Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202750
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8414202750.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: I. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. J. - D., C. XXXX/XX, občan D., právne zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým, so sídlom Hradné
námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, proti odporkyni v 1. rade C. C., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
J. - D., C. XXXX/XX a odporkyni v 2. rade C. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., M. C. XXXX/X, obe

občianky D., právne zastúpené JUDr. Martinom Bašistom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o
neplatnosťkúpnychzmlúv,oodvolaníodporkynev1.a2.radeprotirozsudkuOkresnéhosúduKežmarok
č.k. 2C 119/2014-78 zo dňa 12.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej

predmetom bol rodinný dom a kúpna zmluva zo dňa 11.03.2014, ktorej predmetom bol pozemok, sú
neplatné. Zaviazal odporkyne v 1. a 2. rade nahradiť žalobcovi trovy konania a Slovenskej republike
súdny poplatok. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa
11.03.2014 je neplatná, uviedol, že v čase, kedy bolo prerušené jeho konanie o rozvod manželstva z
dôvodu obnovenia manželského spolužitia, splnomocnil odporkyňu v 2. rade, aby v jeho mene uzatvorila
kúpnu zmluvu na odpredaj uvedených nehnuteľností. Dňa 03.10.2013 odporkyňa v 1. rade požiadala o

pokračovanie v konaní o rozvod manželstva. Od pokračovania v rozvodovom konaní sú vzťahy medzi
navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade zlé. Odporkyňa v 1. rade aj napriek týmto skutočnostiam, že sa
rapídne zmenili pomery medzi ňou a navrhovateľom, uzavrela dňa 11.03.2014 kúpne zmluvy so svojou
matkou bez toho, aby o tejto skutočnosti informovala navrhovateľa. O úmysle poškodiť navrhovateľa
svedčí aj predajná cena, ktorá sa ani zďaleka nepribližuje trhovej cene a spôsob vyplatenia kúpnej ceny,
teda až do 28.02.2016. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že splnomocnenie

bolo dané navrhovateľom odporkyni v 1. rade v čase, kedy bolo konanie o rozvod manželstva prerušené.
Uznesenie o pokračovaní v konaní o rozvod manželstva nadobudlo právoplatnosť 10.12.2013, kúpne
zmluvy, o ktorých neplatnosť sa v konaní jedná boli podpísané 11.03.2014. Súd prvej inštancie uviedol,
že už články II. oboch zmlúv, podľa ktorých kúpna cena má byť vyplatená do 28.02.2016, resp.
v prípade pozemkov ani nie je uvedená lehota a nie je uvedené, že polovica kúpnej ceny bude
vyplatená navrhovateľovi, možno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a za konanie proti

záujmom navrhovateľa. Ďalším faktorom, ktorý ukracuje navrhovateľa, a teda je proti jeho záujmom, je
aj kúpna cena nehnuteľností. Odporkyňa v 1. rade predložila znalecký posudok, v ktorom je hodnota
nehnuteľností stanovená na 77.300 eur. Navrhovateľ uviedol, a to v konaní preukázané nebolo, že mali
kupca na vyššiu cenu, ktorá sa odporkyni v 1. rade však zdala nízka, ale rozhodujúca je hlavne lehota,
do ktorej kúpna cena za dom a nehnuteľnosti mali byť zaplatené, teda takmer až po dvoch rokoch.
Toto rozhodnutie nemôže byť v záujme navrhovateľa, ktorý takto prišiel o všetky nehnuteľnosti, ale v

časovom horizonte skoro dvoch rokov z nich nemal mať ani žiaden finančný zisk. Naopak odporkyňa v
2. rade nadobudla nehnuteľnosti, má právo ich dva roky ich užívať a nezaťažovať sa s plateným kúpnejceny. Súd prvej inštancie uviedol, že je pravda, že navrhovateľ udelené splnomocnenie odporkyni v 1.
rade neodvolal, ale sám o tom uviedol, že to bolo v čase zlepšenia vzťahov medzi manželmi, keď bolo
prerušené rozvodové konanie. Súd prvej inštancie nemal dôvod neuveriť jeho argumentácii, že to bolo

za účelom predaja domu a odsťahovania sa spoločne ako celá rodina do iného mesta. Je pravda, že
navrhovateľ napísal odporkyni v 1. rade, že jej nechá dom aj auto a boli aj u notárov, chcel, aby mu
dala rok na to, aby sa postavil na nohy. Vzápätí ho však udala, že podniká na čierno, čo však nebola
pravda. Navrhovateľ uviedol, že má depresie, z ktorých sa liečil a stále lieči. Súd neprikladal význam
výpovediam vypočutých svedkov, ktorí veľa svetla do veci nevniesli. Bolo preukázané, že v čase podpisu

kúpnej zmlúv navrhovateľ nepracoval v O., bol na území D. a podľa názoru súdu prvej inštancie sa
minimálne mala pokúsiť odporkyňa v 1. rade skontaktovať sa s ním, čo by možno aj predišlo súdnemu
sporu. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ má naliehavý záujem na podaní žaloby, v tomto
prípade jedine zvoleným spôsobom môže dosiahnuť navrhovateľ žiadaný výsledok, že sa opätovne
stane spoluvlastníkom nehnuteľností. Konanie odporcov v 1. a 2. rade je podľa názoru súdu prvej
inštancie konanie v rozpore s dobrými mravmi. Bola oslabená právna istota na strane navrhovateľa

spôsobená práve konaním odporcov. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142
ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia. Uviedli, že
navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že konanie odporcov

bolo v rozpore s dobrými mravmi. Počas konania pred súdom bolo preukázané, že navrhovateľ sám
chcel v dobe, kedy udelil odporkyni v 1. rade splnomocnenie na prevod vlastníckych práv, predmetné
nehnuteľnosti predať. Pokiaľ navrhovateľ po čase zmenil svoju vôľu a nechcel naďalej, aby odporkyňa
v 1. rade bola oprávnená na predaj predmetných nehnuteľností, mal urobiť úkon, ktorý by smeroval k
odvolaniu plnomocenstva. Navrhovateľ neurobil žiaden takýto úkon, pričom mal na to dostatok času, z

čoho je zrejmé, že plnomocenstvo, ktoré udelil odporkyni v 1. rade, bolo v čase uzavretia kúpnej zmluvy
platné. Navrhovateľ v konaní ani raz konkrétne neuviedol aké konanie odporcov by malo byť konaním
v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ navrhovateľ udelil odporkyni v 1. rade splnomocnenie na prevod
vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na tretiu osobu bez akýchkoľvek obmedzení a tento právny úkon
neodvolal, bez toho, aby mu v tom bránili vážnejšie prekážky, je nemysliteľné, aby následne poukazoval

na to, že uskutočnenie takéhoto úkonu je v rozpore s dobrými mravmi. V opačnom prípade by totiž mohlo
dôjsť k porušeniu zachovania právnej istoty úkonov, ktoré osoby bežne realizujú. Zachovanie právnej
istoty v rámci občianskoprávnych vzťahov je významnou zložkou, aby nedošlo k svojvôli účastníkov
takýchto právnych vzťahov odvolávať svoje predošlé úkony. Výpovede navrhovateľa a jeho matky sú
nepravdivé pokiaľ ide o dôvody vystavenia plnomocenstva. Navrhovateľ tvrdil odporkyni v 1. rade, že

nechce byť naďalej vlastníkom domu a chcel svoju časť prepísať na odporkyňu v 1. rade. Nakoľko však
predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva, nebolo možné urobiť takýto úkon
a z tohto dôvodu udelil navrhovateľ odporkyni v 1. rade splnomocnenie s tým, že odporkyňa v 1. rade si
podľa jeho slov môže s domom robiť čo chce. V období od decembra 2013 sa navrhovateľ nekontaktoval
s odporkyňou v 1. rade ani so svojimi vlastnými deťmi a odporkyňa v 1. rade nemala čas zaoberať sa,

resp.hľadaťnavrhovateľa,ktorýichopustilanejavilonichzáujem.Pokiaľideotvrdenienavrhovateľa,že
odporkyňa v 1. rade predala nehnuteľnosť pod cenu, tieto nie sú pravdivé. Keby sa našiel záujemca za
sumu100.000eurakototvrdilnavrhovateľ,dombymuodporkyňav1.radepredala.Nikdysavšaktakýto
záujemca neobjavil. Všetkých záujemcov odradila spoločná prístupová cesta, spoločný dvor s matkou
navrhovateľa a tiež nedostatky domu. Konanie odporkyne v 1. rade nebolo v rozopre s dobrými mravmi,

nakoľko mala platné splnomocnenie navrhovateľa na nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami,
pričom splnomocnenie jej udelil navrhovateľ dobrovoľne, na základe vlastného uváženia a toto neodvolal
napriek tomu, že mal dostatok času. Na základe vyššie uvedených navrhol, aby odvolací súd odvolaniu
vyhovel, napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne, aby návrh zamietol.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne.
Zopakoval svoju argumentáciu, ktorú uvádzal pred súdom prvej inštancie.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie odporkýň je dôvodné. Súdne rozhodnutie, v ktorom nie je daná dostatočne jasná odpoveď na

podstatné skutkové a právne otázky, neumožňuje účastníkovi konania brániť sa, a tým mu znemožňuje,
aby uskutočňoval jej patriace procesné práva bez toho, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V danom prípade podstatným pre právne posúdenie tejto veci je aj skutková okolnosť, za akých
okolností a s akými pokynmi si navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade dohodli splnomocnenie na predajnehnuteľností patriacich do ich vlastníctva. Účastníci konania v tomto smere tvrdia odlišné skutočnosti.
Navrhovateľ tvrdí, že splnomocnenie odporkyni dal z praktických dôvodov, pretože chceli nehnuteľnosť
predať a spoločne sa presťahovať do iného mesta. Odporkyňa v 1. rade tvrdí, že navrhovateľ už predtým

prejavil vôľu previesť jej bezodplatne svoj podiel na nehnuteľnostiach do jej vlastníctva a len z dôvodu,
že to právne nebolo možné, keďže nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve, vystavil jej
splnomocnenie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku však nedal odpoveď na túto podstatnú
právnu otázku, teda aké pokyny navrhovateľ v súvislosti so splnomocnením odporkyni dal. Či odporkyňa
mohla prevod nehnuteľností realizovať celkom podľa svojich predstáv a komukoľvek s úmyslom, že

za získané finančné prostriedky si manželia kúpia nehnuteľnosť v inom meste alebo odporkyňa v 1.
rade nebola nijakým spôsobom v dispozícii obmedzená. Bez vyriešenia tejto skutkovej okolnosti nie je
možné robiť právne závery o tom, či konanie odporkyne v 1. rade bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými
mravmi. Najskôr je teda potrebné zistiť, aká bola dohoda medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade,
aby bolo možné usúdiť, či túto dohodu odporkyňa v 1. rade dodržala alebo ju porušila a v súčinnosti
s konaním odporkyne v 2. rade v rozpore s dobrými mravmi poškodila navrhovateľa. Samotný stav

ekonomickej nevýhodnosti zmluvy, teda či sa už jedná o dlhšiu dobu na zaplatenie kúpnej ceny alebo
nižšiu kúpnu cenu, by bez ďalšieho nemusel byť považovaný za rozpor s dobrými mravmi - vlastník
nehnuteľností môže nehnuteľnosť previesť aj za menej ako je jej skutočná hodnota. Spolupôsobením s
inými okolnosťami však táto skutočnosť môže založiť neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa §

389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie zistí aká bola dohoda navrhovateľa a odporkyne v 1. rade pri vystavení
plnomocenstva(aképokynydalsplnomocniteľ),čipriuzatváranínapadnutýchkúpnychzmlúvodporkyňa
v 1. rade túto dohodu dodržala alebo porušila. V prípade, že dohoda medzi manželmi bola dodržaná,

nemožno mať za preukázané konanie odporkyne v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi. Dôkazná
povinnosť preukázania, že odporkyňa v 1. rade konala v rozpore s dobrými mravmi, je na navrhovateľovi.
Ak bude preukázané, že odporkyňa v 1. rade nepostupovala podľa pokynov splnomocniteľa, možno
uvažovať o tom, že napadnuté právne úkony sú neplatné. Bude pri tom potrebné zohľadniť tvrdené
dôvody neplatnosti (aké konanie odporkýň je v rozpore s dobrými mravmi) a zohľadniť aj to, či odporkyňa

v 2. rade môže požívať ochranu dobromyseľného nadobúdateľa.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.