to vyplatíme...“.
Svedkyňa Q. vysvetlila to tým, že v predmetnom e-maily, riešili akurát ich dlh na akontácii, neriešili
žiadnych 12.000,- euro, lebo sa to neevidovalo ako dlh a bola to reakcia na odsúhlasenie predmetného
dlhu.

2. Odpoveď na výzvu zo dňa 23.07.2012 pre JUDr. C. zo dňa 3.8.2012: „...Dňa 19.01.2011 sme s
Vašim klientom uzatvorili Zmluvu o pôžičke (ďalej len zmluva“), ktorou nám Váš mandant MILÉNIUM
STAVEBNÉ STROJE, s.r.o., so sídlom Kľak 126,966 77 Kľak, IČO: 36 738 514 ako veriteľ (ďalej aj
„veriteľ“), poskytol peňažnú pôžičku vo výške 12000,- EUR (slovom: dvanásťtisíc eur). V článku III.
Zmluvy sme sa s veriteľom dohodli na znení nasledujúceho ustanovenia: " V prípade neuhradenia dlžnej
sumy, uvedenej v článku II. tejto zmluvy, dlžník dáva ako protihodnotu mobilnou triedičku materiálu - foto
triedičky súčasťou zmluvy o pôžičke. " .... Avšak máme zato, že uvedené ustanovenie článku III. zmluvy
je od počiatku absolútne neplatné a to z dôvodu jeho neurčitosti. Preto si Váš mandant z dotknutého
ustanovenia článku III zmluvy nemôže uplatňovať žiadne práva a k mobilnej triedičke materiálu, ktorá je
v ňom uvedená nemá a za žiadnych okolností nemôže mať Váš mandant žiadne práva....“
Žalobca poukazuje na to, že napáda sa tu len neplatnosť zmluvy o zábezpeke ale samotná zmluva o
pôžičke nie. Je to písané na hlavičkovom papieri žalovaného a podpísané konateľom žalovaného, plus
odtlačok pečiatky žalovaného.

Konateľ žalovaného na to uviedol, že túto odpoveď pre neho spracoval advokát JUDr. A., s ktorým
spolupracoval v tom v čase. Bola to reakcia na požiadavku vydania predmetného stroja.

Svedok JUDr. Q. A. pred súdom potvrdil, že v podstatnej miere participoval na odpovedi na výzvu
advokátovi JUDr. C.. Bolo to tak že Q. doniesol mu potrebné listiny vrátane zmluvy o pôžičke. Vo svojej
odpovedi koncentroval sa na neplatnosť zmluvy na vydanie stroja a tak si pamätá, že už v tom čase

Q. mu tvrdil, že na základe zmluvy o pôžičke nedošlo k odovzdaniu žiadnych financií. Práve preto Q.
chcel na základe toho zažalovať S., čo mu však neodporučil. Aj v následnom období mu Q. tvrdil, že
na pôžičku nedostal žiadne peniaze. Že bol podvedený a že mala to byť len nejaká ponížená hodnota
triedičky len, aby to papierovou sedelo.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
Súd viazaný návrhom, v medziach a dôvodoch návrhu (§ 42, § 79, § 120, § 153 O.s.p.) skúmal aktívnu a
pasívnu legitimáciu účastníkov tohto sporu ako i oprávnenosť uplatneného nároku v návrhu aj v súvislosti
s unesením dôkazného bremena.

V medziach, v rozsahu a v dôvodoch návrhu súd na tvrdenia žalobcu v návrhu vykonal dokazovanie
navrhnuté účastníkmi konania. V danom prípade ide o sporové konanie, ktoré je možné začať na návrh
v súlade s § 80 písm. b) O.s.p. o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z
porušenia práva. Ako také je dôkazné konanie a podľa výsledku unesenia resp. neunesenia dôkazného
bremena ako procesný dôsledok sa prejaví konečné rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Oprávnenie podať návrh na začatie konania sa označuje ako procesná legitimácia. V týchto prípadoch
ešte neprichádza v úvahu posudzovať či žalobca je vecne legitimovaný ako nositeľa subjektívneho
práva, ktoré je predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery v, ktorých účastníci konania
stoja so svojimi návrhmi proti sebe (spory), hovorí sa o vecnej legitimácii, aktívnej na strane žalobcu
alebo pasívnej na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto kto o sebe tvrdí,
že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktorej v konaní
ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže až v samotnom konaní.

Podľa §657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným
prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú:
1. prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie
2. druhovo ( genericky) určené veci
3. dočasnosť právneho vzťahu
4. povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu
5. obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia.
Podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa Zborníka IV NS (s. 459 ods. 7): Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou
absolútnou od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal, a je nerozhodné, či
došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný.

Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49) a tiež konanie v omyle (§ 49a) nemá samo
osebe za následok neplatnosť právneho úkonu. V prvom prípade možno od zmluvy odstúpiť. V druhom
prípade ten, kto je takým právnym úkonom dotknutý, môže sa relatívnej neplatnosti dovolať (§ 40a).

Podľa § 41 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a, ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Dissimulácia samo osebe neodporuje zákonu. Zastretý právny úkon platí iba, ak vyjadruje vôľu
účastníkov právneho úkonu a, ak pritom spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Za týchto okolností
bude teda platiť to, čo účastníci naozaj chceli a zakrývali a nie to, čo iba predstierali (simulovali).
Rozhodujúce je totiž to čo zmluvné strany skutočne chceli a nie je to čo predstierali. Avšak aj zastretý
právny úkon je neplatný, ak nemá potrebné náležitosti. Pokiaľ, ale zastretý právny úkon sa simuluje

preto, že je nedovolený (napríklad je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi), je neplatný. Nejde
tu však o neplatnosť pre dissimuláciu, ale pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca ako právnická osoba nemá vecnú (aktívnu) legitimáciu
na uplatnenie si uvedeného nároku v návrhu, pretože nie je subjektívnym je nositeľom práva na vrátenie
pôžičky, ktorého sa dovoláva. Nepochybne bolo preukázané, že pokiaľ by bola poskytnutá aj pôžička na
základe uvedenej zmluvy o pôžičke z 19. 1. 2011 medzi účastníkmi konania, žalobca žiadané financie
z vlastnej dispozície neodovzdal. O tom žiadne relevantné dôkazy nesvedčia, pretože podľa vlastného
tvrdenia konateľa žalobcu malo ísť o odovzdanie jeho súkromných financií, ktoré neboli prenesené do
aktív žalobcu. Preto preukázateľne neboli žalobcom účtované ani evidované vo forme pohybe na účtoch
alebo vo forme vydania relevantných účtovných dokladov ako príjmový a výdavkový doklad. Napokon
toto bolo potvrdené i svedkyňou S.. Už z tohto z dôvodu bolo dôvodné predmetný návrh zamietnuť.
Došlo však k spochybneniu i toho či vôbec odvolávajúc sa na zmluvu o pôžičke došlo k naplneniu
pojmových znakov zmluvy o pôžičke, ktorá mohla byť uzavretá i neformálne, avšak podstata mala byť v
prenechaní peňazí na voľné nakladanie v prospech žalovaného. Tieto pochybnosti o odovzdaní financií
na základe predmetnej zmluvy do dispozície žalovaného vyvolali nevieryhodné údaje na skúmaných
zmluvách, vrátane zmluvy o pôžičke,(v dátumoch, miestach ako i okolnostiach za ,ktorých tieto zmluvy
boli uzavreté), ako i to, že táto pôžička nefigurovala ako pohľadávka žalobcu (list na odsúhlasenie
pohľadávok vyhotovený samotným žalobcom) voči žalovanému pri odsúhlasovaní pohľadávok za rok
2012. Vznikli pochybnosti o tom kde a kedy zmluva o pôžičke za prítomnosti koho bola uzavretá, pretože
v tomto smere sú rozporné výpovede nielen účastníkov konania ale i svedkov (viď. výpovede svedkýň
Q. a S.). Všetky vykonané dôkazy, listinné i svedecké nasvedčujú pravdivosti tvrdenia žalovaného o
zastretom právnom úkone z dôvodu poníženia dohodnutej kúpnej ceny kolesového nakladača. Tento
zastretý právny úkon potom je od samého počiatku neplatný, pretože s ním sa obchádza zákon aj
je v rozpore s dobrými mravmi. Preto samotné prehlásenie žalovaného o prevzatí financií zo zmluvy
o pôžičke je pre posúdenie tohto prípadu nerelevantné. O prípadnom dlhu žalovaného vo vzťahu k
žalobcovi nenasvedčujú ani listinné dôkazy na, ktoré sa žalobca v tomto konaní odvolával, a to e
mail Q. pre S. a písomná odpoveď pre JUDr. C., keďže tieto listiny nepotvrdzujú platnosť predmetnej
pôžičky, respektíve dlh žalovaného z predmetnej pôžičky. Práve naopak z vykonaného dokazovania
vyplýva, že tvrdenia žalovaného o mieste, účasti, dátume o dôvodoch, pre ktoré zmluva o pôžičke bola
uzavretá sú pravdivé. Javí sa ako pravdivé tvrdenie, že zmluva o pôžičke bola uzavretá v Galante
19. 1. 2011 a v tom čase ešte leasingová zmluva uzavretá nebola. Je pravdivé tvrdenie, že už v tom
čase žalobca evidoval dlh z akontácie na predmetný kolesový nakladač vo vzťahu k žalovanému.
Preto javí sa ako logické tvrdenie žalovaného, že nebol dôvod tento dlh ešte navyšovať poskytnutou
pôžičkou. Javí sa ako pravdivé tvrdenie i to, že leasingovú zmluvu podpisoval konateľ žalovaného len
za prítomnosti svedka E. a svojej manželky dňa 21.1.2011, pričom netreba nechať bez povšimnutia
tvrdenie svedka E., že dohodnutá kúpna cena (150.000,-euro) sa mu javila ako neobvykle nízka oproti
kúpnej cene, ktorá sa obvykle dohoduje pri obdobných kolesových nakladačov v iných prípadoch. Preto
súd vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k tomu záveru,
že nebolo preukázané, že by navrhovateľ poskytol vlastné financie do dočasnej dispozície žalovaného,
ktoré žalovaný by bol povinný žalobcovi vrátiť a preto súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia
súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené. Rozhodnutie považuje za nezákonné a výhrady
vzniesol aj voči spôsobu jeho odôvodnenia. Podľa jeho názoru oporu vo vykonanom dokazovaní
nemá záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní nakoľko z výpovede konateľa ani
svedkyne p. S. nevyplýva, že žalovanému mali byť odovzdané ich súkromné peniaze. So žalovaným
komunikovali ako firmy ohľadne kolesového nakladača, preto aj pôžičku, o ktorú požiadal žalovaný ako
firma, riešili ako firma. Vlastné prostriedky dali do firmy a pôžičku poskytla firma, pričom nezaevidovanie
pôžičky v účtovníctve môže zakladať pochybenie v zmysle účtovných dokladov, nemá však vplyv na
platnosť zmluvy o pôžičke a povinnosť žalovaného peniaze vrátiť. Odvolateľ poukazoval aj na to, že
sám žalovaný nedostatok aktívnej legitimácie v konaní nenamietal, a bránil sa iba tým, že peniaze
neprevzal, pričom súd po vykonaní výsluchu konateľa a svedkyne S. v septembri a novembri 2013, na
ktorých svoje rozhodnutie založil, vykonal ešte 4 pojednávania, ktoré sa posúdenia aktívnej legitimácie
žalobcu ani okrajovo nedotýkali. Argumentácia súdu nedostatkom aktívnej legitimácie je nedôvodná,
absolútne nepresvedčivá a jej použitie zo strany súdu vyznieva účelovo. V súvislosti s posudzovaním
zmluvy o pôžičke ako simulovaného právneho úkonu a s tvrdeným neodovzdaním peňazí odvolateľ
poukazoval na to, že v konaní Okresného súdu Galanta č.k. 5Cb/11/2013, v ktorom sa voči žalovanému

domáha zaplatenia 8.000,- eur, žalovaný simulovanú zmluvu o pôžičke ani údajnú zníženú cenu stroja
na 138.000,- eur nespomenul. Poskytnutie pôžičky žalobcom žalovaný potvrdil aj v obsahu svojho listu
zo dňa 03.08.2012, ktorým reagoval na výzvu žalobcu zo dňa 23.07.2012, z čoho je podľa odvolateľa
zrejmé, že žalovaný v danom čase rozlišoval medzi vzťahom týkajúcim sa stroja a vzťahom z pôžičky, a
svoj záväzok vrátiť pôžičku nerobil sporným. Zmluvu o pôžičke ako simulovaný právny úkon neuzatvárali,
v takom prípade by bolo nelogické dávať do textu zmluvy zábezpeku v podobe triedičky, pričom žalovaný
by po zistení skutočnej ceny nakladača nepochybne žiadal, aby boli vykonané opatrenia, na základe
ktorých by bolo vylúčené riziko, že sa žalobca bude vrátenia pôžičky domáhať. Fiktívnosť pôžičky
žalovaný nespomenul ani pri pokuse o odňatie zábezpeky pôžičky - triedičky kameňov, ako to vyplýva
z výpovede svedka V. H. v konaní 5Cb/11/2013, rovnako ako jeho právny zástupca JUDr. A., ktorý
za neplatnú označil iba časť zmluvy o pôžičke týkajúcu sa zábezpeky. Odvolateľ predpokladá, že
manželia Q. by ako skúsení podnikatelia nepodpísali prehlásenie, že prevzali 12.000,- eur, ak by túto
sumu aj skutočne neprevzali, pričom J. Q. podpísal aj už uvádzané stanovisko, ktoré mal vypracovať
JUDr. A.. K otázke miesta a času uzatvorenia zmlúv odvolateľ uviedol, že zmluva o pôžičke mala byť
pôvodne uzatvorená v Galante, takto bola pripravená a po jej podpise v Žarnovici údaj o mieste jej
podpísania nebol zmenený. Súdu pri posudzovaní hodnovernosti unikli klamstvá žalovaného, ktoré sú
zrejmé zo spisu 5Cb/11/2013, ktorý však súd prvého stupňa neoboznámil, ale do neho iba nahliadol.
Odvolateľ preto navrhol odvolaciemu súdu, aby sa s obsahom spisu 5Cb/11/2013 oboznámil. Miesto a
čas podpísania zmlúv odvolateľ nepovažuje za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, ich zdôrazňovanie
a na druhej strane odignorovanie rozhodujúcich troch dôkazov však považuje za nesprávne a účelové.
Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že svedok E. dvakrát potvrdil prítomnosť konateľa žalobcu p.
Horáka pri podpise leasingovej zmluvy a účelovo uviedol, že sa javí pravdivím tvrdenie, že leasingovú
zmluvu podpisoval konateľ žalovaného iba za prítomnosti svedka E. a svojej manželky. V konaní
5Cb/11/2013 je viacero konkrétnych dôkazov usvedčujúcich konateľa žalovaného z klamstva, na tieto
však súd nereagoval a uvedené dôkazy nevyhodnotil. Podstatu sporu odvolateľ považuje za jednoduchú
- predmetom konania je vrátenie sumy 12.000,- eur z titulu písomnej zmluvy o pôžičke, podpisom ktorej v
texte zmluvy prevzatie peňazí potvrdil a urobil tak aj o 6 mesiacov neskôr v liste pripravenom advokátom.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa
s obsahom spisového materiálu, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa z pohľadu použitých
odvolacích dôvodov a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

V súlade s odvolateľom možno konštatovať, že pre rozhodnutie sporu zásadný význam nemala otázka,
inak medzi účastníkmi sporná, miesta a dátumu podpísania zmluvy o pôžičke. Pokiaľ však súd prvého
stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané poskytnutie vlastných financií žalobcu do
dočasnej dispozície žalovaného a žalobca ako právnická osoba preto nemá aktívnu legitimáciu na
uplatnenie si žalovaného nároku, jeho zistenia zodpovedajú logickému vyhodnoteniu dôkazov, ktoré súd
prvého stupňa vykonal v dostatočnom rozsahu a aj popísal v odôvodnení rozhodnutia.

Ide o podmienku priznania uplatneného nároku, na splnenie ktorej musí súd prihliadať bez ohľadu na
to, či takúto námietku výslovne vzniesla procesná protistrana, pričom vzhľadom na charakter žalovaným
zvolenej obrany spočívajúcej v tvrdení, že pôžička mu reálne poskytnutá nebola (teda právnickou ani
fyzickou osobou), nebolo ani dôvodné očakávať námietku žalovaného, že mu pôžička nebola poskytnutá
právnickou ale fyzickou osobou. Odhliadnuc od toho, žalovaný v konaní namietal, že pôžička nie je
zavedená v účtovníctve ani jednej zo zúčastnených spoločností, ani v inventarizácii pohľadávok žalobcu,
a súd sa touto okolnosťou sporu aj zaoberal, keď v uznesení z pojednávania konaného dňa 15.07.2013
žalobcovi uložil povinnosť v lehote 30 dní predložiť hodnoverné listinné dôkazy o vydaní finančnej
hotovosti 12.000,- eur z pokladne. Rozhodnutie vychádzajúce zo záveru, že toto dôkazné bremeno
žalobcom splnené nebolo, potom nemožno označiť za prekvapivé, či inak nezodpovedajúce dôvodným
očakávaniam účastníkov.

Za dôvodné pritom nemožno považovať výhrady žalobcu smerujúce voči spôsobu vyhodnotenia
dôkazov, keď konateľ žalobcu sám na vysvetlenie, prečo tvrdená pohľadávka z pôžičky nefigurovala
v odsúhlasení pohľadávok za rok 2011 na pojednávaní konanom dňa 11.11.2013 uviedol, že „išlo o
naše súkromné financie“, ktoré tvrdenie korešponduje nielen s dokladom o odsúhlasení pohľadávok
k 31.12.2011, ale aj s výpoveďou svedkyne B. S., ktorá požičané peniaze taktiež označila za „naše
súkromné“, hoci s dodatkom, že sa ich rozhodli „dať do firmy a tieto peniaze firma požičala“. Akým
legálnym spôsobom mali byť peniaze dané do firmy a čo o tom svedčí, žalobca neozrejmil ani v obsahu

svojho odvolania. V prospech tvrdení žalobcu v tejto súvislosti nemožno hodnotiť e-mailovú správu
svedkyne H. Q. adresovanú svedkyni S. S., z obsahu ktorej nemožno jednoznačne usudzovať na to
akého dlhu sa týka - či dlhu zo zmluvy o pôžičke alebo z iného právneho vzťahu (podľa formulácie zrejme
dlhu súvisiaceho s kúpou nakladača), ani či ide o dlh voči právnickej osobe alebo voči manželom S.,
obdobne ako obsah listu žalovaného zo dňa 03.08.2012, odhliadnuc už od toho, že žalovaný o pôvode
poskytnutých prostriedkov nemusel mať vedomosť, smerujúceho primárne k oznámeniu stanoviska
žalovaného k nároku na odňatie triedičky materiálu.

Pokiaľ súd prvého stupňa za takejto dôkaznej situácie žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.